Domov / Hlavná strana / História / Vyprovokoval Roosevelt úmyselne Pearl Harbor?

Vyprovokoval Roosevelt úmyselne Pearl Harbor?

pearlharbor_wideFranklin D. Roosevelt si 8. decembra 1941 vzal slovo pred spoločným zasadnutím Kongresu a požiadal o vyhlásenie vojny Japonsku.

Za úsvitu predchádzajúceho dňa zahájilo Japonsko zničujúci letecký útok z lietadlových lodí na americkú bojovú flotilu v Pearl Harbor.

Exprezident Herbert Hoover, republikánsky politik dňa, povedal: „Máme pred sebou iba jedinú úlohu a tou je porážka Japonska.“

Ale priateľom vyslal „Šéf“ inú správu: „Viete vy a viem aj ja, že toto neustále dráždenie hada nakoniec dosiahlo svoj cieľ.“

Dnes, 70 rokov po Pearl Harbor, pozoruhodná tajná história písaná v rokoch 1943 – 1963 vychádza na svetlo. Je to Hooverove vysvetlenie toho, čo sa stalo pred, počas a po druhej svetovej vojne, ktoré sa môže stať zvonením umieráčika Západu.

V úprave historika George Nasha je kniha „Zradená sloboda: História druhej svetovej vojny a jej následky podľa Herberta Hoovera“ spaľujúcim obvinením F. Roosevelta a ľudí okolo neho ako politikov, ktorí podivuhodne klamali o svojej túžbe udržať Ameriku mimo vojnu, pričom konali všetko pre to, aby ju do vojny zatiahli.

Táto kniha nie je polemikou. 50 stranový úvod do vojny v Pacifiku využíva pamäti a dokumenty zo všetkých strán, aby preukázal Hooverove obvinenia. A najlepší spôsob ako ukázať silu tejto knihy je ten, ktorý použil Hoover – chronologicky, starostlivo, týždeň po týždni.

Zvažuje situáciu Japonska v lete 1941. Japonsko sa zamotalo do už štyri roky trvajúcej vojny v Číne, ktorú nemohlo vyhrať ani skončiť, ktorá sa presúvala do Francúzskej Indočíny. Japonsko samo videlo, že stojí krok pred priepasťou.

Vo vnútri vlády bola silná frakcia, vedená premiérom princom Fumimaro Konoye, ktorá zúfalo nechcela vojnu so Spojenými štátmi.

Tábor „pro-Anglosasov“ zahŕňal námorníctvo, ktorého dôstojníci bojovali po boku USA a Kráľovského námorníctva v Prvej svetovej vojne, zatiaľ čo provojnový tábor sa sústreďoval v pozemnej armáde – generál Hideki Tojo a minister zahraničných vecí Yosuke Matsuoka boli zúriví antiameričania.

18. júla 1941 odvolal Konoye protiamerického ministra Matsuoka a nahradil ho „pro-Anglosaským“ admirálom Teijiro Toyodom.

Americká odpoveď: Dňa 25. júla sme zmrazili všetky japonské aktíva v Spojených štátoch, ukončili akýkoľvek vývoz a dovoz, a odopreli Japonsku ropu, na ktorej národ a ríša záviseli.

Ohromený Konoye ďalej pokračoval vo svojej mierovej politike aj vďaka tomu, že získal tajnú podporu námorníctva a armády a chcel sa stretnúť s Rooseveltom na americkej strane Pacifiku, aby si vypočul a reagoval na požiadavky USA.

Americký veľvyslanec Joseph Grew prosil Washington, aby neignoroval Konoyovu ponuku. Princ ho presvedčil, že je možné dosiahnuť dohodu o stiahnutí Japonska z Indočíny a Južnej a Strednej Číny. Zo strachu pred Maovými a Stalinovými armádami si chcelo Tokyo ponechať iba nárazníkové zóny v Severnej Číne.

Japonský veľvyslanec vo Washingtone dňa 28. augusta odovzdal Rooseveltovi osobný list od Konoya s prosbou o stretnutie.

Tokyo nás prosilo o utajenie Konoyeovej tajnej ponuky, pretože zverejnenie ponuky japonského premiéra na stretnutie s americkým prezidentom mohlo ohroziť jeho vládu.

Konoyeho dopis bol zverejnený v Herald-Tribune 3. septembra.

Konoye sa opäť stretol 6. septembra na trojhodinovej večeri s s Grewom a oznámil mu, že Japonsko pristupuje na štyri základné body, ktoré Američania požadujú ako mierový základ. Žiadna odozva.

29. septembra poslal Grew niečo, čo Hoover popisuje ako „prosbu“ prezidentovi, aby si nenechal uniknúť takúto šancu na mier.

30. septembra napísal Grew do Washingtonu: „Konoyeho vojnová loď je pripravená dopraviť ho do Honolulu, na Aljašku, alebo kdekoľvek určí prezident.“

Žiadna odpoveď. 16. októbra Konoyeho kabinet padol.

V novembri dostali Spojené štáty dve nové ponuky z Tokia: Plán A na ukončenie vojny v Číne a okupácie v Indočíne a, ak by bol odmietnutý, Plán B, modus vivendi podľa ktorého by žiadna strana neurobila žiadne ďalšie kroky. Keď boli predložené, boli rovnako zmietnuté zo stola šmahom ruky.

Na stretnutí Rooseveltovej vojnovej rady 25. novembra minister obrany Henry Stimson poznamenáva o prevažujúcom konsenze: „Otázka znela, ako by sme ich (Japonsko) dotlačili k … vystreleniu prvej rany bez toho, aby to bolo pre nás príliš nebezpečné.“

„Môžeme Japoncov vymazať z mapy za tri mesiace,“ napísal minister námorníctva Frank Knox.

Ako Grew predpovedal, Japonsko, „harakiri národ“, sa radšej vrhlo do národnej samovraždy za svoju česť, ako by malo byť ponížené.

Vojna, ktorá vznikla vďaka odmietnutiu stretnutia s princom Konoyom, mala za následok desiatky tisíc mŕtvych Američanov, Hirošimu, Nagasaki, pád Číny do Maovho náručia, americké vojny v Kórei a vo Vietname a vzostup novej arogantnej Číny, ktorá ukazuje malý rešpekt ku včerajším veľmociam.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Patrick J. Buchanan

Odporúčame vynikajúcu knihu tohto autora: Patrick J. Buchanan – Smrt Západu

O ::prop

5 komentárov

  1. To je choré. Čo tu vyťahujete staré báchorky, prečo neinformujete čitateľov
    o AKTUÁLNYCH udalostiach ?

    Napríklad o tom, ako sa americkí vedci rozhodli kvôli politike Izraela voči Palestíne, Izrael bojkotovať !!!

    Viď : http://www.presstv.ir/detail/2013/12/16/340357/us-professors-vote-to-boycott-israel/

    V komentároch k tomuto článku sa dá tiež všeličo zaujímavé dozvedieť.
    Aj napr.to, aké sumy posielajú do Izraela americkí Židia, ktorí sú ale tiež nespokojní s politikou Izraela a ako sa dištancujú od Sionistov.

    O aktuálnych veciach by mal „prop“ informovať. Koho už zaujímajú staré storys,
    ktoré sa aj tak už nedajú zmeniť.

    Že ste vedľa, tomu nasvedčuje aj nízky počet komentárov, k niektorým článkom
    žiadne !
    Alebo, je to úmysel, aby ľudia stratili záujem o „prop“ ? Potom by sa to dalo chápať.

    • Milý Ugoloo. Už som vám viac krát písal, aby ste urobili preklad a my ho zverejníme. A vy – nič. Dokonca som vám poslal článok na opravu. Zasa nič. Príspevok na chod propu? Celkom iste viem, že ste neposlal nič. Rozhodovať o tom, čo bude na prope? Hrrr na nich – Ugoloo na čele.

    • Odhalenie pravdy, byť akokoľvek starej je vždy dobrá vec. Ak je to dôležité, je potrebné poopraviť podľa nej aj históriu (možno aj vzťahov) Povedať pravdu, aj keby ju vyslovil šašo, neuberá na jej váhe (kráľovský šašo bolo rizikové povolanie a nemohol ho robiť žiaden hlupák).
      O aktuálnych udalostiach sú hory článkov, prečo ste, Ugoloo, odsúdili jeden krátky z minulosti?

  2. Velmy pekne dakujem za článok, je jasné že „história“ ako je vtĺkaná do hláv na stredných školách a v médiách je velice pochybná ak nie priamo v rozpore zo skutočnými udalosťami. Či to bolo tak alebo onak sa už dnes nedozvieme, je však velmy dôležité aby sa takéto alternatývne náhľady na dejiny, či viac alebo menej pravdepodobné, šírili aspoň rovnako silno ako oficiálna dogma. Na podnet prvého komenátora: S názorom že niektoré veci nemajú byť publikované silne nesúhlasím a považujem to za „pokus“ o prachsprostú a toľkokrát zažitú cenzúru. Na záver: „Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.“ George Orwell

Leave a Reply