Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Vatikán a Nový svetový poriadok

Vatikán a Nový svetový poriadok

Cardinal Turkson of Ghana attends a mass in St. Peter's Basilica at the VaticanRímsky pápež odstúpil zo svojej funkcie v roku, ktorý bol oficiálne vyhlásený za Rok viery. Voľba nového pápeža je udalosť pre osud celého sveta oveľa významnejšia, než sa o tom dozvieme z médií. Celá podstata tohto tvrdenia spočíva v dôkladne utajenej reálnej úlohe Vatikánu, ktorý je najväčším majetkovým vlastníkom v histórii, nárokujúci si na monopol všetkého poznania v Západnom svete a ako jeden z najstarších svetových politických subjektov aktívne podporuje procesy globalizácie. Napríklad je len málo známe to, že myšlienka Európskej únie pochádza zo Svätej stolice, ktorý ju považuje za prvú etapu nastolenia Svetovej vlády.

v_nwo1

Tlačový tajomník Vatikánu okamžite poprel informáciu o zdravotnom stave pápeža ako príčine jeho odstúpenia. S týmto názorom súhlasia aj talianski experti, ktorí pripomínajú, že predchádzajúci pápež Ján Pavol II. zotrval vo svojej funkcii do konca napriek tomu, že jeho zdravotné problémy boli ďaleko vážnejšie. Tí istí experti poukazujú na fakt, že skutočnou príčinou odstúpenia sú vnútorné spory medzi vatikánskymi skupinami, ktoré Benedikt XVI. nedokázal vyriešiť.

Dnes je Vatikán ideologickým centrom Nového svetového poriadku. Druhé, finančné centrum, predstavuje londýnske City. Tretie , politické centrum NWO sa nachádza vo Washingtone DC… Každý prvok tejto trojice predstavuje štát v štáte, majúci vlastnú vlajku, vlastnú vládu a tak ďalej. V týchto centrách, vrátane Vatikánu, sa nachádzajú naozaj pozoruhodné stavby, vysoké, takmer 300 tonové staroegyptské obelisky postavené na počesť najvyššieho egyptského božstva, „stvoriteľa všetkého súcna“ – Amon Ra.

v_nwo2

Jozef Ratzinger, ktorý nastúpil na pápežský stolec 19. Apríla 2005, bol prvým nemeckým pápežom za posledných takmer 1 000 rokov. A najstarším nastupujúcim pápežom za poslednách viac ako 200 rokov. „Stará garda“ pozostávajúca hlavne z talianskych kardinálov majúcich väčšinu v konkláve očakávala, že jeho vládnutie nebude dlho trvať, že bude iba „prechodným“. No tieto očakávania sa natiahli na 8 rokov. „Starec“ sa ukázal byť nie iba čiperným, ale aj húževnatým politikom. Svedčia o tom aj niektoré rozporné charakteristiky tejto osobnosti citované médiami, ktoré ho predstavujú:

  • ako tradicionalistu presadzujúceho tradičný pohľad na manželstvo a odsudzujúceho homosexualitu. Konzervatívca, ktorý takmer štvrť storočia viedol štruktúru, ktorá sa stala nástupkyňou inkvizície.
  • ako liberála, ideológa ekumenizmu od čias II. Vatikánskeho koncilu (1962), na ktorom mladý Ratzinger zohral kľúčovú úlohu v odstavení svojho ideového protivníka, posledného vatikánskeho Veľkého inkvizítora Alfreda Ottavianiho a znížení významu a postavenia inkvizície na úroveň obyčajnej kongregácie.

Táto nejednoznačnosť znamenajúca „prechodného“ pápeža, dovoľovala Ratzingerovi niekoľko rokov lavírovať medzi vatikánskymi konzervatívcami nemajúcimi záujem na zmene finančno-politického status quo a medzi liberálmi pripravenými modernizovať cirkevný život, či dokonca Sväté písmo.

Na konci roku 2 000 ale už priestor na manévrovanie nezostal. Benedikt XVI. prestal podporovať mnohých. Aj mladších ľudí s myšlienkami, ktoré vzišli z ekumenického II. Vatikánskeho koncilu, pre ktorých sa zdal byť príliš konzervatívnym. Tiež ich oponentov, ktorí ho považovali takmer za revolucionára. Pričom formálne príčiny pre nespokojnosť chýbali obidvom skupinám. Uvedomme si však jeden fakt – počas pontifikátu Benedikta XVI. v jeho rodnom Nemecku odišlo z cirkvi 350 tisíc farníkov. Avšak pripísať všetko iba na konto vnútrovatikánskych intríg, bolo by príliš zjednodušujúce.

v_nwo3

Bezprecedentný tlak na „tróniaceho“ pápeža zo strany masových informačných útokov začal v roku 2009, kedy vyšla kniha Gianluigi Nuzziho „OOO Vatikan“. Na základe takmer 4 000 tajných dokumentov sa v nej odhaľujú nezákonné operácie a tajné spôsoby prania špinavých peňazí talianskou mafiou, vysokých politikov a podnikateľov vykonávaných najtajomnejšou štruktúrou Vatikánu – Inštitútom pre otázky viery (Istituto per le Opere di Religione), známou ako Vatikánska banka.

Vo vzťahu k vatikánskej banke boli zo začiatku prijaté prísne opatrenia vo forme zhabania časti finančných prostriedkov, proti jej riaditeľovi sa viedlo trestné stíhanie. Silný úder pocítil imidž vatikánskeho kléru v roku 2010 odhalením informácií o početných faktoch násilia na deťoch spáchanom časťou súčasného nemeckého kléru v 60-tych a 70-tych rokoch. (Vatikán bol donútený priznať fakty násilia na deťoch, čo viedlo k masívnym nezhodám nemeckých katolíkov s Rímskou cirkvou). V roku 2011 obhajcovia obetí násilia na deťoch pedofilných kňazov (V USA čelí viac ako 3 000 katolíckych kňazov obvineniam zo sexuálneho násilia na deťoch) podali na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu podnet na stíhanie hlavy Rímskej cirkvi a troch hlavných biskupov Vatikánu „za zločiny proti ľudskosti vo forme spoluúčasti a zakrývanie sexuálneho zneužívania detí spáchaného kňazmi“ (Goodstein L. Abuse Victims Ask Court to Prosecute the Vatican // New York Times, 14.09.2011). V tom istom roku sa na svetovej scéne objavila škandálna a tvrdá filmová satira Habemus papam>. V centre deja je kardinál snažiaci sa o útek z Vatikánu po svojom zvolení za pápeža a na konci filmu tento pápež odstupuje z funkcie.

V októbri 2012 sa ukončil súdny proces s pápežským komorníkom Paolom Gabrielim požívajúcim dovtedy plnú dôveru pápeža. Bol odsúdený na 1,5 rokov straty slobody po tom, čo priznal svoju vinu v odcudzení dôverných listov , finančných výkazov a iných tajných materiálov pápeža. Určitá časť z nich sa stala podkladom ďalšej knihy G. Nuzziho „Jeho Svätosť. Tajné dokumenty Benedikta XVI.“, ktorá minulú jeseň spôsobila nový škandál, ktorý tlačový hovorca Vatikánu nazval pojmom Vatileaks. Kniha vyzýva k väčšej transparentnosti Svätej stolice odhaliac viac z vnútornej kuchyne samotného pápeža a jeho zraniteľnosti voči vonkajším silám.

Väčšia časť ukradnutých dokumentov pritom ešte nebola publikovaná a stále sa nachádza v rukách neznámeho zákazníka (podľa verzie amerických novinárov ním môže byť Cass Sunstein, bývalý šéf Oddelenia informácií a komunikácií aparátu Bieleho domu tiež usilujúceho k väčšej „transparentnosti“ Vatikánu. Vedúceho tohto oddelenia nazývajú „informačným kráľom“ administrácie prezidenta Obamy). Zatiaľ čo prebiehal proces s komorníkom pápeža, bez stopy zmizol hlavný počítačový expert Vatikánu, majúci v rukách všetky „virtuálne“ kontakty, databázu údajov a vstupné kódy do počítačového systému Svätej stolice, ktorý je považovaný za analogický systému americkej rozviedky…

Je zaujímavé, že hlavné vlny informačných útokov na Vatikán sa časovo zhodujú s výzvami Benedikta XVI. na vytvorenie celosvetového riadiaceho orgánu. O akú štruktúru sa jedná a prečo ju musí kontrolovať „námestník Boha na zemi“, je opísané v tretej encyklike pápeža Caritas in Veritate, ktorá bola zverejnená 7. Júla 2009. V tomto 150-stranový dokumente, ktorý je v prvom rade zameraný na sociálnu tému, vyzval pápež k založeniu „Globálnej politickej vlády“ z dôvodu „oživenia ekonomík zasiahnutých krízou“. O rok neskôr Vatikán začal aktívne podporovať myšlienku Svetovej centrálnej banky s cieľom založenia „nadnárodnej vlády“ celosvetového rozsahu.

3. decembra 2012 v prejave prednesenom na pápežskej rade, Benedikt XVI. znova vyzval k „vytvoreniu svetového spoločenstva so zodpovedajúcimi právomocami“, k založeniu superštátu a celosvetového nadnárodného správneho orgánu. Doslova o týždeň na to, podľa údajov talianskeho listu la Republica, sa na stôl pápeža dostali dve 300-stranové vyšetrovacie správy, zaoberajúce sa vyšším klérom usvedčeným z homosexuality a sprenevery finančných prostriedkov Vatikánu. Po oboznámení sa s týmito materiálmi pápež údajne hneď v tento deň prijal rozhodnutie opustiť svoj post…

v_nwo4

Nedávno do amerických médií prenikla informácia o tom, že oficiálne bola abdikácia pápeža vyhlásená niekoľko dní po obdržaní diplomatickej noty od vlády neznámeho európskeho štátu z 4. februára, v ktorej bol vyjadrený zámer vydať príkaz na zatknutie J. Ratzingera. Súčasne s tým tlačové agentúry zverejnili správu o jednaniach s vládou Talianska o rozhodnutí Benedikta XVI. žiť po odstúpení vo Vatikáne s tým, že mu budú garantované záruky bezpečnosti v ďalšom živote a právna ochrana v prípade pokusu o trestné stíhanie.

Čiastočne pripomína model abdikácie Benedikta XVI. 143 rokov staré predstavenie, rozohrané pod diktátom Rothschildovcov. Vtedy bolo výsledkom akcie zbavenie svetskej moci pápeža, Vatikán prišiel o svoje územia a súčasne získal bianko šek na „modernizáciu“ kresťanstva. Dnes je v stávke globálna ideologická moc vatikánskej suverenity. Dôležitá voľba, ktorá sa uskutoční v týchto dňoch vo Vatikáne (článok bol písaný ešte v čase pred konkláve a zvolením nového pápeža), to nie je o tom, či pápež bude beloch alebo černoch, alebo či bude z Európy či mimo nej. Rieši sa otázka :

  1. dokáže Vatikán prekonať hlbokú krízu inštitútu pápežskej moci a katolíckej cirkvi a ich neschopnosti odolať masovej dekristianizácii a ostrakizácii zboru a kléru a zostať suverénnym štátom pod dohľadom pápežskej kúrie? Indikátorom toho bude záchrana kontroly nad Vatikánskou bankou, ktorá nepredstavuje oficiálny orgán štátu ale banku pápeža, pokiaľ ešte zostane v istom zmysle jej jediným akcionárom, plne kontrolujúcim banku prostredníctvom komisie pozostávajúcej z piatich kardinálov.

v_nwo5

  1. bude zvládnutá misia pápeža v čisto ideologickej propagande Nového svetového poriadku a vydávanie kvazináboženských sankcií na jej posilnenie? Indikátorom môže byť rozohratie „rasovej karty“ pri voľbe nového pápeža a prevod finančných štruktúr Vatikánu pod kontrolu nadnárodných bankových inštitúcií, snažiacich sa pod zástavou boja s korupciou v tých či oných štátoch demontovať inštitút štátu ako takého.

 

Preklad: Tibor Korečko, www.protiprudu.org
Autor: Nikolaj Mališevskij
Zdroj: fondsk.ru

O oliolijanko

3 komentáre

  1. Autorovi článku aj keď potvrdzuje to čo sme tušili ale verejne sa o tom nehovorí, nechýba určitá dávka predpojatosti voči katolíckemu kléru či dokonca církvi ako takej, pokiaľ som dobre z jeho slov vyrozumel. Už by to len chcelo sa mu postaviť ako etalónu čistoty a nevinnosti seba a svojích verných ako tam tomu v dávnejšom staršom článku písanom o komúnistoch a katolíkoch. Tak sme odhadovali dobre odchod pápeža ako názorový rozkol vo vedení církvi vo Vatikáne. Dymová clona okolo Vatikánskej banky je stará hra o církevné majetky známa ešte počas nezhôd vyvolávaných takzvanou reformáciou, ktorá mala vraj „pomôcť, zlepšovať a naprávať“.. Novšie páky tvrdšieho kalibru, ktoré si „nedovoľovali“ ani komúnisti počas ateistického prenasledovania kresťanov, je siahnuť na česť a pošpiniť ju. Tu nejde o polemiku či sa jednotlivci pedofílnych škandálov dopúšťali. Ide o spôsob akým sa verejnosti podsúvajú. Už načasovanie 50-rokov po ich údajnom spáchaní a po ukončení spojenectva katolíckeho kléru s demokratmi v boji proti komúnizmu, je zaújmavé. Či azda v Čechách nespáchal najznámejší Slovák v dejinách SR pedofílnu vraždu? Nepochybili snáď Slováci keď vraha pustili na slobodu, ba dovolili mu spôsobiť tento škandál medzinárodného rozmeru v Čiechách? Sypte si popol na hlavu Slováci, lebo veľká je hamba Vaša! Shakespeare napísal, ale žiaľ nebudem to vedieť zacitovať presne: „Kto kradne môj mešec, krradne smetie. Kto mi ukradne česť, berie mi všetko…“. Teraz financie. Dosť pochybujem o čachroch Vatikánu v rozpore so zákonom. Som presvedčený že všetko prebiehalo v zmysle zákonov trhovej ekonomiky, ktorá je v rozpore so slušnosťou a mravnými hodnotami. Ak by dotyčný sa zmienil o čachroch v rozpore so slušnými mravmi to by som teda kľudne pripustil. Hierarchia církvi je presne usporiadaná. na vrchole je pápež, potom sa ďalej rozvetvuje. Podobná bola medzi komúnistami a ďalších označovaných ako totalitné. spôsob vyjadrovania tiež. Výrok o hlásaní evanjelia po celom svete je myslím každému známy. Výrok Goebelsa že nemecko je taký kvet čo uzdraví celý svet, to snáď tiež. Komúnisti hovorili, až zavládne na celom svete komúnizmus, potom príde všade blahobyt. Demokrati podpisovali Chartu ľudských práv a slobôd záväznú pre všetky štáty sveta. O svetovládnych zámeroch by som nechcel polemizovať. Postup boja proti katolíkom nesie preto podobné charakteristické vlastnosti. U komúnistov sa odohral rozkol po nástupe Chruščova. Pamätník tých čias hovorí, že Chruščov vystúpil s bojom proti kultu osobnosti Stalina až s podozrivou nástojčivosťou. Odvtedy sa začali deliť na Stalinistov, oportunistov a revizionistov. veľký mysliteľ demokratizmu A. Dubček pre Magyarov prichádzajúcich sem do ČSSR rozsievať myšlienky revolúcie na otázku ako sa zbaviť komúnistov odpovedal: „Treba útočiť na komúnistické nomenklatúrne kádre. Očierňovať a znevažovať v očiach verejnosti“. Je toho viac, ale chcel som to čo najviac skrátiť. Tak dúfam, že nespôsobí nejaké nedorozumenie a búrlivú polemiku ako to čo som písal v predošlých debatách.

  2. Za papežským pučem je peněžní skandál

    14.2.2013
    „Abyste pochopili papežovu rezignaci“, říká Kevin Annett, „sledujte peníze“.
    „Tím, co bylo pro papeže Benedikta umíráčkem, bylo jeho osobní zapletení do úplatkářství a praní peněz Vatikánskou bankou.“ – Kevin Annett
    ________________________________________
    Nyní se množí teorie, že rezignuje první papež po sedmi stoletích. Ale jako vždy je nejpřímější cestou k pravdě skrývající se za touto nejstarší korporací světa prosté sledování peněz: a specificky peněz Vatikánské banky.

    Především nechme na pokoji blud, že za rezignací Josepha Ratzingera jsou „hrozící skandály“ týkající se znásilňování dětí a jejich ututlávání. To je jen krycí historka.
    Nikdo v církevní hierarchii nemá narušen spánek kvůli trvalé kanonické schválené politice ukrývání a chránění znásilňovatelů dětí v jejich řadách. Dokonce i předložení takových zločinů Mezinárodnímu trestnímu soudu bylo legislativci a právníky katolické církve mařeno.
    Umíráčkem pro papeže Benedikta bylo jeho osobní zapletení do úplatkářství a praní peněz Vatikánskou bankou, humorně známou jako Institut náboženských děl (IOR); a toto špinavé napojení dalo do rukou proti-ratzingerovské frakce Sboru kardinálů páku, potřebnou k sesazení tohoto tvrdohlavého Němce z papežského trůnu.
    Závan této agendy zbavení se krysáka jsme měli vloni, když „Vatileaks“ přišly s absurdní historkou o tom, jak Ratzingerův loajální sluha Paolo Gabriele odhalil papežova špinavá tajemství italským médiím. V podstatě tyto usvědčující dokumenty s podrobnostmi o tajných Ratzingerových odměnách z kontraktů Vatikánu poskytovaných jeho přátelům a rodinným příslušníkům měly původ v kanceláři vatikánského ministra zahraničí, ke kterým neměl sluha obětního beránka přístup.
    Ministrem zahraničí a skutečnou mocí za papežským trůnem je kardinál Tarcisio Bertone, starý insider, který rovněž zosnoval vyhození Gotti Tedeschiho, šéfa Vatikánské banky, vloni v květnu.
    Tedeschi bral vážně výzvu Evropského parlamentu k „větší transparentnosti“ Vatikánské banky/IOR a chystal se Bruseli předat informace o tom, jak jeho šéfové prali peníze pro mafii po desetiletí. Posledním papežem, který se o takové odhalení pokusil, byl Jan Pavel I, a ten zemřel na otravu v září 1978, po méně než měsíci ve funkci.
    Ale dokonce i po umlčení Tedeschiho se domeček karet IOC otřásal, protože Evropský parlament mu zabavil 300 milionů euro, které podvodně získal. Dokonce i americká Komise pro cenné papíry prohlásila aktiva a praktiky IOR za „nejisté“. Byla požadována velká očista Vatikánu; či aspoň její zdání.
    Byl to právě klíčový kardinál Bertone, kdo nechal vloni uniknout papežův deník a další inkriminující dokumenty ke spřátelenému katolickému novináři v Římě, a to ve stejném měsíci, kdy byl vyhozen Tedeschi, aby svět připravil na odstranění Ratzingera. Protože je to Bertone, kdo má nyní prospěch s očisty papežského domu. Nyní je nejen prvořadým uchazečem o post papeže, ale také klíčovým hráčem v IOR. Během mého druhého přednáškového turné v Římě, na jaře 2010, jsem se setkal s několika staršími italskými senátory a představiteli parlamentní Radikální strany. Všichni říkali o tom, proč byl Joseph Ratzinger učiněn papežem a co ho čekalo, totéž. Abych citoval jednoho z těchto politiků:
    „Nikdo se nestává papežem bez špinavé minulosti, protože pouze s takovými kostlivci ve skříni může být ovládán Kurií.
    Je to stejné jako v jakékoliv velké firmě. Ratzinger dělal jako kardinál nerozvážnosti a udělal si hodně nepřátel. Jím podepsané příkazy nařizující zločinné utajování byly jen jedním z hříchů. Měl být obětním beránkem pro všechna svinstva, o kterých církev věděla, že vyplavou na povrch.“
    Takže nyní je papežský obětní beránek pryč, v penzi nebo jak bývalí papeži končí; a přišel čas pro velkou záchranu tváří.
    Nápad provést kosmetickou operaci na rozpadající se fasádě římské církve mi připomíná, jak se Shirley Maclaine pokoušela v devadesáti vypadat na čtyřicet. A přesto je zjev v šoubyznysu, stejně jako v náboženství, vším.
    Tarcisio Bertone je institucionální, jak jen být může, a představuje starou italskou kastu Kurie, která je součástí mafiánsko-vládně-papežské kliky, která řídí zemi a římskokatolickou církev. Slovy jednoho z římských senátorů, se kterým jsem mluvil:
    „Musíte pochopit, že v mé zemi jsou mafie a vláda a Vatikán stejní lidé, a mají jen jednu starost: chránit svá aktiva.“
    Bertone, či kdokoliv z řad jeho vítězné frakce, předpokládá, že papežská tiára toho moc dělat nemůže, jen udržovat aktiva a bezpečnost církve, a to znamená pokračování v politice mlčenlivosti a utajování, které udržuje příliv peněz. Ale jejich pozice je nyní obtížnější, kvůli vznikající obrovské roztržce v širší církvi, kdy kardinálové čelí trestnímu stíhání za chránění a ukrývání znásilňovatelů dětí, a řeči o odtržení od Říma se šíří mezi irskými, americkými a německými biskupy.
    „Nyní máme všechny důvody pro druhou reformaci. Tak závažná krize to je. Církev se buď zbaví sebe sama, nebo čelí kolapsu,“ řekl nedávno jeden komentátor italských médií.
    Bylo snadné pohrdat Josephem Ratzingerem: v mládí členem Hitlerjugend, reakčním náboženským fanatikem, který vyhodil ze své církve liberální a nezávislé myslitele, jako vrchní kardinál vatikánské inkvizice, a který řekl americkým biskupům, že očistec čeká každého z nich, kdo nebude ututlávat znásilňování dětí kněžími. Dokonce i mezi dalšími kardinály byl znám jako „Honza krysa“. Ale Ratzinger byl učiněn předmětem nenávisti a byl tam dosazen, aby hrál jednu z nejstarších her v politice: vybití vzteku lidí na postradatelné figurce, aby samotná instituce z toho vyšla bez újmy.Pochybuji, že je jen čirá náhoda, že byl Ratzinger nucen odstoupit tak rychle, pouhých deset dní poté, co soud zveřejnil na internetu jasné důkazy o papežově zapletení do zločinů proti lidstvu. Jakýkoliv nový papež bude čelit stejným obviněním, ze spolčení se v obrovské zločinné konspiraci.
    Ale tím podstatným není, kdo nebo co nahradí Josepha Ratzingera jako poslední loutka, ale jak odstranit samotný Vatikán, jako zločineckou moc.
    A tento boj právě začíná.
    Napsal jsem Leo Zagami do Říma a zeptal se ho, jestli je to pravda. Jeho odpověď:
    Ano a je toho mnohem víc. Uvedl jsem to ve svých posledních knihách a chystám se příští měsíc, v březnu 2013, vydat v Itálii dvě nové knihy. Jedna z nich se bude jmenovat Neviditelní páni NWO (I Maestri Invisibili del NWO), vyjde u Terre Sommerse, a jsou v ní některé nové odpovědi na Ratzignerův příběh. Již dříve, před rokem, jsem psal o jeho spojení s vražedným komplotem a o jeho možné rezignaci, a o veškerém tom podivném vývoji, který s tím souvisí a proběhl v r. 2012, včetně skandálu banky MPS (Monte dei Paschi di Siena) napojené na IOR a mezinárodní zednářství, a o návštěvě královny Alžběty II v Římě v březnu 2013. Spoluautorem této knihy je novinářka Enrica Perucchietti. Leo Zagami je, jak víte, nyní považován dokonce i v Itálii za největšího experta na tajemství Vatikánu, a vyjde další kniha dvou respektovaných odborníků na Vatikán, Feruccia Pinotti a Giacoma Galeazzi, s názvem Vaticano massone, Un patto sekreto e una finta inimicizia, ve které bude i kapitola o vatikánských zednářích a posledních událostech.
    Bylo mi nyní nabídnuto, abych napsal také knihu se svým novinářským kolegyní Enricou Perucchieti, o zvláštnosti měsíce března, protože všichni katolíci se stanou najednou Sedevakantisty.

  3. Zbytočné plýtvanie slovami, úvahami a pokusmi vysvetľvať svetu čo sa deje a prečo sa to deje. Všetky osoby v tomto divadle sú len bábkami na zastertie očí verejnosti a jej pomýlenie.
    Nšťastie Vatikán môže ovplyvniť len 1,5 miliardy bláznov, avšak táto planéta má dnes už 7,5 miliardy . Nie je ničím iným než veľmi aktívnym členom svetového svinstva koré sa nazýva “ÚŽERA”.

    Globalizácia je jednoducho krycie slovo, kamufláž toho, čo sa skutočne deje. Globalizácie nie je o trhoch, ako by nás jej promoteri chceli presvedčiť aby sme uverili. Je to otzka moci a kontroly. Je to pokus najväčších medzinárodných bank a multinacionálnycych korporácií riadiť svet podľa nich, pre ich vlastný prospech a podľa ich pravidiel, pravidiel ktoré im umožnia odstrániť storočie sociálneho progresu a zmeniť distribúciu financií z neférovej na nehumánnu.
    V skutočnosti impérium ktorý plánujú bude impériom diabolským v pravom slova smysle. Bude to impérium v ktorom individuálne krajuny, obzvlášť tie menšie, stratia flexibility vydávať dobré a ľudské zákony v záujme všetkých ľudí. Zlato bude abslolútnym vládcom a dobrota známkou nelojálnosti.
    Toto diabolské impérium nie je výtvorom predstavivosti. Plány sú už v pokročilom stave a budú realitou ak nepodnikneme okamžité kroky ich zastaviť…

    Nie, ak si niekdo myslí, že centrum tejto ohavnosti bude Washington, Vatikán alebo ‘The City’ v Londýne, veľmi sa mýli.
    Bude to Jeruzalem, je to už dávno tak naplánované.

Leave a Reply