Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Vysvetlenie rasového realizmu

Vysvetlenie rasového realizmu

Čo presne je rasový realizmus? Určite nebudem jediný, kto v nedávnom čase spozoroval oživenie záujmu práve o problematiku rás a rozdielov medzi nimi. V nasledujúcom videu nám Dr.Jean-Francois Gariépy, profesor biológie z Montrealu, ponúkne vysvetlenie rasového realizmu z pozície akademika. Video, okrem iného, reaguje na niektoré mylné predstavy o rasovom realizme. Konkrétne ide o nezmysly, ktoré nedávno na webe rozširovala sprofanovaná komunita tzv. „skeptikov“ (viac o tejto patetickej komunite pseudointelektuálov, pozérov a pokrytcov tu).

Skutočnosť, že vôbec musíme dnes viesť diskusie o tom, že rasa a rasové rozdiely existujú je naozaj perfektnou demonštráciou úpadkového štádia modernej vedy („vedy“) a vzdelávania na Západe. Ako sa trefne vyjadril v jednej diskusii i Dr. Gariépy, máloktorý z moderných vedcov je dnes i skutočne dobrým mysliteľom či filozofom schopným presahov do oblastí mimo svojej úzkej špecializácie (čím vysvetľuje, prečo nájdeme napr. genetikov, ktorí budú popierať rasu). O to viac treba oceniť každého vedca, ktorý to dokáže. Prajem príjemné sledovanie.

Prečítajte si tiež:
1. Povaha liberálneho vedca
2. Prečo rasa nie je sociálny konštrukt.

Odporúčaná literatúra:
Lidské rasy, evoluce a chování

Spracoval: Aman, www.protiprudu.org

O Aman

14 komentárov

  1. Axióma tohto typu vôbec potrebuje vlastný článok? Dajte si vedľa seba fotku černocha z Afriky a belocha z Európy – je to takto jednoduché. Kľudne sa tiež môžete pozrieť do zrkadla, ak ste si nie istý, z ktorého ste plemena 😀

    • A potrebuje vysvetlenie to ked si madar mysli ze je z mongola? Tiez asi nemaju zrkadlo.

    • Sociálny patologista

      Fráter, práveže články a videá tohto typu sú dnes potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Rasový realizmus je alfou a omegou moderného identitárstva/nacionalizmu a zároveň účinkuje ako mimoriadne silné antidótum voči kultúrnemu marxizmu, postmodernizmu a im príbuzným ideológiám a hybridom, ktoré manipulujú s realitou nášho sveta. A nie, netvárme sa zase, že je „všetko až také jasné“ a že nepriateľ nedisponuje pomerne sofistikovaným sofizmom.

      Druhá rovina je tiež v tom, že rasový realizmus je naozaj čisto o tvrdých dátach, chladnej realite a faktoch. Nehrozia tam tak často vágne diskusie o „hodnotách a subjektívnej interpretácii“ ako napr. pri historickom revizionizme či celkovo pri debatách o vhodnej politike či ideológii. To bola koniec koncov i jedna z hlavných myšlienok videa – nie je to morálna pozícia, ale faktická. Pokiaľ má niekto dobre naštudované fakty z tejto oblasti, nemá šancu prehrať debatu s oponentom (https://www.youtube.com/watch?v=zqGY3bveGVY&t=528s). Napriek tomu garantujem, že 90% ľudí, ktorí sa ponoria do tejto problematiky nakoniec skončia ideologicky na „našej strane“ :-), a preto je veľmi potrebné túto tému pretláčať.

      • Aj ten „nepriateľ“ v súkromí a s ťažkým srdcom uznáva rasové teórie. Pre svoju potrebu si to však delí na „rasovú teóriu“, ktorú označuje síce za marginálnu ale legitímnu súčasť antropológie, a na „rasovú ideológiu“, ktorá je údajne zdrojom rasovej nenávisti, politickej, sociálnej a ekonomickej nerovnosti, antisemitizmu a podobných záležitostí (priznáva to napr. Ivo Budil v knihe Jitro Árijců). Jednoznačne z taktických dôvodov je ako rasizmus označovaná iba tzv. „rasová ideológia“. O samotnej „rasovej teórii“ sa vôbec nehovorí a aj keď sa začne, debata sa vždy stočí na rasovú ideológiu, ktorá je v liberálnej slniečkárskej demokracii tabu. A majú na to dobrý dôvod. Vo faktickej, nezaťaženej diskusii by totiž museli nevyhnutne ťahať za kratší koniec, ak by začali tvrdiť, že rasy sú iba „sociálny konštrukt“. Preto musia útočiť ideologicky.

        • Sociálny patologista

          Na tom, čo si zmrd myslí v súkromní v skutočnosti až tak nezáleží. Podstatná je pre nás jeho verejná politika, propaganda a vzdelávanie.

          No a problém je v tom, že „naša opozícia“ neodsudzuje len „rasovú ideológiu“ ako „nemorálnu“, ale popiera a odsudzuje i rasovú teóriu per se ako „prekonanú pseudovedu s deštrukčnými následkami“ – a to buď za pomoci rôznych argumentačných omylov typu „Lewontin’s Fallacy“, alebo vyslovene drzých lží typu, že je tu nejaký vedecký konzenzus na tom, že rasa nie je platná biologická kategória (Rasový realizmus v skutočnosti nie je v rovnakej kategórií ako napr. kreacionizmus, Chemtrails alebo proti-vakcinačné hnutie. Naopak má pomerne širokú podporu i medzi vedcami, najmä mimo USA a západnú Európu: https://www.youtube.com/watch?v=nTYzq42nB38&t=84s). Samozrejme, že je tiež zbytočné písať o tom, že je tu i spoločenský/ideologický nátlak, ktorý sťažuje vedcom venovať sa tejto oblasti, resp. o tom hovoriť (viď prípady typu genetik Watson a pod.). tTeda vidíme, že dnes naozaj stačí k tomu, aby si bol označený za zlého rasistu už len to, keď začneš spomínať takéto nepohodlné fakty, bez toho, aby si z toho vyvodzoval nejaký druh verejnej politiky či ideológie.

          • Veď to je presne to, o čom hovorím. Nemôžu pripustiť na verejnosti hovoriť o faktoch, tak ihneď spúšťajú pesničku o rozpútavaní rasovej nenávisti, vášní, antisemitizmu. To, že neustále buď vyslovene klamú, alebo argumentujú veľmi vratkými argumentami, snáď ani netreba hovoriť. Verejná mienka je jednoznačne zmanipulovaná tak, že už len pri slove „rasizmus“ so strachom zalieza pod perinu. Ale nedajme sa mýliť nevzdelanou a zmanipulovanou masou. Podpora „antirasizmu“ medzi vedcami nie je až tak široká. Rushton uvádza myslím 17 % „antirasistických“ radikálov medzi vedcami. Nie je to málo, ale nie je to zasa ani veľa. Iná vec je, že často počuť (najmä na verejnosti) práve iba tých 17 %. To je ale zasa iná pesnička.

          • Apropo páni, neviem, či ste si to všimli, ale „skeptici“ robia všetko pre to, aby sa potopili sami a idú jednoznačne hlavou proti múru. Naposledy sa pokúsil „argumentačne“ obstáť ten najväčší z nich – Carl Benjamin alebo SARGON OF AKKAD a katastrofálne pohorel počas Hangouts debaty kde bol aj Richard Spencer. Je len dobre, že sa do týchto – pre nich vopred prehraných – debát zapájajú tieto pseudointelektuálne „elity“ dobrovoľne. Najviac sa snáď potopil youtube Kraut and Tea, ktorý tvrdil, že rasy neexistujú a dokonca si prizval do videa aj nejakého brigádnika z bližšie nekonkretizovaného vedeckého ústavu. Na margo toho potom vzniklo toto video, ktoré otitulkoval Aman (dlhý rozhovor s autorom je teraz na Red Ice TV). Napokon, „skeptici“ si kopú vlastný hrob a nie sú o nič lepší, než SJW bojovníci, proti ktorým ešte donedávna viedli ťaženie.

          • Hej, kontext vzniku videa si vysvetlil celkom dobre. Každopádne neviem ako dlho sleduješ prop, ale znalí budú dobre vedieť na základe koho vznikol môj článok na Infovojne „Zoznámte sa so skeptikom“. Ihneď dotyčného „skeptika“ identifikú . Nuž, chudák chlapec mal v minulosti celkom potenciál, aby nakoniec dopadol takto zúfalo, he he. Ukážkový prípad regresu. 🙂

            Takže áno, tento smiešny prúd si už našiel svojich priaznivcov a „kopírovateľov“ i na Slovensku (viď Invivomagazín, ktorý sme si tu tiež raz podali:https://www.protiprudu.org/in-vivo-magazin-o-rase/) , takže bolo už na čase na túto žumpu upozorniť – a obzvlášť teraz, keď títo zmrdi utrpeli taký debakel v online priestore po strete s realistami.

            Nuž“debunkovať“ hovadiny typu kreacionizmus, plochá zem, Slovansko – aríjské védy či feminizmus zvládne i decko zo základnej školy (o to patetickejšie vyznie ich sebastredná póza „ako tých múdrych“), avšak ísť vyvracať rasovú realitu – to už bola iná výzva – a vidíme ako tragicky to pre nich dopadlo. 🙂 Preto píšem, že v tejto téme je ukrytý silný potenciál.

          • To, že je táto téma, dedičnosť a rasy ľudstva, je zámerne spojená s „rasovou ideológiou“ – teda s postojom, že cudzie rasy treba politicky zneužívať(!!!), je jednoznačná pravda.
            Ťažko sa tie dve veci v hlavách populácie oddelia. Preto asi nie je veľmi efektívne používať pre náš pozitívny prístup ten výraz „rasový realizmus“, ale radšej GENETICKY REALIZMUS“ (alebo „genetický racionalizmus“).
            Termín „Rasový realizmus“ si môžu dovoliť používať v USA, pretože tam je pojem „rasa“ predsa len bežne používaný, a ľuďom tam z neho nenaskakujú pupáky, ako našej ideológiou vymletej širokej populácii. Ten termín sám o sebe nie je zlý, ale pre súčasné európske pomery je menej vhodný, je viac konfrontačný.

            Okrem toho je aj naozaj správnejšie hovoriť o dedičnosti, genetike, o rôznych jej danostiach a príznakoch, ako len o ucelených rasách. Dôležitých vlastností je viac, ako je niekoľko základných rás. Aj rôznych genetických skupín je viac, ako tých 4 či 5 základných skupín, označovaných klasicky za rasy.


            Ešte dodám ten fakt, že „rasovú ideológiu“, teda politický postoj, že niektoré rasy treba zneužívať, požívali v modernejších dejinách možno angloamerickí otrokári. V nacionalistickom Nemecku plánovali staviať svoju budúcnosť na inteligencii bielej rasy, na rozdieľ od minulosti viac varovali pred zaťahovaním cudzích genetických elementov do krajiny, špeciál pre takýto primitívny účel. Samozrejme, feudálne zvyky v hlavách niektorých vrstiev pretrvávali, ale to bola viac minulosť, nie výsledok nových genetických úvah.

            Odobratie občianstva (a logicky s tým aj občianskych práv) sa týkalo predovšetkým konkrétnej revolučnej a vojenskej situácie (všetky medzivojnové udalosti boli pokračovaním prerušenej vojny).. Občianstvo či práva boli odoberané tým, u ktorých boli odôvodnené predpoklady bytia na strane nepriateľa – tieto opatrenia boli oveľa menej motivované skutočnou genetickou hygienou, aj keď sa tak niekedy propagovali.

            Vy viete dobre, že od začiatku práve ja tvrdím, že do tohto balvanu rasového tabu treba zaťať a priviesť to k rozumu. Ale tiež opakovane upozorňujem, že žiadne tieto témy sa nepresadia akdemickými debatami či debatami v polozábavných talkshow, alebo youtubvideami neznámych subjektov. Tvrdíte, že tam niekde niekto vyhral debatu – ale KTO o tom vie? Zvlášť sledovanie americkej scény je pre nás úplne nepodstatné, lebo u nich je situácia iná.

            U nás je situácia teda viac „tabu“, teda ťažšia – ale zas o to viac môže spôsobiť výbuch každé slovo hodené na scénu. Na našu scénu!! Treba to len skúšať. Genetický realizmus je oblasť, kde sa dá dosiahnuť veľa úspechov.

          • Sociálny patologista

            Pochopiteľne vyhratie zopár debát medzi 2 webovými „subkultúrami“ nám zásadný obrat v dejinách nespôsobí (napriek tomu, že sledovanosť takýchto videí je relatívne vysoká, tak zdôrazňujem to slovo relatívne. „Youtube politika“ a kdejaké webové debaty a posedenia sú stále skôr záležitosťou „subkultúr“, kým masy stále preferujú skôr jednoduchú zábavu než nejaké politické a filozofické debaty – to je jasné). Pointou skôr je skutočnosť, že pokiaľ sa dá priestor na diskusiu, tak rasoví realisti majú čo ponúknuť a majú potenciál zaujať verejnosť, prebudiť hlbší záujem a dostať ju na svoju stranu. Argumentačne sú dnes dobre pripravení, čiže chce to len povestné odovzdanie správy svetu.

          • „Svet“ nemá záujem o naše správy. Svet má záujem o chlieb a hry. Dôkaz. Zverejni dve webové stránky. Na jednej bude otrepaný vtip, na druhej prevratná myšlienka, ktorá môže zmeniť svet. Hádaj, ktorá stránka bude mať mnohonásobne väčšiu návštevnosť. 🙂 Tomu sa hovorí „sociálny realizmus“ (v kontexte nadpisu článku)

          • Hej, ako píšeš, Aman, ide o to, aby, keď sa dostane priestor, biologckí realisti mali čo ponúknuť – ucelený a presvedčivý naratív.
            Ešte nie tak dávno ľudia nepoznali či odmietali tématiku, ktorú my označujeme jedným slovom „sionizmus“. Dnes to už mám dojem fakticky každý pozná, a aj keď ešte nie každy súhlasí, ani v súkromí nie, a aj keď to ešte moc nechce akceptovať, situácia je už zmenená. Podobné sa dá spraviť s biologickým realizmum, dá sa doviesť do verejného povedomia, keď každý bude v podstate vedieť, v čom je problém ľudstva – v jeho biologickom úpadku.

            Pravda, ako pripomína realitu Propista, nebudeme to (zas) robiť na svoj úkor a na kolene. Aj starý Archimedes žiadal – „dajte mi pevný bod a pohnem zemegulou“. – a bez pevného zdroja by to už nemalo úroveň. Platí nielen o nás, ale o všetkých ľuďoch: ak nebudú zdroje na pozitívne zmeny, zamerajú sa ľudia jednoducho na negatívne rozbíjanie hláv. No.. situácii to síce nepomôže, ale … budeme mať všetci pocit zadosťučinenia.

            Uprimne: ani neviem jednoznačne povedať, ktorá verzia by mi bola milšia – presadenie zdravého rozumu rasového realizmu cestou postupných reforiem, alebo pustenie ich žilou. Je to stále v ich rukách, takže oni si vyberú budúcnosť.

  2. Ešte predsa k samému videu:
    je predsa len príliš minimalistické čo sa týka definícií.
    Napríklad sa zameriava na existenciu skupín – rás, teda na situáciu v čase, ale menej hovorí o determinácii dedičnosti, o tom, že je ťažko túto situáciu meniť.

    Dôležitý je aj iný bod: súhlasím, že nik nemieni zásadne odcudzovať či vôbec hodnotiť rasy na základe nejakej absolútnej stupnice hodnôt, pretože takú nepoznáme. Ale jestvujú vlastnosti, ktoré sa do (modernej) spoločnosti nehodia, rozvracajú ju. Toto pravidlo určitých hodnôt je uznávané na úrovni jednotlivca (trestanie za správanie sa). Aj keď sú tieto hodnoty arbitrárne, teda relatívne, sú (opakujem) u jednotlivcov uznávané. Nie je najmenší dôvod aby sa nedali aplikovať aj na rasy. Niektoré rasy majú proste pri porovnaní s našimi etickými, morálnymi či inými hodnotovými rebríčkami vlastnosti vhodnejšie, niektoré menej vhodné.
    To neznamená zavrhnutie daných rás. Ale treba túto pravdu spoločensky akceptovať, alebo dokázať, že to nie je pravda, ak s týmto tvrdením niekto nesúhlasí. Ale ťažko sa im bude dokazovať opak, pretože rasy sú podrobené veľkému dlhodobému experimentu realitou a výsledky vidíme všade po celej zemi – úroveň spoločnosti sa jasne líši vždy podla toho, aká rasa ho tvorí, presne to mapuje. Predovšetkým Afrika je jasný príklad, a potom všetky oblasti, kde južanské(afroidné) gény v určitej miere prenikajú (Blízky východ, India, Indonézia).

    Skutočne je málo požadovať akceptáciu, že rasy majú rozdielne vlastnosti, ale treba uznať aj to, že tie vlastnosti nie sú len o skákaní či farbe, ale že sú to aj SPOLOCENSKY RELEVANTNE rozdiely. Či už je to inteligencia alebo základné etické postoje.

    • Zrejme knižka, ktorú napísal prof. Rushton, a ktorú aktuálne ponúka aj prop nás dovedie k podobnému záveru. Premýšľam nad kúpou, pretože v tejto „problematike“ je dobré mať argumentačnú zásobu a vedieť o nej viesť normálnu a triezvu debatu s bežným človekom. K tomu čo píšeš Norman, som ja osobne prišiel empiricky, čiže cestovaním a práve preto ma tiež dosť vytáča, keď liberálkovia a kozmopolitní xenofilní hlupáci milujúci len inakosť hovoria, že proti multirasovej spoločnosti broja len tí hlupáci, ktorí v živote nevytiahli päty zo svojej malej dediny – z mojej skúsenosti je to práve naopak.

Pridaj komentár