Domov / Hlavná strana / Ekonomika / Zamestnávatelia dávajú prácu. Naozaj?

Zamestnávatelia dávajú prácu. Naozaj?

men_at_workKeď diskutujem pri káve, na besede, v komentároch pod článkom, keď čítam odbornú literatúru a komentáre rozličných prispievateľov, stále a stále a všade sa stretnem s tvrdením, že zamestnávatelia dávajú ľuďom prácu.

V pote tváre sa majiteľ firmy ide pretrhnúť, aby zamestnal nových ľudí a keď musí prepúšťať lebo nepriaznivé finančné okolnosti mu nedovolili zamestnancovi darovať prácu za nič, má vlhké oči, z času na čas vidieť i slzičku smútku.

Vydieranie, zdieranie, minimalizácia mzdy, nevyplácanie, to sú nepodložené povery neprávom ohovárajúce kapitalistické zriadenie. Podnikateľ miluje, keď za darovanú prácu môže vyplatiť slušnú odmenu. Teraz pomohol hneď dva razy: najprv daroval prácu za nič a neskôr s láskou vyplatil mzdu. Zamestnávateľ, to je vlastne taký sociálny dobrodinec a spoločenský hrdina, čistý dobrák, ktorý pomáha zlomeným, ublíženým, utrápeným uboleným bedárom, ktorých život a osud ubili, zmlátili plastovými tyčami a šmarili na ich opuchnuté kolená do ukrutného zápasu s ťažkosťami doby.

Zamestnávateľ nedáva prácu, on ju priam daruje.

A teraz návrat do reality.

Podnikatelia zamestnávajú ľudí, ale ak by neexistoval niekto, kto by si mohol dovoliť kúpiť čo predávajú, všetky tie firmy a pracovné miesta by sa vyparili. Preto môžem pokojne povedať, že bohatí nevytvárajú pracovné miesta. A tiež ani malé a stredné firmy. Pracovné miesta sú dôsledkom spätnej väzby medzi zákazníkmi a firmami. A iba spotrebitelia môžu rozhýbať tento virtuálny reťazec rastúceho dopytu a zamestnávania.

Obyčajný spotrebiteľ je väčší tvorca pracovných miest ako podnikateľ. Každý, kto kedy mal firmu vie, že zamestnávať ľudí je to posledné čo chce. Každý ďalší zamestnanec znamená pre neho zníženie zisku. Zamestnávanie sa deje iba vtedy a len vtedy, keď to rastúci dopyt spotrebiteľov vyžaduje. Nové miesta vznikajú len ak spotrebitelia nakúpia viac produktov.

V kapitalistickej ekonomike sú praví tvorcovia nových miest spotrebitelia zo strednej triedy. A keď sa strednej triede darí, firmy rastú a zamestnávajú.

„Bez podnikateľov by nebola práca.“ Áno, samozrejme, súhlasím. A bez zamestnancov by podnikatelia nemohli podnikať. Tu ide o to, že ktorý článok z reťazca dopytu a zamestnávania je dôležitejší. Každý nový zamestnanec pre firmu je zníženie zisku. Každá firma robí všetko preto, aby zamestnávala čo najmenej ľudí – preto podnikateľ nie je a ani nemôže byť najdôležitejší článok v zamestnávaní!!! Najdôležitejší sú spotrebitelia.

Skutočným tvorcom pracovných miest je silná stredná trieda, ktorá hojne nakupuje a štedro míňa. Nové pracovné miesta vytvárajú bohatí spotrebitelia lebo zamestnávanie sa deje iba vtedy a len vtedy, keď to rastúci dopyt vyžaduje.

Ľudia z veľkého biznisu a iné pijavice si privlastňujú zásluhy za tvorbu miest neprávom a podvodom! Nazývať podnikateľov, zamestnávateľov, firmy, živnostníkov, majiteľov fabrík a tovární tvorcami pracovných miest je nepresné, klamlivé, hlúpe, proste klamstvo na n-tú!

Nikdy nebude dostatok superbohatých pre poháňanie veľkej ekonomiky. Podnikateľ si nekúpi 100x až 1000x viac vecí. Nekúpi si 3000 áut, ročne si zakúpi len niekoľko nohavíc, na raňajky nezje tridsať rožkov a osem paštét, nemá 600 televízorov.

Cieľom argumentu o dávaní práce je glorifikácia podnikateľov a budovanie aury nebeského zjavenia okolo liberálnych nadhrdinov a tiež obhajoba neo-liberálnej chremastiky. Bohatí majú vyzerať dobre a nie zle. Výsledkom je, že kritika bohatých je ako popieranie holokaustu – ako vysvetlil americký miliardár Thomas Perkin.

A z tejto hnusnej, chrapúnskej, očividne nelogickej, degenerovanej pamyšlienky, že „zamestnávatelia dávajú prácu“ vzišla podmyšlienka ešte dementnejšia a ešte záludnejšia: ak dane bohatých porastú, tvorba pracovných miest poklesne. Daňové úľavy a nižšie dane pre bohatých – to pre nové miesta. Tento nápad je predmetom viery liberálov a nie je spochybňovaný ani z druhého tábora a ako bonus mu akosi verí polovica planéty.

Ako na túto nezmyselnú zhovadilosť reagovať? Čo na to povedať?

Od roku 1980 sa viac ako strojnásobil podiel príjmu 1% Američanov kým dane sa znížili o 50%. Miliardárov pribúda každým rokom. Úzka finančná elita vlastní takmer celý svet a každým rokom získava nové, ďalšie majetky. Bolo zistené, že 1 % najbohatších vlastní toľko, ako zvyšných 99 %. Výskumy a štúdie o tom, ktorá skupina vlastní a kontroluje polovicu mesta, štátu, priemyslu, odvetvia, fondu, akcií, sú dnes už každodennou záležitosťou a nevzbudzujú všeobecnú pozornosť, tak obyčajné a nudné sú.

Je to takto jednoduché. V minulosti bolo menšie rozmiestnenie bohatstva, dnes je kriticky vysoké, ale pracovné miesta nie sú a dokonca máme celosvetovo rekordne vysokú nezamestnanosť. Vyššiu než predtým! Tak čo to trepú tí bludári?

Ak by bola pravda, že nižšie dane pre bohatých a viac bohatstva pre bohatých vedú k novým pracovným miestam, dnes by sme sa topili v pracovných príležitostiach. A predsa je dnes nezamestnanosť rekordne vysoká.

Bohatí ľudia zjavne nevytvárajú pracovné miesta!

Cieľom liberálnych špinavcov nie je vytvoriť pracovné miesta a spraviť zo sveta pekné miesto pre založenie šťastnej rodinky, dobre vedia, že trepú nonsensy. Ide im čisto o to, aby si majetní sponzori, ktorí im platia predvolebné kampane, mohli strčiť všetok zisk do svojich súkromných vačkov, žiť v excese a nedať nič na rozvoj krajiny a spoločnosti! Druhí nech pokapú a čo, veď oni na to majú posvätné právo!

Tieto dva ekonomické bláboly vycucané z prsta – že zamestnávatelia dávajú prácu a že bohatí vytvárajú pracovné miesta – sú tak logické, ako tvrdenie o strieľajúcej motyke.

Autor: Majkl Spiritus, www.protiprudu.org

O ::prop

39 komentárov

  1. Veľmi dobrý článok, ktorý jasno logickou argumentáciou vyvracia väčšinu mýtov a nezmyslov, ktorými argumentujú tzv. pravicoví liberáli pri obhajobe súkromného kapitálu a svojho trhového boha.

  2. V tejto súvislosti musím upozorniť, že ak pracovné miesta vytvárajú spotrebitelia svojím dopytom po tovare, tak slovenský spotrebiteľ vytvára pracovné miesta v Poľsku, v Česku, v Číne a všade inde vo svete, len sa Slovensku sa mu to darí iba v malom rozsahu. Prečo asi?

    • maršal Žukov

      Lebo držitelia kapitálu si do štátnych funkcii dosadili vlastizradcov, ktorých úlohou je držať cenu pracovnej sily na minimálnej únosnej hranici

    • maršal Žukov

      Nemecky spotrebiteľ zase dáva furu prace Slovákom, ale za almužnu

  3. maršal Žukov

    Rus Slováka nikdy nezdieral a nebude. To je jediná istota, ktorej sa môžeme držať

    • Christian Freeman

      jasne…tie vlaky uranu z uranovych bani sli z vdacnosti Cechov a Slovakov do ZSSR..jaj, chlape, uz prestan brat to svinstvo, skodi to…a riadne.
      Ak Ti Rusi chybaju, bal si svestky a tahaj do Ruska. Az na par takych, ako si Ty, Rusi na Slovensku nikomu nechybaju.

  4. Christian Freeman

    „Každý nový zamestnanec pre firmu je zníženie zisku.“

    Nie je to tak celkom pravda. Stále platí zákon znižujúcich sa výnosov, teda firma bude dovtedy naberať zamestnancov, kým sa náklady na zamestnanca nevyrovnajú výnosu, ktorý vyprodukuje. Tam nie je čo špekulovať, to je základná všeobecná ekonomická teória.

  5. Christian Freeman

    si ma zrejme s niekym pleties 🙂 ale to u Teba nie je prvykrat, a bohuzial, ani naposledy. A skoda stracat cas s clovekom, co nema o teme sajnu. Ale ten zakon klesajucich vynosov si pozri, dozvies sa nieco nove…a predstav si, plati aj v Tvojom oblubenom a vysnivanom Rusku 😀

    • maršal Žukov

      Hej, zákon klesajúcich výnosov – zrejme máš na mysli zákon klesajúcej miery zisku (pamätám z 1. ročníka električkovej, politická ekonómia kapitalizmu, ty vzdelanec:-))
      Ten zákon je v prírode neochvejne zakotvený podobne ako zákon zachovania energie, kto by ho nepoznal:-))))

      • Christian Freeman

        ma zmysel sa bavit s niekym, kto nerozozna vynos od zisku?

        • Tiež sa čudujem, prečo sa s tebou Žukov „baví“.
          Ale on sa vlastne „nebavi“, on sa ti vlastne od začčiatku vysmieva, stačí pozrieť smajly na jeho príspevkoch.

          Mimochodom, keby si čokoľvek tu písmenkami vykotil, stále plati:
          Žukov má lepší charakter a lepšiu morálku.
          Vec, ktorú ty už nikdy nezískaš, aj keby si ho rozsekal.

  6. autor článku

    Som rád, že si položil takúto námietku! Momentálne moje tvrdenie „spotrebitelia dávajú prácu“ rozpisujem podrobne, nie len takto stručne, aby to mohol pochopiť každý. A tam ti odpoviem na tvoj argument. Už som si ho presne okopíroval a daj do úvodzoviek 🙂

    Musím ťa však sklamať. Zákon znižujúcich sa ziskov je v tomto prípade totálna do neba volajúca idi-otina a ma-gorina v jednom. Maršál Žukov má pravdu, je to idi-ot-ina. Vyštudoval si ziskológiu, t.j. vedný odbor, ktorý skúma ako si strčiť čo najviac ziskov do svojich súkromných vačkov a je—ba-ť na druhých i celý svet lebo na to máš posvätné právo. Ekonómia – skutočná ekonómia – na to má iný pohľad.

    • Christian Freeman

      no, ja som síce zo školy už nejaký ten piatok, ale keď už ste tu takí experti, dám vám teda ten príklad, ktorý je popísaný v učebnici Všeobecná ekonomická teória, vyučuje sa na EU v prvom semestri (to by ste mohli zvládnuť aj vy, myslím návštevu).
      Tak teda…ak na pole, pre náš príklad väčšej rolohy, najmeš jedného robotníka, ten Ti za zmenu prinesie 1 jednotku výnosu…ak najmeš 2, tak máš za tú istú zmenu 2 jednotky výnosu…až do doby, kedy – keďže je pole obmedzené – ďalší robotník už prinesie výnos menší ako 1…a až sa výnos rovná nákladu na prácu, zamestnávateľovi sa neoplatí žiadneho ďalšieho zamestnanca prijímať.
      Takže, chlapci, ak nerozumiete základným ekonomickým pojmom, bavte sa radšej o Ukrajine a Rusku. Alebo radšej ani o tom nie.

      • autor článku

        Keď teda som taký nevzdelaný hlupák, ako to že som napísal tento článok, ktorý logicky a jednoducho vyvracia to, čo si myslí takmer každý ekonóm a ekonomicky vzdelaný človek na tejto planéte? (Existujú aj iné planéty, tam si to nemyslia lebo sú na vyššom vývojovom stupni.) Vysvetlím ti to v ďalšom článku. Som rád, že si napísal tvoju námietku.

      • maršal Žukov

        To je fakt obrovský objav ten zákon o rolnikoch, akurát nepočíta s tým ze Monsanto geneticky zmodifikuje roľníka a ten podá trojnásobný výkon oproti originál roľníkovi :-))

  7. Christian Freeman

    clanok napisat nie je problem…problem je napisat clanok pravdivy a zalozeny na faktoch. Tento Tvoj clanok vyvracia iba Tvoju infantilnu predstavu o tom, co si „kazdy ekonom a ekonomicky vzdelany clovek na tejto planete“ mysli. Ale ako vidis, stale plati..falso in uno…falso in omnibus (ak sa dobre pamatam na citat).
    A ja si napr. tiez myslim, ze Quesnay a francuzski fyziokrati mali nieco do seba, a prevazna vacsina ekonomov si to nemysli…ekonomickych teorii je vela, ale su zasadne pravidla, ktore platia. A ak sa ideme o ekonomii bavit, treba ich najprv poznat.
    Z tohto dovodu sa napr. nebavim o medicine ci kvantovej fyzike. Nerozumiem im.

    • maršal Žukov

      Neviem prečo, ale mam pocit, ze by sme sa mali radšej baviť o Lolkovi a Bolkovi :-))

    • autor článku

      Toto vážne nie je argument. Len znôžka nezmyslov pretočených technikou reductio ad absurdum. Potráp si tvoju hlavu a príď na to. Som unavený, nemám náladu vysvetľovať to, radšej zalahnem.

      • autor článku

        a ja som napísal takmer každý ekonóm a ekonomicky vzdelaný človek. nie každý a jeden. a to je sakra rozdiel. gigantický do očí bijúci rozdiel. áno, väčšina ekonomicky vzdelaných ľudí, aj ľavicových aj mimo západného sveta, si myslí, že zamestnávatelia dávajú prácu.

  8. Autore, není od tebe hezké, že neuvádíš pramen. Že jde o video „Zakázaný proslov“.

    • Christian Freeman

      tolko k tvrdeniu autora, ze „ako to, ze som napisal takyto clanok“ … no, chcel niekto zamachrovat, nevyslo…

      • autor článku

        čo povedal chlap je len osnova, práve to spracuvávam podrobne 😉

        • maršal Žukov

          Zdobíš stromček? Myslím, že táto téma nepotrebuje ďalší rozbor, všetko je jasné… Jedine že by si išiel až do špiku a pošteklil aj tzv. antisemitské témy, napr. akého pôvodu sú tí ťahači nitiek, čo ich udržiava takto dlhodobo jednotne cieľavedomými…

  9. “…teda firma bude dovtedy naberať zamestnancov, kým sa náklady na zamestnanca nevyrovnajú výnosu, ktorý vyprodukuje”.
    Teda, z jedného pracovníka mám výnos 1000EU a náklady na neho mám 1000EU?
    Podivuhodná ekonómia.

    Chlapci, neviete s kým mate do činenia. Tento človek je najväčší odborník na ekonómiu (ako sa tu dozvedám) a hlavne aj najväčšI znalec všetkých možných biblií na tejto planete.
    Asi neviete, ale on je predsa autor toho výroku:
    “Netvrdím, že mám vždy pravdu, ale nikdy sa nemýlim”!!!
    On netrpí len na Aspergerov Syndrom, ale aj na Duning Kruger efekt.

    • Christian Freeman

      Sithra Ahra:

      menej spekuluj, viac uvazuj…az do doby, znamena do toho momentu..samozrejme, ze sa pri naklade 1 a vynose 1 uz neoplati zamestnavat dalsieho..jedine za predpokladu, ze sa pracuje za ucelom dosiahnutia obratu, vtedy je to este stale platne. A kedze som v praxi zazil, nemusim teoretizovat ako tuna poniektori.
      A propos…kedze spotrebitelia vytvaraju pracovne miesta (svojim dopytom, co je do istej miery pravda)..taktiez prispievaju aj k znizeniu zamestnanosti (tiez svojim dopytom)…no, co ja viem..
      Samozrejme, pravda je kdesi trosku inde, ale rozpisem sa neskor…

      • Freemane, chápu co píšeš, ale obávám se, to opravdu takhle v praxi nefunguje. Ten model s dělníky na poli má mnoho řešení takže nevím nevím.
        Dejme tomu, že máš to pole tak malé, že pět lidí ti stačí na sklizení. Takže máš mzdu pro ně a pro sebe zisk. Ale najednou ti za tu kapustu ve výkupu dají polovinu. Pokud by jsi jako zaměstnavatel, byl takový dobrák, rozdělíš svůj díl peněz, aby mohlo těch pět dělníků dostat stejně a jejich rodiny nestrádaly, ale to zase dostaneš po papuli od svojí ženy.
        Takže propustíš třeba tři dělníky, ale tři pětiny kapusty ti shnijou na poli.
        Takže uděláš to co se dělá dnes a denně: Propustíš tři dělníky a ty zbylé dva donutíš sklidit celé pole. Prostě pracovní jednotka sem pracovní jednotka tam , toto se děje dnes a denně.

        • Oprava ..Freemane, chápu co píšeš, ale obávám se, to opravdu takhle v praxi nefunguje. Ten model s dělníky na poli má mnoho řešení takže nevím nevím.
          Dejme tomu, že máš to pole tak malé, že pět lidí ti stačí na sklizení. Takže máš mzdu pro ně a pro sebe zisk. Ale najednou ti za tu kapustu ve výkupu dají polovinu. Pokud by jsi jako zaměstnavatel, byl takový dobrák, rozdělíš svůj díl peněz, aby mohlo těch pět dělníků dostat stejně a jejich rodiny nestrádaly, ale to zase dostaneš po papuli od svojí ženy.
          Takže propustíš třeba tři dělníky, ale tři pětiny kapusty ti shnijou na poli. A to rozhodně není správná cesta.
          Takže uděláš to co se dělá dnes a denně: Propustíš tři dělníky a ty zbylé dva donutíš sklidit celé pole. Prostě pracovní jednotka sem pracovní jednotka tam , toto se děje dnes a denně.

  10. Toto je vynikajuci clanok. Bol by som rad keby ho autor psolal na moj email v anglickom preklade.
    Musim dodat, ze nielen stredne triedy, ale aj nizske triedy dokonca aj nekvalifikovany robotnici sa podielali na spotrebe a teda aj na raste zamestnanosti. Od rokov 1950 do zhruba 1980 ked existovalo cosi co by sa mohlo nazvat narodny kapitalizmus. Kde kazda krajina sa budovala svoje mnufaktury -vyroby, prislo v tomto obdobi do Australie mnoho Grekov, mnohi sa zamestnali len ako nekvalifikovani robotnici, zametaci a upratovaci vo fabrikach, po anglicky nevdeli- alebo vedeli len velmi malo. Ale fakt ze mali trvalu a dlhodobe zamestnanie 8 hhodin dene 5x do tyzdne. Im davalo moznost sporit a kupit a postavit si nadherne domy za tu dobu 30 rokov, ako nehat aj ich deti vystudovat na vysokych skolach! Tento system tvoril aj akusi neviditelnu formu socialnej kontroly. Kto chel v praci vykonat svoju povinost musel do roboty prist triezvy a cerstvy. Preto zabavy pri vine alebo inom alkohole sa ponehavali na piatok, co sobotu vecer. Nedela bola dnom odychu aby odpocinuti a aj spolocensky pookriati ludia mohli nastupit svoj pracovny tyzden. V tej dobe Australia mala velmi nizsku kriminalitu. Toto vsetko sa zmenilo od roku 1980 ked USA cim viac tym drastickejsie najprv u spojencov a potom aj vo vychodnom bloku presadzovala globalizaciu. Hoci USA hned po nezavislosti od Anglicka si chranilo svoj vyrobny priemysel vysokym dovoznym clom, ako aj Nemecko po unifikacii. Toto pomohlo v USA vytvarat aj nove priemyselne odvetvia. Tato politika USA bola v prikrom rozspore s Anglickymi zaujmami a preto tito nevahali vyvolat obciansku vojnu v USA, ktoru aj vdaka podpore ruskeho cara vyhral Lincoln. aspon docasne. Avsak nikto z narodne kapitalistickych statov a ich politikov nemal taku odvaho postavit sa proti USA, aku mal Lincoln v 19 storoci ked sa postavil proti Britskemu imperiu. Od roku 1980 sa zacali aj prepisovat univerzitne osnovy a profesori ktory trvali na starych pouckach o potrebe vysokeh tarifneho cla boli ostracizvoani a zbavovani svojich postov. Poznam viac takychto pripadov. Po 1980 tich rokoch nastala situacia ze cim vaic sa zamestanie presunulo do ciastocnych pracovnych uvezkov, alebo ak niekto pracovla cely pracovny tyzden, dostal kontrakt len na 6 mesiacov, alebo 1 rok. Takymto ziadna banka nedala pozicku ani len na 200 dolarov! Cize kupa rodineho domu pre nizsie triedy sa stala nemoznostou. K tomu prispely socialne zmeny ked zabavne podniky a krcmy zacali byt otvorene 24 hodin dene sem do tychto boli presunuti aj ti co stratili zamestnanie vo vyrobnej sfere, Pravda za nizsie platy, stratu pracovnych istot. Zaujimave ze po roku 1980 podla novych nariadeni vsetko mozne boli ludkse prava, aj prava homosexualov adoptovat deti, len pravo na pracu podla novych instrukci nebolo ludskym pravom. Taketo nariadenia dostali profesori na univerzitach a tak ich museli vtlacat do hlav studentom, kto sa neprisposobil stratil katedru. Ajhla sloboda slova a diskusie na zapade!!!!
    Potom doslo v mene globalizacie k velkemu odpredaju australskych firiem z ruk domacich kapitalistov, do ruk zahranicnych kapitalistov, najma z USA, ale aj z Francuzska, Danska, atd aby sa nepovedalo. tento predaj sa zapocital do GDP a tak Australia prosperovala, napriek strtam trvaleho dlhodobeho zamestnania. Potom sa prislo nato ze v Australii je pracovna sila prilis draha, ze platy su vysoke kym v Cine alebo Indonezii platy su nizske a zacal presun vyroby do krajin tretieho sveta. Ked som sefovi povedal, az che aby platy boli nizske ako v Cine, alebo Indonezii, potom musi ziadat, aby aj ceny za Tovar, najomne za byty, , elektrinu atd. boli rovnako nizske ako v Cine. Lebo ak v Cine maju nizke platy, maju aj nizske ceny. Pravda s tym uz nesuhlasil. Zreme by chcel modern otroctvo kde by robotnici zomierali od hladu. Vlada Australie cim viac zacala zavisiet, nie od dani s platou robotnikov, ale s dani ktore ziskala z kasin, hracich automatov, zabavnych podnikov. Tento novy socialny poriadok, kedy zabavne podniky su otvorene 24 hodin dene 7 dni do tyzdna, pritom neexistuje pravo na pracu, a praca na plny a dlhodoby pracovny uvazok- vlastne na cely pracovny zivot neexistuje, mal za nasledok narast drog a criminality. Ako aj vrazd v Australii nikdy nebolo Tolko vrazd ako v poslednej dobe. Ked som sa rozhodoval v 1980 roku ktoru krajinu si vybrat, rozhodol som sa pre Australiu, koli podnebiu ale aj koli nizskej kriminalite. Ach ako sa casy menia!
    Ked uz vsetky sukromne podniky boli odpredane do cudzich ruk a potom odlifrovane do zahranicia, s nizkou pracovnou silou. Zacal stat odpredavat statne podniky; elektrarne, plynarne, vodarne, vodovodnu seit, elektrarensku siet, atd. Lebo a to zase museli pretlacat professor na univerzitach, ak nechceli stratit katedry! Ëlektrarne, plynarne a vodarne, budu lepsie obhospodarovane v sukromnych rukach ako v statnych rukach, aj ked v zahranicnych! To vraj povedie k poklesom cien za elektrinu,vodu, plyn. Nuz prave opak sa stal pravdou odvtedy co sa tieto odpredali zahranicnym podnikatelom ceny elektriny atd. stupli natolko ze dochodci nemaju z coho platit, a skutocne trpia! Podobne odpredalia j Prevadzku mestkej hromadnej dopravy zahraniciu, ako aj zeleznicnu siet! Takze Australia uz nic nevlastni. Okrem sprostych politikov a este sprostejsich zurnalistov!

  11. Nie som ekonóm, ale svoju domácu úlohu v tejto sfére, som si už dávno urobil.

    Ekonómovia, ako aj politici, sú rafinovaní podvodníci a oni to aj vedia. Z rečníckych tribún chŕlia nezmysly o ekonómii, ako aj o finančníctve/bankovníctve, o ktorých veciach vedia tak neuveriteľne málo.
    Ekonomických teórií je mnoho, ani jedna účinná pre národ. Áno, ony sú účinné, ale pre monopoly a banky.

    Celá aféra je ospravedlnená (justified) v mene ekonómie ‘laissez-faire’, ktorá tvrdí, že governmenty sú zlé a trhy sú dobré. Služby, vlastnené governmentom musia byť zprivatizované. Dokonca aj základné služby, ako zdravitníctvo a vzdelávanie, sú na ‘pulte’. Teda, tvorcovia zisku z týchto služieb, nie sú zaviazaní zodpovednosťou suverénnym občanom. Sú zopovední len”suverénnym” akcionárom.

    Toto všetko je v súlade s ideami laureata Nobelovej ceny, žida Miltona Friedmana a jeho kolegov z Univerzity of Chicago.
    Na začiatku, Friedmanov systém (ideológia), boly nazývané ‘monetarizmus’, ale keď to nebolo technicky presné, bolo to premenované ‘neoklasický monetarizmus’ – a nakoniec len ‘neoklasické ekonómie’.
    Malo to však byť nazvané ‘retro-klasické’, radšej než ‘neoklasické, pretože to nie je nič nové. Je to ten istý starý pred-depresívny ‘boom-bust’ systém.

    Neoklasické ekonómie sú beznádejným zlyhaním.

    Mainline ecknómovia to nepriznajú, ale mnohoročný experiment s neoklasickými ekonómiami bolo monumentálne zlyhanie.
    Keď porovnáme údaje, napr. za roky 1949-1973 s obdobím 1974¬-1998 – 25 rokov, odkedy Friedmanizmus bol adoptovaný centrálnymi bankami – vidieť tie deštruktívne výsledky.
    Napríklad v Kanade, priemerný vzrast
    GDP upadol 43% ,na skoro 9%. Všetko toto vyústilo neuveriteľných 2,289% zvýšenia federálnej dlžoby.

    Toto zvýšenie dlžoby, nebolo primárne výsledkom prehnaného utrácania, ako pravica tvrdí.
    Bol to výsledok pomalého vzrastu ekonómie a dlžôb, narastajúcich vysokými úrokmi na úroky (compound interest), výsledok monetaristickej politiky.
    “Compound interest” bol tým skutočným zločincom.

    Obšírnejšie sa už ani netreba rozpisovať. Každý si už domyslí, kam idú miliardy a komu dlžoby.
    A kdo sú tí majitelia bánk, tiež každý vie.

    • Ekonomia ne je veda, stala sa z nej ideológia politickej moci.

      Každá veda je založená na presných definíciach, čo ekonómia splňa len pri nižších veciach, pri vyšších, teda pri politicko-ekonomických veciach – to ZAMERNE nesplňa – len sa na to hrá.
      Preto debaty o ekonóomii končia horšie ako debaty o existencii arxanjelov a ružovolícom špagetomonštre – sú to prehadzovačky prázdnych slov.

  12. Výborný ambiciózny článok.
    Pokus preboriť ideologické otroctvo, ktoré dusí spoločnosť.

    Samozrejme, že autor nemohol vybudovať ceľkom novú ekonomickú teóriu, lebo to by bolo pri týcto témach treba, akoby založiť úplne iný ekonomický svetonázor, aby dokázal svoj ostulát. Ale ten postulát je PRAVDIVY. A autor si zaslúži ocebiť za odvahu pokúsiť sa definovať takú vec a vystaviť sa útokom za vetky možné zlé výklady neprajníkov či prípadne svoje nepresné formulácie.

    Azda by to chcelo do budúca ešte trocha skrátiť. Web nie je vedecké fórum, ide o to povedať pravdu, nie je treba ju priamo tu dokazovať do detailov. Kto chce, si ju overí alebo prevezme, kto nechce, nebude akceptovať ani vysvetlovania.

    Na príklad to, že „pracovné miesta“ nevytvára žiaden arxanjel „investor“, ale v danom systéme potencionálne sú, a „investor“ si ich naopak len provlastňuje, len ich naopak zneužíva, vyciciava, na úkor všetkých iných — to nie je treba dokazovať, to je proste faktické vyjdrenie skutočnosti. je to presnejšie vyjadrenie reality, ako súčasné ekonomické idológie.

  13. Vazeny pan Sitra Ahra,

    Alebo aj niekto iny, mohli by ste mi ten clanok prelozit na google a poslat na moj email: jkazok@yahoo.com.au

    Dakujem

    Srdecne zdravi

    J Kazok

Leave a Reply