Domov / Hlavná strana / História / SNP – občianska vojna v cudzej réžii a za cudzie záujmy

SNP – občianska vojna v cudzej réžii a za cudzie záujmy

snpNárody povstávali, búrili sa proti režimom, vládam, cisárom, prezidentom, ideológom, zrážali sa presvedčenia, partaje, rody, spoločenské triedy, veky sa bili s vekmi, nové prúdy so starými, boli veľké povstania a veľké revolúcie s potokmi krvi a s množstvom hrdinov, ale dejiny samé sa nikdy nefalšovali: nikdy, nikde nepovstával národ, aby zboril svoj štát a hodil svoje národné telo, svoju zem, svoje imanie, svoje mozole, svoj život a svoju moc niekomu inému, cudziemu napospas.

Jozef Cíger Hronský



V pretrvávajúcom čase neistoty sa v polovici roka 1944 odohralo niekoľko udalostí, ktoré mali výrazný vplyv na urýchlené vyhlásenie povstania. Nemecku sa na frontoch nedarilo. Američania dobyli Rím. Vypukli povstania vo Francúzsku a Varšave. Rumunsko sa razom zvrtlo na päte, urobilo vnútorný vládny prevrat a pod tým istým kráľom, ale s novou vládou sa pripojilo na stranu Sovietskeho zväzu. Sovietske vojská sa prevalili aj cez Bulharsko, ktoré na rozdiel od Slovákov, Maďarov a Rumunov so Sovietskym zväzom dovtedy nebojovalo.

V tej dobe začali byť na Slovensku čoraz aktívnejší sovietski partizáni, ktorých sem cielene vysielalo sovietske velenie. Pridávali sa k nim Slováci pôsobiaci v horách a ďalší nadšenci. Historik Lacko píše, že vysielanie sovietskych partizánskych skupín bolo na úkor slovenskej armády, ktorej Sovietsky zväz nedôveroval. Sovieti si museli veľmi dobre uvedomovať, čo robia, vlastne postavili slovenskú vládu do situácie, že ostala spojencom Nemcov naďalej.

Na Slovensko v auguste už prichádzali húfne sovietski partizáni, a to buď cez severovýchodné hranice, napríklad partizánske skupiny Viktora Karasinova-Stepanova a Viačeslava Kvitinského, alebo letecky formou výsadkov, napríklad skupina Alexeja Martynova a Ladislava Kalinu. Spájali sa s existujúcimi slovenskými povstaleckými skupinami. Začali sa aj partizánske diverzné akcie, ktoré spočívali v krádežiach zbraní, v prepadoch presúvajúcich sa nemeckých transportov.

Podozrivo sa rozbehla aktivita skupiny Piotra Velička, ktorá bola letecky vysadená ešte koncom júla nad Liptovskou Osadou. V Turci vytvorila v druhej polovici augusta režim, ktorý sa neslávne zapísal do histórie protifašistického odboja na Slovensku. Veličkova brigáda obsadila obec Sklabiňu, kde zriadila svoje sídlo a založila tu revolučný národný výbor. Odtiaľto v podstate ovládala celý Turiec. Ozbrojovala miestnych priaznivcov, neskôr aj mužov menej naklonených Povstaniu, ktorých násilím regrutovala do svojich vojenských oddielov. V Sklabinskom Podzámku zriadila partizánsky tribunál a začala vynášať rozsudky nad nepriateľmi. Popravených bolo takmer sto osôb, väčšinou išlo o miestnych Nemcov, funkcionárov Hlinkovej strany a predstaviteľov verejnej správy. Boli to prvé masové vraždy na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. V Sklabini pracoval aj orgán sovietskej partizánskej kontrarozviedky pod velením Jurija Černogorova, ktorý mal na starosti partizánsky súd. Z tohto príkladu vidieť, že Sovieti nenechali nič na náhodu, ale postupovali cieľavedomo podľa pripravených inštrukcií. Na Slovensku sa správali ako na okupovanom území. Pracovali ako predsunutá hliadka Červenej armády.

Okrem neslávneho prvenstva v masových partizánskych súdoch sa Veličkova brigáda a jej činy zapísali ako jeden z posledných podnetov na vpochodovanie nemeckých vojsk na Slovensko. Velička sa pokúšali krotiť v jeho diverzných akciách vojenskí i politickí vodcovia pripravovaného povstania. Rokovali s ním Golian i Husák, ale ani jeden nepochodil. Veličko mal svoje rozkazy z Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Vôbec ho netrápilo, že tieto rozkazy boli v ostrom rozpore s koncepciou prípravy ozbrojeného povstania na Slovensku. Naopak, išlo o zámer. Dnes je už jasné, že na Slovensku mal vyvolať vlastné povstanie, s revolučnými súdmi, novým režimom a násilím. Jeho sila sa preukázala pri zajatí nemeckej diplomatickej misie plukovníka Paula Otta, ktorá cestovala vlakom z Rumunska cez Slovensko do Nemecka. Pre Nemcov bolo nepredstaviteľné, aby ich prepadli na Slovensku, ktoré stále považovali za pokojný štát. Skupinu 24 ľudí, medzi ktorými bola aj jedna žena, 27. augusta vysadili z vlaku, odviezli do kasární v Martine, kde ich na druhý deň ráno na Veličkov príkaz postrieľali. Veličko rozkazoval miestnej vojenskej posádke ako veliteľ, čo svedčilo o všeobecných ambíciách sovietskych partizánov dostať ozbrojené akcie na Slovensku pod vlastnú kontrolu. Nemci sa za popravených po obsadení povstaleckého územia pomstili ešte krutejšie. Vtedy už Slovensko brali ako okupovanú krajinu, kde platili ich vojnové zákony, že za jedného mŕtveho Nemca bude zlikvidovaných desať domácich. Po objavení 24 mŕtvol nakoniec nebolo zabitých 240 Turčanov, ale 48. Podľa vtedajšieho tlmočníka pre Nemcov Jozefa Domesa zníženie počtu nevinných obetí zariadil prezident Tiso.

Občianska vojna – nazývaná SNP, aj keď národného v Povstaní veľa nebolo – vyprovokovaná sovietskymi banditmi, priniesla na Slovensko iba obete na životoch a materiálne straty, na rozdiel od Čiech, kde v kľude počkali na obsadenie Červenou armádou v podstate bez strát na životoch. Možno by malo význam, ak by Povstanie a postupujúci východný front naozaj doniesli slobodu. Napriek pekným heslám a vyhnaniu Nemcov z domáceho územia sa po uvoľňujúcom výdychu nasledujúcom po skončení bojov avizovaná sloboda rýchlo vyparila. Ak by v tomto videl povznesený vykladač dejín príčinu odmietnutia Povstania väčšou časťou vtedajšej slovenskej spoločnosti, nepreceňoval by ho. Tým skôr, že o Slovensku a Slovákoch sa rozhodlo už dávno predtým, keď staronový československý prezident Edvard Beneš podpisoval pred Vianocami v roku 1943 zmluvu o priateľstve so Sovietskym zväzom.

Zdroj: Jozef Hajko – Nezrelá republika
Redakčne upravil: ::prop, www.protiprudu.org

O ::prop

7 komentárov

  1. Nuž, a načo iné je sprostá masa sprostých mužov na svete,
    ako
    na sprostú robotu na druhých a vzájomné zabíjanie sa za druhých ?
    A
    nezmenilo sa to ani v čase vesmírnych letov, internetu, I Padov a pod.
    Blbosť je večná !!!

    Asi to tak akási „vyššia moc“ naplánovala, asi tak nejako sa posúva blbé ľudstvo dopredu.

  2. Ja nechcem teda nikoho uraziť, ale toto teátro, tzv. SNP môže dnes, keď už máme lepší a slobodnejší prístup k informáciám, oslavovať len blbec alebo jedinec vypatlaný komunistickou propagandou. Veď každý priemerne inteligentný človek, teda resp. Slovák, kt. sa pozrie na vtedajšiu situáciu triezvo a nezaujato, nestranne ( t.j. nemusí byť stúpenec Slovenského štátu), musí prísť na to, že povstanie neprinieslo žiadne oslobodenie ale len utrpenie, masakre, teror a perzekúcie pri ktorých zbytočne prišli o život mnohí Slováci. Plus to nehovorím ešte, že v povstaní medzi partizánmi sa organizovala tá najväčšia čvarga ožranov a všelijakých „podľudí“.

    • Spôsob akým SNP vypuklo hovorí za všetko. Banda zboľševizovaných indivíduí prepadla vlak vezúci nemeckú vojenskú misiu, odvliekli ich do areálu kasární, kde ich postrieľali, vrátanie nemeckých žien a detí…
      Žiadne hrdinstvo v tom nenachádzam, nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, hanbím sa za čiernu škvrnu našej histórie, zvanú SNP.

  3. Preboha, takto provokovat Nemcov v polke 44. teho… nastastie taketo maniere uz nepretrvavaju.
    P.S.: Clanok je slaby

  4. treba sa podakovat a vzdavat hold asocialom, kriminalnikom a v prvom rade zidobolsevickej pliage ti tvorili 80% partizanov. 😀

  5. Neviem nič o SNP nebol som tam.
    Ale všetci „TÝ“ ktorý zrejme všetko poznajú alebo to majú naučené, za niečo a proti všetkým za cudzie záujmy a … Vedia ako všetko je zlé na tom „úbohom“ Slovensku, ako nejaký neviem kto sa išiel len tak dať zastreliť aby sa detičky mali čo učiť v školách. A nejaké kvázi bratské povstania …lidu a iné, tak to už je „niečo“!
    Aká koľvek smrť tragédia, ale obrovská výzva a poučenie pre národ že úctu by sme mali vzdať padlým … . Vážený úcta a obyčajná slušnosť na začiatok by úplne postačili !

Leave a Reply