Domov / Hlavná strana / Komentáre / Sú ostrovy Senkaku hodné vojny?

Sú ostrovy Senkaku hodné vojny?

senkaku„Vzájomná Americko-Japonská bezpečnostná dohoda z roku 1960 zaväzuje Spojené štáty k tomu, že budú akýkoľvek ozbrojený útok na akékoľvek územie, ktoré je pod správou Japonska, považovať za nebezpečný pre (Americký) mier a bezpečnosť. Toto by sa týkalo aj takých ostrovov, ako sú ostrovy Senkaku, ktoré si nárokuje Peking.“

Takto som to napísal pred 15 rokmi v „Republika, nie impérium.“

A tak sa i stalo. Spojené štáty sú dnes, kvôli svojej 53 ročnej zmluve, uprostred sporu medzi Japonskom a Čínou presne kvôli týmto ostrovom vo Východočínskom mori.

Tento spor o Senkaku, kvôli ktorému krúžia vojnové lode a lietadlá oboch národov okolo a ponad ostrovy, by mohol spôsobiť skutočnú vojnu. A ak sa tak stane, Amerika by v nej bola tiež.

Avšak prečo by to mal byť spor Ameriky?

Sovietsky zväz Nikitu Chruščova a Čína Maa Ce-Tunga, totalitné komunistické štáty, pred ktorým sme sa zaviazali brániť Japonsko, sú už dávno mŕtve.

Prečo sme potom stále povinní brániť nie len Japonsko, ale všetky ostrovy v ich správe? Prečo neboli anulované zmluvy, ktorými sme sa v Trumanovo-Eisenhowerovej ére zaviazali ísť do vojny s mnohými národmi, keď hrozby, kvôli ktorým tieto zmluvy vznikli, pominuli?

„Najčastejšou chybou v politike je pridŕžanie sa mŕtvych zásad,“ povedal Lord Salisbury. O žiadnom národe to neplatí viac, ako o Amerike 21. storočia.

Z nejakých dôvodov nemôžeme odísť. Zdá sa, že sme takí unesení svojou hrdinskou rolou v poslednej Studenej vojne, že to nemôžeme vzdať, hoci svet sa už pohol ďalej.

Po Čínskej deklarácii zóny vzdušnej obrany nad ostrovmi Senkaku (po čínsky Diaoyu), Južná Kórea vyhlásila svoju vlastnú zónu vzdušnej obrany, ktorá sa prekrýva s tou Čínskou i Japonskou.

Južná Kórea sa taktiež sporí s Čínou kvôli ponorenému útesu v Žltom mori, známom ako Ieodo, v Číne známom ako Suyan. Soul vybudoval námornú výskumnú stanicu na útese, ktorého hodnota je vyššia kvôli zásobám ropy a plynu pod okolitým morským dnom.

Tieto konfliktné tvrdenia Pekingu a Soulu môžu pre nás znamenať problém – pretože, kvôli našej vzájomnej bezpečnostnej dohode z roku 1953, by útok na Juhokórejské územie bol považovaný za „nebezpečný pre mier a bezpečnosť Ameriky.“

Nateraz bola reakcia Číny na Juhokórejskú zónu vzdušnej obrany umlčaná. Pretože Peking sa zameriava na Japonsko.

Avšak, Južná Kórea má taktiež dlhotrvajúci spor s Tokiom kvôli reťazi ostrovov v Japonskom mori.

Pre Kórejčanov sú tieto ostrovy Dokdo, pre Japoncov, Takešima.

Máme tu teda tri prekrývajúce sa identifikačné zóny vzdušnej obrany – čínsku, japonskú a juhokórejskú – a tri územné spory – medzi Čínou a Japonskom, Čínou a Južnou Kóreou, a medzi Japonskom a Južnou Kóreou.

A všetky tri národy si nárokujú právo lietať svojimi stíhačkami v týchto zónach, a zamedziť prístup cudzím stíhačkám.

Amerika má nad týmito krajinami, z ktorých všetky majú nové vlády, ktoré sú stále viac nacionalistické, kontrolu.

A tento týždeň sa objavil ešte zlovestnejší mrak.

Tridsaťročný vodca Severnej Kórei Kim Čong-un, ktorý robil čistky vo svojej strane a armáde, zosadil na základe obvinení z korupcie svojho strýka a mentora Čang Song-tchéka, druhého najmocnejšieho muža režimu.

Kim údajne dal popraviť dvoch Čangových pomocníkov, a teraz hromadí lode a lietadlá pozdĺž svojej západnej námornej hranice s Južnou Kóreou, mieste prechádzajúcich konfliktov medzi Severom a Juhom.

Kim taktiež môže chystať prevedenie štvrtého jadrového testu.

Akákoľvek zrážka medzi Severom a Juhom by okamžite vyžadovala Spojené štáty, ktoré 60 rokov po skončení Kórejskej vojny majú na polostrove stále 28500 vojakov, s tisíckami priamo v Demilitarizovanej zóne.

A, aby sme nezabudli, Spojené štáty majú s Filipínami podpísanú bezpečnostnú dohodu z roku 1951, ktorá nás zaväzuje k obrane týchto ostrovov. Avšak, i Manila je zapletená do sporu kvôli ostrovčekom ako Mischief Reef a Scarborough Shoal v Juhočínskom mori, ktoré Peking vyhlásil za zvrchované územie.

Bezpečnostné zmluvy Spojených štátov s Manilou a Tokiom boli uzavreté na obranu týchto krajín pred Čínsko-Sovietskym blokom, ktorý už neexistuje.

Naša dohoda so Soulom bola podpísaná v čase, keď bola Južná Kórea po troch rokoch vojny spustošená a keď trpela nedostatkom/bola opustená. Dnes má Juh dvojnásobnú populáciu a 40-krát silnejšiu ekonomiku, ako Sever. Prečo tam stále sme?

Ani jedna politická strana Spojených štátov nepreukázala čo i len najmenší záujem na prehodnotení týchto vojnových záruk s otvorených koncom, aj keď sa zdá byť isté, že jeden z tých 50- až 60-ročných záväzkov nás raz zatiahne do konfrontácie, ak nie rovno do veľkej vojny.

Dnešná zahraničná politika Spojených štátov sa zdá byť zakorenená v dôležitých záujmoch menej, než v nostalgii pre Studenú vojnu. Zdá sa, že to, čo pred pol storočím povedal Dean Acheson o Britoch, sa dá povedať o nás:

Američania prišli o impérium – a ešte nenašli svoj funkciu.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Odporúčame vynikajúcu knihu tohto autora: Patrick J. Buchanan – Smrt Západu

O ::prop

2 komentáre

  1. Doktor Jajbolíto

    Pre psychopatov=politikov absolútne žiadny problém. Zabíjalo sa pre iné prkotiny než je táto vec.

  2. Ľudksá blbosť = najspoľahlivejšia konštanta celých dejín.

Pridaj komentár