Domov / Hlavná strana / Recenzia / Savitri Devi: Zlato v peci – Skúsenosti v povojnovom Nemecku

Savitri Devi: Zlato v peci – Skúsenosti v povojnovom Nemecku

Savitri_DeviOswald Spengler napísal, že apokalyptické vízie ohlasovali úsvit novej civilizácie. Keď s našim súčasným poznaním čítame Zlato v peci – knihu od Savitri napísanú v zruinovanom a spustošenom Nemecku v rokoch po 2. sv. vojne – tak jednoducho musíme pripustiť dvojnásobnú pravdivosť tohto výroku. Deštrukcia Nemecka v „daždi ohňa“ bola vskutku apokalyptická, ale Savitrine spomienky z roku 1949 nám naznačujú, že ten, kto v konečnom dôsledku zahynul, bol demokratický svet, ktorý túto apokalypsu sledoval. Úpadkom hnaná história dokončila svoj rozklad Západu, ktorého posadnutosť demokraciou a ľudskými právami môže byť právom označená za „druhé náboženstvo“, ktorého vznik bol pre Spenglera predzvesťou konca civilizácie.

Zlato v peci môže byť považované za sprievodné dielo k Vzdoru – Savitriným memoárom z jej väzenských čias, ktoré boli písané paralelne. Popri jej neskoršej knihe Pilrimage je Zlato v peci zbožná práca, do ktorej autorka vkladá svoje osobné postrehy, anekdoty a reflexie v rámci jej vášnivého hlásania viery v národný socializmus.

Prečo píšem o viere? Pretože pre Savitri Devi bol národný socializmus viac ako len politickým hnutím. Bolo to náboženstvo, staroveké náboženstvo, ktoré bolo založené na večných zákonoch presahujúcich čas, priestor a okolnosti, a ktorého líder – Adolf Hitler – nebol iba obyčajným politikom, ale polo-bohom, Višnuovým deviatym avatárom, ktorý prišiel ukončiť Kali-Yugu zničením sveta a položením základov nového Zlatého veku. (pozri knihu Blesk a slnko)

Tento mystický a metahistorický koncept národného socializmu je zavedený hneď na začiatku knihy a je rámcom pre Savitrine diskusie o povojnovom Nemecku a o tom, čo sama nazývala „filozofiou svastiky“. Savitri Devi nám rozpráva o jej propagandistických aktivitách v Nemecku v rokov 1948 a 1949 a popisuje rozmanité konfrontácie, ktoré mala so Židmi a okupačnými autoritami až do jej konečného zatknutia a uväznenia. Jej účet ukazuje, že jej cieľom bola misionárska práca, simultánny čin vzdoru a osobného vykúpenia.

Jej príbeh zahŕňa konverzáciu s istým Rudolfom Grassotom, bývalým členom francúzskeho odporu a vysokým úradníkom „informačného oddelenia“ v okupovanom Nemecku, ktorého zdôvodnenie pre selektívnu slobodu slova („tolerancia… musí mať limity. Nemôžeme tolerovať nebezpečne netolerantné“) je dôkazom (ak bol vôbec nejaký potrebný) do akého stupňa politicky korektného diskurzu a legislatívneho zovretia bola súčasná západná spoločnosť odovzdaná víťazmi vojny.

Čitateľ oboznámený so Savitri Devi sa neprekvapivo dočká prózy plnej náboženského zápalu a sotva skrotenej túžby vidieť povojnové rozloženie moci rozbité na kúsky a rozmliaždené pod čižmou národnosocialistického vzkriesenia. Savitrino pohŕdanie, keď vyjadruje svoj pohľad na Spojencami sponzorovaný denacifikačný program, ktorý charakterizuje ako zbyrokratizovaný peňažný podvod, súperí s koróznosťou najsilnejšej karbónovej kyseliny.

Následne Savitri počas písania z väzenia, v ktorom nadviazala blízke priateľstvá s bývalými dozorkyňami SS, zbiera predtým nepočuté svedectvá o povojnových zverstvách Spojencov, obzvlášť v ich koncentračných táboroch. Hovorí nám o zajatých nacistoch zámerne vyhladovaných a uväznených v špinavých, nevykurovaných, nezariadených kobkách („komory pekla“), kde počas zimy klesá teplota až na – 20 stupňov (horúca voda ihneď zamrzne, keď ju pri tejto teplote vylejete z pohára). Toto očividne viedlo k fenomenálnemu počtu obetí, podľa ďalších povojnových odhadov pozostávajúcich z miliónov a k doživotnému poškodeniu zdravia u preživších. Jeden z nich – Friedrich Horn – bol osobným priateľom autorky.

Tiež nám hovorí o hlúposti Spojencov, ktorí zasiali dodatočnú smrť medzi oslobodených z väzenských táborov, potom čo boli náhle a nadbytočne kŕmení množstvom bieleho chleba, vajec, syra a mäsa.

Hovorí nám tiež o viacerých príkladoch pomstychtivosti Spojencov vrátane prípadu, keď istá skupina Židov cestovala do väzenských táborov, v ktorých boli držaní nacisti, aby im „nakopala ich nacistické zadky“.

Rozsah židovského utrpenia je minimalizovaný alebo ospravedlnený a zverstvá Spojencov sú detailne popísané a zdôraznené.

Zlato v peci sa ukazuje byť jednou zo skorších revizionistických prác predchádzajúca Paulovi Rassinierovi o 15 rokov.

Po kritike cynických a pokryteckých „demokratov“ pre ich „drancovanie, lži a plytkosť“ nám Savitri maľuje apokalyptickú víziu, kde „elity sveta“- fanatickí nacistickí árijci – uskutočnia „božskú odplatu“ na tých, ktorí sú zodpovední za vojenskú porážku národného socializmu a následný hlad, poníženie a útlak árijskej elity. Samozrejme, že na zozname nechýbajú Židia, ale prvými na rade sú zradcovia, „prekliati anti-nacisti“.

„Božská odplata“ je mimoriadne zábavná kapitola, kde vidíme ako Savitri Devi – držiteľka PhD. titulu z histórie filozofie ovládajúca 8 jazykov – nebola dámou, ktorú by len tak zastrašil hocijaký „vagabund z krčmy“, či neotesaní pracujúci muži: sama rozpráva o tom ako si ju počas písania jednej z jej kníh v kaviarni doberal istý jednotlivec – bývalý vojak Wehrmachtu – ktorého popisuje ako „hrôzu naháňajúcu silu v ľudskom háve“, ukazujúc ako dobre zvládla jeho žartovanie, keď sa čoskoro pripojila k nemu a jeho spoločníkom, pričom potom nasledoval dlhý rozhovor. K slovu sa hlási odplata i v duchu predstavený triumfálny návrat národného socializmu.

Záver: Fosforový oheň Spojencov možno vyhladil milióny národných socialistov, ale autorka vidí i to, že vyhladil tiež ľahostajných stúpencov a odhalil nehodných. To čo zostalo v peci Spojencov bolo čisté zlato, najsilnejší národní socialisti, ktorých nič nemohlo zničiť. Oheň Spojencov bol v konečnom dôsledku očistným.

Savitri nám opakovane hovorí, že Nemecko sa po páde národného socializmu stalo „krajinou strachu“ a jej vysvetlenie nám rozhodne poskytuje ukrutnú panorámu teroru, paranoje, ľútosti a devastácie. Tak odporné je Nemecko po 2. svetovej vojne, že dokonca poctiví anti-nacisti – teraz rozdrvení, ponížení, ochudobnení a plní viny – si uvedomili chybu svojho rozhodnutia a teraz tiež dychtia po slávnom návrate Hitlera a národného socializmu.

A pritom nič nebolo viac ponuré ako ruská zóna: pokiaľ život v Nemecku bol pod francúzskou, americkou a britskou okupáciou neznesiteľný, nič z toho sa nemohlo vyrovnať hororu komunizmu za železnou oponou! Savitri Devi sa podarilo rozprávať na Západe s hosťujúcimi Nemcami, ktorí žili v ruskej zóne na východe, ale informácie sú útržkovité a preto je nútená spoliehať sa na seba-cenzurujúce svedectvá a desivé zvesti.

Zlato v peci je drsná a pochmúrna kniha, plná hnevu, kultúrneho pesimizmu a hlbokej filozofickej mizantropie. Napriek tomu nie je pozbavená zábleskov nádeje i humoru a svojou apokalyptickou meta-epickosťou ponúka možnosť post-apokalyptického prevtelenia alebo znovuzrodenia. Savitri Devi opovrhovala moderným, liberálnym, egalitárskym a demokratickým svetom, pretože bol pre ňu synonymom pokrytectva, priemernosti a degradácie. Volala po jeho nemilosrdnej deštrukcii, aby mohol prísť nový Zlatý vek, v ktorom bude dominovať brutálna sila, fyzická krása, nezlomný charakter, nadradený intelekt a nemilosrdná elita v súlade s kozmickými a večnými „železnými zákonmi života“. Jej vízia je spoločenstvom olympských polo-bohov v hierarchickej harmónií, nadľudskosť zasnúbená s konštantným bojom o výsledok a dokonalosť, odrážajúca sa k výšinám, zo zeme ku hviezdam.

Táto vízia však v skutočnosti, na rozdiel od toho, čo by Savitrini ohovárači na ľavom spektre tvrdili, nevylučuje ľudí so slabšími schopnosťami: Savitri totiž kladie dôraz na to kam by sa ľudstvo malo posunúť skôr ako na to, kde spravilo chyby a zdôrazňuje, že každý jednotlivec môže dosiahnuť dôstojnosť v rámci svojho miesta a stať sa tou najlepšou osobou akou on alebo ona môžu byť. Pre modernú myseľ sa to môže zdať takmer nepochopiteľné, obzvlášť pre tých, ktorí poznajú iba svet po roku 1945, ale tento postoj reprezentuje poriadok, ktorý existoval v starovekej a stredovekej Európe, a ktorý Savitri videla stále prežívať v Indii.

60 rokov po tom, čo bola kniha napísaná a stala sa dostupnou v limitovanej edícií, Zlato v peci žije ako pravdepodobne najhlbšia a najvášnivejšia artikulácia národno-socialistickej správy o spojeneckom víťazstve a genéze povojnového rozloženia moci. Napriek tomu, že Savitri nebola Nemka, je jej hlas hlasom uvedomelej Árijky, ktorá stelesňovala národno-socialistickú filozofiu človeka a života vo svojej najčistejšej a najradikálnejšej forme.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Alex Kurtagić

O Roland Edvardsen

7 komentárov

  1. Moto, podľa ktorého bola kniha nazvaná:

    “Wir sind das lautere Gold, das im
    Schmelztiegel auf die Probe gestellt
    ist. Laßt den Ofen flammen und
    brausen! Es gibt nichts, was imstande
    ist, uns zu zerstören!”

    Sme čisté zlato a žiadne plamene nás nezničia.

    viď https://ia700503.us.archive.org/15/items/GoldInTheFurnace/Gold_in_the_Furnace.pdf

  2. Pri pokuse otvoriť Vami nižšie uvedené linky mi vyskočilo upozornenie, na nebezpečie virusov.
    https://ia700503.us.archive.org/15/items/GoldInTheFurnace/Gold_in_the_Furnace.pdf

    https://www.savitridevi.org/PDF/impeachment.pdf
    Text má, pre upresnenie, dve malé chyby: doktorát mala z filozófie, nie z histórie (študovala chémiu a filozófiu) a vyprávala 7 rečí.

    • Aman Againsttime

      SITRA AHRA, ja som pôvodne rozmýšľal, že tam hodím poznámku prekladateľa, že pokiaľ je mi známe tak jej doktorát bol z filozofie, ale nakoniec som to nechal tak. Pokiaľ ide o jej jazykové schopnosti, tak sa všade uvádza, že ovládala 8 jazykov ( angličtinu, francúzštinu, gréčtinu, taliančinu,nemčinu, islandčtinu, hindčinu a bengálčinu).

  3. Aman, len tak pre moju zvedavosť, čítal ste od nej “The Lghtning and the Sun”?
    Je tam totiž obsiahla zmienka o tých ‘menej-cenných’ potulujúcich sa po tomto svete, o čom som sledoval Vašu diskuziu s Nithusom.

  4. Aman Againsttime

    Z knihy Blesk a slnko som čítal preložené úryvky na stránke Radikální obrození, kde prebieha preklad jej prác: http://radicalrevival.wordpress.com/savitri-devi/
    Predpokladám, že narážate na môj posledný príspevok pod článkom o IQ. Priznám sa, že prispievateľ, ktorý sa ma pokúsil vykresliť ako nejaké bezcitné monštrum (jeho príspevok bol manipulatívny a napísaný tak, aby hral na city) ma naozaj vytočil, preto som reagoval ostrejšie než u mňa býva zvykom. A v závere svojho príspevku som sa naozaj nechal inšpirovať práve Savitrinmi úvahami. 🙂

  5. NO HROZNÉ ! Tak paničke je ľúto nacistov, ako hrozne trpeli v US koncentračných táboroch. Mala sem panička prísť ešte počas vojny do okupovaných krajín, aby videla akých činov sa dopúšťali títo jej úbohí nacisti, stelesnení ľudia v najčistejšej forme.

Pridaj komentár