Slobodní

„Neexistujú slobodomurári bez demokracie a neexistuje demokracia bez slobodomurárov“

slobodomurárske heslo

Demokracia a jej reformovanie, priama demokracia, posilnenie funkcie referenda, zmena volebného systému, zodpovednosť každého občana, rovnosť a práca pre všetkých, zlepšenie životnej úrovne, lieky, zdravotná starostlivosť zdarma. V poslednej dobe počúvame tieto krásne slová stále častejšie a častejšie. Objavujú sa stále nové iniciatívy, akcie, médiá, ktoré tieto omamné myšlienky podporujú. Veď predsa pre toto žijeme – spravodlivosť, prosperita a rovnosť pre každého. Alebo aspoň po tom túžime.

Spomeňme si dobre, kedy sme podobné slová počúvali. „Zlepšenie životnej úrovne, lepšie postavenie detí, žien, ťažko pracujúcich, príslušníkov národných menšín. Žiadne potraviny či nemocnice nesmú byť výsadou mocných. Žiadne zdražovanie, nezamestnanosť, žiadne pakty. Štát nesmie šetriť na školstve a kultúre.“ Znie vám to povedome, ale neviete si priradiť osobu? Tou osobou bol v roku 1989 Václav Havel. A teraz sa pozrime okolo seba, ako skončili tieto myšlienky.

Horko ťažko dosahujeme životnú úroveň z roku 1989. Podpora detí a rodiny je na posledných miestach zoznamu priorít každej jednej vlády. Ťažko pracujúci pracujú ešte ťažšie a viac ako v roku 1989. A sú radi, že vôbec majú prácu. Kvalitné potraviny sú väčšine národa nedostupné. Nie preto, že by v obchodoch neboli, ale mnoho ľudí si ich nemôže dovoliť. Ľudia si nemôžu dovoliť byť ani chorí – aj tak nemajú na lieky. Z nemocnice vás vystrkajú aj keby ste sa vládali sotva plaziť. Školstvo sa zameriava na kvantitu a nie kvalitu. Veď otrokovi stačí, aby vedel trocha čítať a aby sa vedel podpísať. Na prácu pri páse mu aj tak viac netreba. Kultúra – škoda slov – stačí sa pozrieť, čím nás zásobujú televízie, rádiá, ale aj divadlá. Vstúpili sme do dvoch najhorších paktov, ktoré z nás urobili bezmocné obete. Najprv nám povedali, že nás ochránia a zbavili nás armády. Potom povedali, že nás zásobia všetkým, čo potrebujeme a zbavili nás ekonomickej samostatnosti.

A teraz prichádza nová demokracia. Priama. Založená na pravde a láske. Mala by prísť nenásilne, vôľou ľudu. Nenásilnými protestami, petíciami, voľbami. Asi tak ako v roku 1989. Musím sa aktérov opýtať: už ste videli sviňu pri plnom válove? Skúsili ste ju od neho odohnať? Na tú nepomôže ani palica, zvalí vás a ešte podupe. A kým vy budete krivkať dolámaný preč, bude sa kľudne ďalej kŕmiť ani si nevšimnúc, že sa niečo stalo.

Preto sa musím zamyslieť, komu a čomu to má všetko slúžiť. Pekné slová ešte nikoho nenakŕmili ani chorého nevyliečili. Ale zato často umožnili dostať sa ku válovu ďalším, hladným sviniam. A zúbožený národ, chytajúci sa každého stebla nádeje, im na to opäť skočí. Preberajú heslá týchto novodobých pravdoláskárov, obetovali by za nich telo aj dušu. Idú von do ulíc. Veď tak pekne a pravdivo hovoria. Idú reformovať múry demokracie, ktorej základy sú úplne zhnité. Idú bojovať za práva „slobodných občanov“, ale pritom si nekladú otázky, kto bude tým „slobodným občanom“. Pýtajú si priamu demokraciu, pričom sami netušia, čo to vlastne je. Nezaoberajú sa tým, aké pohnútky a kto vlastne stojí za týmito osobami. Nevšímajú si, že podobné aktivity sa objavili odrazu po celej Európe. Neuvedomujú si základnú vec. Je úplne jedno, ako sa nazýva systém, v ktorom žijeme, pokiaľ na jeho čele stojí osoba morálna, čestná a spravodlivá.

Nemá význam reformovať systém, keď nedokážeme zreformovať ani sami seba. A pritom to jediné, na čo skutočne máme vplyv, sme my sami. Prestaňme sa správať ako otroci, zodvihnime hlavu, narovnajme chrbát. Prestaňme uprednostňovať osobný prospech pred prospechom celku. Začnime sa správať tak, ako by sme chceli, aby sa správali ostatní ku nám. Prestaňme klamať a podvádzať, bažiť po majetkoch. Pomáhajme blížnemu, venujme sa rodine. Požadujme tvrdé tresty pre zločincov, najmä tých na najvyšších miestach. Žiadne zľutovanie s vydriduchmi, klamármi a podvodníkmi. Riaďme sa srdcom a morálkou a nie krásnymi slovami, ktoré nám podsúvajú, sledujúc pritom vlastné ciele. A potom budeme naozaj slobodní. Aj bez murárov novej budúcnosti.

::prop, www.protiprudu.org

O ::prop

4 komentáre

  1. Andy Wolf Mednyánszky

    “Neexistujú slobodomurári bez demokracie a neexistuje demokracia bez slobodomurárov” – toto je nesporný fakt.
    Ale priama demokracia, v ktorej by mohol každý občan zasahovať do politického diania by skončila katastrofou, lebo „informačné centrum“ a jeho mienkotvorné médiá dokážu masy totálne zblbnúť. A my chceme predsa žiť normálne a nie blbo 🙂
    Najsamprv by sme potrebovali pronárodné informačné zdroje. Kto do nich ale bude investovať, keď národ nie je schopný si za jeden rok kúpiť jednu knihu podľa vlastného výberu?

  2. Základnou podmienkou akejkoľvek zmeny, je zmena prevládajúcej formy vlastníctva rozhodujúcich výrobných prostriedkov na spoločné vlastníctvo. Pokiaľ sa toto neudeje, všetky ostatné úvahy sú iba drísty, ktoré nikam a k ničomu nevedú.

  3. Stevo – tak toto je čistý komunizmus, presne, ako to trefne okomentoval osmoza…s takýmito nápadmi choďte do Severnej Kórey…ešte tak korporativizmus, dajme tomu, by sa dal..ale aj to za presne určených podmienok…

Pridaj komentár