Domov / Hlavná strana / História / Úžera alebo “Ako to celé začalo”

Úžera alebo “Ako to celé začalo”

WhatHaveWeDoneEkonomický systém Babylonu – 2000 B.C.E.

Archeológovia hľadajúc v ruinách pravekých chrámoch, alebo “zigguratoch” v Babylone, objavili extenzívnu evidenciu ekonomického systému, ktorý praktizovali kňazi Baalu. Avšak namiesto peňazí (alebo mincí), ako sú nám známe, nachádzame prevážne hlinené tabuľky na ktorých sú sľuby zaplatiť – alebo DV (Dlhujem Vám). Spolu s tabuľkami bolo tiež nájdené tajomstvo ich ekonomického systému, systém v niektorých prípadoch efektívnejší ako náš dnešný ekonomický systém.

Perzia dobýva Babylon

Perzský kráľ Cyrus potreboval zlato. Babylon mal zlato, ktoré Perzia potrebovala. Perzia teda išla do vojny v roku 536 B.C.E., porazila Babylon – a zlato Babylonu skonfiškovala. Zároveň taktiež prebrala Babylonský ‘systém úžery’. A úžera medzi národmi nevyhnutne vedie k vojnám.

Grécko dobýva Perziu

Keď Perzia skonfiškovala Babylonské zlato, nastala okamžitá ekonomická aktivita. Boli budované nové mestá, bol financovaný priemysel, vyzbrojenie armády a budované paláce. Záplava bohatstva prilákala perzských obchodníkov do Grécka. Gréci potrebovali perzský tovar a teda si požičiavali s prísľubom vrátenia pôžičiek aj s úrokmi.

Príklad: v roku 412 B.C.E. si Sparta požičala 5 000 talentov od Perzie na vybudovanie vojnových lodí. Táto pôžička, ako všetky iné, bola podľa štandardných platieb. Sedem rokov neskoršie, v roku 405 B.C.E. Lysander zo Sparty použil tieto lode na zničenie celej aténskej flotily, ktorá bola napadnutá keď lode boli vyťahované na breh. Táto príhoda urobila zo Sparty “číslo jedna” v Grécku – všetko za požičané peniaze.

Keď Sparta vyhrala vojnu, preniesla splátky tejto ohromnej dlžoby na Atény – a Atény, namiesto Sparty, sa stali služobníkom Perzie. Skutočnými víťazmi sa teda cítili Peržania. Gréci zabíjali Grékov – a ich pôžička 5 000 talentov priniesla domov rozprávkové bohatstvá. Boli to tieto pôžičky, ktoré vyčerpali Grécko z peňazí a vydláždili cestu k nekončiacim sa vojnám.

Alexander Veľký – 336 B.C.E.

Filip II Macedónsky zomrel. Filip porazil Grécko a podmanil si ho. Jeho syn, Alexander, zdedil trón. Rýchlo zlikvidoval nespokojnosť v armáde a skontroloval pokladňu. Obsahovala ekvivalent biednych 120 000 dolárov, nie dosť ani na platenie jeho armády. K tomu všetkému, dlhoval 1.5 milióna dolárov.

Nemal na výber. Potreboval peniaze na platenie svojej armády a svojich dlžôb. Grécko bolo bez peňazí. Perzia bola bohatá. Mala peniaze ktoré vzala Babylonu a z úrokov účtovaných Aténam a iným gréckym mestám. Naliehavá potreba peňazí prinútila Alexandra napadnúť Perziu. Vedúc svoje ťažko ozbrojené grécke oddiely proti Peržanom, zvíťazil veľkolepými víťazstvami, získal impérium – a 440 milónov dolárov v zlate z Dariusových bánk a chrámov.

Rím dobýva Grécko

Grécke impérium zahrňovalo väčšinu vtedy známeho sveta. Grécki obchodníci založili mestá v južných a severných častiach Talianska. V strede krajiny boli mladí, energickí Rímski susedia – mnohí žijúci na kredit – požičiavajúc si 10 zlatých mincí pod podmienkou, že vrátia 11. Rimania boli tvrdo tlačení platiť ich narastajúce záväzky Grékom a zároveň udržovať svoje armády, ktoré potrebovali v ich nepretržitých vojnách.

Volili vojnu, aby získali to, čo nemohli získať mierom. Rím sa obrátil proti Grécku, porazil ho, skonfiškoval jeho bohatstvo, sústredené v gréckych chrámoch a v mestských a privátnych bankách.

“The borrower is servant to the lender!” Dlžník je služobník požičiavateľovi!

Žiadny človek si nepraje byť služobníkom alebo otrokom. Keď je jasné, že úroky na pôžičky sú trikom, a nie je možné dlh zaplatiť, ako človek, tak aj národy sa obrátia proti svojim vodcom.

Riešenie dlhov Rímom – dobyvačnosť

Prvá vojna proti Kartágu priniesla Rímu odmenu 3 200 talentov a druhá 10 000 talentov. Tieto peniaze boli na zaplatenie dlžôb. V krátkom čase však bol Rím zase v nedostatku a bol nútený podmaniť si Grécko. Grécke bohatstvo však vydržalo Rímu len na chvíľu a potom, ako Grécko, Perzia a Babylon predtým, Rím bol nútený dobývať a dobývať a dobývať.

Po Grécku prišla Sýria a potom zase Kartágo. V roku 14 C.E. Rím dobyl, čo by dnes bolo severné a južné Taliansko, Sicíliu, Grécko, obrovské pobrežné pásmo Severnej Afriky, Turecko, Alžír, Španielsko, Egypt a Francúzsko.

V roku 98 C.E. Rím pridal Maroko, Anglicko a väčšinu Škótska a v roku 98 – 116 C.E. Arábiu, Mezopotámiu a Arméniu. Dobývanie však začalo byť príliš drahé a návratnosť bola nepostačujúca. Pokiaľ boli národy na dobývanie a získavanie zlata, Rím bol energicky sa rozpínajúce impérium. Keď však rímske légie boli zredukované na vandrovanie v horúcich a neobývaných pieskoch Arábie a v rovnako prázdnych stepiach Ruska, Rím bol u konca.

Nikdy nie je dosť zlata uspokojiť požiadavky Úžery!

Zrušenie otroctva

V procese dobývania sveta Rím si priniesol milióny otrokov. Mnohí boli Gréci. Mnohí boli otroci predaní Rímu ich pánmi v iných zemiach ako splátky za tovary a dane. Týmto otrokom žijúcim v Ríme, vzhľadom k ich otrockému stavu, bolo odopreté stať sa spotrebiteľmi a požičiavať si peniaze, ako ostatní rímski občania. Avšak znižovaním domorodej populácie, autority boli nútené oslobodiť otrokov, aby si títo mohli obratom požičiavať a priniesť nové peniaze do obehu.

Otroctvo nemôže nikdy trvať dlho v úžerníckej spoločnosti. Otroci sú vždy oslobodení aby si požičiavali peniaze. Jedenásť slobodných ľudí si môže požičať viac peňazí, ako jeden pán s desiatimi otrokmi. Systém Úžery sám vyžaduje aby otroci boli oslobodení, aby boli účastníkmi v požičiavaní nových peňazí, uvedených do existencie.

Bolo to okolo 200 C.E. keď otroctvo začalo miznúť. V celej histórii niet jediného prípadu, žeby otroci boli oslobodzovaní ‘en masse’ z nejakých humánnych dôvodov. Úžera v prvom rade zapríčiňuje vysoké ceny (infláciu), potom ťažké dlžoby, nemajetných občanov, nižšiu pôrodnosť a teda znižovanie populácie a konečne imigráciu nových ľudí potrebných aby si požičiavali peniaze a platili dane; alebo otroci sú emancipovaní za tým istým účelom. A tak, máme novo-oslobodených otrokov, ktorí obdržali výhody a privilégiá, ktoré pôvodne boli rezervované len pre rímskych občanov. Je to vždy tak. Potenciálny dlžník bez dlhov, má omnoho väčšiu hodnotu ako po uši zadlžený domorodý občan. Rímska finančná elita privítala týchto oslobodených ľudí s otvoreným náručím a pohŕdavo zaobchádzala s v dlžobách sa topiacimi Rimanmi.

Ako ďalší prameň príjmov “Rímske občianstvo” mohlo byť zakúpené za rozumnú cenu. Nič im nebolo odopreté. Všetko sa dalo kúpiť – ak ste mali peniaze.

Charakteristické pre úžeru je, že nemôže nikdy fungovať. Nemôže fungovať preto, lebo nikto nemôže zmeniť zákony prírody, ani vytvoriť niečo z ničoho. Úroky na peniaze sú ‘fata morgana’ na ekonomickej púšti, ktorá láka ľudí umierať aby sa dostali z ich biedy, vo svete plnom bohatstva.

V skorších dňoch, všetci kresťania patrili ku Katolíckej Cirkvi. Katolícka Cirkev mala mnoho pravidiel ohľadom úžery. Tieto pravidlá boli zahrnuté do Kanonického Zákona. K týmto zákonom, stanoveným v Biblii, boli pridané zákony starého Ríma, k nim zase pridané Ortodoxnou Cirkvou Východného Rímskeho Impéria v Konštantinopoli a boli rozsiahlo ‘zdokonalené‘ v rokoch 1100, 1200 a 1300, keď sa uplatnilo jedno z “najfajnovejšieho ekleziastického myslenia”. V tom čase boli dva druhy súdov. Civilný súd súdil civilné prípady. Eklezitistické súdy súdili priestupky proti Božím Zákonom, ako zločin kacírstva, rúhanie, neveru, krivoprísažníctvo a úžerníctvo. Úžerníctvo bolo považované za porušovanie písma, proti prírodným zákonom a preto proti samému bohu. Bolo to zakázané obidvomi, božím aj Kanonickým Zákonom.

Prečo teda rímska cirkev odsudzuje ‘úžeru’ , ktorú prevádza väčšiu časť 2000 rokov, keď ‘úžera’ sa nielen nesmierne zvýšila, ale táto cirkev sa jej ‘ipso facto’ zúčastňuje? Vatikán má veľkú časť- ak nie najväčšiu – svojho kapitálu vo forme bondov talianského governmentu, na fixné úroky, čo predstavuje najhoršiu formu ‘úžery’.
Nepopierateľná pravda je táto: terajší finančný mechanizmus je úžernícky a teda všetci, ktorí používajú peniaze vytvorené týmto systémom sú spoluúčastníci ‘úžery’, i keď nevedome, s jej strašnými následkami.

Je pochybné, či kritka, odsúdenie, úpravy a direktívy Kanonického Zákona sa zaslúžili o vymiznutie platenia úrokov čo len o jeden halier za posledných 400 rokov…

Ekonomický úspech Chazarov

Chazarskí utečenci, utekajúci pred mnohými inváziami zo svojho domova, založili kolónie doslovne v každom meste západného sveta. Ich úspech v úžerníckom bankovníctve im dal nesmiernu výhodu vo všetkých odvetviach biznisu. Ich Baróni v úžerníckom bankovníctve nahromadili bohatstvo na bohatstvo. V roku 1730 viac ako 1/4 všetkých cukrových plantáží v Suriname bola v ich rukách. V roku 1740 začali kontrolovať brazílsky diamantový trh. David de Pinto bol najväčší držiteľ akcií v East India Company. V roku 1750 bolo v Holandsku dovolené Tobiasovi Boas zúčastniť sa verejnej pôžičky polovicou – 1 milión guldenov a v inej, polovicou – 8 miliónov. V roku 1793, Benjamin a Alexander Cohen, boli účastníci v 5 miliónovej Pruskej pôžičke. Universal Jewish Encyclopaedia str. 432, ich nazýva “najvynikajúcejší Aškenázi”.

Začiatkom rokov 1800, Rothschild požičiava ožobráčenej rakúskej nobilite 24 521 000 guldenov. Rakúska pôžička v roku 1815 bola 50 miliónov guldenov. Francúzska pôžička v roku 1816 vo výške 350 miliónov frankov. Rotschildovci mali viac peňazí, ako väčšina európskych národov dohromady, a národy boli jediní zákazníci, dosť veľkí, aby boli hodní ich času a pozornosti.

V roku 1848 cena Paris house (Rotschildova banka) , bola odhadnutá na 600 miliónov frankov, oproti 352 miliónov frankov, držaných inými parížskymi bankármi, ktorí boli taktiež prevážne Aškenázski židia. Celé francúzske financie boli v rukách parížskej Chazarskej kolónie v exile.

Dlžník je služobník požičiavateľovi!

V roku 1840 bohatstvo Chazarských bankárov bolo dosť veľké na to, aby sa človeku zastavil rozum.

Národná banka v Amsterdame

Najslávnejšou, mestom riadenou bankou, bola banka v Amsterdame. Táto bezúročná banka bola založená v roku 1609. Nakoľko polovica európskeho trhu bola prepravovaná holandskými loďami, Amsterdam takú banku potreboval. Bola to najväčšia a najbohatšia banka na svete.

Vraždenie kráľov – Anglicko

V roku 1647, Oliver Cromwell bojoval v Anglicku civilnú vojnu a potreboval zbrane a výstroj. Aby ich dostal, požičal si peniaze na úroky – a Anglicko v tom bolo zase.

Cromwell skontaktoval židovských požičiavateľov peňazí v Holandsku, ktorí boli ochotní mu požičať. Boli tu dve podmienky. Prvá bola, že židom bude povolený príchod do Anglicka. Toto bolo pre Cromwella prijateľné. Druhá podmienka však bola delikátnejšia. Pôžičky musia byť garantované. Keď budú Cromwellovmu governmentu udelené veľké pôžičky, a kráľ Charles sa dostane naspäť na trón, pôžičky budú okamžite anulované. Bankári stratia svoje peniaze. Inými slovami, pokiaľ Charles žije, pôžičky nemôžu byť poskytnuté.

Existujú kópie listov, aby Charlesovi bola daná možnosť úteku.

“Bude poskytnutá finančná pomoc, akonáhle bude Charles odstránený… Charlesovi má byť daná príležitosť úteku. Jeho chytenie umožní súd a poprava bude možná. Podpora bude liberálna ale je zbytočné hovoriť o termíne, pokiaľ nepríde k súdu“. (List od E. Pratt Oliverovi Cromwellovi, David Astle, “Babylonian Voe“, str.118, Harmony Printing, Ltd., Toronto, 1975)

Jeho zajatie obráti verejnú mienku proti nemu, a poskytne ospravedlnenie jeho súdu a poprave. To sa v skutočnosti stalo. Charlesovi bola ponúknutá príležitosť, skúsil utiecť, bol chytený, odsúdený a 30 januára 1649 mu bola odťatá hlava.

Cromwellove pôžičky

Charles I bol popravený v januári 1649. Cromwell mal diskuzie o znovu-prijatí židov do krajiny. Okamžite nastala nepriateľská opozícia zo strany kresťanských obchodníkov a kléru, ktorí sa v opozícii zjednotili. Aby predišiel hlasovaniu proti, Cromwell rozpustil Koncil.

Aby ovplyvnili verejnú mienku, Manasseh ben Israel, majiteľ veľkého vydavateľstva a vodca holandskej židovskej komunity, uverejnil v roku 1650 knihu “Hope of Israel”. Tejto knihe bola venovaná široká publicita medzi “fundamentalistami” tej doby – Puritánmi. Táto kniha propagovala vstup židov do Anglicka, pretože ‘bolo povedané’, že Mesiáš nemôže prísť, pokiaľ židia nebudú vo VŠETKÝCH ZEMIACH. Anglicko, ako bolo zdôrazňované, bolo jedinou krajinou, ktoá nemala židov. Keď židia budú prijatí, môže byť očakávaný príchod Mesiáša (Jewish Encyclopaedia, England, str.169).

Puritáni zhltli túto báchorku. Zabudli úplne na biblické direktívy, zakázať cudzincom prístup do krajiny. Stále však, väčšia časť populácie bola proti prijatiu židov. Cromwell to vzal na seba, že vstup židov potichu schválil. Dostal svoje pôžičky. Požičiavajúci si je služobník.

V roku 1655 bolo už v Anlicku enormné množstvo Marranos, tajných židov, prúdiacich do krajiny ako Španielski katolíci.

“Kráľovražda” – zavraždenie kráľa

Ľudoví XVI , francúzsky kráľ, bol odbavený presne tým istým spôsobom o 150 rokov neskoršie. Ako anglický Charles bol ako vládca zosadený. Skutočná vláda bola v rukách revolučnej vlády, ktorá si požičala od medzinárodných bankárov a bola ich služobníkom. Avšak napriek všetkému, veľké pôžičky nemôžu byť poskytnuté, pokiaľ je kráľ nažive, a môže ich prípadne neskoršie anulovať. Ľudovít dostal príležitosť ujsť. Bol mu pridelený veľký, nápadný kočiar, príliš ťažký pre jeho kone, aby mohli rýchlo napredovať, čo vzbudzovalo pozornosť. Vpredu išli na koňoch dvaja elegantne oblečení muži, rozdávajúc zlaté mince hladným občanom. Ľudovít už skoro dosiahol hranice, ale bol chytený. Vrátil sa pod strážou, on a jeho kráľovná boli odsúdení na smrť. Zomreli statočne.

Pôžičky novej revolučnej vláde boli bezpečné. KRÁĽOVRAŽDA!

Napoleon Bonaparte bol porazený a poslaný do exilu. Kým bol mimo Francúzska, Jakub Rothschild dohodol veľké pôžičky pre Bourbonov, ktorí sa ujali vlády vo Francúzsku. Napoleon sa vrátil do Francúzska a bol opäť porazený pri Waterloo. Bezpečnosť pôžičiek zaručená. Znovu bol poslaný do exilu, tentokrát na odľahlejšie miesto. Zomrel. V Paríži bol postavený pre jeho telo veľký pamätník. Z jeho hlavy bolo odobrané niekoľko vlasov, a nedávno boli analyzované. (Ben Weider & David Hapgood “The Murder of Napoleon“, Congdon & Lattès, Inc.N.Y. 1982). Obsahovali arzén. Napoleon bol otrávený, aby sa nikdy nevrátil a nezamietol pôžičky poskytnuté novej vláde.

Tu sú dva názory Napoleona (vzaté z Dr. McNair Wilson’s “Monarchy and Money Power”, str. 92):
– “Peniaze nemajú česť; finančníci sú bez patriotizmu a bez slušnosti; ich jediný cieľ je zisk”.
– “Treba len uvážiť, k čomu vedú pôžičky, aby sme si uvedomili ich zhubnosť. Preto by som s nimi nemal nič do činenia a vždy by som sa im vyhýbal“.

Maximilián – počas vojny medzi Štátmi (Civilná vojna), Francúzsko skúšalo ‘strčiť nohu‘ do dverí Ameriky a poslalo Maximiliána do Mexika za kráľa. Mexiko bolo ekonomické teritórium americkej severovýchodnej bankovej kabaly. Nový mexický kráľ bol u Mexičanov veľmi populárny. Napriek tomu však, keď bol zajatý rebelmi, nebol uväznený, alebo vykúpený a poslaný domov, ale bol zastrelený. Nikdy sa nevrátil, aby odmietol pôžičky, poskytnuté rebelom, novým vládcom Mexika.

Jefferson Davis – lamentovanie a nárek severovýchodných bankových záujmov v novinách, popraviť prezidenta porazenej Konfederácie. Dva roky bol držaný v tmavej, vlhkej a studenej cele v budove banky vo Fortress Monroe. Keď ho tam zavreli, bol to chorý, zlomený muž. Mal zomrieť a očakávalo sa že zomrie. Keď bolo jasné, že je nemožné, aby znásilnený a okupovaný Juh (ktorý bol ovládaný černochmi), bude niekedy revoltovať, bol prepustený. Pre istotu, boli vydané zákony, ktoré mu zakazovali navždy zastávať nejaký úrad. Taktiež boli vydané zákony, zakazujúce bielym občanom na Juhu voliť!!! Tieto zákony boli chránené okupačnou armádou. Bolo nemožné aby ex-prezident alebo občania, ktorých reprezentoval, sa mohli vrátiť k moci , aby zamietli pôžičky severným okupantom.

Jefferson Davis bol jeden z tých pár šťastných. Ostal nažive, napriek skoro úspešnému pokusu ho zabiť.

Nikolaj II bol ruský Cár. Komunisti prevzali moc. Bankári v New Yorku poskytli pôžičky novému ruskému governmentu. Aby zabránili cárovi, alebo komukoľvek z jeho rodiny, dostať sa späť na trón a anulovať pôžičky, celá rodina bola vystrieľaná – dokonca aj deti! Pôžičky boli bezpečné.

Adolf Hitler – pôžičky Sovietskemu Rusku bezpečne pokračovali a prinášali obrovské zisky, pokiaľ Adolf Hitler išiel v Druhej Svetovej vojne po Chazaroch, nazývaných Boľševici. Bankári museli Ameriku vtiahnuť do vojny, aby zabránili porážke Ruska a zamietnutie pôžičiek.

Nemecko vojnu prehralo. Porazení sú požičiavatelia. Hitler vedel, že bol určený pre “kenguru súd“ a tak spáchal samovraždu.

“Ex-post-facto“ súdy boli vedené pre ostatných členov jeho governmentu, ktorí by mohli byť považovaní za jeho nástupcov. Boli likvidovaní okrem pár výnimiek. Dokonca aj idealista, Rudolf Hess, ktorý sa snažil zabrániť vojne medzi kresťanskými národmi letom do Anglicka, bol permanentne uväznený vo väzení Spandau, po vzájomnej dohode víťazov. Okupačné armády strážili posvätnosť pôžičiek. Bábková vláda Nemecka donedávna dlhovala za svoju existenciu okupačným armádam a nechala Hessa vo väzení bez jediného slova protestu. Povojnové nemecké pôžičky boli garantované v Norimberku. Neostal nikto nažive, kto by mohol rozkývať čln Úžery.

Mussolini, taliansky vodca bol zavraždený z tých istých dôvodov.

Japonsko – skutočnými vládcami Japonska boli velitelia armády. Boli popravení a armáde a námorníctvu bolo zakázané držať v armáde osobnosti, ktoré by mohli zavrhnúť povojnové pôžičky. Do dnešného dňa Japonsko nemá armádu ani námorníctvo, hodné tohoto mena. Bábková vláda vďačí za svoju moc dobyvateľom ich krajiny a svoju krajinu v tom naďalej udržuje.

Vietnam – mal vládcu. Jeho meno bolo Ngo Dinh Diem. Americké noviny hovoria, že Američania ho popravili. Nikdy sa nevráti z hrobu, aby odmietol pôžičky Vietnamu – Severnému , alebo Južnému.

Každá nová krajina, vytvorená víťazmi (po vojne), sa stane dlžníkom a je od nej vyžadované požičiavať si od svojich dobyvateľov nové peniaze do obehu. Toto pomohlo po vojne prílivu prosperity.

Poľsko bolo znovu vytvorené (po Prvej svetovej vojne), po tom, ako zmizlo skoro na jeden a pol storočia. Boli im schválené pôžičky na nákup zbraní. V roku 1920 išli s plnou vervou proti svojim dávnym nepriateľom Chazarom, teraz nazývaným Boľševici.

Keby však Červených rozdrvili, novodohodnuté pôžičky by boli ohrozené.

Poliaci boli 40 kilometrov od Moskvy, dosiahnúc šokujúci úspech; Chazarmi vedené anglické a francúzske únie išli do štrajku, aby zabránili ďalším dodávkam pre poľskú armádu. Poliaci, krôčik od víťazstva, boli nútení ustúpiť pre nedostatok dodávok.

Prezidenti po Washingtonovi boli vo financiách, tak či onak, priamo zapletení; bojovalo sa vo federálnej vojne, v skutočnosti nie kvôli otroctvu, ale kvôli otázke finančnej kontroly; a rozdelenie na Republikánov a Demokratov, či vedome, alebo inak, rozdelením pre, alebo proti vyským financiám.

Thomas Jefferson, tretí prezident Spojených Štátov, nebol však touto sitáciou pomýlený, keď povedal:

“Verím že bankové inštitúcie sú nebezpečnejšie našej slobode, ako cudzie armády. Tie už pozdvihli peňažnú aristokraciu, ktorá zatlačila government do poslušnosti. Moc, vydávať peniaze, má byť bankám odobratá a vrátená governmentu a ľudu, ktorým to patrí. Keď americký národ dopustí, aby privátne banky kontrolovali vydávanie ich obeživa, korporácie ktoré vyrastú okolo nich, najprv infláciou a potom defláciou, zbavia ľudí ich majetkov, až sa ich deti prebudia bez domovov v zemi, ktorú si ich otcovia podrobili“.

Proroctvo, vyslovené okolo roku 1800, sa ukázalo byť pravdou.

Keďže po 3 tisíc rokov história Európy je históriou ‚Úžery’, čo je história vzrastu a pádu hromadiaceho sa dlhu, bankári musia zmanipulovať náboženstvo a výchovu, aby tieto slúžili požiadavkám dlhu. V terajšom stave našej spoločnosti, tieto mechanizmy sú základom sociálnej pyramídy. Moc spočíva vo financiách na vrchole, ale všetko zahmlieva ‚mýtus‘, vytvorený falošným náboženstvom a výchovou, ktoré spoločne predstavujú nesmierne ‚suppressio veri‘.

Úžerou sa hromadí dlžoba, ktorá nemôže byť nikdy splatená, okrem totálneho kolapsu sociálno-ekonomického systému.Táto narastajúca dlžoba, ako sme videli, sa stala tajným zdrojom tyranie a korupcie. Ničí obchod a komerciu, vitalitu priemyslu, korumpuje administratívu, demoralizuje súdnictvo, špiní politiku, a prekrúca náboženstvo a výchovu. Stavia človeka proti človeku, národ proti národu a je priamym instigátorom vojen.

A ešte tretí negatívny aspekt sa vzťahuje na dlhy, ako to dnes vieme. Reálne vzaté, niet takej veci ako dlh. Vezmime napríklad dve Svetové vojny, ktoré nechali občanov Anglicka s “národnou dlžobou” skoro 30 000 miliónov libier, k roku 1946. Aká hlúposť, keď uvážime že v zmysle skutočných vecí – suroviny, práca, krv a pot – za obidve vojny bolo platené deň za dňom, ako pokračovali. Dlhy sú výsledkom fiktívnej a iluzórnej koncepcie o peniazoch – mierou ich hodnoty, atď.

V ‘skutočnom’ svete cena produkcie je spotreba. Čo napríklad tieto vojny stáli, je jednoducho potrava, domy, šatstvo a energia potrebná armádou a priemyselnými operáciami, i.e. ich bežnou spotrebou. Boli sme tak znásilnení klamstvom, že mnoho ľudí dávno zabudlo čo je skutočný dôvod práce, ktorá je produkciou skutočného bohatstva. Zamestnanie teda nie je koncom, ale prostriedkom.

Jednou z absurdít terajšej priemyselnej procedúry je, že nikto nemôže získať nákupnú silu, len keď je zamestnaný, priamo či nepriamo. A tak prišlo k tomu, že lunatici, ktorí teraz skúšajú riadiť spoločnosť, dúfajú poskytnúť plné zamestnanie pre všetkých!!!

Ale v ‘skutočnom‘ svete plná zamestnanosť je nemožná a ľudstvo to v žiadnom prípade nechce.

Socialisti, ktorí sú ideologicky vedení k odsúdeniu ziskov, nikdy nerozlúštili rozdiel medzi ‘Úžerou‘ a ziskom!

Vojna! Bude vojna… mnoho vojen, vrátane tej veľkej. Nikto nevie na kedy je načasovaná tá veľká, ale ona príde.

Vojna musí byť, aby systém úžery fungoval. Nedostatok peňazí pre biznis zapríčiní hlbokú mizériu ľudí. Government nebude tlačiť peniaze aby zmiernil utrpenie. Jediný spôsob, akým povolia aby peniaze prišli do obehu, bude, aby boli požičané od bánk Federálneho Rezervného Systému a ich príbuzného úžerníckeho bankového systému na celom svete.

Môžu byť požičané do obehu rýchlejšie, ak government je prinútený požičať si peniaze na nákup drahého lietadla (každé stojí 100 miliónov dolárov), ako keby government mal mať problémy s výstavbou 1,000 – 100,000 dolárových domov. A potom, lietadlo bude vyradené za päť rokov a bude musieť byť znova objednané, nikdy nekončiaci zdroj biznisu. Lacnejšie domy pretrvajú omnoho dlhšie.

Tu to teda máte. Teraz sa musíte dať do štúdia sami. Hľadajte pravdu o Babylonskom bankovom systéme Úžery, ktorý do nekonečna vyžaduje Vojnové Cyklusy krviprelievania a Mierové Cyklusy nedostatku…

Zdroje:
Human Ecology (T. Robertson)
War Cycles, Peace Cycles (R.K. Hoskins)
Pawns In The Game ((W.G. Carr)
Babylonian Voe (David Astle)

Autor: Sitra Ahra, www.protiprudu.org

O ::prop

7 komentárov

  1. Imposter Fakeson

    5 stars

  2. čo ja viem, či 5 stars…3 maximum…tvrdiť, že „V skorších dňoch, všetci kresťania patrili ku Katolíckej Cirkvi“ je nepresnosť, ktorú by si autor nemal dovoliť. Taktiež tvrdenie „Charakteristické pre úžeru je, že nemôže nikdy fungovať“ mi príde na to, že úžera funguje už celkom pekný čas – a akosi sa to nehodlá zmeniť, za trošku smiešne. Inak pár ďalších tvrdení mi príde trošku divných, ale zrejme pôjde o to, z akých zdrojov sa čerpá, ergo sa nedá veľmi namietať.
    Najlepšie je, že toto bolo v rozličných formách napísané x-krát…lepšie by bolo napísať – čo ďalej a čo s tým?

    • Herman J. Gál

      Viete čo je paradox pán Christian Freeman? Že úžera je tu pre kresťanov – gojimov! Čo my s tým? No čo už my, keď inštitúcia zvaná Cirkev ju uznala a dokonca na nej zarába. Ale dobre ste sa spýtal, len na zlom mieste…

  3. ja len tak – to odkedy je katolícka cirkev kresťanskou cirkvou? :-))) lebo potom sa môžeme baviť…osobne ako kresťan úžeru neuznávam, som jej obeťou rovnako ako všetci ostatní, a neprevádzkujem ju. inak, výraz „gojim“ sa neskloňuje…sorry, ale nedá mi neupozorniť.

  4. Ďakujeme že ste nás informoval.
    Ponuka pôžičky od osobné pôžičky pre priemyselné osoby sú presne to čo prop potrebuje.

Leave a Reply