Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Ukrajinskí bojovníci v obkľúčení na zničenom letisku
Ukrajinský vojak hliadkuje v zničenej budove letiska

Ukrajinskí bojovníci v obkľúčení na zničenom letisku

la-fg-c1-ukraine-airport-pictures-013Iba tri poschodia zostali stáť v sčernetej kostre bývalej sedemposchodovej presklenej budovy letiskového terminálu, ktorý bol v návale národnej hrdosti otvorený iba pred dvoma rokmi, pri príležitosti futbalových majstrovstiev Euro 2012.

Ukrajinské oddiely majú pod kontrolou iba dve z nich: prízemie a druhé poschodie.

Proruskí separatisti, s ktorými vedú boj, prenikli na tretie poschodie cez vstupy zabarikádované sutinami a rôznymi nástrahami. Separatisti si tiež našli cestu do suterénu cez jeho systém úzkych chodieb vedúcich mimo areálu letiska.

Sú to nepriatelia na život a na smrť, ktorí zdieľajú tú istú budovu, hrajúc klaustrofobické hry na mačku a myš v temných miestnostiach a vypálených chodbách.

Minulej noci, tesne po dvanástej hodine, sa na balkóne tretieho poschodia nečakane objavil bojovník separatistov a vystrelil granát z BG-15 „Mucha“ do niekdajšej odletovej haly, kde sa na studenej betónovej podlahe pokúšali spať ukrajinskí vojaci.

Granát narazil do steny a explodoval. Všade lietali črepiny a úlomky. Ukrajinský obranca s prezývkou Batman zareagoval bez premýšľania a hodil na balkón ručný granát. Granát však explodoval príliš skoro a zasypal obrancov ďalšou dávkou črepín.

Sotva začal krik ustávať, keď veliteľ oznámil bombardovanie nepriateľských pozícií v okolí terminálu vládnymi raketami Grad.

„Viete čo sa stane!“ zakričal veliteľ. „Určite dopadnú rakety aj mimo cieľ! Bežte do krytov!“

O pár sekúnd neskôr celým terminálom otriasla explózia priamo pred budovou. Na chvíľu sa zdalo, že to budova nevydrží a celá sa zrúti. Tentoraz výbuch vydržala a pri útoku nebol nikto zranený.

Po piatich mesiacoch úporných bojov, vojna medzi vládnymi silami a promoskovskými separatistami dosiahla bod, keď sa táto zničená budova komerčného letiska, ktoré kedysi okupovali iba rodiny s deťmi čakajúce na dovolenkové lety, stala posledným stanoviskom vládnych síl.

Jej strategická hodnota je bezvýznamná. Stala sa však symbolom boja o Ukrajinskú budúcnosť.

„Pre nás dnes závisí budúcnosť našej krajiny na tom, či sa budeme schopní udržať na tomto letisku alebo nie,“ hovorí Alexej Varitský, 20 ročný bývalý stavebný robotník, ktorý nedávno vstúpil do ukrajinských milícií, ktoré pomáhajú brániť letisko. „To je ten dôvod, prečo som tu.“

[gdl_gallery title=“boj-o-donecke-letisko“ width=“100″ height=“50″ ]

::

Nad vysvieteným novým terminálom kedysi žiarilo meno: Donecké medzinárodné letisko Sergeja Prokofieva. Letisko bolo pomenované po miestnom rodákovi – veľkom skladateľovi 20. storočia.

Na slávnostnom otvorení v máji 2012 vtedajší prezident Viktor Janukovyč vyzdvihol jeho moderné vybavenie, ako by to bolo dôkazom rastúcej medzinárodnej prestíže Ukrajiny.

„Začiatkom roka 1930 stavitelia tohto letiska vôbec netušili, aké technologicky vyspelé miesto sa z neho stane,“ povedal Janukovyč.

Dnes Janukovyč už nie je prezidentom. Bol odvolaný zo svojho postu začiatkom tohto roka pri revolúcii, ktorá viedla k ruskej anexii Krymu a ozbrojeným povstaniam na východnej Ukrajine – údajne podporovaným z Kremľa.

Na anglickej internetovej stránke letiska môžeme čítať: „Upozornenie pre cestujúcich: Donecké letisko bolo dočasne uvedené mimo prevádzky. Aktuálne informácie o letoch sú k dispozícii na oficiálnych webových stránkach cestovných poriadkov.“ Ak cestujúci kliknú na „Dnešné lety“, uvidia iba prázdne stránky.

Pristávacia dráha letiska je plná obhorených vrakov tankov a obrnených transportérov. V budove nového terminálu je rozbitá každá jedna sklenená tabuľa; všetky dvere, steny a stropy sú prevŕtané guľkami a črepinami.

Separatisti obkľučujúci letisko ho zasypávajú nekončiacou paľbou z diel a mínometov; pechota útočí každý deň. Obrancovia hovoria, že za posledné dva týždne padlo 12 vojakov a desiatky obrancov bolo zranených.

Niektorí z vládnych bojovníkov hovoria, že sa držia, aby zabránili Rusom používať pristávacie dráhy pre dopravné lietadlá naložené výzbrojou. Iní zasa hovoria, že letisko je potrebné udržať ako prejav odhodlania proti ruskej agresii.

„Prišiel som sem dobrovoľne, pretože ak by som tak neurobil, niektorí vojaci by nemohli byť vystriedaní a ich utrpenie by sa predlžovalo, mohli by ich dokonca zabiť,“ hovorí Sergej Halan, 20 ročný študent žurnalistiky z Čerkasy. „Urobil som to, aby som zachránil kamaráta, aj keď neviem, či to on urobí pre niekoho iného, alebo prípadne aj pre mňa.“

Halan sa odcudzil svojmu otcovi – plukovníkovi ruskej armády. Keď spolu naposledy telefonicky hovorili, otec sa ho spýtal: „Vari nevieš, že budete zabíjať svojich bratov?“ Na to mu odpovedal: „Nepozýval som týchto bratov, aby prišli do mojej vlasti so zbraňami v rukách.“

la-fg-c1-ukraine-airport-pictures-014

::

Sú súčasne lovcami aj korisťou.

Vzhľadom na vytrvalosť obrancov a schopnosť prežiť napriek obkľúčeniu, nepriatelia ich volajú kyborgovia.

Niektorí z obrancov terminálu sa sami nazývajú terminátormi.

„Celá tá scéna mi veľmi pripomína počítačové strieľačky, s výnimkou, že nepriateľov nezabíjate tak ľahko a nemáte žiaden život naviac,“ hovorí Varicky, bývalý stavebný robotník, šľachovitý muž v uniforme amerického štýlu a prilbe podobnej prilbám NATO. „Som celkom vyrovnaný s tým, čo tu robíme, aj keď som si nikdy predtým ani nepredstavoval, že môžem zabiť iných ľudí.“

V apríli, keď mu armáda povedala, že na jeho výcvik nemá čas, Varicky sa pripojil k nacionalistickému Pravému sektoru. Prešiel rýchlym výcvikom, dostal do ruky kalašnikova a pred týždňom dorazil na letisko so skupinou 15 mužov z Pravého sektora. Tento podporuje armádne jednotky pozostávajúce najmä z výsadkárov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na vysoko riskantné misie.

Každý nováčik je po príchode poučený, že letisko nie je obliehaná pevnosť. Nie preto, že nie je v obkľúčení, ale preto, že sa nejedná o pevnosť. „Diery v stenách tvoria viac priestoru, ako ostatné štruktúry,“ hovorí major Valerij Rud, ktorý má na starosti zamínovanie a odmínovanie budovy.

„Nie je tu jediné miesto, kde vás nemôže počas dňa zasiahnuť guľka alebo črepina. Terminál, ktorý držíme, je slabší ako chalúpky troch malých prasiatok. Je zázrak, že ešte stojí.“

Obrancovia sú vyzbrojení sortimentom ručných zbraní zo sovietskej éry, väčšinou kalašnikovmi. Sú oblečení vo všetkých druhoch uniforiem, prilieb a viest, ktoré priniesli dobrovoľníci alebo dodala armáda.

Počas dňa generátory nabíjajú malé prenosné počítače a telefóny. V noci sú rádiá a svetlá vypnuté, je zakázané používať zapaľovače, ktorých svetlo je okamžite terčom snajprov.

V noci klesajú teploty vo vnútri budovy pod nulu a neustály nemilosrdný prievan núti vojakov ku kašľu a kýchaniu. Zdravotník sedí pred malou kôpkou liekov hľadajúc ten správny liek, ktorý by pomohol uľahčiť utrpenie mužov.

„Prečo si nerozopneš remienok na prilbe?“ hovorí mladému vojakovi, ktorého dusí kašeľ. „Ak ťa snajper trafí do prilby, remienok ti zlomí väz a už viac nebudeš potrebovať žiaden liek, synak.“

Vojak si rozopol remienok.

la-fg-c1-ukraine-airport-pictures-012

Ukrajinským jednotkám môže chýbať poriadny výcvik, ale čas ukazuje ich odvahu a iniciatívu.

Keď sa vojaci chystali vyložiť obrnený konvoj, ktorý priviezol pitnú vodu a muníciu – operácia, ktorá vždy pritiahne intenzívnu paľbu separatistov – dvaja vojaci sa rozhodli, že je čas poslať domov „tankového muža“.

Tankový muž zomrel pred týždňom počas neľútostnej bitky pred terminálom. Aj keď sa im podarilo zachrániť telá dvoch ďalších kamarátov, k tomuto sa nedokázali dostať. Vadilo im, že tam leží jeho mŕtvola.

Keď prišiel konvoj, obaja mladí muži vybehli, riskujúc svoje životy v ostrej prestrelke. Nakoniec sa im podarilo získať spálené ostatky.

„Museli sme to urobiť pre tankového muža,“ povedal jeden z dvojice, ktorý sa označil iba ako Slavik, po tom, ako dosiahol pochybné bezpečie terminálu. „Ten chlap bol hrdina. Zaslúži si byť identifikovaný a riadne pochovaný.“

::

Jedného rána streľba rachotí vo vnútri terminálu. Guľky svištia, zasahujú steny a podlahu okolo obrancov. Paľba prichádza z vyradeného nástupného mostíka.

O chvíľu neskôr bolo po všetkom. Veliteľ prezývaný Rachman stojí pred terminálom v blízkosti nástupného mostíka. Pozerá sa na dymiacu pištoľ vo svojej ruke.

„Vystrieľal som doňho celý zásobník,“ hovorí. „Namiesto toho, aby padol, vystrelil na mňa a zmizol, akoby bol kyborg on a nie ja.“

„Musíme niečo urobiť, aby sme ich odtiaľ vykúrili,“ hovorí jeden vojak.

Ale ako?

„To najlepšie, čo môžeme urobiť, je vyhodiť do vzduchu čo ešte z letiska zostalo,“ hovorí iný. „Vyhodiť do povetria ranveje a ísť domov.“

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Autor: Sergej Lojko

O ::prop

12 komentárov

  1. každá vojna je strašná a prehrávajú bojujúci na oboch stranách !
    je strašne smutné že sa to deje teraz, ked sme už mali prichádzať k osvietenstvu a mieru…..najradšej by som dal zbrane do rúk tým magorom ktorí „majú moc rozhodovať a rozkazovať“ zavrel ich na podobné miesto a nech sa navzájom vyvraždia – a nie chlapci ktorí majú život pred sebou….
    história vždy dokázala – najkrutejší zabijaci boli vždy deti…

    Bože – ako sa môžeš na toto dívať?
    jediné vysvetlenie je – na zemi v rozhodujúcej bitke dobra a zla vyhralo zlo :-/ ….takže sme odsúdená civilizácia…

  2. Ukrajinci sú babkami v rukách USA. Banda Banderovska z Haliče vedie spolu so žoldakmi vojnu proti juhovýchodu Ukrajiny proti Novorussi. Nie nie je mi ľúto Ukrošov na letisku, lebo keby neboli na letisku tak budú rezať deti ženy a starých ľudí niekde inde a tak dostavajú to čo im patri na letisku a verím tomu že sa im to letisko stane hrobom. Autor článku zabudol kto to letisko do stal do stavu v akom je ho dostal že to boli Ukroši, autor článku zabudol na nádherný futbaloví štadión s ktorého sú len ruiny a kto ho dostal to tohto stavu Ukroši. Pamätám si príspevky veliteľov trestných bataliónov ktoré sa dnes snažia rozpustiť že Opolčencom a Moskaľom nenechajú nič iba spálenú zem. Ma mi biť ľúto fašistov z Pravého sektoru, ma mi biť ľúto Banderovcov, nie nie mi ich ľúto im by nebolo ľúto keby došli na Slovensko rezať Slovensky národ. Nezabúdajme Novorus bojuje aj za nás aj keď sa nám o nezdá, bojuje za to aby sa nenaplnil sen strany Sloboda, Pravého sektoru a mnohých Ukrajinských politikov o veľkej Ukrajine v hraniciach Kyjevskej Rusi ktorej hranice siahali aj na Slovensko k rieke Poprad.

  3. Ukrajinci v podstate nie sú ani skutočný národ. Západnú Ukrajinu tvorila zmes národov a etník. Poliakov, Židov, Rusínov, Slovákov, Čechov, Maďarov… Len 20 storočie vytvorilo Ukrajinu, tento bizarný štát, ktorý je nositeľom mizantropickej nenávisti, úchylného benderovského fašizmu. Východ Ukrajiny možno považovať skôr za Rusko, západná časť je zlátaninou pripojených území. Prvopočiatky Ukrajinského „národa“ začali vznikať v čase križiackokatolíckeho ťaženia proti pravosláviu. Tu sú aj položené základy patologickej nenávisti k „moskalom“, k pravosláviu a ruskému národu. Neskôr sa na to nabalila nenávisť voči všetkým, osobitne Poliakom. A, žiaľ Ukrajina (názov z ruského označenia pohraničia) je nástrojom na rozbíjanie slovanskej jednoty a vojny voči Rusku. Transatlantická a nadnárodná banková mafia sa týmto spôsobom snaží oslabiť a rozvrátiť Rusko, zničiť vzájomné vzťahy Európskeho priestoru a Ruska. Ľutujem ukrajinských „vlastencov“, ktorí to ešte nepochopili a bojujú tento bratovražedný boj za cudzie záujmy tak, ako to robili banderovskí katani pred 70.rokmi.

  4. To je radosť čítať, ako sa jeden oháňa stále tým istým dokola, čo je asi slabými vedomosťami a nízkou slovnou zásobou zároveň a o gramatike radšej tiež pomlčím.. No a ten druhý začal s lekciou z histórie, ktorú by tu každý diskutujúci mal poznať, len vyselektoval čo mu zapadá do jeho zorného poľa, časť prekrútil a časť si vymyslel 😀 Úplne mi stačí, keď si niekde prečítam o nejakej „Slovanskej jednote“ a podobných fantaskných predstavách a hneď viem odkiaľ vietor vanie.. Hlavne nech boh opatruje separatistov, lebo tí sú rukou božou nepoškvrnenou na zemi .. Je mi vás ľúto..

    • Tí „separatisti“ sú obyčajní občania, ktorí čelia vyhladzovacej vojne. Územie Donbasu niky nepatrilo Ukrajine, o to sa postarala až v roku 1922 Leninova vláda. A tamojší ľudia teraz znášajú následky tohto chybného rozhodnutia.

    • Presne ako si napísal separatisti sú nepoškvrnení nikomu nezakazujú Ukrajinsky jazyk, nikomu nevypínajú televízne kanáli, nenachádzajú sa po nich hromadne hroby, nie sú po nich vy bombardovane dediny, znásilnené ženy, nepoužívajú fosfor a kazetovú muníciu. Ak je toto nepoškvrnenosť tak sú nepoškvrnení. Tvoj nick hovorí sám za seba. Písal som v predošlom príspevku niečo o ľuďoch ako si ty a stojím si za tým. Možno nie som gramaticky OK ,ale nie som Slovak tak prehľadní moju gramatiku a všímaj si to čo píšem moje myšlienky.

  5. Co je to panebože za článek oslavující „obránce“ letiště? Střílet do civilistů umí jen zfanatizovaný pokrytec … to se bude glorifikovat kdejaký parchant ?

  6. Len pre doplnenie článku – Sergej Lojko je rodený Moskovčan, povolaním fotograf a vojnový korešpondent a toto je už jeho 25 vojna, ktorú zachytáva svojim objektívom.

    Odporúčam vypočuť si záznam rozhlasovej relácie z Echa Moskvy, kde sa tejto téme venoval veľmi otvorene. Približne 90 percent Ukrajincov brániacich Donecké letisko pred separatistami sú Ukrajinci ruskej národnosti, ktorí jednoducho chránia svoju zem pred „tiežrusmi“ = pred separatistami, regulérnou ruskou armádou a kadejakou útočiacou primitívnou zberbou z Ruska, ktorú na letisku kosia doslova po stovkách.

    Sergej tento ich boj vníma ako priam epický boj číreho dobra a zla. Pokiaľ viete po rusky, prikladám link z YT., kde je pod audiozáznamom v komentároch tento rozhovor v písomnej forme:

    https://www.youtube.com/watch?v=xS1eTgSGHUE&feature=youtu.be

    Rovno pridám aj link na tú zberbu z Ruska, aby ste boli aspoň trocha v obraze, aký ľudský odpad to vládne v Donbabwe a Lugande. A to sa prosím pekne na záberoch z bezpečnostných kamier stĺka prevažne sama medzi sebou (až na pár nevinných občanov, ktorý mali tú smolu že si museli ísť nakúpiť). Toto je skrátená verzia, odporúčam pozrieť plné záznamy :

    https://www.youtube.com/watch?v=P_NUvpxo8t8

    P.S.: Stop(k)a a iné rozprávkové bytosti opäť nesklamali. Škoda že tu nevidím Ugoloo, prihodil by som mu aj link na jedného psychopata. Pamätáte si na ruského sopliaka ktorý dával na internet videá, v ktorých odrezáva psom hlavy? No tak ten už pokročil. Dnes už má aj peknú uniformu a miesto noža guľomet. Je v Ukrajine na safari, pomáha brániť Lugandu a Dombabwe pred zlými Banderovcami a v správach v Ruskej televízii mu to náramne sekne.

  7. Dnes navštívil Sergej Lojko štúdio Ukrajinskej televízie Hromadske TV, kde taktiež rozprával o svojich skúsenostiach z pobytu na Donetskom letisku. Rozhovor je už na YouTube, prebehol v ruskom jazyku a záujemcovia si ho môžu pozrieť tu:

  8. Stačí vidieť kto Ukrajincom vládne a všetko je jasné.Ukrajinci to nebudú..A tento jednostranný účelový článok nemá žiadnu výpovednú hodnotu okrem vojenských informácií.

  9. To, že pán Lojko je rodený moskovčan, ešte nič neznamená. Zapredancov, ktorí v Rusku píšu na objednávku cudzích záujmov a prevracajú fakty na ruby, je viac než dosť. Kto pozná históriu Ukrajiny, veľmi dobre vie, komu patrí Donbas, aké etniká tam žijú, takisto vie, že kto vládne v Kyjeve. Na donbaskom fronte bojuje proti chatrná ukrajinská armáda, ktorá je tvorená z demotivovaných povolaných záložákov, oligarchami platení zabijaci z cudziny a „vlastenci“ z rozličných „bataliónov“- zberba kriminálnikov a hrdlorezov prevažne pochádzajúcich z multietnickej Haliče. Halič – etnický guľáš Poliakov, Rusínov, Slovákov, Maďarov, Židov a bohvie ešte čoho, je v súčasnosti hlavnou baštou ukrajinského „nacionalizmu“, verného odkazu katanov a la Bandera. To hovorí za všetko.
    Ešte pokiaľ ide o slovanskú vzájomnosť. Tá nie je mýtom, je reálnou skutočnosťou, príbuznosť slovanských národov na poli jazyka, krvi i spôsobu myslenia, nie je len ilúziou. Je však odvekým tŕňom v oku otrokárov a hegemónov, pre ktorých znamená reálne nebezpečenstvo a tak sa ju snažia potlačiť (pomerne úspešne). Spojené slovanstvo by bolo neporaziteľné.

Leave a Reply