Domov / Hlavná strana / Čítanie / Židovský faktor vo vojne, časť 1

Židovský faktor vo vojne, časť 1

Dňa 12. decembra 1916, keď vojna trvala už dva a pol roka, Nemecko predložilo Spojencom mierovú ponuku na ukončenie vojny. Ponuka bola založená na báze status quo ante, teda nikto nevyhral, nikto neprehral a nikto nebude platiť reparácie; každý jednoducho prestane bojovať a vráti sa domov. Nemecko sa nikdy nesnažilo o vojnu. V tom čase priebeh vojny naznačoval, že Nemecko je na pokraji víťazstva. Nemecké ponorkové sily dokázali účinne blokovať zásobovacie konvoje z Ameriky do Británie. V Británii bol kritický nedostatok všetkého vojnového materiálu. Francúzsko už stratilo 600 000 mužov v bitkách pri Verdune a na Somme a vojaci sa začínali búriť. Talianska armáda sa úplne zrútila a ruskí vojaci húfne dezertovali a utekali domov. Zdalo sa, že Nemecko vyhráva na oboch frontoch. Ale mŕtvych už bolo príliš veľa a Briti s Francúzmi neboli ochotní zastaviť boje za nič menšieho, než je víťazstvo. Jediný spôsob, ako mohli ospravedlniť krviprelievanie a hrozné straty na životoch, bolo bojovať až do úplného víťazstva. Navyše, ako bolo spomenuté v predošlej kapitole, Británia vstúpila do vojny s cieľom zničiť priemyselného a obchodného rivala. A to ostalo naďalej jej cieľom. Britskí vodcovia boli rozhodnutí nájsť spôsob, ako prelomiť patovú situáciu a vyhrať vojnu. Vedeli, že takýmto spôsobom je zatiahnutie Ameriky do vojny na svojej strane. Neúnavne sa o to snažili, ale stále neúspešne.

Sionistickí Židia a a britská vláda už spolu kuli pikle cez ponuku na vytvorenie židovskej domoviny v Palestíne. V októbri 1916, dva mesiace pred nemeckou mierovou ponukou, skupina sionistických Židov pod vedením Chaima Weizmanna (neskoršieho prvého prezidenta Izraela) sa stretla s britskými vládnymi predstaviteľmi a predložila im návrh. Ak by Británia po vojne zaručila vytvorenie židovského štátu v Palestíne, Židia využijú svoj vplyv prostredníctvom bohatých a mocných Židov, aby zatiahli Ameriku do vojny na strane Spojencov, čo by zaistilo ich víťazstvo. Títo Židia si boli takí istí svojou mocou a vplyvom, že prakticky garantovali dosiahnutie tohto cieľa.

gv-3-1

Obr.: Sir Arthur Balfour

gv-3-2

Obr.: Chaim Weizmann

V tej dobe bola Palestína pod kontrolou Osmanskej ríše, ktorá bola spojencom Nemecka. Ak by Nemecko vyhralo vojnu, Osmanská ríša by ostala nedotknutá a nebola by žiadna možnosť vytvoriť v Palestíne „židovskú vlasť.“ Ale v prípade, ak by vojnu vyhrali Spojenci, potom by Palestínu kontrolovala Británia a bola by v pozícii, aby ju mohla odovzdať Židom. (Či Británia mala alebo nemala právo darovať Židom zem patriacu iným ľuďom je iná otázka.)

Británia mala na stole ponuku Židov, ktorí prakticky garantovali zatiahnutie Ameriky do vojnového konfliktu. Vzali ich za slovo a nemeckú mierovú ponuku odmietli. Briti na oplátku sľúbili Židom, že ak sa skutočne podarí zatiahnuť Ameriku do vojny, Palestína bude ich. Sionistickí Židia sa okamžite pustili do práce.

gv-3-3

Obr.: Thomas Woodrow Wilson (1856 – 1924) bol 28. prezident Spojených štátov v rokoch 1913 až 1921

Malá skupina elít, ktorá vládla v Spojených štátoch, vrátane prezidenta Wilsona a jeho administratívy, sídlila na východnom pobreží. Všetci boli nadšení anglofilovia naklonení k vstupu do vojny na strane Anglicka. Potrebovali len trocha potlačiť a zámienku, ktorá mohla byť ľahko vyrobená. Ale srdce Ameriky, ktoré zahŕňalo aj milióny etnických Nemcov, nechcelo mať nič spoločného s vojnou. Bolo teda potrebné zmeniť postoj verejnej mienky. To sa dalo dosiahnuť propagandou. Briti už viedli v Amerike vlastnú veľmi sofistikovanú protinemeckú propagandistickú kampaň od začiatku vojny. Táto kampaň zaznamenala výrazné úspechy pri obrátení americkej verejnej mienky proti Nemecku, ale v žiadnom prípade nepresvedčila väčšinu.

Židia mali v Amerike veľkú moc. Okrem toho, že vlastnili väčšinu veľkých bánk, vlastnili aj väčšinu novín a Hollywood. Mali pod kontrolou všetky prostriedky na spustenie efektívnej propagandistickej kampane. Vzhľadom na svoje bohatstvo a ochotu podporovať kampane politikov mali aj obrovský politický vplyv a nemali veľa problémov pri presviedčaní politikov, aby nasledovali ich postoje.

Motivácia Židov v medzinárodnej politike tej doby bola komplikovaná a vyžaduje trocha vysvetlenia. Židia vtedy, rovnako ako aj dnes, žili ako menšiny v mnohých iných „hostiteľských“ krajinách, bez vlastného štátu, ale všetci sa považovali za súčasť „medzinárodného izraelského národa,“ jediného národa, ktorý zahŕňal všetkých Židov na svete.

Čo sa deje so Židmi v jednom kúte sveta, to sa dotýka Židov po celom svete. Ako každý národ, aj medzinárodné židovstvo má „národné záujmy“. Jedným z národných záujmov tej doby bolo eventuálne zničenie cárskeho režimu v Rusku. Židia v Rusku boli po dlhú dobu obmedzovaní a utláčaní jedným cárom za druhým. A to až do takej miery, že milióny Židov opustili územia pod vládou Ruska a presunuli sa do iných európskych krajín, ale hlavne do Ameriky. Cárske Rusko bolo zarytým nepriateľom medzinárodného židovstva, a pretože Nemecko bolo vo vojne s Ruskom, medzinárodné židovstvo malo tendenciu podporovať Nemecko podľa princípu „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom.“ V tej istej dobe obmedzovali podporu všetkého druhu pre Britániu a Francúzsko, pretože to boli spojenci Ruska. Jacob Schiff, v Nemecku narodený šéf banky Kuhn, Loeb v New Yorku, a jedna z najvplyvnejších osobností tej doby medzi americkými Židmi, napísal v apríli 1915 v „The Menorah Journal“:

„Netajím sa sympatiami k Nemecku. … Anglicko bolo kontaminované jeho podporou Rusku … som úplne presvedčený, že v Nemecku je antisemitizmus vecou minulosti.“

Schiffove sympatie k Nemecku boli rozšírené medzi všetkými Židmi, najmä medzi sionistami.

Avšak potom, ako sionisti zahliadli svoju šancu na získanie Palestíny ako židovskej vlasti, medzinárodné židovsto zmenilo cez noc strany, začali podporovať Britániu a z Nemecka sa stal ich zarytý nepriateľ. Nielenže stiahli finančnú podporu, ale tiež začali so zlomyseľnou propagandou proti Nemecku. Americkí a britskí Židia sa pripojili k intenzívnej protinemeckej propagandistickej kampani britskej vlády. Všetky Židmi vlastnené noviny a časopisy, rovnako ako Židmi vlastnený Hollywood, sa pustili do útoku. Nemci, ktorí ešte nedávno boli Židmi favorizovaným národom, sa náhle stali v židovskej tlači brutálnymi, deti vraždiacimi „Hunmi“. Medzinárodní židovskí bankári odstrihli finančnú podporu Nemecku a začali nalievať peniaze do Francúzska a Británie. Dokonca aj židovské banky v Nemecku odmietli ďalej financovať vojnové úsilie Nemecka.

Pred vojnou bolo Nemecko pre Židov pohostinnou krajinou. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek obmedzení pre ich národ, získali Židia veľkú moc, a vďaka dominantnému postaveniu v bankovníctve a finančnom sektore mali pod kontrolou aj veľkú časť priemyslu v Nemecku. Akonáhle Británia prisľúbila Židom Palestínu, aj nemeckí Židia prestali podporovať nemecké vojnové úsilie. Namiesto toho sa stali spojeneckou „piatou kolónou“ vo vnútri Nemecka a zradili krajinu, v ktorej žili. Židovské noviny v Nemecku začali kritizovať a odsudzovať vojnu. Židovskí odboroví predáci začali agitovať za štrajky a pracovné prestávky, židovskí komunisti začali agitovať za revolúciu. Spoločné úsilie židovských skupín oslabilo vojnovú výrobu a vytváralo nepokoj medzi nemeckým obyvateľstvom. Ukázalo sa ako veľmi škodlivé pre nemecké vojnové úsilie. Židia prijali britský úplatok a znova dokázali, že ich primárnym záujmom je to, „čo je dobré pre Židov“ a ich lojalita patrí vždy a všade iba medzinárodnému národu Izraela.

Bezprostredne po britskom prísľube židovskej vlasti v Palestíne začali americkí Židia tlačiť na Wilsonovu administratívu, aby Amerika vstúpila do vojny s Nemeckom. Prezident Woodrow Wilson bol ku Židom veľmi poddajný, pretože jeho politická kariéra bola produktom židovskej finančnej a mediálnej podpory a on sám zostal v úzkom kontakte so Židmi. Dokonca aj jeho nežidovská pravá ruka, „plukovník“ Edward Mandell House, bol úzko previazaný so Židmi ešte pred spojením s Wilsonom. House bol zamestnaný ako agent židovského domu Rothschildovcov a vyjednával pre nich nákupy americkej bavlny pred tým, ako sa pripojil k Wilsonovi.

gv-3-4

Obr.: Edward Mandell House (1858 – 1938) bol vplyvný americký diplomat, politik a prezidentský poradca, známy ako plukovník House, hoci nikdy neslúžil v armáde. Bol veľmi vplyvným politikom v Texase než sa stal kľúčovým podporovateľom prezidentskej kampane Woodrowa Wilsona v roku 1912. Nemal žiadnu oficiálnu funkciu, ale bol hlavným poradcom Wilsona pre európsku politiku a diplomaciu počas Prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a na mierovej konferencii v Paríži (1919).

Wilsonova kampaň na funkciu guvernéra New Jersey bola financovaná skupinou židovských bankárov a finančníkov, vrátane Jacoba Schiffa – prezidenta Kuhn, Loeb Bank, Paula Warburga – Schiffovho švagra a Wilsonovho poverenca Federálnej rezervnej rady, a Henryho Morgenthaua staršieho – finančníka a Wilsonovho veľvyslanca v Osmanskej ríši.

gv-3-5

Obr.: Títo vplyvní americkí Židia financovali a teda aj ovplyvňovali politickú kariéru prezidenta Woodrowa Wilsona. Svoj vply použili na to, aby dotlačili Wilsona do vojny proti Nemecku.

Tí istí Židia, ako aj ďalší, financovali jeho kandidatúru na prezidenta. Ďalšími Židmi, ktorí mali vplyv na Wilsona, bol napríklad prvý židovský sudca Najvyššieho súdu Louis Brandies, ktorého menoval Wilson; Barnard Baruch, bohatý a mocný finančník; rabín Stephen Wise, zakladateľ federácie amerických sionistov v roku 1897, ktorý sa neskôr stal najdôveryhodnejším poradcom Wilsona; a Felix Frankfurter, kryptokomunista, ktorý bol neskôr menovaný do Najvyššieho súdu Frankom Delano Rooseveltom. Títo Židia doslova ovládali Wilsona, pretože boli významní pre jeho kariéru. Všetci vytrvalo tlačili na Wilsona aby vstúpil do vojny proti Nemecku, ku ktorej už bol aj tak náchylný. Medzitým židovské informačné a zábavné média už úplne obrátili verejnú mienku z protivojnového postoja na jej vyžadovanie. Wilson sa rozhodol, že Amerika vstúpi do vojny. Potom predstúpil pred Kongres a presvedčil ho, aby vyhlásil vojnu Nemecku.

Dňa 6. apríla 1917, necekých šesť mesiacov po stretnutí Weizmanna s britskou vládou, počas ktorého prisľúbili sionistickí Židia zatiahnutie Ameriky do vojny, kongres Spojených štátov vyhlásil Nemecku vojnu.

gv-3-6

Obr.: Titulok v Chicago Daily Tribune oznamuje vstup USA do vojny s Nemeckom

Na oplátku vydala britská vláda 2. novembra 1917 Balfourovu deklaráciu vo forme dopisu od britskej vlády sionistovi barónovi Walterovi Rothschildovi, v ktorej sľubuje Židom Palestínu ako ich domovinu.

gv-3-7

Obr.: „Balfourovu deklaráciu“ napísal Arthur Balfour lordovi Rothschildovi s dátumom 2. november 1917

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

24 komentárov

  1. “Prezident Woodrow Wilson bol ku Židom veľmi poddajný….”…”Títo Židia doslova ovládali Wilsona….”

    …Illuminati puppet, slobodomurár Wilson, im mussel byť poddaný lebo slobodomurári, ale hlavne sionisti a bankári ho držali za krk, pod hrozbou (za jeho nemorálny život, za ktorý dostal aj výstrahu), že keď nebude poslúchať, verejne ho roznesú pred verejnosťou prezradením jeho milostnej aféry s jeho milenkou (Mrs.Peck, žena profesora na univerzite Princeton, ktorú si zamestnal vo Washingtone), ktorú vidieť skoro na každej fotografii v jeho spoločnosti, hneď vedľa, alebo za ním.
    Jeho žena (ktorá podala o rozvod), vraj zomrela od žialu z tejto potupy – zlomené srdce – sa tomu hovorilo.

  2. Veľmi dobrý článok, respektíve téma.

    To je presne ten historický okamžik, keď sa celý biely severský svet prepadol do pekla doteraz trvajúcich sebazničujúcich vojen. Ten časový bod, keď sa anglo-američania fatálne a neospravedlniteľne zle a podlo rozhodli.

    Toto by sa malo učiť deti v školách a ak bude jestvovať seriózna civilizácia, tak sa to aj bude presne takto učiť – pretože je to presná, jasná a dokázateľná pravda

  3. Budem trochu oponovať. Spoločnosť si za to môže aj sama. Židia boli vyčlenení zo spoločnosti, boli separovaní nielen v getách ale aj v povolaniach. Keďže peniaze boli prevtedajšiu spoločnosť „špinavé“ tak pracovali v bankovníctve, v obchode ale aj vkrčmách nalievali na „borg“ a inkasovali úroky. Množstvo inteligencie bolo židovskej, ale existovala ich diskriminácia, čo však viedlo k paradoxu, že všetci následne uprednosťovali židovské služby, pretože ak žid vyštudoval, tak musel byť podľa obecnej mienky lepší ako iný (natomtovidíte ako hlúpe je negatívne ale aj pozitívne diskriminovať).
    Tieto finančné a morálne asymetrie aj vďaka sionistom sa riešili, pre týchto ľudí fatálne. Dnes tu na Slovensku tak isto máme sionistov, ale sú to prevažne nežidia, avšak ich filozofia používania peňaží (zámena prostriedku alebo nástroja na dosiahnutie účelu s cielom samotným, t.j. bezúčelné hromadenie peňazí) je rovnaká a fatálna pre okruh ludí spadajúcich pod nich.

    • Neuvádzate, ktorá spoločnosť si za to môže sama. Skúsim to uviesť na pravú mieru. Židia boli separovaní v getách, to je fakt. Neseparovali ich však „góji“, ale ich vlastní. Geto je židovský vynález a prvé getá bolo založené niekedy v 13. storočí v Taliansku (Paul Johnson: Dejiny židovského národa). Ich primárnym cieľom bolo zabránenie styku chudobných a nevzdelaných Židov s „gójmi“, ktorí by ich mohli odlákať spod nadvlády kahalu.

      Medzi Židmi je (alebo bolo) obrábanie pôdy považované za nečisté a ponižujúce. Príklady takého myslenia nájdeme aj Biblii, pričom to Biblia neodsudzuje, ale berie to ako samozrejmosť. Ako by sa dnes mohlo povedať, neberie to „antisemitsky“. 🙂

      Peniaze neboli pre spoločnosť „špinavé“ ako uvádzate, ale kresťania nesmeli požičiavať na úrok (súvercom). Preto sa ani nejako hlboko nezaoberali finančníctvom. Židov sa to však netýkalo, tí s úrokmi nemali nikdy problém a nemali s ním problém ani vtedajšie zákony – kým nezačalo dochádzať k neskutočnej úžere. Toto je prosím vysvetlenie, prečo „gójovia“ využívali židovské služby – jednoducho im nikto iný len tak ľahko nepožičal, keď z toho nič nemal.

      Ešte zdôrazním jednu vec. Vy beriete Židov v histórii ako jednu vrstvu, v ktorej mali všetci snahu sa pozdvihnúť. To je obrovský omyl. Bola úzka vrstva bohatých a vzdelaných Židov – obvykle rabínov a vedúcich kahalov (vrátane ich rodín), zvyšok Židov nebol na úrovni vyššej ako otrok. Bez dovolenia nemohol opustiť geto, nemohol sa vzdelávať, nemohol absolútne nič, nevedeli čítať a písať, mohli len tvrdo pracovať pre svojho pána. Vrstva vzdelancov a zbohatlíkov sa krížila medzi sebou a prirodzeným spôsobom si pestovali gény čo najväčšej prešibanosti a áno, aj inteligencie. Žid teda nemusel byť lepší, než nejaký „gój“ (teda, pokiaľ práve nechcel nejakého ogabať), ale musel byť lepší kvôli súvercom, aby sa dostal čo najvyššie. V kahaloch to bol naozaj krutý potravinový reťazec.

      K sionizmu. V podstate som do istej miery sionista aj ja. Vysvetlím veľmi jednoducho. Nemám záujem, aby sa nám tu neustále motali v poltike, médiách a kdekade nejakí inostranci. Nech si idú do svojej vlasti, keď si ju už ukradli. A pekne všetci do jedného. Iba natvrdlý človek môže mať záujem, aby boli roztrúsení po celom svete. Nech sú pekne na jednom mieste. Z tohto pohľadu považujem sionizmus za prospešný. Ale bohužiaľ, k tomu asi nedôjde. Sú ako imelo – parazit, ktorý bez svojho hostiteľa zahynie.

      • Bolo by dobré si citované knihy „dejiny židovského národa“ a hlavne „bibliu“ aj prečítať.
        Dočítal by si sa o tom že „ghetto nuovo“ v Benátkach nebol Židovský vynález a že si sa sekol o dve storočia.
        A že v biblii také nezmysly ako píšeš ty nie sú.
        A keby si prečítal aj iné knihy dozvedel by si sa že práve zákaz vlastniť pôdu nútil židov živiť sa iným spôsobom.

        • Je pravda, že som uvedené „Dejiny“ čítal pred 15 (alebo aj viac) rokmi, takže naozaj som sa mohol seknúť v čase. V každom prípade mám zafixované, že založenie geta bola židovská aktivita. Pozriem sa na to.

          K Biblii. Skúste si pohľadať napr. príbeh o Ezauovi a Jakubovi.

          „zákaz vlastniť pôdu nútil židov živiť sa iným spôsobom.“ Dovoľte mi, aby som sa od srdca zasmial. To mi ako chcete tvrdiť, že nikdy a nikde za celú históriu nemali Židia právo vlastniť pôdu? Spamätajte sa! Ešte aj v kibucoch si radšej najmú na hrubú prácu Palestíncov pokiaľ je to možné, ako by mali robiť sami. Skúste si prečítať napr. Solženicyna, koľko pôdy, dobytka, nových domov, nástrojov, aké nenávratné pôžičky dostali od cára, aby sa usadili a hospodárili na pôde. A viete ako to skončilo? Domy vybývali, slamené strechy spálili, dobytok pojedli, náradie polámali alebo predali a išli po obchodoch, lebo chudáci nemali z čoho žiť… Samozrejme, Dvě stě let pospolu by mohlo byť pre vás inšpiratívne čítanie. Samozrejme, aplikovať na celý židovský národ tieto tvrdenia nie je správne. Nepochybne existujú aj pracovití Židia, tak ako existujú aj čestní, poctiví a pracovití cigáni.

          Ak prepáčite, radšej budem veriť Solženicynovi a jeho historickým prameňom, ako vám. A trocha zo zmienenej knihy:

          „Nyní bylo bez jakýchkoli podmínek „každému Židovi povoleno ‚kdykoli‘… přejít mezi zemědělce“, čímž byl okamžitě zbaven veškerých daňových nedoplatků stejně jako celá komunita; mohl ihned dostat nejen státní půdu k trvalému užívání, ale také si v pásmu židovského osídlení půdu kupovat, prodávat nebo pachtovat. Osoby přecházející do zemědělství byly na pětadvacet let osvobozeny od daně z hlavy, na deset let od daně zemstevní a na padesát let od odvodní povinnosti. Naproti tomu nikdo z Židů „k přechodu do zemědělství nemohl býti nucen“. Dále bylo uzákoněno, „která zaměstnání a řemesla mohou na vesnici provozovat“.

          (Od té doby uplynulo sto padesát let. Ze zapomenutých dávných časů formuluje osvícený fyzik tehdejší židovský život takto: „V pásmu osídlení platil zákaz (!) zemědělské činnosti.“ A historik a publicista M. O. Geršenzon říká poněkud obsáhleji: „Zemědělství Židům zakazuje jejich národní duch, neboť vrůstá-li člověk do půdy, velmi snadno pak sroste s místem.“)

          Proud stěhujících se židovských, zájemců o zemědělství neustával, třebaže v západních oblastech bývaly i neúrody. Často přijížděly i rodiny, které neměly dostatek mužských pracovních sil, „kahaly násilím hnaly do přesídlení chudinu a staré lidi, kdežto majetné a zdravé si nechávaly, aby se jim lépe vybíraly a platily daně a aby měly prostředky na údržbu svých zařízení“.

          Židé, „když nebylo vyhnutí, dokázali zvládnout polní práce, a docela dobře, ale při první vhodné příležitosti nechali pluh pluhem a obětovali hospodářství, jen když se mohli vrátit k překupnictví a jiným svým oblíbeným činnostem“. – „Pro Žida je ‚na prvním místě podnikání, třeba i to nejdrobnější, až neuvěřitelně bezvýznamné, ale jemu přináší velké výhody… Svým založením jsou Židé od přírody podnikatelé, takže nemohou najít uspokojení v poklidném životě zemědělce“, „jejich pravým přáním není obdělávat půdu; lákalo je tam zprvu velké množství půdy, malý počet židovského obyvatelstva, blízké hranice, obchod a výnosné podnikání, a také úlevy na daních a hlavně osvobození od odvodní povinnosti‘. Domnívali se, že bude stačit, když získají dům,“ půdu však hodlali „dávat do pronájmu se značným ziskem a sami se chtěli zabývat podnikáním a obchodem.“ (To všechno naivně sdělovali revizorovi.) A „půdu začali obdělávat s naprostým odporem“. Navíc byly i „náboženské požadavky ‚pro židovské zemědělce nevýhodné nutily je k dlouhé nečinnosti, například při jarním setí byl dlouhý Pesach, v září „svátek stanů“ Sukot, který trval dva týdny v době, kdy se musí udělat ty „nejdůležitější polní práce – zorat a zasít“, třebaže „podle úsudku vzdělaných a důvěryhodných Židů Písmo vyžaduje přísně světit jen první a poslední dva dny“. A duchovní v židovských osadách, kde byly leckdy i dvě modlitebny, jedna pro ortodoxní „mitnagdy“ a druhá pro chasidy, „utvrzovali své souvěrce v přesvědčení, že jsou vyvolený lid, který není osudem předurčen k těžké práci zemědělce, neboť ta je hořkým údělem gójů. „Pozdě vstávali, hodinu strávili ranní modlitbou a do práce se vydali, až když slunko stálo vysoko na obloze,“ a navíc sabat od pátku večer do neděle ráno.

          • Áno, mať zafixované je ten správny výraz.
            Je to metóda prispôsobovať si dejiny svojej ideológii.
            Do ghetta nuovo /nová zlievareň/ boli židia nahnaní z úradnej moci a bolí strážení od večera do rána vojakmi.Že do do určitej miery Rabínom vyhovovalo je iná vec. Do Benátok prišli po tom čo bolí vyhnaní zo Španielska a Portugalska . Pôdu si so sebou nevzali a v Benátkach im ju nikto nedaroval. Nikde som nenapísal že „že nikdy a nikde za celú históriu nemali Židia právo vlastniť pôdu“ Vložil si do mojích úst svoju hlúposť a zasmial si sa na nej.
            Generalizovať vzťah Židov k pôde na príbehu dvoh protichodných súrodencov /veľmi frekventovaný príbeh v starom aj novom zákone/ svedči o „úžasnej profesionalite“. Podobne je to aj s výberom od Solženicina. Jeho dielo je potrebné poznať
            komplexne. Nuž ale keď chcem uvariť „chutnú polievku“ pre plebs je treba pridať po troške z toho správneho korenia. Prepáč, nechuti mi
            Usudzujem že si fanúšikom instantého a fascinujúceho čítania. Väčšine návštevníkov tohto plátku to aj vyhovuje. Je to vzrušujúce ale bohužiaľ má ďaleko od pravdy.
            Zablúdil som tu náhodou a je mi smutné z toho čim sú ľudia na Slovensku kŕmení.

          • Ďakujem za upozornenie na nepresné uvedenie dátumu. Pozrel som si predmetnú časť a už mi je jasné, prečo som písal 13. storočie – už vtedy žili natlačení na seba na benátskom ostrove Spinalunga. Johnson uvádza skutočne potom roky 1515-6 ako roky, kedy mesto rozhodlo vyčleniť pre židovskú obec samostatnú časť mesta, hneď vzápätí, ako spomína ostrov Spinalunga. Zároveň ale píše, že Židom to vyhovovalo, znamenalo pre nich bezpečie a pohodlie. Doslovne píše: „Spousta rabínů by jistě uvítala, kdyby hradby ghetta byly ještě vyšší.“ A to nie je iná vec – možno iba pre vás – pretože presne toto potvrdzuje moje tvrdenia. Ešte som zabudol uviesť jednu vec – getá existovali omnoho skôr, ako to v Benátkach. Existovali už od staroveku. Preto som mal presnejšie napísať „prvé getá v kresťanskej Európe.“ Iste mi tú nepresnosť odpustíte, keďže váš text sa hemží zaujatosťou, akú len zriedka vidieť. Vy máte zafixované iné veci, ktoré si prispôsobujete svojmu pohľadu na históriu:

            – tvrdíte, že geto bolo strážené vojakmi a navodzujete dojem, že snáď išlo o celú armádu. Pritom to bolo 10 (slovom desať) strážnikov (nie vojakov) dokopy, ktorý mali na starosť stráženie celého geta. Dnes stráži viac policajtov Luník IX.
            – tvrdenie, že „rabínom to vyhovovalo je iná vec“ ako keby to nebolo nič, akoby nemali čo do toho hovoriť
            – žiaden kresťan nebránil Židom sa kedykoľvek odsťahovať kam chcel. Ale Židom sa zrejme z toho „zlého“ geta odchádzať nechcelo a prosperovali tam viac než dobre
            – „práve zákaz vlastniť pôdu nútil židov živiť sa iným spôsobom“ – to sú vaše slová, tak mi nepíšte, že vám vkladám do úst hlúposti, tie si tam vkladáte sám. Sami Židia o tom celkom očividne klamú, aj keď pravda bola niekde úplne inde, viď vyššie uvedený úryvok zo Solženicyna.
            – uviedol som jeden príklad z Biblie, keďže ste predtým označil moje tvrdenie za „hlúposti, ktoré v Biblii nie sú“. Očividne som vám to vyvrátil, takže teraz to podľa vás svedčí o „úžasnej profesionalite.“ Typické neomarxistické správanie.
            – nebudem vám vyvracať vaše fantázie o tom, ako zrejme z kryštáľovej gule poznáte, koľko diel Solženicyna som čítal. Je to presne v intenciách neomarxistického „nebráň sa, útoč“. K tomu presne aj sedia vaše ďalšie tvrdenia – kto nezdieľa váš názor, je „plebs“, ktorý číta „plátky“ a je „kŕmený“ „instantným a fascinujúcim čítaním“.

            Najviac ma pobavilo, že ste nedokázal argumentovať proti textu článku, radšej ste si vybral dve nepresnosti z komentára. Z toho sa pravdepodobne snažíte dokázať neplatnosť tvrdení v texte článku – usudzujem podľa záveru vášho komentára.

            Takže opäť len zdôrazním – viera dôkazy nepotrebuje. A vy tej viery vo vlastnú pravdu máte viac než dosť. Ukážte, že to čo máte nie je viera, ale aj fakty. Vyvráťte tvrdenia z článku. Dokážte, že nie sú pravdivé. Sám som zvedavý, čo nové sa dozviem. 🙂

        • Zakázat vlastnit půdu ??? Co to je za nesmysl? Půdu mohl vlastnit jen feudál, to znamená šlechtic – takže např. poddaný ji také vlastnit nemohl. Navíc veškerá půda byla již rozebrána, jak by ji teda kdokoliv jiný mohl získat? Takže uvedená první věta je LEŽ JAKO VĚŽ!!!

          • Pozor. Aj medzi Židmi boli šľachtici. Čo len potvrdzuje výrok, že Židia mohli pôdu vlastniť a v tomto smere nebol žiaden výnos, ktorý by zakazoval Židom pôdu vlastniť – aj keď rozhodne nemôžem toto tvrdenie dokladovať na celú Európu v posledných dvoch tisícoch rokov. Ak by však aj takýto výnos niektorý vládca vydal (čo je možné), bolo by to iba výnos platný v určitej konkrétnej dobe a na konkrétnom území.

          • No, takoví se asi našli, ale jen stěží ve středověku. U nás pochopitelně až po josefínských reformách. Zde si už mohli koupit panství snad i bez titulu (např. bratři Kleinové si v r. 1844 zakoupili loučenské panství a nejsem si jist, jestli už tehdy měli titul baroneti). Ovšem nekoupili si půdu proto, aby na ní pracovali – a tady je řeč o tom, že si nesměli koupit (ve středověku) půdu a proto na ni následně nemohli pracovat a živit se tak. Nu a já jednak říkám, že si půdu tehdy nemohl koupit nikdo – leda šlechtici mezi sebou. A současně, že nikdy ani stínem neuvažovali o tom, že by sedlačili. Ostatně, svobodní rolníci snad tehdy neexistovali (ve středověku).
            Trocký ve svých pamětech nicméně píše, že jeho otec skutečně sedlačil, a podle všeho sám, vlastníma rukama.

          • No nepochybne máte pravdu o vlastnení alebo kúpe pôdy. Pôda patrila panovníkovi a ten ňou odmeňoval svojich verných. Pôda sa prinajlepšom prenajímala a nekupovala – a tak som to aj bral, písal som o vlastnení pôdy (asi by bol presnejší výraz „spravovanie pôdy“), nie kupovaní, aj keď podľa všetkého ste asi reagoval na komentár Petra.

            K vašim postrehom by som doplnil ešte jeden záver. Židia mali (povedzme v stredoveku) úplne rovnaké „právo“ kúpiť pôdu, ako ktokoľvek iný – teda žiadne. Ale iba Židia to predkladajú ako výhovorku, prečo sa neusadili a nehospodárili.

            Trockému by som neveril ani nos medzi ušami. Spôsob, akým sa táto menšina stávala úspešnou rozhodne nebola manuálna práca. Nakoniec – kľudne aj dnes mi ukážte človeka, ktorý sa stal úspešným (a tým nemyslím, že má dom a auto) manuálnou prácou na poli…

          • Ano, přesně tak jsem to myslel.
            S tím Bronštejnem seniorem to bude přece jenom složitější, než nám Lejba uvádí. Z dalšího totiž vyplývá, že si pronajímal řadu dalších pozemků a že přece jenom nebydlel v hliněné chajdaloupce se slaměnou střechou. Samozřejmě že se skoro vůbec nezmiňuje o početné čeledi, zato často zmiňuje, jak se rodiče vraceli domů udření z pole.
            Ano, ano, manuální prací na poli se zbohatnout nedalo, i naši úspěšní sedláci měli na práci svou čeleď. Ono to totiž jinak nešlo.

    • Práve dnes som sa začítal do jednej knihy, a presne som našiel citát z Valentínskej židovskej encyklopédie o pôvode geta:

      „At any rate the word became general for a Jew’s quarter. Already in antiquity the Jews voluntarily occupied special quarters; In the Middle Ages, Jew’s streets or Jewries were to be found from the end of the 11th century, but the motive of their concentration was no longer religious or social: trade caused them to settle near the market, or danger made them seek the protection of the reigning prince, the protector also wishing to have them together for the easier collection of taxes. It was not until the 13th century that the Jew’s quarter was turned into a compulsory Ghetto. … The concentration of Jews in Ghettos, although unintended, had its good result. It preserved the communal feeling and the traditional Jewish culture.“

      „V každom prípade sa toto slovo (geto) stalo všeobecným označením pre židovské štvrte. Už od staroveku Židia dobrovoľne osídľovali samostatné štvrte; v stredoveku vznikali židovské ulice alebo časti od konca 11. storočia, ale dôvody pre ich sústreďovanie už neboli náboženské alebo sociálne: kvôli obchodu sa usídľovali v blízkosti trhov, alebo kvôli bezpečiu hľadali ochranu u vládcu, ktorý si tiež obvykle prial mať ich pokope kvôli vyberaniu daní. Až od 13. storočia sa židovské štvrte zmenili na povinné getá. … Sústredenie Židov v getách, aj keď nezamýšľané, malo svoje pozitíva. Zachoval sa pocit spoločnej súdržnosti a uchovala sa tradičná židovská kultúra.“

      Ako je vidieť, aj židovská encyklopédia nehovorí o gete ako o niečom zlom, skôr naopak. Akýsi negatívny nádych – v zmysle miesta, kde sa pomaly čaká na smrť – dali tomuto slovu až v súčasnej dobe moderní propagandisti a úplne prekrútili jeho význam. To, že sa nezaoberajú mizerným životom Židov v getách už v tých dobách, tak to som ani od židovskej encyklopédie nečakal. Kto by dnes priznal, že Židia vykorisťovali Židov horšie, ako by to dokázal nejaký „gój“. Nikto rád nevyťahuje špinavé prádlo na verejnosť.

  4. Áno, túto pohádku poniektorí poznáme už dávno. Táto je tak uveriteľná pre tých, narodených ptedvčerom.

    Ono je to ale v skutočnosti trochu ináč:
    Jedna veľmi rozširovaná teória, šírená židovským autorom Ludwig Lewisohnom je, že židia boli pôvodne poľnohospodári, ktorí boli ‘vtlačení’ do bankovníctva a komercie pápežskými ediktami, ktoré zakazovali kresťanom sa podieľať na úžerníctve.
    Následne, židia proti ich prirodzeným sklonom, boli nútení stať sa bohatými a prinútení založiť dedičnú plutokratickú kastu.
    Akokoľvek však, táto propozícia je neudržateľná z jasného dôvodu, že židia boli veľmi aktívni v požičiavaní peňazí, dávno pred kresťanstvom, ani nespomenúc, kedy pápežstvo vstúpilo do arény histórie.

    • Prostoduché vysvetlenia si nechaj pre tých čo nevedia čítať a nepoznajú dejiny.
      Podľa teba boli židia aktívni v požičiavaní peňazí už v období keď ešte neexistovali peniaze.

      • Ale má pravdu. Nakoniec samotný Ježiš vyhnal úžerníkov z chrámu, poprevracal im stoly. Takže tu je jasný dôkaz, že to tak bolo. Nakoniec tento konflikt, je zachytený už aj tisícročia pred Ježišom. Tento konflikt sa vinie dejinami Židovského národa od dôb Mojžiša. Je to vnútorný boj židovskej duše, súboj dobra a zla. Súboj medzi materiálnym a duchovným. Veď čo iné je klaňanie sa Zlatému teľaťu ako vzývanie mamonu, uctievanie peňazí v tej najrýdzejšej podobe teda zlate ? O čom inom je tento príbeh zo Starého zákona ? A história peňazí je stará ako ľudstvo samo. Takže Váš pokus o humor vo forme irónie je trápny a mimo misu.
        Fakt je ten, že história Židovského národa je históriou boja proti ich vlastnej chamtivosti. Jasne je to napísané v Starom zákone. Stačí si prečítať o čom hovoria starozákonný proroci, ako ich napomínajú a snažia sa ich obrátiť od uctievania mamonu k uctievaniu Boha. A také boli aj ich konce. Umučený. Základná otázka prečo bol zabitý Ježiš je veľmi jednoduchá. Vystúpil proti konceptu vyvoleného národa tak ako ho chápala plutokratická elita. Veľrada kohanim ho totiž chápala materialisticky. V ich koncepte príchod mesiáša znamenal podrobenie sveta Židovskému národu. V tom zmysle . Kdežto Ježiš predstavoval koncept duchovný. Kráĺ sveta ako vykupiteľ z hriechu a prísľub spasenia. O toto však oni nemali záujem. Takýto kráľ ich nezaujímal, Ježiš im nepriniesol zlato a uvrhnutie sveta do ich poddanstva. Oni čakali čosi úplne iné. A čakajú dodnes. Mesiáš im má podrobiť celý svet. Stačí si prečítať vyjadrenia Jozefa Ovádiu. Dnes už nebohého. Pomenoval to jasne, tak jasne, že sa to už ani nedá jasnejšie povedať. Hovorí o otrokoch. O tom, že oni sú zrodený aby panovali a my aby sme im otročili.Dokonca majú aj pripravenú korunováciu kráľa. Dajte si tú námahu a nájdite si čosi ktomu.

        • Christian Freeman

          akurat, mily svarga, v tom chrame neboli uzernici, ale tak nevadi 🙂
          A problem medzi pochopenim, kto vsetko obyvatelstvo Judey (ako rimskej provincie) predstavoval, je zrejme privelky na pochopenie. Lebo nie je Zid ako „Zid“ 😀

          • Oni sami sa videli ako zmenárnici. Technicky sa jednalo o úžeru. Ježiš ich nazval lupiči. Z tohto lupu pochádzalo bohatstvo kňazskej plutokracie. Nemienim viesť teologické debaty. Poukázal som na problém rovnaký v čase Mojžiša, Ježiša a dnešných čias. Súboj dobra a zla. Súboj medzi mamonom a láskou.

  5. Co sa tyka Jezisa jezis bol Galilejcan a Galilejcania boli keltskeho povodu rovnako ako obyvatelia galatie v dnesnom Turecku. Takze aj zobrazovanie Jezisa s cervenymi vlasmi , modrymi ocami a svetlou pletou je asi Pravda.

    • “Co sa tyka Jezisa jezis bol Galilejcan….”:

      …pán Kazok, toto je starý “bullshit” katolíkov presvedčiť svet, že Kristus vlastne nebol žid…..mimo iné, taký Krsistus, ako ho prezentuje kresťanstvo nikdy neexistoval….

      Mnoho ortodoxných židov a anti-semitov suhlasí – alebo dúfa – že Ježiš nebol žid, pretože pochádzal z “Galileje Gentilov”. Prevládajúca talmudská tradícia je, že Ježiš bol nemanželský potomok rímskeho centurióna Jozefa Pantheru a Miriam, ženy tesára (“Jüdische Enzyklopädie”, Jüdischer Verlag, Berlin, 1930, Band IV/1 . 772-73)

      Nový Zákon bol taktiež napísaný židmi – zaoberá sa postavou Ježiša Krista, ktorý je identifikovaný hneď v prvej kapitole (Matúš 1) ako priamy potomok Abraháma, Izáka a Jakuba, cez Dávida, Jozefa a Máriu, s veľkým prízvukom na to, že je čistokrvný žid.

      Pokiaľ sa jedná o populárnu záležitosť, pôvod a narodenie Krista, sú dosť známe. Ale v skutočnosti Evanjelia, na ktorých je táto záležitosť založená, sú o tomto povážlivo dosť nepresné. Len dve z Evanjelií, Matúš a Lukáš – hovoria vôbec niečo o Ježišovom pôvode a narodení; a aj tie sú dosť rozdielne.
      Podľa Matúša (Matt, 1:1) napríklad, Ježiš bol aristokrat, ak dokonca nie právoplatný a legitímny kráľ pochádzajúci z Dávida a Šalamúna. Avšak podľa Lukáša (2:7; 3:23,38), Ježišova rodina i keď potomkovia domu Dávidovho, bola viacmenej menej ‘výsostným’ rodom; a na základe Markovho podania, (Mark 6:3) dostala sa do obehu ‘legenda’ o chudobnom tesárovi. Tieto dve genealógie sú tak pozoruhodne rozdielne, že vlastne môžu referovať ku dvom úplne rozličným osobám.

      Rozpory medzi Evanjeliami sa nevzťahujú len k otázke Ježišovho pôvodu a rodokmeňu. Podľa Lukáša (Luke 2:15,16,17), keď sa Ježiš narodil, navštívili ho pastieri. Podľa Matúša (Matt 2:1,2,11) ho navštívili králi.

      Vieme, že cirkev bola odjakživa smrteľným nepriateľom vedy, a vedcov ako vieme upaľovala a ničila všetkými možnými spôsobmi!

      Nový Teastament a Žalmy:

      Ježiš je pomenovaný (Lukáš 2: 21):
      “O týždeň neskoršie, keď prisšiel čas aby novonarodený bol obrezaný, bol pomenovaný Ježiš, menom, ktoré mu dal anjel predtým, ako bol počatý”.
      Ako teda vidíme, bol obrezaný, jednoducho preto, že bol žid.

      Ježiš a Nikodémus (Ján 3: 2, 3, 4, 5, 6):
      “Bol muž menom Nikodémus, vodca židov, ktorý patril ku skupine Farizejov. Jednej noci išiel za Ježišom a povedal mu: “Vieme, rabin, že Ty si učiteľ poslaný bohom. Nikdo nemôže robiť takú prácu ako robíš Ty, beztoho aby nebol s ním Boh”.
      Bol teda nielen žid, ale dokonca židovský rabín!

      Ján (4: 22)
      Kristus hovorí k žene zo Samarie: “Vy Samaritáni v skutočnosti neviete koho uctievate; my židia vieme koho uctievame, pretože spasenie príde od židov”.
      Ďakujem pekne za tento druh ”spasenia”. Zrejme to vyhovuje len príslušníkom tejto židovskej sekty, ktorú považujú za svoje náboženstvo a nazývajú ho “kresťanstvom”.

      Matúš (10: 5)
      Týchto dvanásť hlupákov-spoločníkov, ktorí evidentne neboli veľmi ‘bystrí’, aby vôbec rozumeli o čom vlastne hovoril, Jezžš ich potom poslal a nariadil im nasledovné:
      “Nechoďte do žiadneho teritória Gentilov (teda gójov či nežidov), ani do žiadnych miest Samaritánov. Choďte ku strateným ovciam ľudu Izraela”.
      Teda pre kresťanov zrejme nemal žiadny odkaz, jeho “učenie” bolo len pre židov! Nie je vôbec zrejmé, prečo si kresťania myslia, že celé jeho“učenie” bolo a je určené pre nich.

      Marek (1: 39)
      “A tak, cestoval po celej Galileji kážúc v synagogách a vyháňajúc diablov”

      Marek (6: 2)
      V deň Sabathu (Šabesu) začal učiť v synagoge.

      Marek (15: 2)
      Pilát sa ho pýtal: “Si ty král židov?”
      Ježiš odpovedal: “Tak hovoríte vy”.

      Marek (15: 12)
      Pilát potom prehovoril k davu: “Čo teda chcete aby som urobil s ním, ktorého nazývate kráľom židov?”

      Mark (15: 15-20)
      Taktiež Matúš (27: 27-31) a Ján (19: 2-3)
      Obliekli ho do purpurového rúcha, urobili korunu z tŕnia a dali ju na jeho hlavu. Potom ho začali pozdravovať: “Nech dlho žije kráľ židov”.

      Matúš (2: 1, 2)
      „Ježiš sa narodil (vraj) v Betleheme, v zemi zvanej Judea, počas doby, keď Herod bol kráľom (čo je jeden z najnehoráznejších klamstiev cirkvi, nakoľko dnes už vieme, že keď sa Kristus narodil, Herod bol už štyri roky mŕtvy).
      Krátko nato, nejakí muži ktorí študovali hviezdy prišli od východu do Jeruzalemu a pýtali sa :
      “Kde je to nemluvňa, narodené aby bol kráľ židov? Videli sme jeho hviezdu keď vyšla na východe a prišli sme aby sme ho uctievali”.

      A nedajte sa pmýliť ani tými, ktorí ho maľujú a idealizujú tak, aby sa páčil…..krásne urastený krásavec, červené, dokonca ‘blond’ vlasy, modré oči….to je všetko tzv. “zbožné prianie”…..

      ….tu je aj trochu iný popis jeho “krásy”:

      “Despite Christian censorship a copy of Joseph description survived in Slavonic texts and came to light the last century. We cannot be certain that it is genuine but many scholars believe it is, and there is no reason doubt them. It paints a picture of a man quite different to the image most people imagine:

      “…a man of simple appearance, mature age, dark skin, small stature, three cubits high, hunchbacked with long face, long nose, and meeting eyebrows, so that they who see him might be affrighted, with scanty hair with a parting in the middle of his head, after the manner the Nazarites, and with an undeveloped beard”.

      Pán Kazok, ste Australan a preto nepotrebujete preklad uvedeného do slovenčiny.

      • Milý pane pre kresťanov sú tieto veci úplne nepodstatné. A pre Vás takisto. Nakoľko sa jedná o otázku viery. Musím Vám to povedať ,takto. MY Kresťania( tým prirodzene nemyslím Vás) veríme ,že Ježiš Kristus bol Boží syn. O tom je celá naša viera. Z toho plynie,že všetko čo ste tam písali, je z nášho pohľadu hlúposť. Skrátka je synom Boha. Boh je Boh, tak nemôže byť Židom. Akonáhle by bol ŽIDOM NEMÔŽE BYŤ SYNOM BOHA. To sa vzájomne vylučuje. To, že vyrástol medzí Židmi, že jeho matka bola ŽIDOVKA,to žiaden kresťan nespochybňuje. Ale to vôbec nie je ani podstatné. Pretože on sám jasne hovorí,źe priniesoĺ Novú zmluvu pre všetkých ľudí. To bol dôvod, jeho smrti. Pretože Judaizmus je náboženstvo rasové a národné, tak ho chápali od počiatku do dnes. Kdežto Judaizmus chápe mesiáša= spasiteľa výhradne pre nich, pre Izraelitov. A samozrejme ako som už povedal de facto materiálne, teda, že im podrobí celý svet. Im ako vyvoleným a samozrejme ako jeho , teda kraľujúcemu národu.
        Preto Váš, pokus o teologický „seminár“, je celý nezmysel. Z pohľadu kresťanského a rovnako židovsķého je dôležitá iba jediná otázka. Bol alebo nebol Ježiš Ķristus syn Boha? Podľa kresťanov jednoznačne áno. Preto je náš najdôležitejší sviatok Veľka Noc! Tam je totiž, smrť a zmŕtvychstanie ako dôkaz. V tom spočíva celá viera. Od toho sa odvíja všetko ostatné. A či bol malý, čierny alebo vysoký blondín je skutočne irelevantné. Buď bol Boží syn alebo nie. To je podstatné. Vlastne pre náš je celý Ježiš ako „človek“ záhadou. Nezrodiĺ sa z pohlavného styku, narodil sa panne, ťažko špekulovať akú mal DNA!☺☺ správna odpoveď je , že to nevieme. Pokiaľ veríme, že jeho Otec bol Boh.

        Ale pokiaľ, budeme tvrdíť, že jeho Otec bol Človek, tak áno hovoríme o Židovi a židovi, najskôr by sme mali povedať Emanuelovi a celé krestanstvo je rozprávka.

        Ale to je otázka viery. A debata nemá zmysel. Skúste to pochopiť.

    • Milý Juraj, v niečom má nechtiac S.A. pravdu. Poviem Ti to priamo, uvažovaĺ so už pred ním, že Ti to napíšem. Naozaj je nezmyslom, že bol Kelt a rovnako Žid( Judejec). Pre mňa je synom Boha, ktorého porodila Mária. Pokiaľ sa hovorí o rodokmeni Ježiša, myslí sa Máriin rodokmeň. Samozrejmé je že Ježiš, vyrástol medzi Židmi, kázal medzi nimi, bol Rebbe( rabín), čím sa myslí učiteľ. O tom nemusíme viesť spor. To ie jednoznačné. Otázka je zásadná jediná. Bol synom Božím?? Pre kresťanov áno pre židov nie ! Preto bol zakladateĺom kresťanstva(Kristus). Priniesol všetkým ľuďom ako syn Boží( Kristus) poznanie viery. Áno vyšiel zo židovsķého prostredia, o tom nemôže byť žiaden spor. Ale rozhodne nebol Židom ani židom, jasne to povedal on sám. Nemusíme však z neho robiť Kelta. Načo? Bol synom Boha, ktorého porodila židovská panna. Židia tvrdia čosi iné, bol nemanželským synom Rímskeho vojaka a Židovky. A vtedy by bol naozaj Žid a celé kresťanstvo je rozprávka. Dvojpolohová logika. Boží Syn alebo Žid. Oboje nejde. Nemôžeme odtajiť že vyšiel zo Židovského národa a načo? Je to dôležité. Podľa mňa nie. Všetko bolo predurčené. Tak prečo riešit to čo nevieme ovplyvniť?

  6. zasa som mal trochu času na čítanie, takže prepáčte poznámku k tak starej diskusii, Ježiš nemusí byť syn boží, / otázka viery/ a to nutne neznamená že bol Žid. Ak nemáme vieru že bol syn boží, tak pre nekresťanov je zaujímavé či bol, alebo nebol Žid, alebo či bol zo skupiny ktorú dnes nazývame Kelti, alebo z inej skupiny, napr. Slovan, alebo Ind.
    Vzhladom k článku je zaujímavé, ako Kristus ovplyvnil dejiny, sám by sa nestačil diviť a je otázne či by neodvolal, keby videl čo spôsobil. Katolíci, ktorí si u nás privlastnili boha, Krista, morálku aj pravdu sa chovajú a javia sa rovnako ako židia a je vidno obrovský rozdiel medzi úprimne veriacim občanom a medzi vedením tej internacionálnej mega organizácie.

Pridaj komentár