Domov / Hlavná strana / História / Stepan Bandera vo svetle faktov

Stepan Bandera vo svetle faktov

smigel6V súvislosti so situáciou na v Kyjeve na Ukrajine sa často skloňuje pojem „banderovci“, obvykle spolu s ďalšími prívlastkami ako „nacisti“, či „fašisti.“ Kto teda vlastne bol ten Bandera, ktorý je – vďaka boľševickej propagande – synonymom zla? Na to si musíme urobiť malý exkurz do histórie.

Stepan Bandera sa narodil 1.1.1909 v meste Staryj Uhryniv. Od roku 1919 študoval na ukrajinskom gymnáziu v Stryji až do roku 1927. Vždy sa silne angažoval za ukrajinskú samostatnosť a od roku 1929 bol členom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN). Na to, aby sme pochopili vtedajšie postoje a činy Stepana Bandery, musíme si povedať aj niečo z histórie boja za ukrajinskú samostatnosť a chápať ho v kontexte doby.

Už po februárovej revolúcii v roku 1917 vznikla ukrajinská Ústredná rada so sídlom v Kyjeve, ktorá rokovala s ruskou Dočasnou vládou o autonómii Ukrajiny v rámci Ruska. Do toho ale prišiel boľševický prevrat v októbri 1917 (známy ako VOSR – Veľká októbrová socialistická revolúcia). Po tomto puči odmietla Kyjevská Ústredná rada jednať s komunistickou vládou a 22. januára 1918 vyhlásila v Kyjeve nezávislú Ukrajinskú ľudovú republiku. Boľševici však postupovali svojím vtedy obľúbeným postupom a v Charkove zjazd sovietov vyhlásil v decembri 1917 Ukrajinskú sovietsku republiku. Za podpory boľševickej armády následne obsadili takmer celú Ukrajinu. Sovieti sa ale nedokázali dohodnúť s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom na podmienkach mieru a tak tieto mocnosti uznali ukrajinskú Ústrednú radu za predstaviteľku Ukrajiny. Ústrednú radu následne rozohnali a na jej miesto dosadili svoju bábku v podobe cárskeho generála Pavla Skoropadského (vláda Hajtmanátu). Toto bezvládie a chaos pokračovalo aj naďalej. Na území Ukrajiny došlo k občianskej vojne, keď sa na území Ukrajiny preháňali striedavo vojská Poľska, mocností Dohody, ukrajinské, boľševické a bielogvardejské, nepočítajúc množstvo miestnych anarchistických atamanských bánd. Tento chaos sa skončil podpísaním mierovej zmluvy v Rige 18. marca 1921, keď sa Ukrajina rozdelila medzi Poľsko a boľševické Rusko.

Ukrajinská elita emigrovala za hranice, kde vznikali rôzne centrály a organizácie, ktorých bolo niekoľko stoviek. Nevyhlo sa tomu ani Československo, kde ich taktiež bolo niekoľko desiatok. Jednou z najvýznamnejších bola Ukrajinská vojenská organizácia (UVO) so sídlom v Prahe. Viedol ju bývalý cársky dôstojník – plukovník Eugen Konovalec. Mala heslo “Ukrajina Ukrajincom bez Rusov, Poliakov a Židov”, proti ktorým bola odhodlaná bojovať “do poslednej kvapky krvi”. Neskôr sa UVO presunula do Berlína a začala spolupracovať s nemeckou rozviedkou, ktorá ich školila a budovala základnú štruktúru budúcej ukrajinskej armády. Výzvednú, sabotážnu a diverzantskú činnosť vykonávala hlavne v Poľsku na území Haliče, kde sa pokúsila aj o atentát na maršala Józefa Piłsudského. Na svetovom kongrese nacionalistov vo Viedni roku 1929 vznikla Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá pod vedením E. Konovalca predstavovala ideologickú základňu hnutia. UVO tvorila jej vojenskú zložku.

Ukrajinský nacionalizmus ale prosperoval aj na území Ukrajiny, nielen v zahraničí. Ukrajina bola rozdelená medzi Poľsko a ZSSR, ale oba štáty pristupovali k ukrajinským územiam ako ku kolónii. Postavenie Ukrajincov sa značne zhoršilo. Poľská vláda na prejavy nespokojnosti reagovala represiami a len v roku 1930 vypálili poľské trestné oddiely viac ako 800 ukrajinských a bieloruských dedín. Na strane ZSSR to nebolo o nič lepšie. Pod vplyvom stalinských zločinov, represálií, vyhľadávania tzv. buržoáznych nacionalistov a umelo vyvolávaných hladomorov (1933 – 1934) rástol extrémny nacionalizmus.

Na štátny teror reagovali ukrajinskí nacionalisti terorom a atentátmi najmä na predstaviteľov Poľska. Samotný Bandera bol odsúdený za podiel na atentáte na poľského ministra vnútra Bronisława Pierackého v roku 1934 na trest smrti. Tento bol následne zmenený na doživotie. Z väzenia bol Bandera prepustený až Nemcami v roku 1939. V tej dobe sa v OUN vyostrovali spory v otázkach ďalšieho postupu. Od roku 1940 existovali paralelne dve vetvy OUN – jedna s pôvodnými zakladateľmi OUN-M (Meľnyk, Baranovskyj, Suško, Ctiborskyj) a druhá, mladá a radikálna banderovská OUN-B, tvorená Banderom, Steckom, Šuchevyčom. Títo požadovali upustiť od orientácie iba na Nemecko a nadviazať kontakty so západnými mocnosťami. S postupom nacistov počas prvých rokov druhej svetovej vojny však obidve frakcie stavili na Nemecko, dokonca s jeho pomocou vznikli dve vojenské formácie – Nachtigall (z kruhu Banderu) a Roland (zo stúpencov Meľnyka), ktoré boli nasadené pri okupácii Poľska.

Keď sa banderovci s jednotkou Nachtigall po prepadnutí ZSSR ocitli v Ľvove o sedem hodín skôr ako nemecké vojsko, z haličskej metropoly vyhlásili 30. júna 1941 obnovenie samostatnosti Ukrajiny. Nacistické vedenie však odopieralo hovoriť o nezávislom štáte a dalo sa na cestu teroru voči vedeniu OUN-B, ktoré odmietlo odvolať tento akt. Banderu, Stecka a iných internovali do koncentračného tábora v Sachsenhausene, ďalších popravili za nepriateľský postoj k tretej ríši. Medzi nimi bol aj dvaja bratia Stepana Banderu, ktorí zahynuli v Osvienčime.

upa1V roku 1941 vznikla UPA (Ukrajinská povstalecká armáda), ktorú viedol Taras Buľba-Borovec. Tento nebol členom OUN, ale organizoval nepravidelné jednotky ukrajinskej milície. Sprvu bojoval proti červenej armáde, ale keď sa ich pokúsili Nemci rozpustiť, prešli na partizánsky spôsob boja. Bojovali proti boľševikom, nacistom aj Poliakom. Ich nacionalistické heslá im zabezpečovali masový príliv dobrovoľníkov. Banderovskej OUN sa model boja buľbovcov zapáčil, premenovala sa na UPA a v polovici roka 1943 násilne začlenila do svojich radov takmer všetky oddiely Buľbu-Borovca a meľnykovcov. Počas vojny sa UPA na teritóriu Ukrajiny a juhovýchodného Poľska snažila hrať rolu tretej sily. Napríklad len v jeseni 1943 uskutočnila 47 bojových akcií proti Nemcom a 54 proti boľševickým partizánom. Ako odpoveď na predošlú ukrajinofóbnu politiku poľskej vlády sa jedným z hlavných objektov útokov UPA stali oddiely Armie Krajowej – Poliaci, potom komunisti, sovietski kolchozníci, Židia.

Po roku 1945 na území oslobodenom od Nemcov – v Haliči, vo Volyni a v Polesí – sa rozpútala občianska vojna. Kde región na pohľad ovládali komunisti, panovala neviditeľná a tvrdá ruka OUN a UPA, ktorá kládla odpor sovietskej moci, červenej armáde a sovietskym orgánom štátnej bezpečnosti (NKVD). V priebehu takmer desiatich rokov (banderovské podzemné hnutie existovalo na západnej Ukrajine až do roku 1950, jej pozostatky do roku 1953) ich členovia vraždili straníckych a sovietskych pracovníkov, miestnych boľševických a kolchozných aktivistov, útočili na miestne bezpečnostné oddiely, podpaľovali vládne a úradné budovy, kolchozy, sovchozy atď. Pri diverziách, sabotážach a teroristických činoch počas najvyššieho stupňa činnosti banderovského nacionalistického podzemia (1944-1946) zahynulo okolo 30 000 predstaviteľov orgánov sovietskej moci a tisíce miestnych obyvateľov. Tento boj riadil Bandera, ktorého Nemci prepustili z koncentračného tábora vo februári 1945.

Stepan Bandera bol zavraždený agentom KGB v Mníchove 15. apríla 1959 na rozkaz Nikity Chruščova a šéfa KGB Alexandra Šelepina. Počas celého svojho života sledoval jediný cieľ – slobodnú Ukrajinu. Pre dosiahnutie svojho cieľa si nevyberal prostriedky a spojil sa s kýmkoľvek, kto mu umožňoval priblíženie k tomuto cieľu. Toto oportunistické správanie mu vynieslo veľa neprajníkov medzi historikmi. V povojnovom Československu vďaka boľševickej propagande jeho povesť a povesť „banderovcov“ dosiahla úroveň nemilosrdných katanov všetkých, ktorí sa im dostali pod ruky. Svedectvá z tej doby ale naznačujú, že obyčajní Slováci tesne po vojne boli „banderovcom“ skôr naklonení a snažili sa im pomáhať. A to aj napriek riziku, že natrafia na falošných „banderovcov“ – skupiny NKVD vydávajúce sa za oddiely OUN a šíriacich teror medzi civilným obyvateľstvom. Cieľom týchto akcií NKVD bolo odradiť civilné obyvateľstvo od podpory OUN.

Stepan Bandera nebol teda žiadnym nacistom a už vôbec nie fašistom. Počas nástupu nacizmu totiž sedel v Poľskom väzení, z ktorého ho síce Nemci oslobodili, aby ho o necelé dva roky uväznili v koncentračnom tábore, kde bol internovaný takmer až do konca vojny. Stepan Bandera bol v prvom rade nacionalista, ktorého ideológia príliš nezaujímala. To, čím sa previnil, bola jeho ochota bojovať za Ukrajinský národ proti všetkým, ktorí ho utláčali a vykorisťovali – Židom, Poliakom, Rusom, boľševikom, ale aj nacistom.

Po vojne Bandera pokračoval vo svojom boji za samostatnú Ukrajinu so súhlasom západných veľmocí. Neprestal dúfať aj so svojimi stúpencami, že západ, najmä USA, im pomôžu. Tieto nádeje však boli márne. Jediné, čoho sa dočkali, bola iba ďalšia zrada, tentoraz od „demokratických“ a „spravodlivých“ západných mocností, ktoré falošnými sľubmi pomoci odsúdili na smrť desiatky až stovky tisíc ukrajinských vlastencov.

Toto vedomie zrady na ukrajinských vlastencoch dohnalo Jamesa Forrestala – tvorcu a vodcu tajných operácií CIA a ministra obrany – až k samovražde. Posledné hodiny svojho života strávil Forrestal opisovaním veršov chóru zo Sofoklovej tragédie Aiás, keď sa odrazu zastavil uprostred slova slávik. Napísal len „sláv…“ a potom sa vrhol z okna svojej izby v šestnástom poschodí. Krycie meno Slávik (Nightingale) patrilo ukrajinskému podzemnému odbojovému zoskupeniu – „banderovcom“, ktoré viedlo s Forrestalovým súhlasom tajnú vojnu proti boľševikom…

Autor: Erich Vinclav, www.protiprudu.org
Čítajte tiež: Banderovci očami historikov

O ::prop

23 komentárov

  1. Rovnako ako generál Vlasov bohužial ani Bandera nepochopil, že pokial nebudú mať mocnosti záujem na nezávislom štáte, neuspeje. V dnešnej dobe sa odvolávať na Banderu nevidím ako šťastný nápad.

  2. The Untold Story of Nazi Racial Laws and Men of Jewish Descent in the German Military
    http://www.kansaspress.ku.edu/righit.html
    Fašista Franco zachránce Židů
    http://tnit.fr/cs/c105.htm

  3. „Práca“ ukrajinských nacionalistov ……..

    http://img134.imageshack.us/img134/1794/54293379.tif

  4. Úžasný materiál,plagiát, v titulku je Bandera so svetle faktov, žiadny fakt,niečim podložený.. Nečudujeme sa. Tento životopisec, patrí do Naše Slovensko. Jeho šéf píše Janukovyčovi, aby sa nevzdal a tento zasa chváli Banderu. To už tam možno zverejniť aj nekrológ .Biľaka, od jeho zaťa , predsedu KSS. Alebo chvála hnutiu Femen, ktoré financuje Soros, ten možno zaplatí.V článku Europa : ako ďalej totiž odpovedá prop zrejme administrátor nespokojným blogistom,,pošlite 5O eur a uverejnime hocičo. Také hocičo ako článok A. Strija, na hlavnej stránke svieti aj jeho citát, tiež plagiát. Už len treba dodať, že …zlé úmysly končia na súčasnom prop. Starý zlatý prop je. minulosť, toto nie je proti prúdu, čiže proti systému, doma či o svete ale autorská kôpka, ktorú treba poslať do blázninca, kde si bude robiť z novín loďky a čakaj kým pripláva Kolumbus…Adieu.

  5. „Vo svetle faktov“ by bolo vhodné ešte pripomenúť niekoľko pozabudnutých detailov o vraždách, atentátoch, zastrašovaní a ponižovaní všetých, ktorí benderovcom pripadali ako nepriatelia. Psychopatická nenávisť k Poliakom, Rusom, Rusínom a Židom, Sadistické metódy mučenia, vraždenia a zastrašovania boli ich bežnými pracovnými metódami. Tak napríklad v mestečku Baligród postrieľali v r. 1945 ľudí vychádzajúcich z (katolíckeho) kostola. V blízkej Soline desať Poliakov zavraždili, domy podpálili. V Myczkowciach zavraždili dvanásť obyvateľov. Vrážd a svinstiev napáchali toľko, že by to bolo na veľmi hrubú knihu. Svojim vyčínaním neraz prekvapili aj nemeckú okupačnú správu. V ich radoch bol celý rad zbehnutých vojakov, kriminálnikov a lotrov, ktorí sa nemali kam schovať. takisto velmi pestrého národnostného zloženia.
    Obhajoba benderovcov a rečnenie o „boľševickej propagande“ je nechutné zavádzanie čitateľa. Je mi jasné, že vo vojne niet svätých, že zločinov sa dopustili všetky zúčastnené strany, víťazov nevynímajúc. Ale tento článok je ďaleko od objektivity.

    • To mi pripomína argumentáciu:
      Tiso bol prvý slovenský prezident
      Vyhlásil vojnu bratom slovanom!
      Alexander Mach sa narodil 11.10.1902
      Ale vraždil židov!

      🙂

      • Celá táto vec okolo Banderovcov je nezmysel. Keby bojovali proti boľševizmu prosím ale oni bojovali proti Rrusom ako takým, proti etniku, tieto smiešne zakrývania neobstoja. Aj na Ukrajine je jasne cítit aký postoj majú Banderovci k Rusom ako takým, nie k boľševizmu a sloboda Ukrajiny je sprostá zámienka pretože Banderovci sú poslední, ktorí by niekomu priniesli slobodu. Jediné o čo im ide je moc, to isté čo Putinovi v Rusku a diktátorom vojensko priemyslného komplexu na západe. Banderovci nenávidia Rusov ako takých, nie boľševizmus a má to čo dočinenia aj s náboženstvom, ktoré už tisícročie vyvoláva bratské konflikty a štiepi slovanské krajiny, na menšie celky neschopné uhájiť svoiju svojbytnosť. Keď zistili že slovano árijcov neporazia silou, tak sa im snažia implantovať od mala do hlavy náboženské a iné predsudky vďaka ktorým sa zničíme sami a to čo ostane bude absolútne neschopné sa obrániť.
        Bohužiaľ Rusko je už storočia pod kontrolou neslovanov. Už od vlády prvých Romanovcov neslovanskej to západnej teutónskej dynastie.

        • Na jednej strane je pravda, že nenávidia aj Rusov ako takých, ale to je dané znova boľševizmom, ku ktorému sa množstvo Rusov hlási a relativizuje zverstvá páchané na Ukrajine, zo strany boľševikov.

  6. Tu je pekne rozpracovany povod Trizubu (Banderovci) a ostanych skupin, ktore sa zucastnili ozbrojenych akcii na Majdane:
    http://www.lipsic.net/2014/03/koho-a-preco-podporil-lipsic-na-ukrajine-2/

  7. http://www.idd.mid.ru/inf/inf_01.html Ministerstvo zahraničných veci na svojej stránke rozmiestnilo doteraz tajné informácie o nacionalistických skupinách na Ukrajine v čase vojny

    • A prečo boli až doteraz tajné? Veď to boli nepriatelia, treba všetky zverstvá ukázať. A to je ich iba toľko? To je naozaj všetko? Alebo sú to iba „vybrané spisy“, ktoré sa ráno náhodou objavili niekomu na stole? Ja by som povedal, že by toho malo byť za poriadnu miestnosť, pri tých všetkých zverstvách, čo páchali.

    • Insider: Proč se najednou Stepan Bandera objevil znovu na „rusko-ukrajinské scéně“?

      David Svoboda: Demonstrace na kyjevském Majdanu odstartovaly velmi napjatou a neurotizující situaci, v níž Ukrajina sehrává roli výrazně emancipující se – na Rusku nezávislé – země. Proto je užitečné vědět, že ruské – a já bych řekl dokonce sovětské – zaujetí Stepanem Banderou a banderovci se táhne už od druhé světové války. Přičemž banderovština a Bandera jsou pouhou mutací v démonologickém slovníku ruské propagandy. Před Banderou totiž Rusové obdobně strašili mnohem umírněnějším kozáckým atamanem Symonem Petljurou, který rovněž usiloval o nezávislost Ukrajiny. V protiukrajinské propagandě Moskva využívá celý řetězec různých osobností z historie. A Stepan Bandera je podle nich jednoduše banditou, teroristou, antisemitou… a bůhví čím ještě. Nálepku Bandery tak mají i zcela geograficky a sociálně odlehlá hnutí. Za banderovce tedy Moskva považovala a považuje třeba pobaltské partyzány. A dokonce i ty rumunské v dnešní Moldávii, kteří stáli na zcela opačné straně než ukrajinští nacionalisté. V ruském slovníku se zkrátka jméno Bandera rovná banditovi.

      A možná dosud i v tom českém, ne?

      A víte, že ano? Vyznamenala se v tom zejména československá kinematografie. Ať již jde o snímek Stíny horkého léta či Akce B. V Akci B střílí dokonce v roli banderovce jedna z pozdějších velkých ikon disentu ze samopalu do dětí a žen. Jméno Bandera tak získalo postupně dvojí náboj: ten revoluční – vlajka -, ale i zločinecký – bandita a vrah. Avšak i mezi ukrajinskou nacionální krajní pravicí se názory na Stepana Banderu různí.

      Tahle skupina není mimochodem nikterak silná, jak tvrdí ruská média, od nichž strašení banderismem přebírají západní i čeští novináři. Buď tu máme nekriticky oslavné, anebo naopak dehonestující publikace o Banderovi. A pak je tu pohled Moskvy: Bandera je pro ni symbolem nenávistné zvlčilosti, barbarských zločinů a nacistické okupace. A mám-li to říct ještě ostřeji – až zvířecí nenávisti k sovětským výdobytkům, k sovětským lidem, k sovětské Ukrajině.

      Vypadá to, že Moskva využívá Banderovo jméno docela hloupě, jenomže ono to podle všeho zabírá…

      Pokud by tedy dnes Rusové oponovali heroizujícím pověstem či nacionalistické literatuře o Banderovi vyváženým pohledem na jeho život, dosáhli by toho ve své protiukrajinské propagandě mnohem víc než dosud. Mezi Majdanem a dávnými ukrajinskými radikály žádná spojitost jednoduše není.

      Pro nás je možná dost senzitivní přechod banderovců či vojáků UPA přes Slovensko… ale možná jen díky komunistické propagandě.

      Přítomnost jednotek UPA na Slovensku se datuje někdy od léta 1945. Území Slovenska využívali k oddechu, aby nabrali síly, než se zase vrátí do válečného kotle na polsko-sovětském pomezí, kde UPA bojovala proti polskému režimu i sovětskému komunismu. V roce 1946 pak UPA chtěla na Slovensku ovlivnit volby tím, že lidem vysvětlí, co je to ve skutečnosti ruský bolševismus.

      Agitátoři UPA se proto řídili přísnými pravidly, jak mají s lidmi na Slovensku jednat: museli být například čistí a všemožně lidem na Slovensku pomáhat. V sedmačtyřicátém se pak jednalo o velký průchod jednotek UPA Slovenskem s tím, že UPA bude v boji proti Stalinovi pokračovat na Západě. Tehdy už šlo o desperáty, kteří bojovali proti všem. Marné byly jejich dopisy OSN či prezidentu Edvardu Benešovi, v nichž se snažili vysvětlit své cíle a poukázat na tragický úděl zotročované Ukrajiny.

      Za tento svůj pohled si zřejmě užijete dost kritiky. A nejvíc možná od pamětníků.

      To je docela možné. Je na míle vzdálený zjednodušené představě, že na Slovensko vpadli jacísi trhani a začali vraždit muže a znásilňovat ženy.

      http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinista-strach-z-banderovcu-je-dilem-ruske-propagandy/r~6637ce22aa9111e39f1f002590604f2e/

  8. môj zlatý, však nemôžu pustiť tie info s ktorými sa pracuje, to máš ako s tým archívom o židoch, keby ich otvorili, tak spadneme na bradu, pracuje sa s nimi, dá sa s nimi držať na uzde táto nácia, všimni si to, raz popustia a už sa vrtia izraeliti, potom zasa pritiahnu a už je pokoj. Tak to chodí na tomto svete, chceš to zmeniť, skončíš v betóne. Takých už bolo a už ich niet.

  9. Zločiny aké napáchali banderovci sa za žiadnych okolností nedajú ospravedlniť, presne ako sa nedajú ospravedlniť zločiny nacistov, boľševikov a iných, ani ich obhajoba a relativizovanie. Jediné čo môžeme, je do istej miery pochopiť tieto zločiny. Tie boli vyvolané zverstvami akých sa dopustili iný na ukrajinskom národe, v prvom rade boľševici, ktorí rozpútali hladomor, prakticky genocídu Slovanov. Preto ak sa má diskutovať o banderovcoch, tak sa musí povedať aj dôvod, nie iba následky. Jedine tak sa dá aspoň do istej miery pochopiť a vysvetliť prečo to robili. Ide o ich nenávisť voči boľševikom, Poliakom a židom, nie ich zločiny na civilnom obyvateľstve, ktoré s nimi nemalo a nechcelo mať nič. Samozrejme objektívne, rovnako ako napr. v prípade holokaustu, kedy by už bolo na čase vyvrátiť jeho oficiálnu verziu, že tam zahynulo niekoľko miliónov obetí, hoci už aj rabín priznal, že to bol cca milión. Nerovný meter a propagandu víťazných mocností, ktorá zamlčiava, prekrúca a zveličuje by už bolo na čase odstrániť.

    • Tu musím dodať jednu vec. Zločin je to, čo za zločin označí víťaz, resp. vládca. Teda zločinom nebolo vypaľovanie a drancovanie ukrajinských dedín a vraždenie ukrajinského obyvateľstva boľševikom, to bol „spravodlivý boj“ proti odporným nacionalistom. Na druhú stranu, odpor ukrajincov proti tomuto „spravodlivému boju“ bol odporným aktom terorizmu. Ale pozor – iba v bývalom ZSSR a jeho satelitoch, na Ukrajine to berú inak. Dejiny píšu víťazi, oni určujú, kto bol v práve a kto nie. Preto mlieť o nejakej (ne)spravodlivosti je totálna hlúposť. Spravodlivé a správne je všetko, čo pomôže vyhrať. Vždy to tak bolo, je a aj bude. Nie že by som to obhajoval, ale tak to proste je. Keď Srbi zahájili policajné a vojenské akcie proti albánskym ozbrojencom, to bol akt teroru. Keď americké lietadlá vybombardovali srbský civilný vlak, to bol akt spravodlivosti. Preto pliesť reči o nejakej spravodlivosti, ktorá nikdy nebola, nie je a ani tak skoro nebude (ak vôbec), je nezmyslom.

  10. Jozef Nikde som sa nedočítal o príčinách takej silnej nenávisti ukrajinských vlastencov voči Židom, veď nenávisť nevzniká z ničoho nič !!!

Napísať odpoveď pre Jozef Zrušiť odpoveď