Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Tajná operácia na plutóniovom kopci

Tajná operácia na plutóniovom kopci

degelenV rokoch 1996 až 2012 bolo pri tajnej operácii v Kazachstane zabezpečených ‚x-kilogramov‘ plutónia, ktoré bolo pozostatkom po sovietskych atómových testoch. Ilegálni obchodníci so starými kovmi sa dostali nebezpečne blízko k tomuto materiálu.
Sovietsky zväz uskutočnil medzi rokmi 1949 a 1989 na svojom najdôležitejšom testovacom území pri Semipalatinsku 456 atómových pokusov. 340 z týchto pokusov bolo podzemných, predovšetkým v tuneloch a vŕtaných dierach okolo hory Degelen. Pokusy zahrňovali viac ako len výbuchy atómových bômb. Skúmala sa aj otázka, ako by bolo možné uchrániť atómové hlavice pred nechcenou detonáciou bežných výbušnín. Nukleárna nálož nebola pri takýchto pokusoch zväčša zničená.

Bezsenné noci

Po zrútení sa sovietskeho impéria v roku 1991 bol Semipalatinsk opustený. Kazachstan, ktorý sa stal nezávislým, sa vzdal myšlienky, stať sa atómovou mocnosťou. Za pomoci finančných prostriedkov amerického Nunn-Lugar-Programu na obmedzenie ohrozenia zbraňami hromadného ničenia («Cooperative Threat Reduction») boli tunely v kopci Degelen v roku 1996 zapečatené, aby sa testovacie územie stalo definitívne neupotrebiteľné. Čo sa nachádzalo v hĺbke tunelov sa nezisťovalo, v neposlednej miere aj preto, že sa Moskva obávala, že by Američania mohli získať dôležité poznatky o ruských technológiách atómových zbraní.

Správa Belfer Center for Science and International Affairs pri Harvard Kennedy School vrhá po prvý raz svetlo na tajomstvo plutóniového kopca Degelen – a na skutočnosť, že tento pripravil vedcov, inžinierov a politikov na troch kontinentoch o spánok. Testovacie územie bolo totiž po zapečatení vstupov do tunelov ponechané do veľkej miery samé na seba. V roku 1998 vystrašili kazašskí vedci svojich amerických kolegov v laboratóriu atómových zbraní v Los Alamos správou, že ilegálni obchodníci so starými kovmi prehľadávajú územie hľadajúc zhodnotiteľné materiály: medené drôty z telefonnych vedení, železo z koľajníc a mnohé iné. Stopy plieničov – kilometre dlhé hlboké priekopy v zemi, čerstvo vŕtané štôlne, aby sa obišli zapečatené vstupy do tunelov – urobili jasným, že sa tu pracovalo s ťažkými zariadeniami.

Američania sa dali do kontaktu s ruskými kolegami. Chceli vedieť, čo sa nachádzalo v zapečatených tuneloch. Odpovede boli vyhýbavé. Varovania Američanov boli čoraz naliehavejšie: je len otázkou času, až sa plieniči zo Semipalatinska dostanú do zapečatených šácht a obslúžia sa tým, čo tam Rusi zanechali. Zatiaľ čo si vedci z USA, Ruska a Kazachstanu čoskoro porozumeli, politici ešte stále váhali, predovšetkým v Moskve, kde sa do popredia drali iné udalosti: druhá čečenská vojna, prekvapivé odstúpenie prezidenta Jelcina a jeho výmena bývalým dôstojníkom tajnej služby Putinom.

Kaida hľadá materíál

Svojou vytrvalosťou dokázali nakoniec vedci pohnúť politikov k činom. Avšak ešte stále bola nedôvera Rusov veľká a zdroje, ktoré mali zabezpečovať štiepny materiál boli sporé. To sa zmenilo až pri vstupe amerických ozbrojených síl do Afghanistanu po teroristických útokoch z «9/11», kedy sa našli dokumenty, ktoré popisovali zlý sen: Usama bin Ladinova teroristická sieť kula plány, v najhoršom prípade zhotoviť hoci len primitívnu, alebo «špinavú» atómovú zbraň. Potom plynuli prostriedky veľkorysejšie, pretože len v štôlňach a vŕtaných dierach na kopci Degelen bolo podľa amerických odhadov viac ako 100 kilogramov materiálu vhodného na jadrové zbrane – dosť na to, aby sa zostrojilo viac než pol tucta nukleárnych bômb, alebo omnoho väčší počet «špinavých» bômb.

Práce čoskoro ukázali, že plieniči sa už čiastočne dostali ku zanechaným testovacím materiálom. Naproti tomu neexistovali dôkazy na to, že by bol odtransportovaný aj štiepny materiál. Avšak trvalo až do jari 2005, kedy ruské miesta odtajnili, čo sa v kopci Degelen robilo a – ešte dôležitejšie – čo tam zanechali. Trvalo ďalšie 3 roky pokiaľ Kazachstan vyhlásil horský masív za uzavretú zónu a kazašské bezpečnostné sily plieniteľov z oblasti vyhnali.

Na okraji konferencie na najvyššej úrovni o nukleárnej bezpečnosti vo Washingtone, ku ktorej pozýval v roku 2010 prezident Obama, spoločne prisľúbili prezidenti USA a Kazachstanu, že podniknú všetko, aby sa práce na kopci Degelen dokončili do následnej vrcholnej konferencie v Soule 2012. Podarilo sa im dostať na palubu aj Rusov a naraz sa rozhýbala celá operácia. Pokiaľ Kazachovia predtým všetky aktivity v zime zastavili, pracovalo sa teraz po celý rok a namiesto jedného tímu tam boli hneď tri.

Zaliate do betónu

Nakoniec to trvalo 17 rokov, pokiaľ sa zabezpečili všetky známe pozostatky atómových testov. Niektoré materiály si vzali Rusi späť, väčšina však bola zaliata do špeciálneho betónu, aby sa stali pre výrobu zbraní neupotrebiteľné. V uplynulom októbri odhalili vedci a inžinieri z týchto troch zúčastnených štátov pri kopci Degelen kamenný monument. Na jeho troch stranách stojí v Ruštine, Angličtine a Kazašsky: «1996–2012. Svet sa stal bezpečnejším.»

Peter Winkler, Washington
Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Neue Zürcher Zeitung

O ::prop

Jeden komentár

  1. Kazachstan – https://www.youtube.com/watch?v=sY8ijDFYZNk „The test of the first Soviet hydrogen bomb took place at the Semipalatinsk test site 60 years ago on August 12, 1953. Watch this archived video from the site of the explosion.“

Leave a Reply