Domov / Hlavná strana / História / Stalin – príčina vojny

Stalin – príčina vojny

molotov-hitlerAko najväčší politik našej doby hral Stalin vojensko-politickú hru vo svetovom meradle. Vedel, že zrážka socialistického sveta (ZSSR) a kapitalizmu (Hitlerove Nemecko) je nevyhnuteľná. Vo svojich plánoch s touto zrážkou počítal. Mala sa stať obratom v dejinách ľudstva a mala celosvetovo vyriešiť otázku „kto z koho“. Stalin vôbec nepochyboval, že pokiaľ bude zvolený správny okamih, potom bude táto otázka definitívne vyriešená v prospech socializmu.

Vjačeslav Molotov

V máji 1940 Hitler udrel hlavnými silami na Západ a Stalin sa zatiaľ pokúsil využiť výhodu svojho postavenia. Vjačeslav Molotov dorazil 12. novembra 1940 do Berlína. V tej dobe bol Stalinovou pravou rukou a druhý muž Sovietskeho zväzu. Znevoľnení komunistickí historici písali, že medzi Hitlerom a Stalinom neboli žiadne zmluvy o rozdelení sfér vplyvu v Európe a Ázii a že Molotovova návšteva Berlína bola iba súčasťou boja za zaistenie bezpečnosti západných hraníc Sovietskeho zväzu. Komunisti vysvetľovali, že Nemecko bolo agresorom a Sovietsky zväz mierumilovnou zemou, takže medzi týmito dvoma štátmi boli takéto rozhovory o delení zásadne nemožné, už ani vôbec nehovoriac o nejakých tajných zmluvách. Pritom však nebrali do úvahy, že keď si Sovietsky zväz a Nemecko mohli rozdeliť Európu v roku 1939, prečo by nemohli v roku 1940 v začatom rozhovore pokračovať?

Molotovovu návštevu v Berlíne podrobne popisuje nezávislý historik Sergej Soldatov:

„Molotov predložil Hitlerovi požiadavky, ktoré boli priam imperialisticky neuveriteľné a ktoré si zaslúžia podrobnejší výklad. Tieto požiadavky boli potvrdené aj vo výzve sovietskej vlády z 25. novembra 1940, v ktorej sa vysvetľoval plán rozdelenia sveta medzi Nemecko, Taliansko, Japonsko a Sovietsky zväz.

Pre seba Sovietsky zväz požadoval: od Fínska Pečengu a Porkkala Udd. Oporné body v dánskych prielivoch Kattegat a Skagerrak pre prejazd do Severného mora. Oporné body v Juhoslávii v Jadranskom mori. Oporné body v Grécku (solúnsky prístav). Od Rumunska južnú Bukovinu. Od Bulharska prechod do sovietskej sféry a uzavretie patričnej zmluvy. Od Turecka oporné body v čiernomorských prielivoch Bospor a Dardanely. Oporné body v Perzskom zálive. Prechod územia na juh od Línie Baku – Batumi, t.j. východného Turecka, severného Iránu a Iraku, do sovietskej sféry vplyvu. Od Japonska aby sa zrieklo svojich koncesií na Sachaline.

Hitler a jeho vláda boli z toho vydierania na mŕtvicu a ponechali sovietske požiadavky bez odpovede. Predsa však bola nakoniec osudová odpoveď nehlasne prenesená – bolo rozhodnuté o zasadení preventívneho úderu proti Sovietskemu zväzu.“

V novembri 1940 sa Nemecko nachádzalo vo výnimočne obtiažnom postavení. Druhá svetová vojna sa ťahala už viac než rok a koniec bol v nedohľadne. Večer 13. novembra, v dobe keď jednal Molotov s Hitlerom, britské letectvo bombardovalo Berlín. Stretnutie, ktoré začalo v nádhernej pracovni, skončilo v protileteckom kryte. Týmto náletom ukázal Churchill Hitlerovi aj Molotovovi, že sa nemieni vzdať. K vedeniu zdĺhavej vojny potreboval Hitler obrovské množstvo strategických surovín. A tie suroviny mal v rukách Stalin. Počas stretnutia Molotov Hitlerovi niekoľkokrát pripomínal, že bez sovietskej neutrality by nemecké víťazstvá v Európe neboli možné.

Stalin chápal, že Hitler je na ňom výrazne, ak nie úplne, závislý. A Stalin to náležite využíval. Hitler hovoril Molotovovi, že zisky Nemecka za jediný rok vojny sú tak veľké, že bude trvať sto rokov, kým ich Nemecko strávi. Preto navrhuje: pokiaľ potrebujeme priestor, obráťme sa na juh. Molotov s tým vyslovuje súhlas, ale dodáva, že by mal byť posúdený problém dánskych prielivov Sund, Kattegat a Skagerrak. Nebol to teda Hitler, kto požadoval životný priestor na Východe; bol to Molotov, kto požadoval životný priestor na Západe. Dánsko je okupované Nemeckom. Hitler je ničomník a agresor, ale ako máme potom nazvať Stalina s Molotovom, ktorí majú zálusk aj na to, čo už ukoristilo Nemecko? Pre Nemecko predstavuje kontrola dánskych prielivov životnú nutnosť. K čomu ich však potreboval Sovietsky zväz?

Hitler hovorí Molotovovi: „Dokiaľ je vojna, Nemecko je krajne zainteresované na dodávkach niklu a dreva z Fínska.“ A zaujíma sa o to, či Sovietsky zväz nepripravuje novú vojnu proti Fínsku. A pokiaľ ju pripravuje, Hitler sa pýta, či by ju nebolo možné posunúť na neskôr. Na to Molotov odpovedá, že Fínsko sa nachádza v sovietskej sfére záujmov a že Nemecko musí odvolať z Fínska svoje jednotky. Molotov „nechápe, prečo musí Rusko odkladať realizáciu svojich plánov o šesť mesiacov alebo o rok. Koniec koncov, nemecko-ruská zmluva neobsahovala žiadne časové obmedzenia a v hraniciach svojich sfér vplyvu neboli žiadnej strane zviazané ruky“. Inými slovami: Hitler hovorí, že Nemecko nemôže žiť a bojovať bez niklu a dreva dodávaného z Fínska a prosí, aby sa Fínsko zatiaľ nechalo na pokoji. Na to Molotov odpovedá: Fínsko je v našej sfére a my si budeme robiť, čo budeme chcieť. Hitler hovorí o tom, že Nemecko je plne závislé na rope dodávanej z Rumunska a že Nemecko bude hájiť ropné polia za každú cenu. Hitler tím vyslovuje narážku, že by nebolo zlé, ak by Sovietsky zväz prestal rumunskú ropu ohrozovať. Sovietsky zväz už obsadil severnú Bukovinu, ktorá pred tým patrila Rumunsku. Touto anexiou porušil Sovietsky zväz zmluvy o rozdelení sfér vplyvu. Molotov na to odpovedá, že Sovietsky zväz naozaj od Rumunska niečo odtrhol a že tým naozaj porušil skôr uzatvorené zmluvy s Nemeckom. Od svojich anexií však nemieni ustúpiť, pričom to čo má od Rumunska je stále málo. A okrem kúskov Rumunska sa Sovietsky zväz ešte hlási o celé Bulharsko. „Sovietsky zväz sa zaujíma aj o osud Rumunska a Maďarska, ktorý mu za žiadnych okolností nemôže byť ľahostajný!“

Sovietsky zväz mal dostatok ropy ako pre vlastnú potrebu, tak aj na vývoz. Rumunskú ropu teda vôbec nepotreboval. Zato pre Nemecko to bol jediný dostupný zdroj ropy. Hitler sa snaží dohodnúť, ale dostáva odpoveď: My si na to tiež robíme nárok. Hitler Molotovovi pripomína: Veď sme sa v auguste 1939 dohodli. Na to Molotov odpovedá: To sú staré veci, teraz je nutné urobiť nové delenie Európy v prospech Sovietskeho zväzu. „ZSSR považuje minuloročnú zmluvu za splnenú s výnimkou otázky Fínska… Teraz prišiel čas hovoriť o širšej dohode medzi ZSSR a Nemeckom.“ Ďalšie rozhovory sa viedli v podobnom duchu. Počas týchto rozhovorov Molotov vôbec nevznášal požiadavky ani otázky ohľadom bezpečnosti ZSSR. To ho vôbec nezaujímalo. Jeho zaujímali Irán a Irák, Fínsko, sovietske základne v čiernomorských prielivoch atď. Otázky bezpečnosti – a to vzhľadom k hrozbe sovietskeho vpádu na územia, ktoré boli životne dôležité pre Nemecko – vznášal Hitler. Žiadnej ukľudňujúcej reakcie sa však nedočkal.

Ráno 14. novembra 1940 odišiel Molotov späť do Moskvy a 25. novembra bolo nemeckému veľvyslancovi odovzdané prehlásenie, že Nemecko musí bezodkladne odvolať svoje jednotky z fínskeho územia. Mimo toho v ňom boli potvrdené všetky požiadavky, ktoré vyslovil Molotov pri jednaní s Hitlerom a Ribbentropom, a to vrátane požiadavky na vytvorenie sovietskych vojenských základní v Bospore a Dardanelách.

Molotovova požiadavka na stiahnutie nemeckých jednotiek z Fínska nebola vyslovená len tak. Toho istého dňa, 25. novembra 1940 totiž maršál Sovietskeho zväzu Timošenko a armádny generál Mereckov pripravili smernicu o vypracovaní plánu novej agresívnej vojny proti Fínsku. Hovoria nám, že Stalin sa hrozne bál vojny a že sa všemožne snažil ju oddialiť. Všetky jeho akcie boli vraj diktované snahou upevniť bezpečnosť Sovietskeho zväzu. K tomu potreboval len obsadiť Irán, Irak, Fínsko a Bulharsko. A vybudovať mnoho vojenských základní…

Stalin s Hitlerom rozdelili v auguste 1939 Európu medzi Nemecko a Sovietsky zväz. Prešiel rok. Sovietsky zväz porušil zmluvu a zobral si viac, než mu patrilo. Ale aj to mu bolo málo. Hitler sa iba pripravoval na vojnu proti Veľkej Británii a Stalin už požadoval nové územia. A to práve tie, na ktorých plne záviselo hospodárstvo a ozbrojené sily Nemecka. Pokiaľ bude Nemecko vyčerpané vojnou proti Veľkej Británii, čo bude Stalin žiadať potom? Hitler našiel odpoveď na všetky Stalinove požiadavky. „Po Molotovovom odchode zhromaždil Hitler niekoľko svojich podriadených a dal im jasne na vedomie, že sa rozhodol vtrhnúť do Ruska.“

::prop, www.protiprudu.org

O ::prop

9 komentárov

  1. Molotov požadoval celý balkánsky poloostrov, v čom videl Hitler taktiku obkľučovania Nemeckej ríše
    Sovietskym zväzom. Navyše Rumunsko a Bulharsko boli spojenci, ktorým Nemci sľúbili vojenskú pomoc v prípade, že na nich niekto zaútočí. Sovietsky zväz porušil dohodu, keď obsadil pobaltské štáty, Besarábiu a Severnú Bukovinu, ktoré patrili Rumunsku. Tieto udalosti prinútili Hitlera jednať. Mal na výber, buď zostane neutrálny a počká až kým jeho Nemecko pohltí ZSSR alebo ich predbehne a zaútočí ako prvý. Dnes vieme, že si zvolil tú druhú možnosť.

  2. Vojna medzi Nemeckom a Ruskom bola najvacsia katastrofa v dejinach. Dva najvacsie europske narody , dva najvacsie biele a krestanske narody sa zacali vzajomne vyvrazdovat.
    Vyvolat tuto vojnu to bol sen a ideal sionizmu po cele starocia.
    Tuto vojnu vyhral ten treti vzadu ktory ich vzajomne rozostvaval , svojimi peniazmi a mediami ,
    ten co sedeli v bezpeci v New Yorku a v Londyne.

  3. Uhm. Ale nezdá sa vám, že iniciátorom bol VŽDY Molotov? Nebol predsa len sluhom boľševikov (aké pekné si to meno vybrali podľa „krásnej“ rastlinky Boľševník obrovský)? I jeho manželka bola určitého pôvodu. Takže?

    Tak prečo potom, že Stalin začal vojnu?

    http://beo.sk/historia/315-ako-nazerali-na-zidov-historicky-vyznamne-osobnosti
    Josif Visiaronovič Stalin (Džugašvili)

    Prosím ľudia prestaňte rozmýšľať prvoplánovo (pretože tí čo chcú a plánujú svetovládu prvoplánovo určite nerozmýšľajú).

    Tento citát by sa mal tesať:
    „Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé skutky.“

  4. Tak som si pre zaujímavosť prečítal, čo píše o operácii Barbarossa slovenská wikipedia: http://sk.wikipedia.org/wiki/Operácia_Barbarossa

    No, pobavil som sa poriadne… Ako z učebníc zo 60-tych rokov… 🙂 Čo veta, to lož. Porovnávať počty vojakov a tankov štýlom – Nemecko a spojenci mali toľko a toľko vojakov a techniky (pričom to boli VŠETCI vojaci bojujúci na VŠETKÝCH frontoch a na obsadených územiach) a na strane boľševika uviesť len tých, čo stáli na hraniciach, to je ozaj silná káva… O ďalších manipuláciách, ba priam klamstvách ani nehovorím. Jedna veta dokumentuje „kvalitu“:

    Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankmi BT-5, BT-7 a hlavne T-26. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom PzKpfw II, PzKpfw 35 a PzKpfw 38 (tu poznamenám, že tieto 2 typy boli koristné tanky z ČSR) , takisto väčšine starších typov PzKpfw III.

    Ktorýkoľvek z týchto „zastaralých“ tankov sa mohol postaviť zoči-voči ktorémukoľvek nemeckému tanku a je takmer isté, že by zvíťazil. O tanku T-26 ani nehovoriac. Bol to v tej dobe najkvalitnejší ľahký tank na svete. Takže sovietske tanky neboli „papierovo“ rovnocenné, boli totiž možno aj o triedu lepšie.

  5. Tak toto je dobrý úlet…
    Tvrdé falzifikovanie histórie. Zdroj je „nezávislý historik“ Sergej Soldatov??? Ha ha ha.
    Hádam nejakých naivných teenagerov presvedčíte 🙂

    Ešte dačo dajte o jemných citoch a humanizme Adolfa Hitlera 🙂

  6. Ja snáď iba jednu otázku autorovi tejto žumpy, ktorú som ani nedočítal. Na čom to vlastne fičíš, keď píšeš takéto bludy? Mariška? Herák? Daj sa liečiť.

  7. V článku je Sergej Soldatov prezentovaný ako nezávislý historik.

    O aký druh „nezávislosti“ sa jedná v tomto prípade, je možno zistiť z jeho profilu na wikipedii: http://en.wikipedia.org/wiki/Sergei_Soldatov

    Takže podľa tu uvedených údajov, tento zakladateľ antisovietskeho disidentského hnutia v Estónsku s životom bohatým na aktívnu protisovietsku činnosť iste objektívne a pravdivo podá historický obraz o histórii sovietskeho Ruska. Jeho kredit nezávislého historika ešte umocňuje to, že bol zamestnancom NEZÁVISLÉHO Rádia Slobodná Európa ( odkaz tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Radio_Liberty ), o ktorom vieme, že je financované tiež úplne NEZÁVISLÝM Kongresom spojených štátov amerických (odkaz tu: http://en.wikipedia.org/wiki/United_States_Congress ).

    Myslím, že drvivá väčšina čitateľov tejto stránky Proti prúdu nemá ani najmenších pochybnosti o tom, že rovnako tak všetci americkí kongresmani sú úplne NEZÁVISLÍ ľudia.

    Takže týchto niekoľko naznačených stupňov nezávislosti v pozadí tejto osoby hádam dostatočne dotvára a garantuje obraz Sergeja Soldatova ako naozaj objektívneho a nezaujatého historika, ktorému môžeme plne dôverovať!

    • No áno, to je fakt. Niekoľko rokov pracoval pre RFE. Zrejme tam majú sekciu histórie a archeológie, v ktorej pracoval. Iste sú omnoho dôveryhodnejší historici zo ZSSR, ktorí dostávali (a stále dostávajú) za svoje „výskumné práce“ teplé miestečka, tituly, vojenské (dokonca maršálske) hodnosti, odmeny, granty a ja neviem čo ešte. Samozrejme len za podmienky, že písali tie „správne“ dejiny.

Pridaj komentár