Domov / Hlavná strana / Analýza / Socializmus a fašizmus v našom systéme

Socializmus a fašizmus v našom systéme

Ako indikuje už nadpis, mienim v nasledujúcom texte rozobrať hneď niekoľko problematík, ktoré vnímam ako prepojené skrz falošné označovanie a vnímanie nášho dnešného systému – najmä súčasnou alternatívou.

Vo svetle toho čo viem o socializme si dovolím tvrdiť, že v zásade na seba berie 2 formy:

1. Socializmus na malej úrovni alebo tzv. lokalizovaný socializmus v rámci iných štruktúr (alebo väčšej štruktúry). Príkladom môže byť zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie (dôchodky, materská, podpora v nezamestnanosti, atď.), ktoré sú svojou povahou socialistické. Sociálne/socialistické programy považujem za absolútne ústredný, podstatný, vyslovene fundamentálny prvok pre fungujúcu civilizáciu modernej doby, resp. pre krajiny 1.sveta. Krajiny 1.sveta neexistujú bez lokalizovaných sociálnych foriem v rámci širšej kapitalistickej paradigmy. Časť dnešného problému a dôvod prečo mnohí ľudia i na nacionalistickej scéne volajú po socializme je potom ten, že kapitalizmus sa dnes stal veľakrát len bezohľadnou oligarchiou sledujúcou nie záujem a šťastie ľudí, ale len vlastný profit.

2. Socializmus ako systém, resp. ako väčší meta-systém. Takýto socializmus býva často nešťastím. Bol nešťastím v ZSSR a viac či menej v každej ďalšej komunistickej krajine, vrátane Československa a je dnes nešťastím i v severnej Kórei, v Zimbabwe a na Kube. Jeho veľký problém spočíva v tom, že dusí jednotlivca a dehumanizuje ho až do takej miery, že na jednotlivcovi už dlhšie vôbec nezáleží. V socialistickej diktatúre je jednotlivec až príliš utláčaný socialistickou intervenciou a diktátom, čo následne dusí kreativitu, slobodu i obchod.

Platí teda, že náš súčasný systém nie je socialistický. Je istým druhom zvláštneho hybridu. Áno, máme socializmus, ale socializmus v rámci tohto širšieho systému. Každopádne práve Hitlerov termín mi tu príde najvýstižnejší – náš systém je plutokraciou, ktorá je formou oligarchie.
Ďalej, v alternatíve sa často omieľa, že súčasný systém je fašistický. Ale je tomu naozaj tak? Rozhodne nie. To čo reálne máme je de facto prevrátený totalitárny systém – inverzný fašizmus. V žiadnom prípade alebo v žiadnej forme nemáme fašizmus. Každý, kto tvrdí, že žijeme vo fašistickom systéme jasne ukazuje, že nijakým spôsobom nerozumie fašizmu. Je to len ukážkový prejav jeho ignorancie či neznalosti.

Veľmi zjednodušene, aby to už každý pochopil: fašizmus je absolútna štátna autorita, kde štát využíva korporácie a populus pre svoju agendu. Fašizmus inklinoval k tomu byť imperialistický, ale nie je to jeho podmienka. Išlo tu len o historické okolnosti jeho existencie v minulosti, ktoré spôsobili, že mal prevažne imperiálny charakter.

Pokiaľ ide o národný socializmus, tak išlo o jednu z vetiev fašizmu, hybrid medzi Mussoliniho originálnym fašizmom a hitlerovským rasializmom a pangermanizmom (tu si treba uvedomiť, že existovalo hneď niekoľko európskych fašizmov – taliansky, rumunský, belgický, španielsky atď., pričom každá z týchto foriem mala svoje špecifiká).

Ďalej, fašizmus, na rozdiel od toho, čo dnes tvrdí množstvo ľavičiarskych a židovských akademikov, novinárov a samozrejme i hysterických libtardov, nie je inherentne rasialistický. Je to klamlivé tvrdenie. Taliansky fašizmus nebol pôvodne rasialistický. Bol ovplyvnený rasializmom až postupom času a v dôsledku progresu a spojenectva s národnosocialistickým Nemeckom. Ale i tento rasializmus nebol ustálený a menil sa, vyvíjal, podobne ako sa postupne zmenil i rasializmus NS Nemecka (a tomto vývoji si povieme niekedy inokedy).

Fašizmus alebo NS ako systém je teda do značnej miery o štátnej moci. Bavíme sa tu o štáte, ktorý diktuje čo smiete a čo nesmie robiť vo svojom súkromnom živote, ale taktiež riadi ekonomiku. Ide teda o štátizmus a navyše v mnohých oblastiach pomerne dosť absolutistický štátizmus. Tu chcem zdôrazniť, že to môže byť pre niektoré národy s veľmi odlišnou historickou skúsenosťou a vývojom problém. Mám na mysli najmä Američanov, ktorí vo všeobecnosti so štátizmom a socializmom dobre nerezonujú. V USA je pomerne silne rozšírená idea, že kolektivizmus a socializmus sú inherentne zlé, zbytočné a ultimátna moc v rukách štátu je niečo, čo by tu nefungovalo dobre (napriek tomu, že v USA je naozaj ekonomika do istej miery neregulovaná je tiež v rovnakom čase kontrolovaná súkromným sektorom a existuje tu istá hegemónia s bankami).

Takže systém, ktorý dnes máme v USA a EU je prevrátený fašizmus, kde korporácie a firmy presadzujú svoj diktát štátu. Ultimátna a konečná moc nie je v rukách štátu, ale v rukách korporácií, CEO’s, v peňažnej sile bánk a Fedederálneho rezervného systému v USA. Nazývať tento systém fašistickým je teda ukážková šialenosť.

Čiže korporácia diktuje štátu, čo má robiť. Korporácie držia uzdu a štát je len povestný kôň. V NS Nemecku a vo fašistickom Taliansku to bolo presne naopak. Toto je základná odlišnosť medzi našim systémom a fašizmom. Náš systém je inverziou fašizmu.

A nech už tento systém nazvete akokoľvek, tak je definitívne hierarchický, ale zároveň nie je úprimný o tomto svojom charaktere.

Každopádne, vyzývam kohokoľvek, kto v tomto so mnou nesúhlasí a i naďalej chce tvrdiť, že tento systém je fašistický na diskusiu. Rád si to s vami rozdám. 🙂

Takže ešte raz, nemáme fašizmus, ale nemáme ani socializmus. To k čomu USA a EU, či inak povedané, Západ však momentálne smeruje je viac socialistická forma veľkého štátu, niečo ako ZSSR a práve v tom vidím veľký problém.

Čo je teda podľa môjho názoru najlepšou odpoveďou na socialistický systém na jednej strane a bezohľadný neoliberalizmus na strane druhej? Je to jednoznačne eklektický systém, ktorý viac či menej poznáme i dnes. Je to najlepšie riešenie aké momentálne vidím. Ide o systém, ktorý sa sústredí na jednotlivca (ale s tým, že tu musí byť vyváženosť medzi kolektivizmom a individualizmom. Systém musí brať do úvahy i kolektívne záujmy, ktoré by mali mať prioritu v prípade ich rozporu s individuálnym záujmom), udržiava kapitalistické a voľnotrhové podnikanie a slobody, ale zároveň buduje a chráni socialistické štruktúry v rámci tejto metaštruktúry.

Eklektický systém je teda ideál, a presne toto chcú naši dnešní páni z USA a EU v skutočnosti zničiť. Títo zmrdi v skutočnosti nechcú eklektický systém, ktorý som vyššie spomenul, ale socialistickú tyraniu. A ak si toto ľudia nevšimli, obzvlášť v posledných časoch, kedy politická korektnosť presahuje únosné limity šialenosti, potom je mi ľúto. To, čo všetci tí tzv. slniečkári alebo „libtardi“ chcú je v podstate obrovské socialistické diktátorstvo, ktoré presadzuje a vnucuje ich pohľady a kontroluje všetkých ostatných. Pôjde o socialistickú vládu s kultúrnomarxistikou, “libtardskou” agendou, ktorá bude založená na sovietskom modeli a ktorá potláča jednotlivca v mene politickej korektnosti, preklamovanej „sociálnej spravodlivosti“ a židovských záujmov. Toto je v skutočnosti ich vysnívaný zbastardený systém – a nie nejaký fašizmus.

Autor: Aman, www.protiprudu.org

O Aman

10 komentárov

  1. So základnou myšlienkou súhlasím – to, čo presadzuje Amerika, nie je fašizmus, ani v nejakom širšom ponímaní toho termínu.
    Tieto veci sme preberali x krát, takže skúsme rovno tu znova.

    Najčastejšie znetvorenie pojmu „fašizmus“ či „nacizmus“ je to, že je tak označovaný
    1. akýkoľvek militantný systém
    2. akýkoľvek neparlamentný prípadne despotický systém
    3. akýkoľvek systém vedomý si židovskej-sionistickej problematiky.

    Všetky tieto tri atribúty síce povedzme platili v Hitlerovom Nemcku, ale ony samy o sebe nedefinujú ten systém, nedefinujú „nacizmus“, ani „fašizmus“.

    Platia tieto dva body:
    1. Fašizmus ako termín vzniknutý v Taliansku, bol možno nejako (nejasne) definovaný a pokúšali sa vytvoriť nejakú fašistickú spoločnosť. Takže ak bolo niečo fašistcké, tak je to to, čo bolo v Taliansku (a to nie je (pre mňa) zaujímavé).

    2. V Nemecku vládol národný socializmus, ale ten nemal presne stanovenú nejakú teóriu. Jestvuje Rosenbergov Mýtus 20. storočia, Hitlerov Mein Kampf a podobne, ale to sú skôr motivačno historické knihy, nikde sa tam nedefinuje nejako klasicky definícia sytému. Celé to hnutie bolo dosť živelné a možno ho proste označiť za radikálny patriotizmus. Politicky videné, radikálny patriotizmus, nič viac.
    Radikálny bol preto, lebo to bolo hnutie v studenom pokračovaní Svetovej vojny, vzniklo z vojny a vo vo vojne. To obdobie a ten systém mal svoje špecifiká, ale tie nemožno zachytiť bežnými politickými pojmami, určite nie tým, či to bol „socializmus“ alebo „kapitalizmus“ a podobne. Ak chce niekto pochopiť tú dobu, musí ísť proste výrazne aj „mimo politiky“, ináč to neuvidí správne.

    V každom prípade sú pojmy „fašizmus“ a „nacizmus“ pojmami našich nepriateľov a nemali by sa používať ako politické nadávky, aj keď sa to zdá také ľahké a nevinné, Je to ako zobrať si prvú dávku drogy od dílera.

  2. Definícia nie je jednoduchá. Fašizmus nemá knihu o svojom vzniku, ako ju má napr. Biblia, alebo Marxov komunistický “Das Kapital“. Máme Hitlerov “Mein Kampf“, ale to tiež nie je ani tak definícia, ako projekcia, čo chcel Hitler urobiť pre Nemecko.
    Mussoliniho “The Doctrine of Fascism“, vydaná v roku 1932, bola napísaná dlho potom, ako bol fašizmus v Taliansku nastolený. Pokiaľ sa fašizmus vyvinul ako ideológia, vznikol ako reakcia na komunizmus a k tomu náležiace sociálne témy, ktoré ohrozovali pohodlný a tradičný spôsob života.
    Meno je dosť jasné. Bolo uvedené Mussolinim, ktorý sníval viesť svoj národ, v snahe o takú moc, aká bola dosiahnutá v dňoch starého Rímskeho Impéria. V tých dňoch sväzok brestových alebo brezových prútov, z ktorých vyčnievala sekera, bol nesený pred rímskym magistrátom. Známy ako “fasces“ vyjadroval moc magistrátu dekapitovať (poprava odseknutím hlavy) a bol symbolom autority. Bolo to teda od slova “fasces“, od ktorého vzniklo pomenovamie “fašizmus“.
    (Nepripomína tento sväzok prútov (3 prúty) povesť o Svätoplukovi a jeho troch synoch, keď ich poučoval o svornosti? Pritom však nepovažujeme Svätopluka za otca fašizmu).
    Obidva, komunizmus aj fašizmus, sú v úzkom kontakte s druhými národmi, sociálne, kultúrne a ekonomicky. Obidva však obmedzujú občianske slobody do bodu úplného vymiznutia a uplatňujú tvrdú cenzúru politickej kritiky.
    Ak sú však podobné v praktikách, sú ďaleko rozdielne v teórii a v sociálnych ambíciách. Zatiaľ čo komunizmus sa prehlasuje za ateistický, fašizmus sa nakláňa k náboženstvu potiaľ, pokiaľ náboženstvo sa nedostane do rozporu s vládnucou mocou. Obidva volajú po svetovom boji, ale komunizmus (považujúc sa za “preddemokratický“ a “predpriemyselný) požaduje triedny boj a boj pracujúceho “smerom hore“. Na druhej strane, fašizmus “postdemokratický“ a “postpriemyselný“, musí udržovať svoju “vyššiu triedu priemyselníkov“ na podporu rasovej vojny, ktorú mieni prevádzať.

    Franklin Delano Roosevelt považoval fašizmus za „vlastníctvo vlády jednotlivcom, skupinou, alebo akoukoľvek inou kontrolujúcou mocou a aj keď fašizmus prekvital, bolo nejasné, čo vlastne reprezentuje.
    Historicky, všetky väčšie sociálno-politické “izmy“ vyklíčili v Európe, hlavne v štyroch vedúcich krajinách: Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko.
    Keď uvažujeme o fašizme, musíme zvážiť jeho meteorický vzostup po prvej svetovej vojne. Obyčajne, v prvom rade uvažujeme o Nemecku, potom o Taliansku, zriedkakedy o Francúzsku, ale v pátraní po koreňoch tohto “izmu“, musíme zvrátiť toto poradie.

    V roku 1903, Enrico Corradini, učiteľ a spisovateľ, založil nacionalistický žurnál “Il Regno“. Ako “Action Francais“, zavrhol parlamentnú formu vlády, demokraciu, socializmus a buržoáznu spoločnosť, ako prehnane opatrnícku, pacifistickú a zbabelú.

    • Pisem len svoj nazor podla mna fasizmus presadzoval triednu spolupracu a komunizmus triedny konflikt

      • To si mýlite s nemeckým národným socializmom. Ale iste – určité prvky tam boli. Lenže tiež nie je fašizmus ako fašizmus…

      • Triedna spolupráca versus triedny boj.
        Áno, to je tiež jeden z viditeľných rozdielov medzi tou dobou v Nemecku (národný socializmus) a typickým „internacionálnym“ komunizmom.

        (považujem za jasné, ako pripomenul aj Prop vyššie, že hovoríte o nemeckom tzv. národnom socializme. Ten taliansky fašizmus, nech už bol akýkoľvek, historicky nepresvedčil, nedosiahol nič moc. Naopak, národný socializmus dosiahol prekvapivo veľa, bol veľmi úspešný – stačí zájsť do ľubovolného kníhkupectva a vidíte tam celé oddelenia venované exkluzívne národnému socializmu a osobe Hitlera (nič také o socializme či Marxovi nenájdete – aj z toho vidno, kto bol úspešnejší
        :-)).

    • Viem, ze to nie je k teme, ale predsa by som sa vas chcel spytat: co si myslite o pripravovanom projekte guidemedia etc, a to o knihe ZWEITES BUCH. Vsetko nasvedcuje tomu, ze je to dielo, ktore napisal AH, ale nebolo nikdy oficialne vydane. Stretli ste sa niekedy s tymto dielom, resp. viete potvrdit/vyratit jeho autenticitu?

      • Vyjadrovanie AH bolo vždy veľmi špecifické a ťažko napodobniteľné. Pochybujem, že by niekto dokázal takýmto štýlom napísať celú knihu. Pavel Kamas je skúsený prekladateľ a ja si myslím, že by podvrh spoznal. Pokiaľ je on presvedčený o autorovi knihy, nemám dôvod pochybovať ani ja.

        Samozrejme, kniha bude aj v našej ponuke.

        • Dakujem za informacie. Samozrejme guidemedia etc nesporne je kvalitne vydavatelstvo, ktore si strazi svoju povest, a to je dobre. V zasade som len chcel poznat nejake detaily, ktore mozno niekto z tunajsich prispievatelov ma a nie su lahko dostupne kade-tade po internete. Na knihu sa velmi tesim.

  3. ……………..Čo dodať? Aman asi zabudol iba ako socialistický systém spomenúť školstvo a opak socialistického školstva s úžasným atribútom vo forme analfabetizmu. Súhlasím s tým, že smerujeme k superbolševickému systému a snaha nájsť nepriateľa vo forme Ruska a Číny je utajeným výkrikom udržať systém v šúčastných proporciách. Ale nejde to. Projekcia vplyvu korporácii, bánk cez médiá na politiku a individua je prisilná, neregulovaná a silnejšia ako za stredovekkého diktátu cirkvy. Mediálny priestor je posledným teoretickým miestom pre konfrontáciu názorov korporácií, avšak pre majetkové prepojenia a stádovitosť nášho druhu nevyužitým. (Nikto nechce ísť proti niekomu, keď mu z toho nekynie zisk). Schopnosť individua poukázať na systémové zlyhanie, alias Potláčanie výkriku kráľ je nahý (neočakávam pochvalu za to, že som nespomenul istú antisystémovú provokáciu xy rokov starú) bez obete nie je možné a mediálne systémové nástroje budú memento obete deformovať a využívať vo vlastný prospech.
    ……………….Napríklad manipulácia typu: V Bratislave vraždil Ind, tragédiu zneužívajú proti migrantom; demanipulácia: V Bratislave vraždil Slovák, tragédiu zneužívajú proti domácemu obyvateľstvu. Take home message: Vždy vyčleňujú, nálepkujú podvedomie väčšiny v zmysle že je zlá, vyčleňujú menšinu ako dobrú, ovplyvňujú tým súdnu moc, manipulujú výkonnou mocou, Manipuluje sa so svedomím ako kolektívnym inštinktom, a to smeruje k apatii, ľudia ako kolektív nie sú schopní sa potom búriť voči arogancii moci a peňazí. Vláda peňazí má množstvo otrokov a ešte väčšie množstvo obetí, ktorými sú národy, spoločenstvá a rodiny – všetko čo je živé, tvorí život a ešte nie je premenené na peniaze.

    https://www.hlavnespravy.sk/ministerka-sakova-sa-stretne-s-rodinou-zosnuleho-filipinca/1426104
    https://dennikn.sk/904472/v-bratislave-vrazdil-ind-tragediu-na-facebooku-zneuzivaju-proti-migrantom/

  4. Ano Frater, , podívajte sa do Googlu a tam to mate všetko vysvetlené. Hitler to nenapísal ako knihu – je to “transcript” a ako kniha to bolo neoficiálne vydané v angličtine ako “Hitler’s Secret Book”, neskoršie oficiálne ako “Hitler’s Second Book”. Je to ne-editovaný transcript Hitlerových myšlienok o zahraničnej politike, napísaný v roku 1928. Boo to napísané po Mein Kampf a nebolo to vydané za jeho života v roku 1928, lebo Hitlerov vydavateľ Franz-Eher-Verlag -povedal Hitlerovi, že druhá kniha by ohrozila predaj knihy Mein Kampf.

Pridaj komentár