Domov / Hlavná strana / Komentáre / Vláda demokracie. Kto ale vládne demokracii?

Vláda demokracie. Kto ale vládne demokracii?

democracy_after_electionNaším svetom vládne demokracia. Vraj je to vláda ľudu. V tom prípade by mal mať ľud možnosť vyjadriť svoje myšlienky alebo svoje priania. Keď sa pozrieme na tento problém zblízka, môžeme konštatovať, že národ sám o sebe nemá žiadne presvedčenie, ale že toto presvedčenie sa samozrejme iba tvorí. A rozhodujúce je toto: kto uvedomuje národ, kto vzdeláva národ?

V našom svete v skutočnosti vládne kapitál. Skupina niekoľkých stovák osôb, ktorí vlastnia obrovské bohatstvo. Tieto osoby hovoria: „Tu máme slobodu“ a myslia tým najmä voľné hospodárstvo. Voľným hospodárstvom rozumejú slobodu kapitál nielen získavať, ale aj voľne používať. Teda, preložené do zrozumiteľného jazyka, byť bez akéhokoľvek štátneho či národného dozoru ako pri získavaní, tak aj pri používaní kapitálu. To je v skutočnosti obsahom pojmu tejto slobody.

A kapitál si tvorí svoju tlač, svoju televíziu, svoju propagandu. Títo ľudia radi hovoria o „slobode tlače“. V skutočnosti však má každé jedno z masmédií svojho pána. Týmto pánom je vždy ten, kto dáva peniaze – majiteľ. A tento pán, nie redaktor, diriguje obsah časopisu či vysielania. Ak by redaktor chcel písať niečo iné, než čo sa hodí pánovi, potom je proste hneď ďalší deň na ulici. Tieto masmédiá, ktoré sú absolútne poddajnými, bezcharakternými beštiami svojho majiteľa, dnes modelujú verejnú mienku a demokraciu.

Táto demokracia je rajom. Rajom pre špekulantov, vydriduchov, podvodníkov a všetkých zástupcov rôznych záujmových skupín. Skrátka pre všetky mysliteľné pochybné elementy v našom národe, len nie rajom pre samotný slovenský národ.

Je to peklo pre všetkých slušných ľudí, pre všetkých slušných, tvorivých ľudí a predovšetkým pre všetkých čestných a úprimných ľudí. Pánom v tomto štáte je medzinárodná finančná mafia, finančná plutokracia, ktorá dnes vládne väčšine národov a ktorá neustále bojuje o udržanie svojho režimu a rozšírenie svojho vplyvu.

Slovenské hospodárstvo môže za týchto podmienok iba pustnúť. Jedna kríza nasleduje druhú, jeden úpadok vedie k ďalším úpadkom. Všetci bojujú navzájom proti sebe, všetci majú konflikty so všetkými. Je tu doba, v ktorej upadla akákoľvek autorita a v ktorej národ celkom prirodzene stratil akúkoľvek dôveru v takúto autoritu.

Následkom je stúpajúce vykorisťovanie národa. Nakoniec nezostáva nič, len národ otrokov v službách medzinárodných vykorisťovateľov, ktorých poskoci sedia na Slovensku a oni sami pritom ani poriadne nevedia, kde Slovensko leží.

Autor: ::prop, www.protiprudu.org

O ::prop

3 komentáre

  1. „Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým.
    Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá.
    Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá.
    Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní.
    A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody tiahnu po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia.“ (Sókrates)

  2. Ono čo pod tým demokratizmom si kto predstavuje. Sokrates si predstavoval toto. Jeden môj kolléga sa mi vyznával: „…toto neni demokratizmus, lebo v demokratizme by mal mať každý prácu, zadarmo vzdelanie, zadarmo lieky, zadarmo lekárov, každy by mal mať kde bývať… atď, atď“. Chvíľu som ho počúval a potom som mu povedal: „počujete kollégo, buďte s takýmito rečami veľmi opatrní, aby si po Vás neprišli nejakí tajní za propagáciu hnutia potláčajúce ľudské práva a slobody!“. Ktosi trefne poznamenal, že demokratizmus je ako UFO, každý o tom hovorí, ale nik presne nevie čo by to malo byť. A ja som už bol len zvedavý, ako sa vysporiadajú s takými veľkohubými nadutými propagandistickými rečami ako posvätnosť súkromného majetku(viď vyvlastňovanie pozemkov v prospech štátu, vyvlastnenie Rezešovho majetko Východoslovenských železiarní), slobodu slova(viď zákon o popieraní holocaustu, zákon zakazujúci národnostné, etnické a rasové štvanie), sloboda cestovania(viď náhrada ostnatého drátu elektronickou ostrahou Šen-genskej hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou)… a podobné vzletné propagandistické frázy použité na kritiku bývalého režimu.

  3. Nejeden denník mi zablokoval pod článkom môj komentár. Ked som sa spýtal kde je tá sloboda slova – dostal som odpoved – „sloboda slova neznamená, že môžte napísať čokolvek“. Čiže žijeme v totalite stále, dnes ju nazývame inak

Pridaj komentár