Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Západ, západná civilizácia, okcident

Západ, západná civilizácia, okcident

Why-We-FightGlobálna civilizácia, hermafroditný potomok Európy. Dnes „Západ“ nesie punc amerického vzoru, ktorý celej zemeguli skúša vtlačiť absolútny primát komerčnej spoločnosti a egalitárskeho individualizmu. To spôsobilo, že Európania pustili zo zreteľa svoj osud a nakoniec jednoducho zabudli.

Dôležité je nezamieňať si „Západ“ (kedysi pred svojou negatívnou transformáciou sa nazýval „okcident“) s Európou. Západná civilizácia dnes už nie je identická s nejakou etnickou hodnotou, ale zodpovedá kozmopolitnému civilizačnému modelu podľa amerického vzoru. Z Európy pochádzajúca a z Európy vzniknutá civilizácia sa bumerangovým efektom tragicky obrátila proti Európe tým, že sa povýšila na imperialistický globálne kultúrny model. Západná civilizácia a európska kultúra sú teda protikladmi.

Západná civilizácia teritoriálne už na „západe“ nezakotvená, premenená skutočne v civilizáciu globálnu, je charakteristická absolútnym primátom ekonomiky nad akoukoľvek inou otázkou. Táto ekonomika (či už „stará“alebo „nová“) na seba navyše často berie podobu špekulatívnej honby za výnosnosťou a krátkozrakou schopnosťou ju docieliť. Politika životného prostredia, národné alebo sociálne otázky pritom zostávajú bokom.

Druhým charakteristickým znakom tejto civilizácie je, že pojmy národ a samozrejme i vlasť jednoducho ignoruje. Prezentuje sa ako „globálna spoločnosť“, ktorá sa snaží podvracať a rozbiť akúkoľvek suverenitu a akúkoľvek politickú vôľu – a to s jasným a bohužiaľ dosiahnutým cieľom, že zo seba vláda americkej superveľmoci urobí vodcu západnej civilizácie. Napriek svojmu obchodu a priemyslu je Európa stále len protektorát.

Za tretie je západná civilizácia prvá v dejinách, ktorá už nie je založená na spirituálnych princípoch, na transcedentných, tzn. nematerialistických hodnotách. Pritom uskutočnila o mnoho lepšie a o mnoho dôkladnejšie, než o tom Marx a dokonca Trockij kedy snívali, ciele komunizmu: vybudovať globálnu kozmopolitickú civilizáciu založenú výhradne na materializme a ekonomických vzťahoch. V tomto zmysle je možné povedať, že nie komunizmu, ale kapitalizmu západnej civilizácie sa podarilo realizovať zásadné požiadavky marxizmu!

V pokryteckom náboženstve „ľudských práv“ a v kulte „demokracie“ našla západná civilizácia svoju fiktívnu duchovnú legitimitu. Vieme však ako sa veci majú: tliachanie o „demokracií“ a „ľudských právach“ nikdy vo svete nevytvorilo podmienky pre spravodlivosť a rešpekt medzi národmi. Veľakrát skôr nieslo zodpovednosť za zničenie ich koreňov a duchovnej stability i za všade prítomnú barbarizáciu morálky a vznik sociálnej džungle.

Mali by sme sa vyvarovať omylu, ktorému často prepadajú tradične orientované kruhy, totiž zamieňať západnú civilizáciu s vedou a technikou (technoveda). Západná civilizácia síce vedu a techniku používa, avšak tá je, nech je to tu ešte raz zdôraznené, hodnotovo neutrálna a môže byť využívaná akoukoľvek civilizáciou.

Inou absolútne osudovou chybou by bolo koketovať s islamom pod (planou) zámienkou, že veď predsa smeruje proti niektorým aspektom západnej civilizácie. Chcieť hrať na moslimskú kartu proti dekadencii Západu (pokušenie je od René Guénona veľké, Claudio Mutti a iní tento krok urobili!) je bohužiaľ ilúzia, ktorá svedčí o naivite týchto realite vzdialených „mysliteľov“, ktorí úplne prehliadajú totalitárnu globalistickú povahu islamu. O islame majú len prikrášlené, intelektuálne znalosti, najskôr preto, že čítali „veľkých mystikov“. Európa sa naproti tomu môže regenerovať len tým, že bude čerpať z vlastných hodnôt a zriekne sa malströmu západnej civilizácie, nie však tým, že siahne po islame, ktorý od svojho vzniku bol a stále je jasným nepriateľom Európy.

Západná civilizácia, ktorá dnes stojí na svojom vrchole je pominuteľná. S najväčšou pravdepodobnosťou neprežije koniec 21. storočia. Podobá sa babylonskej veži vytunelovanej zvnútra bezuzdným materializmom, absenciou akéhokoľvek kritického ducha a akejkoľvek dlhodobej prognózy ohľadne vlastného osudu.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Guillaume Faye

O Roland Edvardsen

Pridaj komentár