Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Sýria: Spojenci sa boja ruskej bezletovej zóny

Sýria: Spojenci sa boja ruskej bezletovej zóny

Ruské bojové stíhačky Su-27

Stíhačky, moderná protiletecká obrana: Rusko priviezlo do Sýrie aj zbraňové systémy, ktoré nemajú nič do činenia s bojom proti teroristom, alebo rebelom. Západné armády majú obavy.

Vladimír Putin zasa raz Západ prekvapil: šéf Kremľa dopravil od polovice septembra pôsobivé množstvo vojenského materiálu do Sýrie; v stredu nechal uskutočniť prvé letecké útoky. Avšak to ešte nebolo všetko – lebo čo Rusko dodalo do občianskej vojny poukazuje na to, že Putin má viac za lubom, ako len postupovať proti teroristom.

V ruskom vojenskom arzenáli v Sýrii sa nachádzajú podľa verejne dostupných informácií aj zbraňové systémy, ktoré z pohľadu západných expertov nemajú nič spoločné s oficiálnym cieľom Kremľa – bojom proti „Islamskému štátu“. Tak Moskva dodala do Sýrie stíhačky typu MiG-31 „Foxbat“, ako aj prepadové stíhačky typu Su-27 „Flanker“ pre vzdušný boj.

„Neviem o tom, že ‚Islamský štát‘ má lietadlá, proti ktorým by bola potreba pokročilých stíhačiek“, poznamenal hlavný veliteľ NATO Philip Breedlove v utorok vo Washingtone.

Starosti spôsobujú tomuto americkému generálovi zrejme aj protilietadlové systémy, ktoré Rusi taktiež inštalovali v Sýrii. Varoval pred vznikom ruskej „protileteckej obrannej bubliny“, ktorá by sa mohla rovnať bezletovej zóne pre západné ozbrojené sily. Vojaci hovoria o „Anti Access/Area Denial“ („A2/AD“). „Pozorujeme, že Rusi začínajú s výstavbou A2/AD-zóny v severovýchodnom stredozemnom priestore“, povedal Breedlove.

Západ sa obáva neoficiálnej bezletovej zóny

Pritom Rusi do Sýrie doteraz dodali len protiletecké obranné systémy krátkeho doletu SA-15 a SA-22 . Ale existujú aj tvrdošíjné fámy, že Moskva by mohla vyzbrojiť armádu Bašára Asada protileteckými obrannými systémami dlhého doletu S-300, to by bolo aj pre najmodernejšie západné bojové stíhačky enormným ohrozením. Kremeľ sa síce na nátlak USA v roku 2013 zriekol dodávky. Avšak Putin vtedy varoval, že sa v prípade „porušenia medzinárodných pravidiel“ môže rozhodnúť inak.

Aby sa Západu zabránilo v letoch nad Sýriou nemusí Rusko ani oficiálne vyhlásiť bezletovú zónu, nehovoriac hroziť zostrelením západných lietadiel. Moskva, musí urobiť len dve veci: vybudovať leteckú obrannú zónu a odmietnuť komunikáciu so západnými ozbrojenými silami.

Takéto obavy panujú zjavne aj v bruselskom hlavnom stane NATO. Existuje nebezpečie, že sýrske krízové územie nebude pre Alianciu „viac dosiahnuteľné“, povedal zdroj z NATO. Doteraz lietali USA, Veľká Británia a Francúzsko na letecké útoky v Sýrii.

Bývalý bojový pilot Bundeswehru potvrdil, že: „Aj keby Rusko a Západ chceli napadnúť rovnaké ciele, bolo by to neskutočne ťažké.“ Vzdušný priestor je v prípade konfliktu prísne zorganizovaný a rozdelený na koridory. „Všetko, čo letí mimo týchto koridorov, je ponajprv podozrivé“. Avšak rozlišovanie medzi – priateľ a nepriateľ – nie je medzi Ruskom a NATO „tak technicky, ako aj procedurálne“ zjednotené. Ak by Rusko nebolo pripravené na užšiu kooperáciu, boli by nasadenia západných bojových lietadiel pravdepodobne príliš riskantné.

Bude Rusko koordinovať útoky s Alianciou?

Minister obrany USA Ashton Carter poveril v stredu svojich spolupracovníkov nadviazať kontakt s Ruskom, aby sa dohodli nasadenia bojových lietadiel. „Nechceme, aby prišlo k nejakej nehode“, vysvetlil hovorca Pentagonu. Zodpovedajúce rozhovory by mohli, podľa údajov vlády USA, začať ešte vo štvrtok.

Ale či Rusi budú spolupracovať sa javí otázne. Tak Moskva informovala Západ o svojich prvých leteckých úderoch v Sýrii len jednu hodinu predtým – keď istý generál zašiel na veľvyslanectvo USA v Bagdade a informoval tamojší personál. Na nejakú koordináciu s Alianciou („deconfliction“) venoval Kremeľ už k tomuto momentu zrejme len málo pozornosti. Tento ruský generál mal Američanom poradiť, aby počas ruských útokov opustili sýrsky vzdušný priestor.

Naviac v súčasnosti poukazuje mnohé na to, že Rusko neútočí v prvom rade na „Islamistický štát“, ale pomáha sýrskemu prezidentovi Asadovi rozširovať vplyv v regióne. „Podivuhodné, ale oni nenapadli ‚Islamistický štát“, povedal francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov odporuje: V spolupráci so sýrskou armádou sme ostreľovali výlučne IS-ciele. Breedlove naproti tomu povedal, že Moskva chce Asadov režim „ochraňovať pred tými, ktorí ho dostávajú pod tlak“ – teda aj pred západnými ozbrojenými silami.

Ak by toto bola pravda, mala by Moskva malo záujmu na dohodách, ktoré by západným bojovým lietadlám dovolili naďalej v Sýrii operovať. V tomto prípade môže už len strach pred rozsiahlym incidentom odradiť spojencov od toho, aby vnikli do ruskej obrannej bezletovej zóny. Ak by Rusko, na oficiálnu prosbu sýrskej vlády, malo chrániť vzdušný priestor krajiny, bola by situácia ešte ťažšia.

Vniknutie západných bojových lietadiel, hovorí informovaná osoba, by potom mohlo znamenať „vysoko explozívnu situáciu“.

Zhrnuté: V západných vojenských kruhoch sa obávajú, že Rusko by mohlo v Sýrii zriadiť bezletovú zónu – a tým ďalšie nasadenia Západu v krajine občianskej vojny urobiť prakticky nemožnými. Ministerstvo obrany USA chce začať rýchle rokovania s Ruskom, aby zamedzilo vzniku bezletovej zóny nad Sýriou.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Spiegel, Markus Becker, Brusel

Poznámka redakcie:
Doteraz si podmienky v Sýrii diktovali západné mocnosti. Dnes sa situácia vyrovnala a nie je divu, že najväčším svetovým teroristom sa to nepáči. Uvidíme, nakoľko pomôže vstup Ruska do bojových operácii ukľudneniu situácie a nastoleniu poriadku. Obávam sa však, že tento región ešte dlho nebude oázou pokoja.

O ::prop

2 komentáre

  1. Je pre nás veľmi dobré, že v západných vojenských kruhoch sa obávajú ruskej vojenskej sily. Na žoldákov ISIL by mali rusi použiť obyčajnú muníciu, a na bojovníkov umiernenej opozície by mali použiť umiernenú muníciu (natretú inou farbou), po začistení zahrnúť túto chátru púštnym pieskom aj s ich USANATO poradcami.

  2. Ja osobne by som asi na spoluprácu a koordináciu s USA nepristal. Nevidím na to žiadny rozumný dôvod. Ten, kto bordel spôsobil, nie je schopný odstrániť ho. A prečo by sa mali USA pripisovať zásluhy za to, čo urobí Rusko?
    Ale keby už k tomu predsa len došlo – Rusi by podľa môjho skromného názoru mali pristať na spoluprácu s USA iba vtedy, keď USA dostanú súhlas od legitímnej sýrskej vlády, keď bude na 100% isté, že budú islamistov ničiť naozaj a nie tak, že im hodinu pred náletom povedia, že sa majú presunúť a ukryť, a keď bude isté, že USA nebudú bombardovať legitímnu sýrsku armádu ani civilnú infraštruktúru.

Pridaj komentár