Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Všemocnosť štátnej prokuratúry Izraela

Všemocnosť štátnej prokuratúry Izraela

avigdor_liebermanDlhých šestnásť rokov vyšetrovala izraelská štátna prokuratúra prisťahovalca z Moldavska do Izraela Avigdora Liebermana kvôli korupcii, praniu špinavých peňazí, podvodu a zvýhodňovania…

V tomto čase urobil tento bývalý krčmový vyhadzovač kariéru. Z politického poradcu v úrade predsedu vlády, vypracoval sa na predsedu „Ruskej strany“. Táto získala 15 zo 120 mandátov v Knessete a stala sa najdôležitejším koaličným partnerom vlády za Benjamina Netanjahua. Tento novoprisťahovalec s výrazným ruským prízvukom a patriotickými názormi sa stal ministrom zahraničia a vicepremiérom.

Liebermana netreba uznávať ako osobne, tak aj politicky. Tento muž nemá žiadne „chovanie“ podľa nemeckých kritérií, ak sa o svojich politických sokyniach Zipi Livni a Scheli Jemimovičovej pohŕdavo vyjadruje ako o „ženských“ potom, čo sa prokurátor Jehuda Weinstein rozhodol obžalovať ho kvôli „horším prečinom“.

Viacerí brilantní izraelskí diplomati sa kvôli Liebermanovmu autokratickému štýlu na Ministerstve zahraničia utiahli do súkromného života. Avšak akurát tento „rasista“ Lieberman dosadil na prominentné posty v zahraničnej službe Etiópčanov, arabských Beduínov, Drúzov a príslušníkov údajne diskriminovaných menšín. Kontakty s Američanmi prenechal predsedovi vlády a ministrovi obrany, aby sám intenzívne rozvíjal kontakty s Vladimírom Putinom a bývalými sovietskymi republikami, Indiou, Čínou a inými nastupujúcimi mocnosťami. Pre početné rokovania s Putinom nepotreboval Lieberman žiadneho tlmočníka…

Opovrhovaný časťou izraelského obyvateľstva a sveta, ako šovinista, „arabožrút“, rasista a „pravicový extrémista“, dirigoval Lieberman svoju stranu ako diktátor. Nepripúšťal tak kritiku, ako aj konkurenciu, alebo úspech u straníckych súdruhov. Preto vysadil pred dvere viceministra zahraničných vecí Dany Ayalona a ministra turistiky Stasa Mischevsnikova prinútil k návratu do privátneho života. Obaja sa už nenachádzajú na kandidačných listinách strany „Náš dom Izrael“ pri nastávajúcich voľbách 22. januára.

Bez ohľadu na jeho politické názory, je Lieberman udivujúco postupujúcim v izraelskej spoločnosti, zrovnateľný len s mytologickými umývačmi riadu v USA. A práve preto, ako novo prisťahovalec, politický temperament s nápadnými a nie vždy politicky korektnými názormi a predseda veľkej strany, má Lieberman veľa závistlivcov.

To bol možno jeden z dôvodov, prečo štátna prokuratúra mu bola skoro dve desaťročia v pätách. Z nedostatku dôkazov štátna prokuratúra medzitým nechala padnúť najťažšie obvinenia a akty uzavrela. Zostala už len jedna výtka, ktorú Lieberman pri jednej tlačovke označil za „smiešnu“. „Ja si nie som vedomý žiadneho zločinu“, hovorí minister zahraničia. Veľvyslanec Seev Ben Arieh mu ukázal dôverný dokument o vyšetrovaní, načo mu Lieberman povedal, aby takúto „zakázanú hlúposť“ nechal tak. Tento brizantný dokument pokrčil, hodil do toalety a spláchol. Takéto je Liebermanovo zdôvodnenie, ktoré musí byť ešte preskúmané súdom. Neskôr stretol náhodou Ben Arieha na chodbe ministerstva zahraničia. „Práve hľadáme rusky hovoriaceho diplomata. Na to som nechal preložiť veľvyslanca Ben Arieha na iný veľvyslanecký post. To má byť nejaké zvýhodnenie?“

Na radu svojich právnikov však Lieberman predsa oznámil svoju demisiu, aby jeho imunita ako poslanca zabránila „pokiaľ možno rýchlemu procesu“ a aby mohol nastúpiť k voľbám 22. januára „s čistými rukami“.

Či je Lieberman vinný a kvôli izraelským zákonom nebude smieť roky prevziať žiadny verejný úrad, rozhodne súd. Metóda, vyhnať politikov z úradu právnymi prostriedkami, už postihla v minulosti zbožných politikov ako Arieh Derri, ľavičiarov ako Chaima Ramona, prezidenta štátu Mosche Katzava, kvôli znásilneniu odsúdeného na sedemročné väzenie, prezidenta Ezera Weizmana, premiérov Ariela Scharona, Benjamina Netanjahua a Ehuda Olmerta.

Viaceré súdne konania proti Olmertovi boli pre „nedostatok dôkazov“ uzavreté. V jednom prípade dostal podmienečný trest, čo neoprávňovalo jeho demisiu z mocného postu v štáte ako voleného premiéra. Rozsudok kvôli údajnej korupcii ešte vyvstáva. Preto nenastúpi proti Netanjahuovi. Aj v Izraeli platí zásada, že podozrivý sa považuje za „nevinného“, pokiaľ nie je právoplatne odsúdený. V Izraeli, podobne ako v USA a tiež v Nemecku, sú stále častejšie politickí protivníci zo svojich úradov vyhnaní nedokázanými obvineniami a podozreniami. Tak sa dostáva médiám a štátnej prokuratúre viacej moci, ako demokratickej vôli ľudu.

16 ročné ťahanie vyšetrovania proti jednému politikovi, bez toho, že by došlo k obvineniu a jedného dôkazu údajného previnenia, neviedlo len kvôli Liebermanovi k požiadavke, premyslieť systém na novo.

Ulrich W. Sahm, Jeruzalem, 14. december 2012

Preklad Juraj Borský, ::prop
Zdroj http://www.hagalil.com/archiv/2012/12/15/staatsanwaltschaft/

Poznámka redakcie:

Zvažovali sme, či je tento článok vhodný pre ::prop. Ale tak pripomína pomery v slovenskej politike, že sme sa ho rozhodli zverejniť. Očividne sme sa od izraelitov naučili veľa. Politickej korupcii, manipulácii, arogancii, nenávisti. A navyše v masmédiách sa o týchto izraelských „politických manévroch“ veľa nedozvieme – podľa nich je všetko ideálne a perfektné. V konečnom dôsledku – Lieberman či Livni – Fico či Dzurinda – čert ako diabol.

O ::prop

3 komentáre

  1. Len tak mimochodom, ten clovek sa vola Avigdor Liberman a nie Lieberman.
    Izraelci sa mozu hadat medzi sebou kolko chcu.
    Arabi a Amerika maju do toho povedat viac, nez ktokolvek iny.
    Arabi sa rozhodnu co je pre nich a pre Palestincov najlepsie.

Leave a Reply to osmoza Cancel reply