Domov / Hlavná strana / Recenzia / Stalin: Trvalý odkaz

Stalin: Trvalý odkaz

stalin-the-enduring-legacyNa začiatku roka 1989 som si myslel, že „Rusko“ (ZSSR) bolo ríšou zla, totalitárnym systémom založeným na represii a propagande, usilujúcim sa o svetovú nadvládu. Tiež som si myslel, že Spojené štáty boli hlavnou prekážkou sovietskeho ovládnutia sveta a záštitou slobody. Ale na konci roka 1989 som bol od radosti celý bez seba, pretože Amerika po dlhšom čase dosiahla, že v ZSSR došlo k zrúteniu jeho vnútorných podmienok predtým, než mohlo vrhnúť svoju sieť na celý svet.

Dnes však vidím veci odlišne. Ako mnoho bielych nacionalistov i ja vnímam Spojené štáty ako ríšu zla, ako mäkký totalitárny systém založený na klamstvách a represii, usilujúci sa o globálnu nadvládu. V skutočnosti je náš systém postavený na rovnakej lži ako komunizmus: ľudskej rovnosti. Navyše Rusko je teraz hlavnou baštou stojacou proti americkej globálnej dominancii.

Avšak teraz nie je v stávke „sloboda“, ale niečo ďaleko dôležitejšie, keďže nekontrolovateľný americký štýl globálneho liberalizmu a kapitalizmu znamená smrť bielej rasy. Ak chceme, aby naša rasa prežila, Rusko musí stáť pevne proti globalizácii, až kým americký systém nepodľahne svojim vnútorným rozporom a skolabuje predtým než by stiahol zvyšok sveta so sebou.

Kniha od Kevina Boltona Stalin: Trvalý odkaz nám ukazuje, že korene dnešnej globálnej situácie sú ďaleko hlbšie než som si predstavoval.

Stalin je jedným z najväčších monštier a Boltonova kniha sa to nepokúša popierať alebo minimalizovať jeho zločiny, hoci osobne by som považoval takýto revizionistický plán za zaujímavé čítanie vzhľadom k tomu, že obraz Stalina bol vytvorený rovnakými ľuďmi, ktorí vytvorili i obraz Hitlera, ktorý je z veľkej časti falošný.

Bolton sa sústreďuje na Stalinov „odkaz“, menovite jeho ovplyvnenie dnešnej reálpolitiky, t.j. konfliktu medzi silami globalizácie a silami národného sebaurčenia. Zároveň nám ukazuje, že Stalinov úhlavný nepriateľ je rovnaký ako náš, t.j. medzinárodná židovská komunita, napriek tomu, že sám Stalin to nikdy takto nevnímal.

Boltonova kniha je plná prekvapujúcich odhalení.

V 1. kapitole s názvom „Stalinov boj proti medzinárodnému komunizmu“ načrtáva základ Stalinovho konfliktu s Trockým. Potom čo sa dostal k moci, Stalin zmenil celý rad politických rozhodnutí zavedených Leninom a podporovaných Trockým a jeho stúpencami.

Pokiaľ ide o hospodársku politiku, tak Lenin a Trocký presadzovali zbližovanie s medzinárodným kapitalizmom, obzvlášť s medzinárodnými židovskými bankami, ktoré financovali boľševizmus od samého začiatku. Avšak Stalin nebol Žid. Bol ortodoxným komunistom. Financoval revolúciu vykrádaním bánk, nie braním pôžičiek. Takže Stalin obrátil ZSSR smerom k ekonomickej sebestačnosti a totálnej kolektivizácii priemyslu a poľnohospodárstva s katastrofálnymi dôsledkami pre roľníkov a robotníkov.

Na druhej strane Stalin pretláčal zdravšiu politiku v spoločenskej oblasti. Snažil sa vzkriesiť rodinu a manželstvo, obmedziť prístup k potratom, obnoviť disciplínu a štandardy vo vzdelávaní a bojovať proti „vykorenenému kozmopolitizmu“ a „formalizmu“ v umení a kultúre v prospech umeleckých štýlov zakorenených v ľudovom umení a schopných pritiahnuť a pozdvihnúť vkus más.

Stalin je široko odsudzovaný ako barbar, ale pravdou je, že mal v skutočnosti dobre vyvinutý vkus v umení a hudbe. Pozitívny efekt, ktorý mal na sovietsku kultúru, možno dobre ilustrovať, keď porovnáte Šostakovičovu Štvrtú symfóniu – avantgardný nezmar, ktorý pod paľbou kritiky upadol do zabudnutia – s jeho Piatou symfóniou, jednou z najúžasnejších symfónií 20-teho storočia, ktorú z neho Stalin vyžmýkal pomocou múz teroru.

Bolton nám nikdy neposkytuje vysvetlenie, prečo Stalin robil to, čo robil. Čo ho prinútilo byť takým tvrdým. Bol očividne vysoko inteligentný, podarilo sa mu prekabátiť niektorých z najprefíkanejších štátnikov a intrigánov. Bol tiež preukázateľne zbehlý v marxistickej teórii a javil sa ako úprimný komunista. Mal tiež slušné znalosti z histórie a excelentný vkus v hudbe.

Napriek tomu sa zdá, že mu úplne chýbala morálka a ľudskosť. Nebol Rusom, takže nemohol byť obvinený z nacionalistického sentimentu. Bol tiež ateistom, takže náboženstvo nehralo v jeho živote žiadnu rolu. Nebol sentimentálnym pokiaľ ide o minulosť a bol hlboko revolučný. A napriek tomuto všetkému, možno z číreho pragmatizmu, bol to práve Stalin, ktorý dal Sovietskemu zväzu nacionalistickú, z časti spoločensky konzervatívnu, formu socializmu.

2. kapitola s názvom „Stalin a umenie vykoreneného kozmopolitizmu“ sa zaoberá blízkym vzťahom medzi trockistickými exulantmi v Spojených štátoch, Centrálnou spravodajskou agentúrou a Rockefellerovou nadáciou a ich propagáciou abstraktného expresionizmu a ďalších foriem moderného umenia, ako americkej odpovede na stalinistickú obmedzenosť.

Skutočnosť, že americká vláda nakoniec použila daňové peniaze farmárov z štátu Idaho a texaských rančerov, aby propagovala kultúrny boľševizmus v umeleckom svete ako čisto symbolický element trockistickej opozície voči Stalinovi je, úprimne povedané, fascinujúca. Kedykoľvek bieli povolia kritickú masu Židov v našej spoločnosti, tak sa zdá byť nevyhnutným, že sa staneme pešiakmi v židovských machináciách, dokonca v rámci tajomných sporov „vnútorných strán“, ktoré sú úplne odtrhnuté od reality.

Kapitola 3: „Moskovské procesy v historickom kontexte“ je najpozoruhodnejšou kapitolou tejto knihy. Bolton tu podrobne ukazuje, akým vierohodným bol Stalinov prípad proti trockistickej opozícii. Skutočnosť, že mnohé zo Stalinových politických preferencií boli v rozpore s etnickými záujmami a vkusom boľševického veľkého židovského kontingentu znamenala, že Stalinova politika sa javila najviac etnocentrickým židovským komunistom, ktorí sa stali jadrom trockého opozície, ako antisemitská. (Neskôr sa sionistické krídlo trockistického hnutia stalo základom pre neokonzervativizmus).

Ale nazvať Stalina antisemitom by bol nezaslúžený kompliment. Áno, bol anti-trockistom. Áno, neskôr bol tiež antisionistom. Áno, Stalin zabil množstvo židovských boľševikov. Ale nikto nemohol očistiť prevažne židovskú stranu bez toho, aby sa zbavil niektorých Židov. Napriek tomu Stalin zachovával lojalitu k mnohým židovským komunistom až do úplného konca. Čiže Stalin bol antisemitom iba v zmysle termínu Joea Sobrana: Židia ho neznášali. Ale Stalin necítil k Židom rovnakú nenávisť. Bojoval s nimi iba do tej miery, ako oni oponovali jeho politike a jeho vnímaniu komunizmu.

Ale napriek tomu Stalin zmenil etnický charakter sovietskeho komunizmu – z niečoho čo bolo zreteľne židovské a nihilistické na niečo zreteľne ruské a spoločensky konzervatívne. A hoci boli Židia privilegovanou skupinou v ZSSR až do samého konca, tak už dlhšie necítili, že režim bol skutočne ich. Podľa Solženicynovej knihy Dvesto rokov pospolu, po Stalinovej smrti podnikol režim aktívne kroky k potlačeniu nadmerného zastúpenia Židov v elitných inštitúciách. Židia boli stále masívne nadreprezentovaní, ale podľa ich frflania by ste si mysleli, že museli stavať pyramídy pre faraóna. V 70-tych rokoch sa naplno rozbehol exodus do Izraela a USA. To dáva bielym Američanom nejakú nádej. Úsilie o obmedzenie nepomerného zastúpenia Židov vo vysokých funkciách v našej spoločnosti posilní židovskú hypersenzitivitu a možno tiež podnieti náš vlastný exodus.

Kapitoly 4. a 5. sa venujú počiatkom Studenej vojny. Na rozdiel od toho, čo hlásali staré pravicové americké kačice, t.j. že OSN bola komunistickým sprisahaním so zámerom zničiť americkú suverenitu, OSN mala v skutočnosti vytvoriť úprimnú svetovú vládu pod kontrolou USA a bol to Stalin, ktorý tomu zabránil. Navyše Spojené štáty chceli „internacionalizáciu“ atómovej energie, čo by znamenalo, že by OSN pod kontrolu USA prevzalo kontrolu nad ťažbou uránu a zaviedlo monopol USA na atómové zbrane. Keď Stalin povedal obom týmto zámerom NIE, jedna svetová vláda bola zastavená a Studená vojna sa práve začala. A ako sa neskôr ukázalo, trockisti sa podieľali na každom aspekte realizácie studenej vojny.

6. a 7. kapitola sa zaoberajú Stalinovou smrťou (otrávením) a post-sovietskym Ruskom. Po kolapse ZSSR sa Spojené štáty snažia vytvoriť unipolárnu nadvládu a priniesť Rusko do globálneho systému. Mnohí z architektov Nového svetového poriadku sú neokonzervatívnymi výhonkami trockistického hnutia a ich etnickí príbuzní. Vladimír Putin však skomplikoval ich plány a i to je jeden z dôvodov, prečo je dnes prirovnávaný k Stalinovi. A takto sme nakoniec prišli k dnešnému pomeru síl: globalistická, judaizovaná Amerika vs. európske, nacionalistické Rusko.

Knihu Stalin: Trvalý odkaz vrelo odporúčam. Štíhlu knihu v rozsahu 160 strán prečítate celú behom jedného popoludnia. Mojou jedinou výčitkou je, že kniha bola očividne až príliš narýchlo daná do tlače a hemží sa preklepmi a problematickým formátovaním, ktoré nevyhnutne uberajú z jej pôsobivosti.

autor: Greg Johnson
zdroj: http://www.counter-currents.com/2013/03/stalin-the-enduring-legacy/
preklad: Aman, protiprudu.org

Poznámka redakcie:
Text bol napísaný v marci 2013.

O Roland Edvardsen

6 komentárov

  1. Presne tak ( by to mohlo vyzerať.).

    Len chcem upozorniť, že to je recenzia Johnsona danej knižky, ktorú síce akceptoval, a niečo mu objasnila, ale ktorá neodráža jeho hlbšie podvedomé názory. ( v žiadnom prípade to nevytvára ani najmenej dôveru voči schopnostiam tohto amerického prúdu, či osobne Johnsona – ale to nie je podstané)

    Aby sme to zhrnuli, a je to veľmi jednoduché, stalinské obdobie bolo odklonom od plutokrami riadenej boľševickej revolúcie. Je to jasne vidieť na jeho reálnom konflikte s „trockistami“. Osvetluje to aj vývoj po vojne – zvlášť tendenciu USA vytvorť cez OSN a novú jadrovú technológiu naozajstnú anglosionistickú svetovládu.

    Stalin nevytvoril nacionalistickú politiku – nebol to jeho nápad, nebola to jeho politika – vytvorila to, ako to často býva – vojna a nevyhnutnosť. Ovšem, tento „ruský“ nacionalizmus zostal spojený s menom Stalina a tak sa dá aj chápať nostalgia Rusov či iných za stalinovymi časmi. Nám je to cudzie, ale nie je obdobie v histórii, ktoré by nemalo svojich úprimne zmýšlajúcich revizionistov – a nie je obdobie, na ktorom by nebolo niečo dobrého.

    Ovšem podstatná téma je ten posledný odstavec: súčasné Rusko prvýkrát od pádu cárstva, respektíve prvá krát vôbec, sa môže venovať naozaj prirodzenej národnostnej politike. V rincípe, nerobím si ilúzie o reálnej situácii tamojšieho vedenia, lepšie povedané ju nepoznám, ale v národnej politike im nebráni západný plutokratizmus(resp. je obmedzemný), nebráni im kozmopolitický a úzkoprsý kostnatý komunizmus, nebríni im nie ideálny cárizmus, a ani pravoslávna crkev nemá ani zďaleka tú smrtelnú dominanciu nad nevzdelaným ľuďom, ako kedysi.
    Rusko nebolo, nie je a nebude ideálne, a ani vzorom pre Európu – ( pretože Európa má úplne iné pomery a možnosti a naopak nemá to, čo Rusko) – ale Rusko proste jestvuje a bude jestvovať a nie je to žiadna Reaganovská Ríša zla. Zvlásť v súčasnosti nie.

    • Aman Againsttime

      Ten článok môžeš kľudne brať ako gesto zmierenia z mojej strany (dokonca som ešte pripojil priamy link!) 🙂 Redakcia však dobre poznamenala, že recenzia je z roku 2013, čiže ešte spred vypuknutia Ukrajinskej krízy. Johnson bol pred touto krízou celkom pro-ruský. Sám publikoval niekoľko pro-ruských a pro-putinovských článkov, ale svoje postoje neskor skorigoval. Ale nie je to tak, že by otočil o 180 stupňov. Vždy bol a je kritický k americkej politike voči Rusku: http://deliandiver.org/2014/07/co-nevime-o-malajskem-letadle-mh17.html
      Mal som inak rozrobený ešte jeden pro-ruský (a celkom dobrý) článok od iného white – nacionalistu, ktorý sa priamo venoval Ukrajinskej kríze, ale nejak sa mi ho nedarí dokončiť (popravde ma už táto téma omrzela).

      • No to gesto som pochopil, veď som to ocenil poznámkou, že tak by to mohlo vyzerať)
        Ale aké zmierenie a aké rozpory – ja to beriem ako určitý proces či prácu na vyjasnenie vecí, veci sa dávajujú do placu, aby sa overili. Vždy lepšie, ako sa umelo obchádzať.

        (to, že je tam pripomenutie dátumu je veľmi správne, lebo to pripomína jeho zmenu postojov (datum je často dôležitý, aj preto je dobrý ľahký link na originál pri podobných témach) )
        Unavení sme už všetci, veď vidíš, že ostatní už odpadli:)
        Tiež mám dojem, že je (zatiaľ) všetko povedané.

    • Norman, ty musis byt pometeny! Rusko je strcene v takej istej sionistickej riti , ako uz cely svet. Dokazov je na tisice.

      • V takej istej riti …. no v celkom takej istej azda nie, ale na druhej strane všetci sme v rovnakom svete a máme rovnaké problémy. V tom slova zmysle sme všetci v rovnakej riti. to je pravda.

        (Prečo ale rovno pomätený? Veď to je skôr umiernený názor hladajúci kompromis. jednoducho mi napíš, ako to vidíš ty)

  2. „EUROPSKY INSTITUT PRAVDY JOSEFA GOEBBELSA…“,

    je tesne pred oficialnym zalozenim a bude priamo vcleneny do politickych struktur Europskej unie so sidlom v Bruseli…!

    Zdroj informacie:
    http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348916-europa-skuma-ako-ist-na-rusku-propagandu/

    Európa skúma, ako ísť na ruskú propagandu
    EÚ Rusko propaganda
    Pravda | 17.03.2015 07:49

    Európska únia by mohla poskladať komunikačný tím, ktorý sa zameria na riešenie problému ruskej propagandy v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. V pondelok o tomto probléme mali rokovať aj ministri zahraničných vecí EÚ.
    Vladimir Putin
    Experti nie sú veľmi nadšení nápadom zriadiť komunikačný tím na riešenie ruskej propagandy. Obávajú sa, aby celý projekt neskĺzol do akejsi európskej propagandy.
    Autor: SITA/AP, Mikhail Mordasov
    O návrhu sa hovorí už niekoľko týždňov. Pôvodne to bola iniciatíva Litvy, Británie, Estónska a Dánska.
    S riešením by podľa Reuters mala prísť do troch mesiacov šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová…

    Pokracovanie v uvedenom zdroji

    A MOJE DOPORUCANIA:

    Nasmu ministrovi zahranicia Lajnakovi doporucujem, aby nova institucia vobec nemenila strategiu odporu proti spravam z ruska, ale aby este zintenzivnila doterajsie metody. Napriklad, ked BBC ohlasila, ze jej redaktori boli svedkami, ze sto kusov vojenskej pancierovej mobilnej techniky preniklo z Ruska na Ukrajinu…, hned tam bezali novinari nizsich kategorii ale kolonu nebolo vidno…, az musel zasiahnut Porosenko a tento novinarsky plebs informovat, ze kolonu uplne znicili ukrajinske sily a preto nic nevidno, ani stopy po jej zniceni… Tak v takomto pripade mozno pritvrdit tym sposobom, ze BBC prehlasi, ze nepreniklo sto kusov, ale az dvesto kusov tejto techniky, co zmatie spravy pochadzajuce z ruskych ci inych medii…

    Alebo, ked sa „stratil“ Putin a west goebbels media oznamovali jeho zvrhnutie, treba oznamit, ze islo o omyl CIA, tak ako v pripade Saddamovych zbrani hromadneho nicenia, BBC vysvetlila, ze to prevratil kremelsky zahradnik sto gramov vodky na pocest Putina…

    Takto tvrdo na nich, pan minister Lajnak…!

Pridaj komentár