Domov / Hlavná strana / Analýza / Rusko a iránska jadrová dohoda

Rusko a iránska jadrová dohoda

Obrázok: Obama ďakuje Putinovi za pomoc pri dojednaní dohody

Po niekoľkých premrhaných termínoch bola konečne dosiahnutá dohoda medzi členmi P5+1 a Iránom. Dohoda obmedzí obohacovacie schopnosti Iránu na nasledujúce desaťročie, pričom mu dovolí pokračovať vo svojom civilnom jadrovom programe. Výmenou za to budú zrušené sankcie, ktoré kládli ťažké bremeno na iránsku ekonomiku. Hoci je dohoda malým krokom k prekonaniu desaťročí napätia medzi Iránom a Spojenými štátmi, úlohu hranú ostatnými sprostredkovateľmi, ako je Rusko, nemožno vylúčiť.

Vzťahy medzi Ruskom a Iránom siahajú ďaleko do minulosti, k Perzskej ríši a moskovskému veľkovojvodstvu. Ich vzťahy neboli vždy priateľské a značne kolísali. Obdobia mieru a prosperity spestrili série vojen; ako následok je Severný Kaukaz teraz súčasťou Ruska. Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan boli tiež súčasťou Perzskej ríše. Aj v nedávnej histórii boli vzťahy medzi týmito dvomi krajinami nerozhodné. ZSSR bol prvým, kto uznal Islamskú republiku Irán, ale podľa SIPRI bol tiež jedným z najväčších dodávateľov zbraní Iraku počas Iránsko-irackej vojny. Vzťah sa vyvinul z podoby, keď ZSSR považoval Irán za spôsob na vyvíjanie svojho vplyvu na Strednom Východe do podoby, kde sú si Moskva a Teherán rovnejší.

Rusko sa v uplynulých niekoľkých rokoch pokúšalo pestovať užšie vzťahy s Iránom navzdory izolácii zo strany Západu a verí, že Irán nezaťažený západnými sankciami je v záujmoch Ruska a je užitočný pre udržanie stability v regióne. Rusko by uprednostňovalo Irán bez jadrových zbraní, keďže južné ruské územie by bolo v jeho dosahu. Irán vyzbrojený jadrovými zbraňami však nie je pre Moskvu „nočnou morou“ tak ako pre Washington, hovorí Steven Pifer, vyšší spolupracovník v Brookingse. Navyše, minister zahraničia Sergej Lavrov vo svojom príhovore, ktorý predniesol po dosiahnutí dohody spomenul strategickú výhodu Iránu bez jadrových zbraní – zruší potrebu systému raketovej obrany vo Východnej Európe. Rusko tvrdí, že tento systém, ktorý mal byť odpoveďou na možné iránske strely, by ovplyvnil jeho vlastné zastrašovacie schopnosti. Rusko tiež bolo kritické voči používaniu nátlakových taktík, aby sa Irán podvolil a podporovalo diplomatické riešenie, ktoré by Iránu umožnilo určiť svoju vlastnú cestu.

Rusko aj Irán sú občas v rozpore so Západom a prvá z menovaných krajín sa vyslovila proti „unipolárnemu“ svetu, ktorý bol vytvorený. Ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil, že verí v právo krajiny na zvrchovanosť a ostro kritizoval používanie represívnych opatrení Západu proti ostatným krajinám. Moskva poskytla pomoc a prehĺbila vzťahy s rastúcimi nezápadnými ekonomikami, najmä s Čínou, v snahe čeliť rastúcej izolovanosti medzi sebou a Západom. Irán je v tomto smere pravdepodobným spojencom. Rusko a ostatní členovia novo založenej Eurázijskej ekonomickej únie (EAEÚ), ako Arménsko, vyzvali na zahrnutie Iránu ako člena. Iránska žiadosť o členský status v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO) bola zablokovaná v roku 2010 kvôli sankciám OSN. Zdá sa však byť čoraz pravdepodobnejšie, že členský status mu bude udelený po zrušení sankcií. Je tu tiež priestor pre spoluprácu v ostatných energetických sektoroch prostredníctvom Fóra krajín vyvážajúcich plyn, kde Rusko a Irán, spolu s Katarom, vlastnia najväčšie zásoby zemného plynu.

Rusko ako súčasný predseda BRICS je obhajcom inštitucionalizácie skupiny a toho, aby mala väčšiu úlohu vo vedení sveta. Čína aj Rusko sú členmi skupiny P5+1 rokujúcej s Iránom a sú proti sankciám všeobecne. V roku 2012 krajiny BRICS súhlasili s dodržaním sankcií Bezpečnostnej rady OSN, ale súhlasili, že nie sú viazané sankciami uvalenými inými krajinami. India a Čína sú dvaja najväčší dovozcovia iránskej ropy a India opäť zvýšila svoje importy. V roku 2013 krajiny podpísali vyhlásenie, ktoré opätovne potvrdilo ich podporu pre vyriešenie problému s iránskym jadrovým programom „politickými a diplomatickými prostriedkami“. Vzťahy medzi Iránom a Brazíliou a Iránom a Južnou Afrikou sú tiež srdečné. S rastúcou dôležitosťou samotnej skupiny a s jej ruským vplyvom vnútri môže napomôcť väčšej spolupráci s Iránom.

Otvorenie iránskej ekonomiky svetu tiež vytvorí nový trh pre ruské zbrane a jadrovú technológiu. Je tu prípad protilietadlového raketového systému S-300, predaj ktorého bol zakázaný v roku 2010. Ten zákaz bol nedávno zrušený a niektorí ľudia ho považujú symbolické gesto Iránu, aby Rusko ukázalo, že je ochotné spolupracovať. Irán bude viac potrebovať obranné zbrane a kvôli absencii jadrových odstrašujúcich prostriedkov si bude musieť vybudovať vojenské schopnosti inými spôsobmi. Tieto dve krajiny tiež nedávno oznámili dohodu o „rope za tovar“, umožňujúcu Iránu predávať cez Rusko ropu, ktorá by si dokonca mohla vytvoriť cestu do Európy prostredníctvom plynovodu Turecký prúd. Je tu tiež diskusia o tom, že Rusko poskytne pomoc v sektore jadrovej energie, oblasti, ktorú by Rusko mohlo podporiť ako alternatívu voči nadobudnutiu zbraní. Nadviazanie skorších vzťahov s Teheránom mu dá výhodu nad americkými alebo európskymi firmami.

Možné zrušenie sankcií, najmä tých ovplyvňujúcich vývozy ropy, však zvýšilo obavy z ďalšieho poklesu v cenách ropy. Ruská cena ropy na hranici rentability je 98 dolárov za barel, a ceny momentálne balansujú v rozmedzí okolo 60 dolárov za barel. Ruská ekonomika už pociťuje účinky nízkych cien. Navyše je tu bremeno sankcií, ktoré boli uvalené na ruské banky, energetický a zbrojný sektor následkom ukrajinskej krízy. Nižšie ceny zrania ekonomiku, ale výhody, ktoré poskytuje Irán ako oddaný, stabilný partner v regióne prevážia stratu príjmu.

Iránske a ruské väzby na Stredný Východ sú rovnako dôležité. Podporujú rovnakú stranu v sýrskom konflikte, čo je fakt, ktorý bez pochyby vybudoval určitú priazeň medzi týmito dvomi krajinami, a všetky krajiny v rokovaniach sú zajedno v ich kampani proti ISIL. Na Rusku je zaujímavé, ako jeho väčšia spolupráca s Iránom ovplyvní jeho vzťahy s ostatnými krajinami Stredného Východu, ako je Izrael, ktorý je hlasným odporcom jadrovej dohody s Iránom. Izrael však nezastáva v ruských zahraničných vzťahoch zvláštne postavenie, aké zastáva u Spojených štátov. Blízky vzťah Moskvy a Tel Avivu táto dohoda pravdepodobne neovplyvní, hoci Irán získavajúci ruské strely spôsoboval Izraelu vrásky. S-300 je obranný systém, takže Rusko bude pravdepodobne realistickejšie ohľadom týchto obáv.

Rusko a ďalší veľký hráč v regióne, Saudská Arábia, si nie sú zvlášť blízki. Irán a Saudská Arábia majú nezhody v mnohých veciach, hlavne náboženstve a ich nadvláde v regióne. Jemenský konflikt medzi miestnym zaidským šiitskym povstaním a šáfiovskými sunnitmi bol označený za zástupnú vojnu medzi nimi. Irán a Rusko sú so Saudskou Arábiou tiež v rozpore v konflikte v Sýrii a Iraku. Blízkosť Moskvy s Teheránom zhoršila napätie so Saudmi, ale nedávno sa objavili náznaky väčšej vzájomnej spolupráce. Obidve krajiny podpísali niekoľko dohôd, najmä dohodu o investovaní 10 miliárd dolárov v ruských sektoroch ako sú poľnohospodárstvo, maloobchod a doprava. Výmenou za to Rusko súhlasilo so spoluprácou so Saudmi v sektore jadrovej energie. Snahou o zvýšenie bilaterálnej spolupráce a udržanie srdečných vzťahov medzi dvomi ideologicky si odporujúcimi krajinami môže Rusko zlepšiť svoje postavenie na medzinárodnej scéne vďaka sprostredkovaniu medzi nimi, pokiaľ by to bolo potrebné, čo je úloha, ktorú Rusko hralo počas rokovaní o sýrskych chemických zbraniach a v rokovaniach samotných.

Dokopy vzaté, ak bude dohoda schválená, Rusko pravdepodobne utrpí straty pokiaľ ide o predaje ropy, no získa hodnotného spojenca ochotného s ním a ostatnými krajinami spolupracovať na regionálnych problémoch. Hoci sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom bez pochyby zlepšia, jedna dohoda nebude stačiť na odstránenie desaťročí nedôvery. Irán tiež poskytuje nový trh pre ruské obranné vybavenie a jeho vplyv v regióne bude z dlhodobého hľadiska nápomocný pri jeho stabilizácii. Ruská politika budovania užších vzťahov s krajinami ako Čína a Irán môže byť v čase, keď sú jeho vzťahy so Západom na novom minime užitočná. Budovanie užších, spravodlivejších vzťahov s regionálnymi mocnosťami môže využiť ako platformu na zlepšenie svojej pozície a dôveryhodnosti v medzinárodných vzťahoch.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Kanak Gokarn

Pozri tiež: Korene Iránskych problémov

O ::prop

Jeden komentár

  1. Smutná správa. Niektrí tu by mali písať už iba čiernym fontom 🙂
    Jaroslav Babič, jeden z velitelů ukrajinského fašistického praporu Azov, byl nalezen oběšený v kanceláři na velitelství praporu. Zatím nejsou známé žádné podrobnosti k celému incidentu. Informaci uvedl na svém Facebooku Dmitro Linko, náměstek nejvyšší rady Ukrajiny [1]. Je však možné, že se jedná o počátek čistek uvnitř praporu, i když vyloučené není ani osobní selhání v situaci hroutící se východní fronty a počátku rozpadu Ukrajiny. Tlak na jednotlivé velitele je enormní a událost může mít i souvislost i s tím, že mnoho velitelů je zapleteno do nelegálních obchodů, od kšeftování s lidskými orgány až po prodej vojenské techniky na černém trhu. Případné vydírání a tlak, který je na ně potom vyvíjen, někteří neunesou a páchají potom sebevraždy.
    Situace na Ukrajině začíná připomínat divoký západ. Pošta v celé zemi chodí nepravidelně, na denním pořádku jsou výpadky dodávek elektrické energie, na silnicích řádí gangy, které si tipují auta s poznávacími značkami z EU. Ukrajina se utápí v bídě a starší lidé se bojí dalšího hladomoru, kterých země ve své historii zažila už několik. Na podzim se očekává masivní vlna uprchlíků z Ukrajiny do EU před nadcházející zimou. Černé scénáře počítají až se 2 miliony Ukrajinců, kteří by mohli v případě tuhé zimy začít migrovat na západ do EU. Ukrajina nemá plynové rezervy a EU není připravena zemi energeticky subvencovat. Jediným řešením je mírový proces na východě Ukrajiny a federalizace země.
    http://aeronet.cz/news/velitel-praporu-azov-byl-nalezen-obeseny/

    V každom prípade, aspoň jeden z tých debilov pochopil, kde je jeho miesto 🙂

Pridaj komentár