Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Ukrajina: Nemecko konkuruje Rusku

Ukrajina: Nemecko konkuruje Rusku

Ukrajina TiahnybokKYJEV/BERLÍN – Berlínski zahraničnopolitickí experti diskutujú o opatrných korekciách kurzu v nemeckej politike voči Ukrajine. Dôvodom je, že zvrhnutie Kyjevskej vlády, ktoré Spolková vláda energicky presadzovala, sa napriek ukrajinským masovým protestom doposiaľ nekonalo. Spätné analýzy teraz ukazujú, že podpis asociačnej dohody s EÚ by spôsobili Ukrajine značné hospodárske a sociálne škody.

Aj naďalej sa v zahranično-politických kruhoch Spolkovej republiky zdôrazňuje, že Berlín má Ukrajinu zaviazať do svojej hegemoniálnej sféry a tým stojí v „integračnej konkurencii s Moskvou“. Nové návrhy predpokladajú naviazanie mimo ukrajinských elít a podporu s pomocou kontaktov na „civilnú spoločnosť“ a tieto podporovať cielenými hospodárskymi intervenciami. Nezávisle na tom mohla si počas posledných demonštrácii posilniť svoje postavenie v protestnom hnutí extrémne pravicová strana Sloboda. Pritom jej prišlo k dobru, že aj nemeckí diplomati s ňou kooperovali v rámci agitácie voči aktuálnej ukrajinskej vláde.

Muž Nemcov

Vzhľadom na skutočnosť, že ukrajinská vláda cca jeden a pol mesiaca po začiatku masových protestov ešte stále sedí pevne v sedle, stavajú berlínski špecialisti na zahraničnú politiku k debate opatrné korektúry kurzu v nemeckej ukrajinskej politike. Berlín stavil plnou silou na prevrat v Kyjeve; to vrcholilo 4. decembra vo vystúpení vtedajšieho nemeckého ministra zahraničia Guido Westerwelleho na demonštrácii v Kyjeve. Westerwelle sa vtedy ukázal po boku opozičného politika Vitalija Klička, ktorý medzinárodne platí za „muža Nemcov“; tento bol systematicky podporovaný CDU blízkou Nadáciou Konráda Adenauera.[1] Pri svojich snahách, podporiť pád vlády v Kyjeve, nemeckí diplomati dokonca viackrát konferovali so špičkovými zástupcami opozičnej strany „Sloboda“, ktorá je extrémne pravicovo orientovaná a kooperuje s nemeckou NPD – pozri : (german-foreign-policy.com informuje [2]).

Kríza a nezamestnanosť

V spätných analýzach priznali medzitým zahraničnopolitickí špecialisti, že Berlínom a Bruselom požadované podpísanie Asociačnej dohody s EÚ by Ukrajine spôsobilo zrejme výrazné škody. Tak sa píše v jednej analýze Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP), „minimum ukrajinských produktov“ je „konkurencieschopných v EÚ“ [3]; Uľahčenia obchodovania predpokladané v Asociačnej dohode by boli podľa nej k úžitku nemeckým a európskym dodávateľom, ale nie ukrajinským exportérom. Ukrajinský priemysel je všeobecne zastaralý a „vôbec nie konkurencieschopný“; pri „otvorení sa trhom“ by tým „vznikli enormné prispôsobovacie náklady a čísla nezamestnanosti vy vystrelili do výšky“.[4] To sa dalo o to viacej očakávať, keď by asociovanie s EÚ zaviedlo klin medzi ukrajinské a ruské hospodárstvo – k nevýhode nielen ruských podnikov: „Oddelenie od doterajších hlavných odberateľov ukrajinských produktov“ by uvrhlo „branže, ako letecký a petrochemický priemysel, do ťažkej krízy“.[5] Špecialisti vychádzajú z toho, že hospodárska kríza, ktorá by sa v prípade asociácie s EÚ dala očakávať a s ňou spojený vzostup nezamestnanosti by masívne znížilo „v priebehu jedného roku mieru súhlasu“ nielen ku kyjevskej vláde, ale aj mieru súhlasu „k integrácii s EÚ“.[6]

Žiadne pristúpenie k EÚ

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré stoja aj v budúcnosti pri podpise Asociačnej dohody s EÚ, hovorí sa medzi špecialistami na zahraničnú politiku stále znovu, že sa Ukrajine musí eventuálne predsa len umožniť pristúpenie k EÚ. Asociačná dohoda kryje na ukrajinskej strane už „približne predpoklady pre plné členstvo“, hovorilo sa prednedávnom v DGAP; ak nanútime vláde v Kyjeve, splniť všetky povinnosti, tak jej treba aj priznať finančné transfery, ktoré sú spojené s takýmto vstupom do EÚ.[7] Experti s náhľadom do vládnej kuchyne však nedávajú takémuto návrhu žiadnu šancu. „V súčasnosti v Európe existuje nulový súhlas pre nové sľuby iným štátom“, vyjadril sa politik pre zahraničie SPD a bývalý štátny minister na zahraničí Gernot Erler: „Bolo by nerealistické, očakávať niečo iného.“[8] V konečnom dôsledku to nezávisí len od Berlína – nie je záujem na nákladnom rozširovaní bruselských finančných transferov do východoeurópskych zón chudoby.

Pomimo elít

O tom, že Berlín má pokračovať v boji o získanie Ukrajiny do svojej hegemoniálnej sféry – niekedy sa hovorí o „integračnej konkurencii s Moskvou“ [9] -, existuje v zahraničnopolitických kruhoch Spolkovej republiky široký konsenzus. Existujú rozličné návrhy k tomu potrebným prostriedkom. Stefan Meister, Senior Policy Fellow pri European Council on Foreign Relations v Berlíne, sa vyslovuje za to, aby sa v budúcnosti menej stavalo na kontaktoch k ukrajinským elitám. Tieto „postsovietske elity“ sú na základe ekonomických a mocensko-politických záujmov minimálne parciálne zaviazané aj Moskve. „Nie elity, ale obyvateľstvo a civilná spoločnosť sú tí prirodzení modernizační partneri EÚ“, vysvetľuje Meister. „Centrálnou súčasťou stratégie EÚ“ by podľa toho mala byť „integrácia civilnej spoločnosti do realizácie reformných procesov.“[10]

S oligarchami

Paralelne bolo prednedávnom v DGAP navrhnuté časti ukrajinského hospodárstva užšie naviazať na EÚ. Brusel sa musí pokúšať „podporovať v Ukrajine tak dôležitý sektor malých a stredných podnikov“, hovorí sa v správe DGAP. [11] Mimo to príde na to, „vyvinúť stratégie pre tie odvetvia priemyslu, u ktorých sa v dohľadnej dobe prejaví, že nebudú schopné odolať konkurenčnému tlaku na európskom trhu“. Pri menovaných priemysloch ide v neposlednej miere o podniky ukrajinských oligarchov; s nimi musí Berlín a EÚ preto založiť modus vivendi.

Vedúce myšlienky

Zatiaľ čo debata o kurzových korektúrach v nemeckej východnej politike trvá, vychádzajú najhorlivejší protivníci ukrajinsko-ruskej kooperácie z protestov posilnení: extrémna pravica okolo strany Sloboda. Ako konštatuje politológ Andreas Umland, sú v aktuálnych protestoch slogany a symboly starých ukrajinských bojovníkov okolo Stepana Banderu omnoho silnejšie prezentované, ako pri skorších demonštráciách – pravdepodobne vďaka nasadeniu aktivistov Slobody. Niektoré „vedúce myšlienky“ týchto národovcov sa stali dnes dokonca „charakteristické pre celé protestné hnutie“. To je „pozoruhodný úspech“ pre „novo etno-nacionalistických prívržencov Banderu“.[12] Úspech je merateľný: Strana Sloboda informuje, že 1. januára pri spomienkovej demonštrácii na počesť 105. narodenín Banderu, dokázala zhromaždiť cca 20 tisíc ľudí v Kyjeve. Na zhodnotení tejto strany sa v neposlednej rade zúčastnili aj nemeckí diplomati – v rámci spoločnej agitácie proti aktuálnej ukrajinskej vláde.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.com
Zdroj: German Foreign Policy

O ::prop

Pridaj komentár