Domov / Hlavná strana / Analýza / Uzbekistan: Nasledujúca farebná revolúcia v podbrušku Ruska?

Uzbekistan: Nasledujúca farebná revolúcia v podbrušku Ruska?

samarkand-uzbekistanUzbekistan je kľúčovou krajinou v Strednej Ázii – aj keď to Kazachovia neradi počujú – a to čo sa v tejto krajine deje, má nielen obrovské účinky na bezpečnosť a stabilitu v tomto regióne medzi Kaspickým morom a západnou hranicou Číny (možno dokonca až do Xinjiangu). Napriek tomu nevidi väčšina think tankov, že Uzbekistan vrie ako vulkán, ktorý je krátko pred výbuchom. Samozrejme je Uzbekistan tajomnou krajinou, ktorá sa len nerada otvára cudzincom.

Ale napriek tomu mohli pozorní pozorovatelia v predošlých mesiacov zaznamenať niečo hrozivého. Pred troma týždňami bolo z Taškentu oficiálne potvrdené, že voči dcére diktátorského prezidenta Islama Karimova, Gulnara (ktorá sa na Západe považuje za potenciálnu nástupkyňu svojho otca), bolo uvalené domáce väzenie.

Keď však diktátor nevie zachrániť vlastnú dcéru pred zatknutím a prenasledovaním, potom je jasné, že nekontroluje viac páky moci. Teraz skutočne začal v Taškente ponurý boj o následníctvo po Karimovi. Kopia sa správy, ktoré označujú bezprostrednú explóziu uzbeckého vulkánu.

Vyzerá to skutočne tak, že sa éra Karimova chýli ku koncu a v plnom pohybe sú boje o moc – medzi tajnou službou a známymi “klanmi”, ktoré v stredoázijských krajinách (spolu)rozhodujú o politickom smerovaní.

Karimov patrí ku klanu Samarkandcov a mohol v Uzbekistane v poslených rokoch šikovne udržiavať istú rovnováhu. Momentálne je nejasné, ktorý klan sa nachádza na vzostupe, zatiaľ čo moc Samarkandského klanu končí. Cišakský klan, Taškentský klan, alebo Ferganský klan môžu byť pritom tí najdôležitejší.

Boj klanov môže zmeniť krajinu na skutočné klbko hadov. Naviac je uzbecká tajná služba (nasledovníčka KGB zo sovietskych čias) notoricky brutálna a zrejme postupne získava moc. Podľa bývalého britského veľvyslanca v Taškente majú byť disidenti vhadzovaní do kotla s vriacou vodou a ženy sú znásilňované nožnicami a kovovými objektmi.

Ferganské údolie v Uzbekistane bolo vždy baštou Islamizmu. Preto sa v poslednej dobe vynára aj otázka: ako reálne je ohrozenie stredoázijského priestoru nárastom moci Islamského štátu na Blízkom Východe? Ak sa tým zaoberáme, nemožno ignorovať, že islamská hrozba v Strednej Ázii často nie je ovplyvniteľná inými vonkajšími mocnosťami – pričom tieto mocnosti zväčša môžu držať týchto diktátorov v šachu.

Samozrejme majú diktátori tohto regiónu pôvodný záujem na predstave, že sú hrádzou proti narastajúcej záplave islamistického extrémizmu a radia sa tým do šíku vedeného Západom vo vojne proti terorizmu.

Josif Stalin vedel, že je veľmi dôležité zachovať si kontrolu nad Uzbekistanom, aby ostala celá Stredná Ázia pokojná. Jeho ničivé riešenie vo veci stredoázijskej národnostnej otázky v 20-tych rokoch predpokladalo, že uzbecké spoločnosti ako menšiny sa rozplynú v štyroch susediacich “-stanoch” s Uzbekistanom. (Ostatne existuje tiež uzbecké obyvateľstvo v regióne Amu-Darja v Afganistane.)

A potom máme ešte veľkú hru s Ruskom, Čínou a USA. Nielen jeho geografická poloha, ale aj jeho veľké bohatstvo na vzácne minerály robí Uzbekistan pre Mocnosti dôležitým. Momentálne leží Čína z pohľadu Karimova pred Ruskom a USA. Čínske obchodné záujmy tým enormne profitovali. Karimov sa cíti vo svojej terajšej úlohe veľmi dobre, pretože Peking nedvíha moralisticky ukazovák, nežiada demokraciu, ľudské práva, a pod. a zároveň rastie obchod a investície medzi oboma krajinami.

uzbekistan-map

Ak by mal byť Uzbekistan uvrhnutý do chaosu, tak to strhne so sebou celý región. Stávky sú pre Rusko a Čínu tak vysoké, že intervencia z ich strany, ktorá by sa uskutočnila buď spoločne pod záštitou Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, alebo aj Ruskom samotným, by mohla byť v určitom okamžiku v Uzbekistane potrebná. Rusko má ešte stále enormný vplyv za kulisami v Taškente, predovšetkým na úrovni bezpečnostných úradov.

Ale Američania majú v rukách ešte tromfovú kartu – “farebnú revolúciu”. V skutočnosti je Uzbekistan zrelý pre farebnú revolúciu, teraz keď je zrejmé, že dni diktátora sú zrátané.

Vybudovaním vojenských základní USA v Afganistane vznikla veľmi silná americká prítomnosť tajných služieb v tomto regióne. USA viedli rokovania s uzbeckými disidentmi a celkovo za to vzaté existuje už potrebná “infraštruktúra” pre inscenáciu farebnej revolúcie. Aby si boli istí, že takéto podchytenie bude fungovať, budú USA zabraňovať všetkým ruským pokusom smerovať Uzbekistan na Moskvu.

Na druhej strane by mohol priateľský režim v Taškente pre Rusko znamenať, že Uzbekistan je naklonený vrátiť sa zasa späť do Collective Security Treaty Organization (CSTO) a možno sa Uzbekistan bude uchádzať dokonca o členstvo v ešte mladej euroázijskej hospodárskej únii, ktorá je zrejme tým najdôležitejším nástrojom pre regionálnu integráciu v “post-sovietskom” priestore.

Kazachstan je už členom tejto euroázijskej hospodárskej únie, Kirgizstan stojí tesne pred vstupom a Tadžikistan o tom práve uvažuje. Ale ak by Uzbekistan svoju Karimovskú éru neprístupnosti nechal za sebou a namiesto toho sa vyslovil za členstvo v CSTO a hospodárskej únii, bol by to signál pre moskovskú euroázijskú geopolitiku a tým by Kremeľ zabránil USA a NATO budovať na „zadnom dvore“ Ruska nové mocenské štruktúry.

A práve z tohto dôvodu by chceli USA predpokladaný vývoj udalostí v Uzbekistane predurčovať a ovplyvňovať. V ideálnom prípade by sa USA a NATO chceli etablovať ako garanti bezpečnosti v Strednej Ázii a preto by bola podpora z Uzbekistanu veľmi žiadúca.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: konjuktion.info

O ::prop

Jeden komentár

  1. Ja len doplním jednu dôležitú informáciu. V Uzbekistane je istá teroristická organizácia, na názov si teraz nespomeniem, a jej členovia vyhlásili vernosť Islamskému štátu. Takže ak by to nevyšlo s farebnou revolúciu, ešte je tu táto karta.

Leave a Reply