Domov / Hlavná strana / Z domova / Za čo sa budú Dzurindovci pražiť v pekle
© Ján Gašo

Za čo sa budú Dzurindovci pražiť v pekle

© Ján Gašo Už je tomu štrnásť rokov, čo sa na Slovensku, vtedy ešte ako tak suverénnom, teda pred vstupom do EU, sa zodvihla vlna odporu, hoci nie masového, ale odporu Slovákov (okrem pravdoláskárov), ktorí protestovali proti bombardovaniu Srbska krajinami NATO. Vtedajšia Dzurindova vláda povolila prelet bombardovacích lietadiel cez slovenský vzdušný priestor, hoci sa mu mohli aj vyhnúť, keby sme boli proti.

Dzurindova vláda však bola všetkými desiatimi za, v tejto vláde sedeli moralisti z KDH, teda kresťania, ktorí víno pijú a vodu kážu, nehovoriac už o SMK, čo nebolo nič iné, iba Balamuta maďarskej národnosti žijúcej na Slovensku. Pred pár dňami ich obdivovaný Viktor Orbán na konferencii v Španielsku vyhlásil, že „ak Európa nebude kresťanská, nebude vôbec“. Asi budú mať s týmto obľúbencom v budúcnosti ťažké sny, ak ho socialistická EÚ akýmsi spôsobom „neodstrelí“.

To, čoho sme sa dopustili k bratom Srbom, bolo vrcholom chrapúnstva. K tým bratom Srbom, ktorí Slovákov v minulosti zastávali kde len mohli. Mal som možnosť hovoriť s deťmi, ktoré prežili toto, podľa neoboľševického bastarda Havla, „humanitárne bombardovanie“, rozprávali mi ako nad ich hlavami leteli riadené strely, ktoré zasiahli predpokladaný cieľ. Tieto deti sa s hrôzou v očiach pozerali na surovosť, neľudskosť, primitivizmus vládcov sveta, ktoré chceli zašliapať do zeme desať miliónový národ Srbska. Ukradli mu Kosovo, aby mohla mafia CIA zarábať na transfere opiátov do Európy. Vrahyňa M. Albrigthová, vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA, ktorá prežila detstvo aj v Srbsku, lebo jej otec Korbeľ bol tam za Beneša veľvyslancom, získala v Kosove biznis a tajtrlík Clinton, vtedajší prezident má tam dokonca sochu. Za drogy sa dá postaviť aj Socha slobody.

Bombardovanie trvalo od 24. marca 1999 do 10. júna 1999. Počas tohto bombardovania bolo poškodená infraštruktúra, mosty, elektrárne, priemyselné objekty, zničená bola srbská štátna televízia. Také niečo neurobili ani okupačné armády Varšavskej zmluvy, keď vtrhli do Československa. Číslo obetí nebolo oficiálne dokumentované, ale juhoslovanská strana uvádzala 120 až 2500 mŕtvych a 5 tisíc zranených. Škody dosiahli okolo 30 miliárd dolárov. Skutočne „humanitárne bombardovanie“.

Mladú Milicu Rakičovú, ktorá by mala dnes sedemnásť rokov, zabila kazetová bomba, vyrobená v USA. Hovorca NATO Jamie Shea vtedy povedal, že išlo iba o kolaterálnu chybu. Zabíjanie civilistov bola teda kolaterálna chyba, čo je úžasný cynizmus.

Výročie týchto beštiálnych udalostí NATO si Slovensko nepripomína, božeuchovaj, slovenský premiér Fico, ktorý sa v Bruseli ohýba ako vŕbový prút a iba doma sa vystiera, dostal by nebodaj inovovaným kosákom a kladivom po hlave.

To, že mlčia Dzurindovci and company je pochopiteľné, hoci keby boli čestní Slováci, tak by sa priznali, ako ich k tomu prinútili a čo im sľúbili. Ale to od nich nemožno čakať. Mlčí dokonca aj „nová“ SNS na čele s rozprávkarom spod Kohúta, teda z regiónu Dobšinského a Reussovcov. Ale aj slovutná Matica Slovenská mlčí ako voš pod chrastou.

Ale aspoň vieme, kto nám to vládne, kto sa to tu v politike moce, prázdne duše, „gore od uma“, ktorým sú bratia Srbi ukradnutí, tak ako všetky obete vo svete, ktorých je dennodenne stále viac a viac a nikto si nepostaví otázku prečo? Ta tam je kresťanské Slovensko, alebo aj kresťanská Európa, nečudujme sa, novozvolený pápež po objavení sa na balkóne nepovedal Laudatur Jesus Christus, ale povedal Bona séra, už stačilo len pokračovať Bona séra, signorina, bona séra…

Autor: Svätoboj Clementis, www.protiprudu.org

O ::prop

Jeden komentár

  1. Skvelý článok, ale Dzurinda a jeho kumpáni nikdy neboli a nebudú Slováci, nieto ešte čestní.

Leave a Reply