Od chvíle, ako Hitler predniesol svoj 25 bodový prejav v roku 1919, bolo jedným z jeho hlavných cieľov zjednotenie všetkých Nemcov v jedinom národnom štáte. Hitler bol Rakúšan, ale vždy sa označoval ako Nemec a Rakúsko považoval za súčasť Nemecka. Obrovská multietnická Rakúsko-Uhorská ríša bola po Prvej svetovej vojne rozdelená …
Čítať viac »Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 3
Pretože sa ruskí cári považovali za obhajcov kresťanskej viery a ochrancov ruského ľudu, od stredoveku držali Židov mimo Ruska. Ale po rozdelení Poľska v roku 1772, keď východná časť Poľska bola postúpená Rusku, mnoho východoeurópskych Židov sa stalo súčasťou Ruskej ríše. Ďalší Židia pribudli, keď Katarína Veľká pripojila Ukrajinu a …
Čítať viac »Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 2
Boľševici preberajú moc V októbri 1917 zvrhli boľševici Dočasnú vládu a tým zavŕšili židovský coup d’état ruskej vlády. Kerenský chcel postupne implementovať miernu formu socializmu v demokratickom strihu, ale bol príliš mierny a príliš pomalý, aby bol po chuti boľševikom. Lenin a Trockij chceli úplne prebudovať ruskú spoločnosť a vedeli, …
Čítať viac »Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 1
Nemecko Prvú svetovú vojnu na východnom fronte vyhralo, aj keď tento aspekt vojny je menej známy, ako straty Nemecka na západnom fronte. Vojna na východnom fronte začala 17. augusta 1914, keď Rusko zahájilo plnú ofenzívu na východné Prusko. Ruský útok začal o niečo viac ako dva týždne po tom, ako …
Čítať viac »Židovský faktor vo vojne, časť 2
Vojna skončila 11. novembra 1918 po tom, ako bolo podpísané prímerie založené na „štrnástich bodoch“ prezidenta Wilsona. V prípade, ak by mierová konferencia v Paríži dodržala slovo a vypracovala mierovú zmluvu na základe štrnástich bodov prezidenta Wilsona, všetko by bolo inak. Ale ako je uvedené v predošlej kapitole, nestalo sa …
Čítať viac »Židovský faktor vo vojne, časť 1
Dňa 12. decembra 1916, keď vojna trvala už dva a pol roka, Nemecko predložilo Spojencom mierovú ponuku na ukončenie vojny. Ponuka bola založená na báze status quo ante, teda nikto nevyhral, nikto neprehral a nikto nebude platiť reparácie; každý jednoducho prestane bojovať a vráti sa domov. Nemecko sa nikdy nesnažilo …
Čítať viac »Následky vojny v Nemecku, časť 3
Britániu a Nemecko často nazývali „identickými dvojčatami“ Európy. Boli jednej rasy, s podobnou, dobre organizovanou a vysokou kultúrou, oba národy sa prikláňali k protestantizmu, agresívne išli za svojim cieľom, a oba mali za sebou dlhú históriu konštitučnej monarchie. Británia nemala nič proti Nemecku a ani Nemecko proti Británii. Jediné, čo …
Čítať viac »Následky vojny v Nemecku, časť 2
Dopad zmluvy na nemeckú ekonomiku Nemecká ekonomika bola v Európe pred vojnou najsilnejšia. Na konci vojny – rovnako ako ekonomika všetkých bojujúcich strán (s výnimkou Spojených štátov) – sa dostala do krachu. Rekonštrukcia zničenej ekonomiky po vojne je náročnou úlohou aj za tých najlepších okolností. Pod ťaživým tlakom Versailleskej zmluvy …
Čítať viac »Následky vojny v Nemecku, časť 1
Prvá svetová vojna sa zmenila v dlhodobý pat, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou skončil mierovou dohodou bez víťazov či porazených, pokiaľ by Spojené štáty zostali neutrálne. Celková presila britských, francúzskych a amerických vojsk v októbri 1918 bola väčšia, ako mohli centrálne mocnosti vydržať. Jedna za druhou začali postupne hľadať spôsob, …
Čítať viac »Mýtus o Nemecku Ako Národe Zla, časť 3
Propaganda vykresľovala Britániu ako „rytiera na bielom koni“, prichádzajúceho na pomoc násilne obsadenému neutrálnemu Belgicku. Toto bola cynická manipulácia verejnej mienky, pretože ak by Nemecko neporušilo belgickú neutralitu, Británia by to urobila bez zaváhania.
Čítať viac »