Domov / Hlavná strana / História / Tiso: večer pred popravou

Tiso: večer pred popravou

jozef-tisoSpomienka JUDr. Ernesta Žabkaya na večer pred popravou Dr. Jozefa Tisu.

Dohovoril som sa s dr. Grečom, že Tisu večer navštívime. Vybavili sme si osobitné povolenie a večer o 20. hodine sme boli vo väznici. Sedeli sme v miestnosti určenej na vyšetrovanie, kam priviedli odsúdeného, okrem nás troch bol prítomný člen národnej bezpečnosti. Dozorcovia zachovávali vážnosť a napätie sa vystupňovalo, keď doviedli odsúdeného.

Tiso neprejavoval nepokoj, správal sa akoby neosobne, čo zvyšovalo dusivé ovzdušie. Povedal nám, že rozhovorom s nami chce skončiť svoje pozemské vzťahy, po našom odchode sa chce duševne pripraviť na smrť, v cele ho čaká kapucín, s ním prežije noc. Začiatok rozhovoru bol Tisovým vyhlásením akoby zahatený; takýto úvod mi však nepripadal patetický, skôr vyznieval ako niečo silného a odhodlaného. V takýchto okamihoch, ako i často v procese, keď došlo k dramatickým momentom, mi Tisova dikcia, obsah i výraz reči, ba i hlasové ovládanie pripadali akoby nie jeho. Vysvetľoval som si to tým, že ako kňaz vychovaný v Pázmáneu, vždy v rodinných vzťahoch, v povolaní a v politike vystupoval autoritatívne, keď však bol niečím obmedzovaný, nevedel ovládnuť svoj prejav, jeho reč bola akoby rozpačitá s neosobným tónom.

Trvalo chvíľu, kým sme akosi nadviazali niť rozhovoru. Nechcel som si z tohto posledného stretnutia odniesť dojem nejakej polovičatej, povinnej a zdvorilostnej návštevy končiacej pochybným utešovaním. Chcel som Tisu v tejto najťažšej chvíli spoznať hlbšie. Bolo nesmierne ťažké vyvolať vhodnú atmosféru, nemohol som a ani som sa nevedel tváriť mysticky. Tiso kotvil vo svete náboženstva a nebolo politického prejavu, v ktorom by nebol uvádzal biblické podobenstvá. Ich pomocou sa bránil proti vonkajším tlakom a pochybnostiam, keď sa nemohol proti nim postaviť otvorene. Začal som s úvahou o jeho postavení, ale ihneď som pripomenul, že nie som tu preto, aby som mu uľahčil posledné chvíle náboženskou útechou. Sám je vzdelaným teológom a má v cele kňaza na to povolaného. Chcem, povedal som, hovoriť s ním o nastávajúcej smrti, navyše takej potupnej, z hľadísk, ktoré ho viažu k našej krajine a k ľudu, čo v nej teraz žije a čo tu bude žiť v ďalších generáciách. Lebo hoci je iste strašná predstava násilného zániku a nie prirodzeného umierania, ktoré uľahčuje smrť, je v jeho postavení ako človeka niečo, čo mu umožní odísť ľahšie a hrdo, akosi silno. Myslel som tým vnútornú istotu, s ktorou prijme svoju smrť s vnútornou disciplinovanosťou. Ťažko je zomierať otcom alebo ľuďom, ktorí opúšťajú svojich najbližších, s ktorými žili, on je sám a ako som videl a dozvedel sa, bol tvrdý k sebe i k svojim príbuzným. Ťažko je zomrieť tomu, kto opúšťa určité usporiadanie vecí okolo seba, pohodlie a majetok, on žil skromne, neviazal sa k majetkovým hodnotám, v tom teda nič nestráca. Svojou smrťou však získava prakticky večnosť, prejde do dejín a toto vedomie mu môže uľahčiť posledné okamihy. Povedal som mu a veril som, že ja, ktorý som o generáciu mladší a mám najbližšie vzťahy k manželke a deťom, neváhal by som s ním meniť.

Potom sme spoločne rozvádzali nadhodené myšlienky. Môj konečný dojem z rozhovoru bol, že Tiso je presvedčený o svojom poslaní a nevyhnutnosti obete pre myšlienky, pre ktoré žil. Videl som v tom akýsi mesianizmus, lebo neprejavil zaváhanie ani strach pred smrťou, aspoň nie navonok. Potom sme prešli na politické otázky. Uviedol, že nech je osud Slovákov ako etnika a politického celku akýkoľvek, národná suverenita, ktorá našla svoj výraz v štátnosti, tu zostane a bude nepochybná. Hovoril, že nechce predbiehať udalosti, ale nespornosť Slovákov ako národa je nenapadnuteľná. Politická suverenita národa môže mať akúkoľvek i kompromisnú formu, ako je to vo federácii a podobne. Tiso zdôraznil, že jeho smrťou sa tieto myšlienky len utvrdia, budú spojené i s jeho menom a jeho obeťou budú sankcionované, preto mu nie je ťažké zomrieť. Povedal, že sa nepridŕža zásady úplnej štátnej samostatnosti. Ak sa národ sám slobodne rozhodne pre spolužitie vo federatívnej forme s Čechmi i tým je prebojovaná idea plnej národnej suverenity a bez neho by sa k tomuto výsledku nebolo dospelo. Povedal, že odsúdenie na trest smrti predpokladal už pred začiatkom procesu a teraz vidí, že tvrdé dovŕšenie rozsudkom smrti si vynútili politickí odporcovia, je to ich záujem.

Úmyselne som zvrtol reč na súvislosti náboženského vierovyznania s rozsudkom. Poukázal som na to, že evanjelické kruhy, ktoré sa k nemu správali rezervovane, pokladajú jeho nastávajúcu popravu za národné nešťastie, lebo to prehĺbi v národe rozpor oboch konfesií. Tiso sa rozhovoril o evanjelikoch a povedal, že ako politik nechcel vidieť rozdiel medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi a hovoril s uznaním o postoji evanjelikov v minulosti. Výslovne povedal, že hoci z náboženskej príslušnosti ľudí, ktorí mali v jeho procese účasť, možno tušiť nenávisť i pomstu, je presvedčený, že evanjelické cirkevné kruhy a väčšina evanjelikov nestoja za tým, čo sa má zajtra stať. Nevidel v tom náboženské pohnútky, tie sú v politickej sfére a
za takýmto riešením vraj stojí Beneš a komunisti
. Nechcel vidieť národ rozdelený na dve konfesie, to by ho oslabovalo a hoci je katolícky kňaz, nikdy nedelil národ podľa náboženskej príslušnosti. Nie je si vedomý toho, že by sa dopustil niečoho, čo by postihlo evanjelickú cirkev, hoci sa staval proti niektorým uprednostneniam evanjelikov v hospodárskom živote, ktoré získali v počiatkoch republiky, keď sa viacerí zmocnili výhodných postavení, zdôrazňujúc svoje predprevratové zásluhy. Vyrovnanie s katolíkmi v hospodárskej oblasti považoval za prirodzené a potrebné, veď katolíci neboli o nič horší Slováci…

Napokon Tiso povedal, že je vnútorne vyrovnaný, vie, čo ho čaká. Hlboko verí v Kristovo učenie a prosí všemohúceho Boha, aby mu dal silu na túto cestu a aby mu odpustil jeho pochybenia, lebo je len človek. Duševnú stránku nechcel rozvádzať, za chvíľu bude v spoločnosti duchovného, kapucínskeho otca a pripraví sa na odchod zo života a zvyšok noci do trpkého konca prežije s ním. Nám obhajcom poďakoval za svoju obhajobu a odovzdal nám ďakovací list datovaný 16. aprílom 1947. Ja som sa potom Tisu spýtal, či nám chce zveriť svoj posledný odkaz, prisvedčil dojatým hlasom a zvýšeným akcentom povedal: „Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou. Cítim sa byť mučeníkom Slovenského národa a protiboľševického stanoviska.“ Vytrhol som list zo svojho zápisníka, ceruzkou som napísal odkaz na vytrhnutú stranu a požiadal som Tisu, aby zápis podpísal. Tak sa i stalo. V rozrušení som však mylne uviedol dátum 18. apríl 1947, hoci ešte nebola polnoc, no mal som na mysli deň popravy.

Krátko pred polnocou sa Tiso s nami rozlúčil, uviedol, že od polnoci chce patriť len Bohu a bude sa pripravovať na smrť. Povedal, že ráno pred popravou už nebude s nikým hovoriť. Ďakoval nám, že sme sa rozhodli prísť na ten neľahký koniec a byť s ním, nesmieme mu však zazlievať, že sa nám už nebude venovať, to už nebude svetská cesta. Veľmi srdečne nám potriasol ruku, objal nás a dojatý odchádzal. Neprejavoval smútok, ani strach, bol však zjavne rozcitlivený. Obdivoval som jeho duševnú silu i sebavedomý a hrdý postoj.

Zdroj: Anton Rašla, Ernest Žabkay – Proces s dr. Jozefom Tisom

Pokračovanie zajtra…

O ::prop

15 komentárov

  1. Nik nema pravo vziat zivot (ani zvieratam) 🙁 .

    • Tým akože chcete povedať, že Tiso bol zviera?

    • a to máš odkiaľ? Trest smrti ako najvyššia forma trestu je uplne v poriadku, aj v súlade s Písmom. V tomto prípade veľmi otázny trest, ale všeobecne je OK a nebolo by od veci ho znovu zaviesť.

      • Christian Freeman, netrep blbosti o sulade so svatym psmom: „Oko za Oko“ sa pisalo v Starom zakone, ktorym sa riadia Zidia, az Jezis prisiel s vyrokom „Odpust a bude ti odpustene“ …

        • sorry, nebudem márniť čas zbytočnou debatou s niekým, kto nemá o Písme ani šajnu. Trest smrti je kodifikovaný mimo Mojžišovho zákona v Genesis 9:6. Len pre informáciu Tebe a podobným. Prajem pekný deň

          • Človeče, veď Genezis je základ Tóry. Kde tam vidíte Nový zákon??

          • Tiež som nepochopil tento príspevok. Mohli by ste ako veľký znalec Písma objasniť svoje stanovisko?

  2. Ďakujem Vám za sériu týchto dvoch článkov (vrátane dneskajšieho). O osobe dr. Tisu sa dnes vedú hovoria klamstvá, že človek sa nad tým musí len pousmiať. A hlavne z úst mladých SMEtiarov a podobných indivíduí nakolenených pravde.

    Odporúčam všetkým knihu od prof. Milana Stanislava Ďuricu: Jozef Tiso. Po jej prečítaní a hlavne v časti použitej literatúry získate možnosť skutočne do hĺbky načrieť po zdrojoch informácií, ktoré sú ešte (aj keď nie všade ľahko) dostupné.

    • Vďaka za zaújmavý typ na dobré čítanie. Samozrejme mi dobre padne dejepisné čítanie z domácej tvorby. Už dlhšie mi bolo proti srsti, ak sa o dejinných udalostiach Slovákov, ale aj iných národov vyjadrovali sudzinci a ich prisluhovači, z pozície víťazov, ktorí vlastnia právo aj na správny výklad dejín. Tento postoj mi utvrdili na stránkach http://nadhlad.com/ , kde na to jasne poukázali. Tisa som si začal vážiť až v týchto pohnutých časoch, ktoré mi v mnohom a dosť pripomínajú popisované udalosti v dejepise, a napriek tomu že bol ich výklad značne prekrútený a prispôsobení potrebám vtedajšej ideológie, nebránilo mi v týchto časoch nič v tom, aby som nenahliadol „pod pokličku, kde ten nechutný ideologický guláš varia“ ešte aj v súčasnosti demokrati.

  3. ja, priatelia, Nový Zákon nevidím nikde. Nič také totiž neexistuje. Nová Zmluva? To je iná vec. Zákon je iba jeden. a ak človeku chýba poznanie tak základného rozdielu, je to potom ťažké debatovať – to bez urážky. Kristus hovorí: „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť“…naplnil to, čo bolo treba…platí Zákon ako taký? áno…že sa niektoré veci zmenili vo vykonávaní, je iná vec…ale každý, kto tu šermuje „Novým Zákonom“ by mi musel toto v Písme ukázať…ja odporúčam Hebrejom 8:8-10 …

    • Tak presne toto mi vadí na inštitúcii zvanej Cirkev. Ste neskutočne múdry, pasujete sa so slovíčkami, tvárite sa ako pupok všetkého vedenia a pritom Vám uniká to najpodstatnejšie. Časový sled. No možno ste Pán času.

      Diskutovať s Vami je ako čurať do mora a očakávať prívalovú vlnu. Zbohom priateľu.

    • Nový zákon a Nová zmluva predstavujú v našom jazyku synonymum, poukazujú na tú istú vec. Ako znalec Písma by ste to mal vedieť.

      • nie. nie je to jedno ani v našom jazyku, a už vonkoncom nie v gréčtine. ale práve týmto zmätkom sa dosiahlo to, že sa z Písma stal zdrap papiera….lebo Božie Slovo bolo úplne pošliapané…. ale to Ti, Nithus, vyhovuje, že?

        • Zabudol som aké duchaplné sú diskusie s Vami. Nuž nechám Vás v tom, že sa nejedná o československý terminus technicus tej istej veci.
          Ja považujem za tzv. „zdrap papiera“ to Vaše Písmo rovnako ako všetky ostatné sväté texty počnúc Baghavad Gítou až po knihu Mormonov. Bibliu nemám na nejakom špeciálnom podstavci, ja veci vnímam v trošku širšom kontexte, než znalci Písma Vášho kalibru. No každopádne zbohom.

  4. Kristus čosi hovoril o čiarke a písmenku v Písme…ak je každá čiarka, každé písmeno, tak dôležité…o čo dôležitejšie sú slová? je čierne biele a biele čierne? hm….

Pridaj komentár