Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Voľný trh a imigrácia: Dva myšlienkové experimenty

Voľný trh a imigrácia: Dva myšlienkové experimenty

imigraciaZástancovia voľného trhu – ekonomiky otvorených hraníc a masovej imigrácie – musia mať z tohto príbehu radosť: (článok „Nemecko víta imigrantov, aby podporili ekonomický rast“). Vieme, že nám hovoria o tom, ako národy s nízkou pôrodnosťou potrebujú cudziu imigráciu kvôli „nedostatku pracovných síl“ (napriek tomu, že Španielsko a USA majú vysokú nezamestnanosť spojenú s rozsiahlou imigráciou), alebo o potrebe „väčšej produktivity a ekonomického rastu“ (napriek tomu, že mnohí imigranti majú nízku kvalifikáciu a žijú na sociálnych dávkach a dokonca i vysoko kvalifikovaní často inklinujú k tomu byť skôr konzumentmi služieb), či potrebe „mladších pracovníkov“, ktorí by platili sociálne služby pre starnúce pôvodné obyvateľstvo (áno, mladí nebieli budú zaiste ochotne platiť starostlivosť starých belochov, ktorých nenávidia, v prípade, že migranti dosiahnu dostatočnú politickú silu).

Niekto by mohol tiež spochybniť, či je odpor k imigrácii z ekonomického uhľa pohľadu skutočne iracionálny – teda z ekonomického pohľadu pôvodného obyvateľstva – keďže prakticky všetky benefity (ak nejaké existujú) „ekonomického rastu“ pripadnú samotným imigrantom (a pravdepodobne bohatému pôvodnému obyvateľstvu) skôr ako majorite domácich. Toto sú samozrejme všetko ekonomické argumenty.

Na druhej strane môžeme tiež argumentovať, že sú tu dôležitejšie veci ako ekonomika – napr. demografická náhrada, rasové prežitie, genetické záujmy a kultúra. Ale vráťme sa späť k niektorým základným argumentom v prospech voľného trhu a zamyslime sa nad týmito dvoma myšlienkovými experimentami.

1. Podporovatelia voľného trhu tvrdia, že je tým najracionálnejším a najefektívnejším prístupom pre alokáciu zdrojov, riadenie ekonomiky a zvyšovanie životných štandardov. Dozvedáme sa, že dopyt a ponuka a ďalšie voľnotrhové mechanizmy podporujú racionálne rozhodovanie a motivujú k správaniu, ktoré vedie k optimalizovaným výsledkom pre spoločnosť. Ak sa pozrú na globálnu ekonomiku a povedia, že je nedostatok pracovných síl v „X“ a prebytok v „Y“, tak potom voľný trh diktuje, že najefektívnejším riešením problému je pohyb pracovných síl z „Y“ do „X“. Takto je nedostatok pracovných síl v „X“ – pravdepodobne kvôli nízkej pôrodnosti – vyriešený.

Prečo však musí byť takéto riešenie globálne? Čo sa stane, ak krajina s nízkou pôrodnosťou nebude, alebo nemôže riešiť „nedostatok pracovných síl“ imigrantmi? (Poznámka: Japonsko môže byť v prípade takéhoto scenára príkladom reálneho experimentálneho modelu, keďže udržiava pevnú líniu proti imigrácii, ktorá je považovaná za pochybnú). Dôvody pre „nie imigrácii“ nás nemusia zaujímať. Predpokladajme, pre účely tohto systémového modelu, že masová imigrácia nie je možná alebo žiadaná. Čo sa potom stane?

Ak je voľný trh skutočne tak efektívny v nájdení správnych riešení pre spoločenské problémy a alokáciu zdrojov, nemal by potom fungovať v národnom kontexte? Prečo nemôže voľný trh vyriešiť čisto vnútorný problém nízkej pôrodnosti a nedostatku pracovných síl? Prečo je tu pokrytectvo v presadzovaní magických vlastností voľného trhu na globálnej úrovni, ale jeho beznádejnosti na úrovni národnej? Nemal by voľný trh, fungujúci lokálne i národne, viesť k politickým rozhodnutiam a alokácii zdrojov, ktoré by motivovali k politike prispievajúcej k väčšej pôrodnosti pôvodných obyvateľov? A čo tak zvýšiť produktivitu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a predovšetkým zvýšenej automatizácie? Pokiaľ je voľný trh skutočne „zázračným pracovníkom“ potom by mal viesť ku kreatívnym riešeniam národných problémov, nie iba k dočasným nápravám problémov akými sú napr. preľudnenie/chudoba, ktoré sa menia od jedného národa k druhému. Vychvaľovaný voľný trh by mal motivovať buď k natalite, alebo antikoncepcii kedykoľvek a kdekoľvek sú potrebné.

Takže náš myšlienkový experiment je nasledovný: Čo by sa stalo s nízkou pôrodnosťou v prípade absencie imigrácie? Skutočne sa obyvateľstvo zmenší na nulu? Skolabuje ekonomika? Budú všetci len pasívne sedieť a nechajú národ zmiznúť z povrchu zemského? V skutočnosti je možné argumentovať, že bez imigrácie ako poistného ventilu, by boli národy nútené rozvinúť dlhodobé riešenia spoločenských problémov namiesto ich rozširovania a odkladania riešení na budúce generácie. V prípade, že by voľný trh skutočne fungoval, bol by nezávislým ukazovateľom a pracoval by i pre jednotlivé národy, nie iba na globálnej úrovni.

2. Môžeme uvažovať aj o opačnom myšlienkovom experimente. Namiesto obmedzenia voľného trhu z globálnej úrovne do národnej ho rozšírime z globálnej do medzihviezdnej úrovne. Predpokladajme, že by Zem kontaktovali mimozemšťania, ktorí by boli bizarným druhom celkom odlišným od ľudí. Títo votrelci sa rozmnožujú tak rýchlo, že sa stali premnoženými na svojej vlastnej planéte. Prostredie Zeme je pre nich priaznivé. Okrem toho sú mimoriadne inteligentní a produktívni – v skutočnosti sú v porovnaní s ľuďmi superiórni ako vynálezcovia a pracujúci.

Títo votrelci chcú dopraviť svoju nadmernú populáciu na Zem, kde sa zapoja do ekonomiky, ťažkej práce, tvorby vynálezov, vytváraní podnikov a výrazne zvýšia hospodársky rast. Samozrejme, že kvôli ich rýchlemu rozmnožovaniu čoskoro zaplavia Zem a budú vytláčať pôvodných pozemšťanov. Zároveň vzrastie aj populácia na ich rodnej planéte, ktorá sa bude tiež dožadovať toho, aby mohla prísť na Zem. Ale… pozemská ekonomika bude rásť! Nie je to všetko na čom záleží? Ak všetky obavy o demografickej náhrade, kultúre atď. sú „iracionálne“, tak potom by voľný trh nemal problém s týmto scenárom, ktorý zahŕňa postupné vytlačenie a náhradu ľudí votrelcami a to všetko v mene globálneho ekonomického rastu pre našu Zem.

Budú (podporovatelia voľného trhu) takto argumentovať? Ak áno, potom sa odhalia ako zradcovia ľudstva. Ak nie, potom prečo sa argument,že „sú tu v konečnom dôsledku dôležitejšie veci ako ekonomický rast“ neaplikuje na vnútornú situáciu na Zemi? Čo ak bieli nechcú byť vytlačení a nahradení vo svojich vlastných krajinách votreleckými imigrantmi?

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Ted Sallis

O Roland Edvardsen

Pridaj komentár