Domov / Hlavná strana / História / Úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov v nemeckom zajatí počas Druhej svetovej vojny

Úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov v nemeckom zajatí počas Druhej svetovej vojny

Prečo Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz

Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu dňa 22. júna 1941 je historikmi často interpretovaná ako nevyprovokovaný akt agresie zo strany Nemecka. Adolf Hitler je zvyčajne opisovaný ako nespoľahlivý klamár, ktorý porušil pakt Molotov-Ribbentrop podpísaný so Sovietskym zväzom. Na druhú stranu je Josif Stalin historikmi vykresľovaný ako nepripravená obeť Hitlerovej agresie, ktorá bola taká hlúpa, že verila Hitlerovi. [1] Mnoho historikov verí, že Sovietsky zväz mal šťastie, keď prežil nemecký útok.

Táto štandardná verzia histórie nezahŕňa informácie zo sovietskych archívov, ktoré ukazujú, že Sovietsky zväz zhromaždil najväčšiu a najlepšie vybavenú armádu v histórii. Sovietsky zväz bol na pokraji masívnej vojenskej ofenzívy proti celej Európe. Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu bola zúfalým preventívnym útokom, ktorý zabránil Sovietskemu zväzu dobyť celú Európu. Nemecko bolo totálne nepripravené na dlhotrvajúcu vojnu proti súperovi tak silnému, ako bol Sovietsky zväz.

Bývalý sovietsky vojenský spravodajca Viktor Suvorov, ktorý v roku 1978 zbehol do Spojeného kráľovstva, napísal ešte počas svojho štúdia na sovietskej akadémii prácu s názvom „Útok Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna 1941“. Suvorov odôvodnil svoju prácu na túto tému tak, že chce preštudovať, ako sa Nemecko pripravovalo na útok, aby už k takejto tragédii nikdy nedošlo. Téma Suvorovovho výskumu bola schválená a dostal prístup k uzavretým sovietskym archívom [2].

V sovietskych archívoch Suvorov objavil, že koncentrácia sovietskych vojsk na nemeckej hranici 22. júna 1941 bola desivá. Ak by Hitler nevstúpil do Sovietskeho zväzu, Sovietsky zväz by ľahko dobil celú Európu. Nemecká spravodajská služba správne videla masívnu koncentráciu sovietskych síl na nemeckých hraniciach, ale nevidela všetky sovietske vojenské prípravy. Skutočný obraz bol pre Nemecko omnoho horší, ako ho videli. Červená armáda v júni 1941 bola najväčšou a najmocnejšou armádou v dejinách sveta. [3]

Suvorov píše v knihe „The Chief Culprit“, že Hitler začal svoj útok na Sovietsky zväz bez primeraných príprav na inváziu. Hitler si uvedomil, že nemá inú možnosť, ako napadnúť Sovietsky zväz. Ak by Hitler čakal na Stalinov útok, celá Európa by bola stratená. [4]

Suvorov taktiež píše, že dňa 22. júna 1941 boli pripravené zaútočiť obe strany. Jednotky Červenej armády a nemeckej armády stáli na hraniciach proti sebe. Obe armády presunuli letiská až na hranice. Z obranného hľadiska bol tento spôsob nasadenia vojenských jednotiek a letísk oboma armádami samovražedný. Bez ohľadu na to, ktorá armáda zaútočí ako prvá, ľahko obkľúči vojská druhej armády. Hitler zaútočil prvý a nemecké jednotky obkľúčili najlepšie jednotky Červenej armády. [5]

Nemecká armáda po svojom vpáde do Sovietskeho zväzu rýchlo zajala milióny sovietskych vojakov. Hitler musel čoskoro začať hľadať spôsoby, ako uživiť sovietskych vojnových zajatcov.

Stalinova zrada sovietskych vojnových zajatcov

Sovietsky zväz nebol účastníkom Haagskych dohovorov a nepodpísal ani Ženevské konvencie z roku 1929, ktoré presnejšie vymedzovali podmienky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Napriek tomu sa Nemecko okamžite po vypuknutí vojny so Sovietskym zväzom obrátilo na Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC), aby sa pokúsili dohodnúť podmienky väzňov na oboch stranách. ICRC kontaktovalo sovietskych veľvyslancov v Londýne a Švédsku, ale sovietski vodcovia v Moskve odmietli spolupracovať. Nemecko posielalo zoznamy ruských väzňov vláde Sovietskeho zväzu až do septembra 1941. Nemecká vláda napokon prestala posielať tieto zoznamy ako reakciu na to, že Sovietsky zväz odmietol recipročne zasielať zoznamy nemeckých väzňov. [6]

Počas zimy Nemecko vynaložilo ďalšie úsilie na nadviazanie vzťahov so Sovietmi s cieľom zaviesť ustanovenia Haagskeho a Ženevského dohovoru o vojnových zajatcoch. Nemecké snahy boli odmietnuté. Samotný Hitler apeloval na Stalina, aby dovolil zajatcom aspoň poštu a vyzýval Červený kríž ku kontrole táborov. Stalin odpovedal: „Neexistujú ruskí vojnoví zajatci. Ruský vojak bojuje až do smrti. Ak sa rozhodne stať sa väzňom, je automaticky vylúčený z ruskej komunity. Nemáme záujem o poštovú službu, ktorá by slúžila iba Nemcom.“ [7]

Britský historik Robert Conquest potvrdil, že Stalin tvrdošijne odmietal spolupracovať pri opakovaných nemeckých pokusoch o dosiahnutie vzájomnej dohody o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Conquest napísal:

Keď Nemci oslovili cez Švédsko Sovietsky zväz, aby sa dohodli na ustanoveniach Ženevských dohovorov o vojnových zajatcoch, Stalin odmietol. Sovietski vojaci v nemeckých rukách tak neboli chránení ani teoreticky. Milióny z nich zomreli v zajatí následkom podvýživy alebo zlého zaobchádzania. Ak by sa Stalin pridŕžal dohovorov (ktoré ZSSR nepodpísal), správali by sa Nemci lepšie? Súdiac podľa ich jednania s inými zajatcami spomedzi „slovanských podľudí“ (ako napríklad Poliaci, aj po Varšavskom povstaní), odpoveď znie pravdepodobne áno. (Stalinovo vlastné správanie voči [poľským] väzňom zajatým Červenou armádou už bolo demonštrované v Katyni a inde. Nemeckí väzni, ktorých zajali sovieti v najbližších rokoch, boli prevažne poslaní do táborov nútených prác.) [8]

ICRC sa zanedlho dozvedelo o bezcitnom rozhodnutí sovietskej vlády opustiť svojich vojakov, ktorí padli do nemeckého zajatia. V auguste 1941 povolil Hitler delegácii Červeného kríža, aby navštívila nemecký tábor pre sovietskych zajatcov v Hammerstadte. V dôsledku tejto návštevy Červený kríž požiadal sovietsku vládu, aby povolila dodávky potravinových balíčkov sovietskym zajatcom. Sovietska vláda rázne odmietla. Odpovedala, že zasielanie potravín v tejto situácii a pod fašistickou kontrolou by bolo to isté, ako dar nepriateľovi. [9]

Vo februári 1942 ICRC informovala Molotova, že Veľká Británia udelila povolenie Sovietskemu zväzu na nákup potravín pre zajatých sovietskych väzňov v jej afrických kolóniách. Aj kanadský Červený kríž ponúkol ako dar 500 dávok vitamínov a Nemecko súhlasilo s hromadnými zásielkami potravín pre zajatcov. Červený kríž uviedol: „Všetky tieto ponuky a oznámenia od ICRC sovietskym orgánom zostali nezodpovedané, či už priamo alebo nepriamo.“ Všetky ostatné výzvy ICRC a paralelné rokovania cez neutrálne alebo spriatelené krajiny sa nestretli s lepšou reakciou. [10]

Sovietske rozhodnutie o odmietnutí pomoci bolo prekvapením pre Červený kríž, ktorý nečítal Stalinov rozkaz č. 270 vydaný 16. augusta 1941. V ňom sa v súvislosti so zajatými sovietskymi vojakmi uvádzalo:

Ak… namiesto toho, aby organizovali odpor voči nepriateľovi niektorí muži Červenej armády dali prednosť zajatiu, títo musia byť zničení všetkými možnými prostriedkami, ako pozemnými tak vzdušnými, a ich rodiny budú pozbavené štátnych príspevkov a úľav.

Velitelia a politickí dôstojníci… ktorí sa vzdajú nepriateľovi, budú považovaní za zločincov, ich rodiny budú zatknuté [rovnako] ako rodiny dezertérov, ktorí porušili prísahu a zradili svoju vlasť.“ [11]

Rozkaz č. 270 odhaľuje Stalinovu veľkú nenávisť voči sovietskym vojakom, ktorých zajali nemecké sily. Ukazuje aj hrozbu nevinným deťom a príbuzným sovietskych vojnových zajatcov. Stovky tisíc ruských žien a detí bolo zavraždených len preto, že ich otec alebo syn padli do zajatia. Vzhľadom na Stalinov postoj sa nemeckí lídri rozhodli, že so sovietskymi väzňami nebudú zaobchádzať lepšie ako sovietski vodcovia zaobchádzajú so zajatými nemeckými vojakmi. [12]

Úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov

Pre zajatých ruských vojakov v nemeckých táboroch bol výsledok katastrofálny. Zajatí vojaci Červenej armády museli konať dlhé pochody z bojiska do táborov. Väzni, ktorí boli zranení, chorí alebo vyčerpaní, boli niekedy zastrelení na mieste. Keď boli sovietski väzni prepravovaní vlakom, Nemci zvyčajne používali otvorené vozne bez ochrany pred počasím. Tábory tiež často neposkytovali útočisko pred počasím a potravinové dávky boli obvykle pod úrovňou prežitia. V dôsledku toho ruskí vojaci zomierali v nemeckých táboroch vo veľkom počte. Mnoho ruských preživších nemecké tábory ich označilo za „čisté peklo“. [13]

Jeden nemecký dôstojník opísal podmienky zajatých sovietskych zajatcov v nemeckých táboroch takto:

Absolútna bieda v zajateckých táboroch prekročila všetky hranice. Iba niekde v divočine by bolo možné stretnúť takéto duchom podobné bytosti, sivé, hladujúce, napoly nahé, prežívajúce zo dňa na deň iba na kôre stromov… Navštívil som väzenský tábor neďaleko Smolenska, kde denná úmrtnosť dosahovala stoviek. Rovnaké to bolo v tranzitných táboroch, v dedinách, popri cestách. Iba nesmierne úsilie mohlo zmierniť túto desivú daň smrti. [14]

Podľa niektorých odhadov sa počas Druhej svetovej vojny dostalo do nemeckého zajatia 5 754 000 Rusov, v zajatí ich zomrelo 3,7 milióna. [15] Iný zdroj odhaduje, že v zajatí zomrelo 3,1 milióna sovietskych zajatcov. Vyhladovanie na smrť v nemeckých táboroch nebolo snom ruských vojakov a tak odpor Červenej armády zosilnel, pretože vojaci radšej zomierali v boji, ako hladom v nemeckom zajatí. Ako sa dostávala do povedomia nemecká politika, podľa Timothy Snydera si začali niektorí sovietski občania myslieť, že sovietska vláda je lepšou možnosťou, než vláda Nemecka. [16]

Smrť miliónov ruských zajatcov v nemeckom zajatí predstavuje jeden z najväčších vojnových zločinov Druhej svetovej vojny. Veľká časť viny za hrozný osud týchto sovietskych vojakov však bola spôsobená neoblomnou a krutou politikou Josifa Stalina. Veľká časť sovietskych zajatcov, ktorí zahynuli vyhladovaním, mohli byť zachránení a prežiť, ak by ich Stalin neoznačil za zradcov a odoprel im tak právo na život. Tým, že bránil IRCC distribuovať potraviny sovietskym zajatcom v nemeckom zajatí, Stalin zbytočne zapríčinil smrť veľkého percenta zajatcov. [17]

Seržant Červenej armády, ktorý padol do nemeckého zajatia, keď ho Nemci vyhrabali v bezvedomí z ruín Odesy, vstúpil neskôr do Ruskej oslobodzovacej armády generála Vlasova. Seržant, ktorý bol dvakrát vyznamenaný, si trpko sťažoval na to, ako Sovietsky zväz zradil svojich vojakov v zajatí:

Myslíte si, kapitán, že sme sa predali Nemcom za kus chleba? Povedzte mi, prečo nás sovietska vláda opustila? Prečo opustila milióny väzňov? Videli sme väzňov mnohých národností a o všetkých bolo postarané. Prostredníctvom Červeného kríža dostávali zásielky a listy z domova; len Rusi nedostali nič. V Kasseli som videl amerických černošských väzňov, delili sa s nami o svoj chlieb a čokoládu. Prečo nám teda sovietska vláda, ktorú sme považovali za svoju vlastnú, neposlala aspoň nejakú jednoduchú suchú stravu? Nebránili sme vládu? Nebojovali sme za našu krajinu? Ak Stalin nechcel mať s nami nič spoločné, nechceli sme ani my mať nič spoločného so Stalinom.

Alexander Solženicyn sa tiež sťažoval na hanebnú zradu sovietskych vojakov od Matky Rusi:

Po prvý krát boli zradení na bojisku hlúposťou velenia… Po druhý krát boli bezcitne zradení vlasťou, ktorá ich opustila a nechala zomierať v zajatí. A po tretí krát boli bezohľadne zradení, keď ich s materinskou láskou volala domov, s úsmevom na perách a láskavými slovami „Matka vám odpustila! Otčina vás volá!“ a v okamihu, keď prekročili hranice, skončili vo väzení. Počas tisíc a sto rokov existencie Ruska ako štátu sa udialo mnoho špinavostí a zločinov. Ale medzi nimi sa nenašla taká špinavosť na miliónoch, ako bola táto: zrada vlastných vojakov a zároveň ich označiť za zradcov.[19]

Repatriácia sovietskych zajatcov

Stalinova nenávisť voči bývalým sovietskym zajatcom pokračovala aj po vojne. Stalin verejne varoval, že „v Hitlerovych táboroch nie sú žiadni ruskí vojnoví zajatci, iba ruskí zradcovia a my sa s nimi po skončení vojny porátame.“ Stalinov postoj bol podporovaný aj na konferencii v Jalte vo februári 1945, kde sa Franklin Roosevelt a Winston Churchill dohodli na repatriácii „bez výnimky a v prípade potreby aj násilím“ všetkých bývalých sovietskych zajatcov [20].

Mnoho sovietskych väzňov, ktorí mali byť po vojne repatriovaní do Sovietskeho zväzu, prosilo, aby ich radšej na mieste zastrelili namiesto toho, aby ich vydali do rúk sovietskej NKVD. Ďalší sovietski väzni radšej spáchali samovraždu, aby neboli umučení a popravení sovietmi. V Dachau bolo potrebných 500 amerických a poľských strážcov na repatriáciu prvej skupiny sovietskych väzňov do Sovietskeho zväzu. Čo nasledovalo popisuje správa predložená Robertovi Murphymu:

V soboru 19. januára [1946] v súlade s dohodou so Sovietmi došlo v sústreďovacom centre v Dachau k pokusu naložiť na vlak 399 bývalých ruských vojakov, ktorí boli zajatí v nemeckých uniformách.

Všetci muži odmietli nastúpiť do vlaku. Prosili, aby ich na mieste zastrelili. Kládli odpor pri nakladaní tak, že si vyzliekli oblečenie a odmietli opustiť ubikácie. Bolo nutné použiť slzný plyn a násilie, aby opustili ubikácie. Slzný plyn ich donútil opustiť budovy, vybehli rovno do snehu, kde sa rezali a bodali. Ich krv rýchlo sfarbila sneh na červeno. Deväť mužov sa obesilo, jeden sa ubodal na smrť, ďalší, ktorý sa bodol viackrát, neskôr vykrvácal. Ďalších 20 mužov je v nemocnici so zraneniami, ktoré si sami spôsobili. Nakoniec bolo naložených 368 mužov, ktorých sprevádzal ruský styčný dôstojník a americké stráže. Po ceste utieklo 6 mužov… [21]

Správa končila: „Celý incident bol šokujúci. Americkí dôstojníci a vojaci sú značne nespokojní s tým, že americká vláda od nich požaduje repatriáciu týchto Rusov…“ [22] Pre väčšinu sovietskych vojnových zajatcov bola prijateľnejšia guľka v nemeckom koncentračnom tábore, než mučenie a poprava po návrate do Sovietskeho zväzu.

Mnoho sovietskych zajatcov držaných v britských táboroch radšej spáchalo samovraždu, než by mali byť repatriovaní do Sovietskeho zväzu. Britské ministerstvo zahraničných vecí úzkostlivo tajilo nútené repatriácie sovietskych zajatcov pred britskou verejnosťou, aby sa vyhlo škandálu. [23]

Sovietski vojnoví zajatci držaní vo Fort Dix v New Jersey sa taktiež uchýlili k zúfalým činom keď boli informovaní, že budú repatriovaní do Sovietskeho zväzu. Ruskí vojaci sa zabarikádovali na ubikáciách. Mnoho z nich spáchalo samovraždu, zatiaľ čo ďalší zahynuli v boji s americkými vojakmi, ktorí sa ich snažili eskortovať na loď smerujúcu do Sovietskeho zväzu. Preživší zajatci uviedli, že len okamžité použitie slzného plynu zo strany Američanov zabránilo celej skupine 154 zajatcov spáchať samovraždu. [24]

Záver

Americký historik Timothy Snyder píše: „Po tom, ako Hitler zradil Stalina a nariadil inváziu do Sovietskeho zväzu, Nemci vyhladovali sovietskych vojnových zajatcov…“ [25]

Snyder nesprávne uvádza, že Hitler zradil Stalina. Hitlerova preventívna invázia do Sovietskeho zväzu zabránila Stalinovi dobiť celú Európu. Hitler nezaútočil kvôli „Lebensraumu“, alebo nejakému inému malichernému dôvodu. Práve preto sa dobrovoľníci z 30 krajín zapojili do bojov po boku nemeckých ozbrojených síl počas Druhej svetovej vojny. [26] Títo dobrovoľníci vedeli, že Sovietsky zväz, ktorý Viktor Suvorov nazýva „najzločinnejším a najkrvavejším impériom v ľudskej histórii“ [27], nesmie dobiť Európu.

Snyder taktiež nepochopil, že veľká časť sovietskych vojnových zajatcov, ktorí zomreli v nemeckom zajatí, mohla byť zachránená, ak by ich Stalin neoznačil za zradcov a neuprel im právo na život. Stalin zabránil ICRC dodávať potraviny pre sovietskych zajatcov držaných v nemeckom zajatí a tak zbytočne spôsobil smrť mnohých z nich. Mnoho sovietskych zajatcov, ktorí prežili nemecké zajatie, bolo brutálne umučených a zavraždených Stalinom, keď boli po vojne repatriovaní do Sovietskeho zväzu.


Poznámky

[1] Napríklad pozri Snyder, Timothy, Bloodlands: Europe between Hitler and Stalin, New York: Basic Books, 2010, p. xi. Krvavé územie
[2] Suvorov, Viktor, The Chief Culprit: Stalin’s Grand Design to Start World War II, Annapolis, Md.: Naval Institute Press, 2008, pp. xviii-xix.
[3] Ibid., p. xxi.
[4] Ibid., pp. 249-250.
[5] Ibid., p. xx.
[6] Tolstoy, Nikolai, Victims of Yalta: The Secret Betrayal of the Allies 1944-1947, New York and London: Pegasus Books, 1977, pp. 33-34.
[7] Ibid., p. 34.
[8] Conquest, Robert, Stalin: Breaker of Nations, New York: Viking Penguin, 1991, p. 241.
[9] Teplyakov, Yuri, “Stalin’s War against His Own Troops: The Tragic Fate of Soviet Prisoners of War in German Captivity,” The Journal of Historical Review, Vol. 14, No. 4, July/Aug. 1994, p. 6.
[10] Tolstoy, Nikolai, Victims of Yalta: The Secret Betrayal of The Allies 1944-1947, New York and London: Pegasus Books, 1977, p. 55.
[11] Teplyakov, Yuri, “Stalin’s War against His Own Troops: The Tragic Fate of Soviet Prisoners of War in German Captivity,” The Journal of Historical Review, Vol. 14, No. 4, July/Aug. 1994, pp. 4, 6.
[12] Ibid., pp. 6-7.
[13] Snyder, Timothy, Bloodlands: Europe between Hitler and Stalin, New York: Basic Books, 2010, pp. 176-177, 179. Krvavé územie
[14] Strik-Strikfeldt, Wilfried, Against Stalin and Hitler: Memoir of the Russian Liberation Movement 1941-5, London: Macmillan, 1970, pp. 49-50.
[15] Tolstoy, Nikolai, Victims of Yalta: The Secret Betrayal of the Allies 1944-1947, New York and London: Pegasus Books, 1977, p. 35.
[16] Snyder, Timothy, Bloodlands: Europe between Hitler and Stalin, New York: Basic Books, 2010, p. 184. Krvavé územie
[17] Teplyakov, Yuri, “Stalin’s War against His Own Troops: The Tragic Fate of Soviet Prisoners of War in German Captivity,” The Journal of Historical Review, Vol. 14, No. 4, July/Aug. 1994, p. 6.
[18] Tolstoy, Nikolai, Victims of Yalta: The Secret Betrayal of the Allies 1944-1947, New York and London: Pegasus Books, 1977, p. 41.
[19] Solzhenitsyn, Aleksandr I., The Gulag Archipelago, 1918-1956: An Experiment in Literary Investigation (Vol. 1) New York: Harper & Row, Publishers, 1974, p. 240.
[20] Tzouliadis, Tim, The Forsaken: An American Tragedy in Stalin’s Russia, New York: The Penguin Press, 2008, p. 244.
[21] Tolstoy, Nikolai, Victims of Yalta: The Secret Betrayal of The Allies 1944-1947, New York and London: Pegasus Books, 1977, pp. 354-355.
[22] Ibid., p. 355.
[23] Ibid., p. 21.
[24] Ibid., pp. 325-326.
[25] Snyder, Timothy, Bloodlands: Europe between Hitler and Stalin, New York: Basic Books, 2010, p. 380. Krvavé územie
[26] Tedor, Richard, Hitler’s Revolution, Chicago: 2013, p. 7. Hitlerova revolúcia
[27] Suvorov, Viktor, The Chief Culprit: Stalin’s Grand Design to Start World War II, Annapolis, Md.: Naval Institute Press, 2008, p. 58.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: John Wear, Inconvenient History

O ::prop

35 komentárov

  1. Začátek článku je manipulativní lež. Stalin samozřejmě zbrojil, neboť viděl, že Hitler vojensky okupuje celou Evropu – to by logicky udělal každý soudný člověk ve vedení státu a také proto uzavřel pakt o neútočení s Německem, neboť ještě nebyl technicky na výši. O tom konec konců vypovídá i to, že Hitlerova armáda postupovala zpočátku tak rychle – sověti nebyli na útok vůbec připraveni, natož aby v té době oni sami chtěli útočit na Evropu. Sověti měli snad jen na nějaké lokální konflikty, rozhodně ne na válku s celou Evropou. Na to jim chybělo technické vybavení – stačí se podívat na fakt, kolik jízdních oddílů na koních bojovalo z počátku proti německé obrněné technice. A propos – je hezké vyjmenovat spoustu zdrojů, je ovšem otázkou, nakolik jsou relevantní. Každý autor každé knihy o historii do ní (někdy možná nevědomě) vkládá i svůj postoj k jednotlivým stranám konfliktu či ideologii – vzpomeňme například na historika J. Pekaře a jeho dílo o J. Žižkovi, ke kterému byl velmi kritický, neboť nedokázal do svého díla pojmout zejména tehdejší společenské poměry a tohoto prohřešku se bohužel dopouští mnoho současných autorů – jinými slovy nedá se stavět jen z holých faktů. Opět příklad – dnešní vztah k Německu porovnejte se vztahy českých lidí těsně po válce – nedají se srovnat. O Solženicynovi, který je v současné době vynášen do nebes, je téměř škoda mluvit a je typickým příkladem propagandy, zkuste se někdy zamyslet nad jeho postojem k zemi, kde se narodil – neznám žádného jiného disidenta, který by chtěl svoji zemi spálit nukleární válkou (k té vyzýval tehdejší americkou vládu a nenávist z něho doslova tekla proudem). Bojovat proti ideologii nebo vedení země je v pořádku a je to standardním znakem, že něco není v zemi v pořádku – opět vzpomeňte našeho K. Kryla a mnoho dalších… Ale srovnat celou zemi nukleární válkou?! Ostatně Solženicyn sám ve svém díle přiznává, že počty obětí vyloženě odhadoval – potom ale takovou literaturu těžko někdo může vzít za stoprocentně relevantní zdroj – nehledě na to, že on sám byl jako kapitán Rudé armády uvězněn za zbabělost, když nechal své vojáky v poli a utekl. Je spousta dalších věcí, ale ještě nedozrál čas…

    • A kľudne pridám ešte ďalšie „lži“. Napríklad tú, že Stalin zbrojil omnoho dlhšie ako Hitler, že mal lepšiu výzbroj a omnoho viac výzbroje ako Hitler, že pakt Ribbentrop-Molotov ako prvé porušilo ZSSR obsadením pobaltských republík, atď… To len aby ste mali pokoj na duši. A len jedna perla na margo dobrodušného strýčka Stalina. Na jeseň 1941, v dobe, keď dostával totálne na frak od Nemcov, ešte stále mal dosť síl, aby bezdôvodne zaútočil na Irán a obsadil jeho veľkú časť. Ale to je asi tiež lož, že? 🙂

      Ja to naozaj nechápem. Sú tu fakty, ktoré nepopiera nikto – napríklad to, že ZSSR malo v čase útoku Nemecka 24 000 tankov (t.j. 6x viac ako Nemci), z toho 2000 tých najmodernejších T-34 a KV1 a KV2. Napriek tomu bol chudáčik Stalin strašne nevyzbrojený a nepripravený na vojnu. 😀 Zacitujem, aké „nekvalitné“ to boli tanky: „23. júna 1941 sa jedinému tanku KV-2 podarilo zastaviť postup celej nemeckej 6. tankovej divízie ktorá sa pokúšala vybudovať predmostia na rieke Dubysa pri Raseiniaj v Litve. Tank, ktorý sa prebil hlboko za nemecké línie pri jednom zo sovietskych protiútokov zastavil na dôležitej križovatke a takmer dva dni blokoval prísun zásob pre divíziu, ktorá v dôsledku toho bola nútená zastaviť svoj postup. Nemci na tank síce opakovane zaútočili protitankovými kanónmi, údernými jednotkami ženistov ale vyradiť sa im ho podarilo až po dvoch dňoch.“ No ale to sú samé lži, lži a lži… 😀

      • Pridaj pridaj… keď ich niekto spochybní tak pridaj ďalšie .. ako správny troll..
        Stalin zbrojil pretože Sovietsky zväz bol hneď po svojom vzniku a počas občianskej vojny napadnutý Poľskom, Veľkou Britániou, USA a dokonca aj Francúzi poslali svojich vojačikov do ZSSR. Ďalej, od roku 1925 kedy Hitler napísal Mein kampf bolo každej rozviedke jasné kde sa Hitler pozerá za rozšírením Nemeckého životného priestoru (tjst sprostej kolonizácií ktorú v tom čase západ prevádzkoval naplno) – na východ. Po neúspešnej intervencií západných vojsk nasledovalo embargo a blokáda na medzinárodných trhoch. Zo svojich nepriateľov ZSSR nebol napadnutý jedine Tureckom – pretože malo vlastné problémy.. Nasledovala podpora Hitlera západom – vybudovaním priemyslu, pumpovaním peňazí, zatváraním očí a ustupovaním pri jeho otvorenom porušovaní Versaillskej zmluvy, anexiou porúria, anexiou Rakúska, anexiou a rozbitím Československa..
        Kto by v takej situácií nezbrojil že? 🙂
        Čo sa počtov týka: 24 000 tankov bolo celkové množstvo tankov ktoré mal ZSSR k dispozícií a boli rozmiestnené od Vladivostoku (kde sa očakával útok Japonska), cez Kaukaz až po západný okruh.. Celkom určite neboli všetky tanky nasáčkované na západnej hranici. U Nemcoch naopak uvádzaš iba počet tankov ktoré sa zúčastnili operácie Barbarosa (cca 4000). Lenže to nieje celkový počet tankov ktoré mal Hitler k dispozícií. V tom čase napríklad útočil Hitler na Yugosláviu a rovnako držal techniku aj v západnej európe.
        Takže aspoň vidno ako ovládaš fakty – ak teda vedome nemanipuluješ…
        Neviem odkiaľ máš tie čísla „2000“ .. tu sa píše niečo iné:
        „At the start of hostilities, the Red Army had 967 T-34 tanks and 508 KV tanks“ – teda 1500 (pomýlil si sa iba o mizivých 25%)
        https://en.wikipedia.org/wiki/T-34
        Okrem toho KV1 a KV2 neboli pre moderné tankové bitky vhodné, mali množstvo konštrukčných chýb, boli drahé, a veľké množstvo ich strát boli nebojové straty. Kvôli ich „efektivite“ sa aj od ˇˇdalšej výroby upustilo na úkor T 34 O vycvičenosti tankistov na T34, KV1 a KV2 – boli to nové stroje, nedoladené, na ktoré sa posádky ešte len začínali precvičovať…

        Zvyšok tankových vojsk ZSSR – cca 93 – 94% – tvorili zastaralé tanky ako T26, BT5 a BT7 – s tými sa chystal Stalin dobyť v roku 1941 Európu?? Sranduješ 🙂
        Podobne na tom boli aj vzdušné vojska – zastaralá technika…
        Čo sa živej sily týka: na západnom okruhu
        Preto lebo sa chystal „dobyť Európu“ Stalin v roku 1939 navrhoval Veľkej Británií a Francúzsku spoločný obranný pakt? 🙂
        Celá tá Geobelsovina je založená na nacistickej propagande a jednom človeku – Vladimirovi Rezunovi.. Človeku čo prebehol na západ a aby mal z čoho žiť, tak pod kontrolou západných tajných služieb písal bludy o ZSSR a Stalinovy.. Tak ako aj Solženicin a jeho z prdele vytiahnutých 100 000 000 obetí Stalina..

        Ešte k tomu „zúfalému preventívnemu útoku“ – odhliadnuc od faktu že Hitler plánoval rozšírenie na východ už minimálne od 1925 roku, dal pokyn na vypracovanie toho „zúfalého útoku“ už v júli 1940 – teda rok pred tým „zúfalým preventívnym útokom“ :))

        • A ešte som zabudol spomenúť živú silu:
          Na začiatku operácie Barbarossa proti sebe stálo 2 700 000 mužov ZSSR vs 3 900 000 mužov Nemecka a až následne bola v ZSSR vyhlásená mobilizácia.. S 2,7 miliónmi sa chystal Stalin dobyť Európu?? :))

          • Když vynechám všechno ostatní.. K těm tankům. A Německo mělo v létě 1941 jaké tanky? Operace Barbarossa se účastnilo velké množství Panzerů I a II, které ani nebyly plánovány jako bojové stroje! Sovětské tanky jako BT-7 a T-26 nad nimi měly převahu. Byly vyzbrojeny kanóny, které si poradily s každým německým strojem. KV-1 je považován za nejlepší těžký tank začátku Druhé světové války. Jako každý tank měl své nedostatky, jako každý těžký tank byl výrobně náročný, proto byl upřednostňován T-34.

            Podvozky a další základní prvky svých předválečných tanků SSSR převzal z USA a Británie, kde zakoupil zdejší stroje. Takové to bylo embargo..

            Vojenské angažování Francie a Británie bylo symbolické, vzhledem k rozsahu konfliktu. USA a Japonsko se zapojily jen kvůli vlastním zájmům. Neměli tak náhodou bolševici v USA velkou podporu?

          • Nekŕmte trolov, nemá to zmysel.

          • H4que
            Když vynechám všechno ostatní.. :))
            Ak máte na mysli Christieho podvozok – to bol koncept zakúpený od súkromnej osoby..
            Pre niekoho je angažovanie 100 000 vojakov symbolické, pre niekoho je to otázka prežitia (už ani nehovoriac že aby nemusel západ posielať viac vlastných vojakov, tak si zaplatil bielogvardejcov že ano) – faktom ale ostáva, že sa jedná o evidentne nepriateľské jednanie a úmýsel agresora je jasný (v roku 1920 by na rečičky o roznášaní demokracie neskočila ani koza Božka 🙂
            „USA a Japonsko se zapojily jen kvůli vlastním zájmům“ – lol.. a ja som si myslel že západ sa do vojen zapája len kvôli záujmom niekoho iného :))
            V takých podmienkach nezbrojiť na vojnu na 2 frontách by mohol iba úplný blázon – a to Stalin rozhodne nebol..
            O akej podpore bolševikov hovoríte? Hádam nechcete tvrdiť, že v rokoch 1920 – 1941 mali bolševici vo výcpe kapitalizmu USA nejaké slovo (lebo o tomto časovom úseku dejín sa bavíme) :))

            No a mr prop – keďže som mu dokázal jeho medzeri v základných faktoch tejto jeho neskutočne slaboduchej konšpiračnej teóriie – tak sa namiesto odpovede zmohol iba na urážanie – také symptomatické 🙂

          • Dostal na prdel i od maličkých Finů! Proto nařídil rozsáhlou reorganizaci a program přezbrojení Rusé armády, která by rozhodně neskončila před polovinou roku 1942! Tudíž „preventivní“ úder Osy byl opravdu „velmi preventivní“!:-)

          • Vážený Valduk. ZSSR nedostalo, ako eufemisticky tvrdíte, „na prdel i od maličkých Finů“. Naopak. Fíni vojnu prehrali.

    • „ Ostatně Solženicyn sám ve svém díle přiznává, že počty obětí vyloženě odhadoval – potom ale takovou literaturu těžko někdo může vzít za stoprocentně relevantní zdroj – nehledě na to, že on sám byl jako kapitán Rudé armády uvězněn za zbabělost, když nechal své vojáky v poli a utekl. Je spousta dalších věcí, ale ještě nedozrál čas…“

      Preto dostal Alexandr Solženicyn Rad červenej hviezdy, lebo bol „zbabelec“? Ja osobne si zbabelca predstavujem inak, ale proti gustu žiaden dišputát. K zvyšku vašich hlúpych dojmov sa ani nebudem vyjadrovať, lebo to nemá absolútne cenu.

      Zdroj: https://pamyat-naroda.ru/heroes/podvig-chelovek_nagrazhdenie19998084/

      • Nie, hrdinovia utekajú do zahraničia kde vyzývajú na zničenie vlastného štátu a tým aj národa.. Tak si predstavuješ hrdinov že ano..

        • To máte poriadne pomýlené. Ak niekto chce zničiť boľševický režim, zachráni národ. Nie naopak. Boľševici práve národy neuznávali, len triedy proletariát – buržoázia. Pojem národa bol buržoázny pojem a preto musel byť zničený. Následky vidíme dodnes.

          • To máte pomýlené vy 🙂 Ak chce niekto zničiť režim vo svojej zemi cez vojenský konflikt s miliónmi mŕtvych a vojenskou okupáciou cudzou mocnosťou – tak nieje hrdina ale obyčajný vlastizradca v plnom význame toho slova.. A to bez ohľadu nato či má ohľadom toho režimu pravdu alebo nie..

            A k vašim rečiam o neuznávaní národov bolševikmi – bolševici tak neuznávali národy že jedným z najdôležiteších postov za bolševikov bol komisariát pre národnostné otázky (čo je v tak rozsiahlom a do veľkej miere decentralizovanom štáte rovnako doležitá vec, ako komisariát pre dopravu) :))

          • Pán Dawn, Prop má pravdu, moja príbuzná na kádrových pohovoroch (dopadli pre ňu zle) boli dotazovaná, či Ľudovít Štúr bol z pohľadu marxizmu a leninizmu vyhovujúci človek, alebo nie. Ona samozrejme odpovedala, že Štúr by mal vyhovovať, načo kádrovač jej odpovedal, že sa hlboko mýli. Štúr bol buržoázny nacionalista.

        • Pán Jánosz :))
          Bavili sme sa o bolševikoch a navyše o bolševikoch v ZSSR..

          • Tí naši o reálnom bolševizme iba tušili a reálne to tu našťastie nezapustilo korene. Ľudia si v rámci zmeny spoločenskej paradigmy vyrovnávali účty… ale 68 je dokladom toho, aký chaos v hlave nosili, keď si už účty povyrovnávali, (mimochodom, bol to ešte väčší absurdistan ako Kuciakovanie tu a pokusy o prelomenie Benešových dekrétov v Prahe). Ak už spomínate Solženicina, prečítajte si v ňom o čom snívali, keď ešte len bolševizmus (totalitárna forma socializmu) vznikala. Zrušenie dedičstva a dedenia, zrušenie manželstva, kolektivizácia žien totálna rezignácia na duchovno a jeho náhrada kultom vodcu (posledné sa náhodou dokonale podarilo a výsledkom bola neľudská spoločnosť).

  2. Takže horšie vybavená armáda(Hitler)zatlačila lepšiu (ČA) až k Moskve?!(1700 km)
    Väčšiu sprostosť som nečítal a nepočul!(a to som počul takých užitočných idiotov ako Kiska či Nicholsonova!)

    • Máte to vysvetlené na konci prvej časti – pokiaľ budete čítať s pochopením. Odporúčam vám aj iné články na tomto webe, ktoré sa primárne venujú tejto problematike, nie článku o zajatcoch, kde je to spomenuté iba povrchne.

    • Pán Strecho, Stalin s vojnou s Nemcami počítal od momentu, keď posúval hranicu s Fínskom, inak by tú hranicu neposúval.

      • Přesně! Pokud by plánoval „útok na celou Evropu“, nepotřeboval by posouvat hranice o pár desítek kilometrů kvůli získání obranných pozic ve Vyborgu a na poloostrově Hanko! Zkrátka by vzal Finsko útokem celé současně s útokem na Třetí říši a smetl ho z povrchu zemského! Válka s Finskem o maličké území strategicky důležité pro obranu Leningradu je nejvyšším důkazem, že se připravoval na obranu.

        • Vážený Valduk. Podľa dohody medzi Ribbentropom a Molotovom spadalo Fínsko do sovietskej sféry vplyvu a vieme dobre, ako si sovieti vysvetľovali tento termín – „môžem si robiť, čo chcem.“

          Navyše v roku 1939 Nemecko ani vo sne nepomýšľalo na útok voči ZSSR, takže útok z dôvodu „obrany“ je logickým nezmyslom.

          Možno by ste mal ešte vysvetliť, prečo chcelo ZSSR „strategicky chrániť“ Leningrad na hraniciach s Fínskom, ktoré by ZSSR v prípade ohrozenia Leningradu s prehľadom zmietol z povrchu zemského, a zároveň demontoval staré obranné línie za bývalými poľskými hranicami a nové opevnenia nebudoval na nových hraniciach s Nemeckom.

  3. Vanio Pribina

    Madari sa vyznamenali aj v tejto vojne. Do Sovietskeho zvazu poslali 2 armadny front zlozeny prevazne z obyvatelov narodnosti z okupovanych uzemi. Slovaci, Rumuni, Srbi, Chorvati, Slovinci, ale aj etnicki Nemci. Tato armada bola zle vycvicena a este horsie oblecena, v letnych uniformach boli poslany do -40 stupnovej zimy. Ked tato madarska armada bola kompletne znicena. madarsky premier to ospravdlnoval: „Cvala bohu netyka sa to podstaty madarskeho naroda, lebo boli zlikvidovany prevazne prislusnici narodnosti.“Dakujeme prop.

  4. Čo sa týka prvého komentáru (Carlo F), ani by som od žiadneho Čecha nič iné neočakával, nakoľko taký sa ešte nenarodil, ktorý by dal čo len jediné + nielen Hitlerovi, či Nmecom, ale nikomu. Oni vždy nenávideli každého svojho suseda, či to bolo Nemecko (lebo Sudetskí Nemci chceli tam kam patria, do Nemecka, nakoľko už mali dosť českého utláčania a vraždenia), Poľsko (lebo chceli svoje Tešínsko), Ukrajincov v Zakarpatskej Rusi (lebo sa nechceli dať počeštiť na čom Beneš tak usilovne pracoval), Maďarsko lebo Maďari na južnom Slovensku chceli do Maďarska, Rakúsko, lebo tí zase chceli Petržalku a Devín, ani nehovoriac o Slovákoch, lebo takí vlastne ani neexistovali – to boli Češi vyprávajúci nejakým nárečím – a po dvadsiatich piatich rokoch zistil, že sú stale Slováci, ktorí sa bez nich báječne zaobišli v tom svojom “fašistickom Slovenskom štáte”. ako ho, plní jedu a nenávisti stale nazývajú.
    Čo sa týka Nemcov, to ich neprejde ani za tisíc rokov, že im Hitler v tom 1939-tom rozobral ten Versailský zločin a frašku, tú pofidernú republiku, zvanú “Československo”, ktorú im vysúložila s Aristide Briand-om (1862-1932), francúzskym predsedom vlády a ministrom zahraničia, Benešova žena Hana.
    Na to nemôžu zabudnúť, že sa ozývali aj hlasy samotných Čechov, že za Protektorátu sa mali lepšie ako za republiky!
    A že 1939-tom skončila ich nadvláda, nadvláda českej menšiny nad inou etnickou väčšinou, im ešte dnes zapríčiňuje nočné mury a nespavosť.

    K ostatnemu ani nekomentujem, je to zbytočné, svet už dnes vie pravdu, pokiaľ ju chce vedieť a kto chce zotrvať v klamstvách propagandy najväčších zločincov ľudskej histórie, Churchilla, Stalina a Roosevelta a necháva svoje deti aby boli v školách touto históriou napchávané, prosím, je to ich voľba.
    A tí s dcérami, nech sa tešia na svojich budúcich čiernych zaťov. a vnukov.

    • Ani by som od žiadneho maďaróna s nickom SITRA AHRA nič iné neočakával, nakoľko taký sa ešte nenarodil, ktorý by dal čo len jediné + pravde o likvidácii Slovákov na ich vlastnom území v tzv Uhorsku. A nech by bol býval vznik Československa motivovaný čímkoľvek, bola to záchrana Slovákov na ich vlastnom území v hodine dvanástej. Viď zlikvidovaná Slovenská menšina v dnešnom Maďarsku. To ale bezočivý maďarón s hlúpim nickom nikdy neprizná a nikto rozumný to od neho ani čakať nebude.

      • Osobné invektívy ešte nikdy nedokázali urobiť z tvrdenia fakt. Sitra je všetko možné, ale „maďarón“ rozhodne nie.Ani samotný článok o žiadnych Maďaroch a utrpení Slovákov nepojednáva, ako som už napísal aj Vaniovi. Niežeby tu také články neboli. Je naozaj zvláštne, že pod nimi sa však diskutuje zasa na úplne iné témy.

      • Alena, vy ste muz, zena, alebo obidvoje? Ja som taky madaron, ako ste vy asi ‚hermafrodit‘.
        Do historie nazasahujte, v tej sa nevyznate, poradil by som sa dozvediet, co SITRA AHRA znamena, to pomenovanie, ak nie ste zid, sa totiz tyka aj vas.

  5. Vanio Pribina

    Suvislost s clankom je ze Madarsko bola hyena nemeckeho leva. Hitler odobril madarom velke uzemne zisky. Hoci madari ani jazykom ani kulturou do Europy nepatria. Ale staci sa pozriet na Hitlerov ksicht a kazdy vie ze ani on Europan neni. Vystupujuce licne kosti a zosikmene oci. Hodil by sa do kamaradie z Leninom. Aj ten bol turkickeho povodu. Tie uzemne zisky im odobril naprik utlaku a nasilnej asimilacii Nemcov v madarsku. Najlepsie to vyjadril byvaly Nemecky minister zahranicia Hans Dietrich Gensher, ked povedal ze ho boli aj hlava aj srdce nad tym ze kedyzi vyse 1 milionova nemecka mensina sa v madarsku roztavila ako maslo. Nuz a taketo praktiky existovali davno. Naopak byvaly vnemecky velvyslanec v madarsku A Arnot povedal po skonceni missie ze Nemecka mensina v Rumunsku je ovela lepsie dotovana rumunskym statom a preto si v Rumunsku zachovala svoju identitu, na rozdiel od Madarska. O tomto Hitler nevedel? Ale ano vedel! Ale on nebol ani poturcenc ale genticky Turkic tak ako lLenin. Bohuzial nemecky narod ale nielen nemecky narod, vsetci germani vznikli zo zmesky Keltov Slovanov a Turkickych kmenov v Skandinavii. A to prezentuje ich spravanie sa v dejinach Europy. Kelti boli povodne Hamiti, ako Berberi v Maroku, avsak v Europe v parizskej kotline sa premiesali s povodnym obyvatestvom Europy Proto-Slovanmi. Jedna skupina tychto miesancov odisla do Skandinavie, kde doslo k premiesaniu z turkickym kmenmi Suomi (Fini) a Saami(Laponci) a toho dokazom u znacnej casti germanov su trjuholnikove oci na vonok zosikmene oci. Takuto charakteristiku az velmi bijucu do oci mal Hitler, ale aj Churchil, aj Margareta Thatcherova, ako aj Ronald Regan, ci J.F.Kennedy. To je pozostatok turkickych genov v zmesku zvanom Germani. A preto aj Nemci viac ako Anglicania bratrickovali z Turkami, aj preto navlacili do Zapadneho Nemecka kopu Turkov. O tom je historia. Keby boli taki krestania a katolici akymi sa robia v Bavorsku boli by pomohli katolickym Filipinam a umoznili im pracu v Zapadnom Nemecku a nie moslimskym Turkom. Druha svetova vojna vznikla preto ako aj holocaust aby mohol vznikut Izrael a aby Nemecko tento stat financne drzalo nad vodou uz 70 rokov.

    • Vanio Pribina toto su teorie vycucané z prsta len aby ste nejakým spôsobom zakryli ten váš slovenský komplex menejcennosti a slovanstvo mohol postaviť na nejaký piedestal dokonalosti.

      Važne asi niečo neni v poriadku keď niekto len keď vidi naznak epikantusu na tvari označí takeho človeka za neueropana. Jeden by sa potom spytal kto je podla Vas Europan, zrejme taký Sajfa s tými vygulenými obrovskými očami? Človeče zistite si niečo o rasach a ich europoidnych typoch obzvlašť o baltickom a falskom https://rasovetypy.wordpress.com/2011/08/30/zakladni-rasove-typy-bileho-plemene/

    • Ak by ste článok čítali, vedel by ste, že pojednáva o sovietskych zajatcoch v nemeckom zajatí. O žiadnych Maďaroch v ňom nie je ani reči.

  6. Bolo by zaujimave vediet, odkial berie Vanio Pribina tieto informavcie…neudava ziadny zdroj……okrem toho, ze clanok je o niecom uplne inom…..

  7. …….úder Osy byl opravdu „velmi preventivní“!
    Prečo dávate, Valduk, slová velmi preventívní do úvodzoviek? Irónia?

    Dr.Henry Makow píše v jeho článku “ Stalin Intended to Attack Hitler”:
    Väčšina ľudí si myslí, že nacisti sa obrátili proti dôveryhodnému spojencovi, keď zahájili operáciu “Barbarossa”, 22 júna 1941. V skutočnosti však Stalin plánoval útok na Hitlera skoro hneď v tom čase, ako uschol atrament na ich “pakte o neútočení”.
    “Operácia Barbarossa” predišla útok Sovietov len o “niekoľko týždňov”, hovorí Heinz Magenheimer, jeden z najrešpektovanejších rakúskych vojnových historikov.

    “Wehrmacht vrazil priamo do stredu nesmierného, útočného rozmiestnenia pancierových a motorizovaných jednotiek nahromadených na hraniciach”. (“Hitler’s War: Germany’s Key Strategic Decisions 1940-1945”, 1997, str.63)

    Stalin povedal absolventom vojenskej akadémie dňa 5 mája 1941:
    “A teraz, keď sme sa stali silnými….musíme prejsť z obrany do útoku”.
    Mal 9 miliónov mužov, 38.000 tankov a 22.200 lietadiel a predpokladal mať kontrolu nad Berlínom a väčšou časťou Európy v roku 1942.

    Hitler si rýchlo uvedomil, že Stalin mal v úmysle mu vraziť dýku do chrbta zatiaľ čo bol zamestnaný Západom (prípadne Anglickom). Slobodomurári Churchill a Stalin mali po celú dobu tajnú dohodu. Stačí si prečítať “Memoirs” (Pamäti) Ivana Majského (sovietsky vyslanec v Londne), aby sme videli akí boli priatelia napriek tomu, že Sovieti mali s Hitlerom dohodu (o neútočení).

    Evidencia o tajnej dohode Churchilla so Stalinom bola nájdená na palube britského lietadla, ktoré havarovalo vo Fínsku na ceste do Ruska, Fínske hlásenie z októbra 2005 nie je (samozrejme) viac k dispozícii na webe Liberty Forum.

    Hitler bol zradený obidvoma, Stalinom aj Churchillom. Ako pokračovala ruská kampaň proti nacistom, Hitler zahájil odplatu židom, ktorých identifikoval s ich finančným pozadím.
    Prenasledovanie nezačalo až do roku 1942, keď Hitler povedal:
    “Táto vojna nedopadne, ako si židia predstavujú, teda vyhubením Európskych Árijských národov, ale výsledok tejto vojny ude deštrukcia židov”. (Dwork, “Holocaust: A History”, str. 284).

  8. Vyjadrím sa len k poslednému odstavcu. Nemyslím si, že uvedenú vetu, ako citujete Deborah Dworkinovú (riaditeľku múzea Holocaustu a profesorku histórie Holocaustu) treba brať vážne, pokiaľ nebude uvedený konkrétny pôvodný dokument, skade bol tento citát prevzatý. Bohužiaľ, ku knihe sa dostať neviem (a kupovať ju nemienim), takže vás poprosím, aby ste uviedli zdroj, z ktorého cituje Dworkinová.

Pridaj komentár