Domov / Hlavná strana / Analýza / Rozšírenie plynovej vojny do Levantu

Rozšírenie plynovej vojny do Levantu

plynPo troch rokoch vojny v Sýrii „Západniari“ zámerne rozšírili svoju ofenzívu do Iraku a Palestíny. Túto stratégiu môžu napriek zjavným politickým rozporom medzi náboženskými a sekulárnymi stranami vysvetliť silné ekonomické záujmy. V Levante zmenilo tábor mnoho skupín niekoľko krát, no na ložiskách plynu sa nič nemení.

Každá vojna rozpútaná koalíciou má prirodzene mnoho cieľov, aby boli splnené špecifické záujmy každého jej člena.

Z tohto uhla pohľadu majú boje, ktoré teraz prebiehajú v Palestíne, Sýrii a Iraku spoločné to, že ich vedie blok sformovaný Spojenými štátmi proti vzdorujúcim ľuďom, aby sa pokračovalo v premodelovaní „Väčšieho Stredného Východu“ a zmene globálneho trhu s energiou.

K tomuto poslednému bodu len toľko, že sa môžu zmeniť dve veci: rozmiestnenie potrubí a využitie nových ložísk.

Vojna o kontrolu potrubí v Iraku

Od začiatku vojny proti Sýrii sa NATO snažilo prerušiť spojenie (východ-západ) medzi Teheránom a Damaskom (NIORDC, INPC) v prospech alternatívneho (juh-sever) koridoru umožňujúceho prepravu katarského (Exxon-Mobil) a saudského plynu (Aramco) cez sýrske pobrežie.

Rozhodujúci krok bol podniknutý s ofenzívou Islamského emirátu v Iraku, ktorý pozdĺžne rozdelil krajinu a oddelil na jednej strane Irán a na druhej strane Sýriu, Libanon a Palestínu.

Tento viditeľný cieľ určí, kto bude predávať plyn Európe, a preto aj objem dodávok a predajnú cenu. To vysvetľuje zapojenie troch veľkých exportérov plynu (Ruska, kataru a Iránu) do vojny.

Vojna o dobytie sýrskeho plynu

NATO pridalo druhý cieľ: kontrolu plynových zásob v Levante a ich využitie. Hoci každý už desaťročia vie, že Južné Stredomorie obsahuje obrovské plynové polia v teritoriálnych vodách Egypta, Izraela, Palestíny, Libanonu, Sýrie, Turecka a Cypru, len „Západniari“ od roku 2003 vedia, kde sa tieto polia rozprestierajú a aký majú rozsah pod kontinentom.

Ako v tom čase odhalil profesor Imad Fawzi Šueibi, nórska spoločnosť Ansis viedla v Sýrii vsúlade so zákonom prieskum krajiny v spolupráci s národnou ropnou spoločnosťou. Ansis tiež pracoval s ďalšou nórskou spoločnosťou, Sagex. Oboje po podplatení dôstojníka rozviedky tajne viedli výskum na tri smery a objavili ohromný rozsah sýrskych zásob. Tie sú väčšie, než tie katarské.

Potom Ansis získala spoločnosť Veritas SSGT, francúzsko-americká spoločnosť so sídlom v Londýne. Údaje boli okamžite poskytnuté francúzskej, americkej, britskej a izraelskej vláde, ktoré čoskoro dospeli k záveru, že ich aliancia zničí Sýriu a ukradne jej plyn.

Po tom, ako v roku 2010 USA poverili Francúzsko a Veľkú Britániu, aby sa postarali o opätovné kolonizovanie Sýrie, sformovali koalíciu zvanú „Priatelia Sýrie“. V máji 2012 zvolali v Spojených Arabských Emirátoch pod predsedníctvom Nemecka „Pracovnú skupinu ekonomickej rekonštrukcie a rozvoja“. Šesťdesiat krajín si rozdelilo koláč, ktorý ešte nedobyli. Samozrejme, účastníci nevedeli o objavoch Ansisu a Sagexu. Sýrsky národný výbor v skupine zastupoval Usáma al-Kadi, bývalý vedúci British Gas pre aplikovanie vojenských stratégií na trhu s energiou.

Až do leta 2013 nebola sýrska vláda o zisteniach Ansisu a Sagexu informovaná, no potom pochopili, že Washington sa postaral o sformovanie koalície pokúšajúcej sa zničiť krajinu. Odvtedy prezident Bašár al-Assad podpísal s ruskými spoločnosťami kontrakty o ich budúcom využití.

Plyn v Izraeli, Palestíne a Libanone

British Gas za svoju časť skúmali palestínske rezervy, no Izrael oponoval ich využitiu zo strachu, že by sa licenčné poplatky použili na nákup zbraní.

V júli 2007 vyjednal nový zvláštny vyslanec Kvarteta (OSN, EÚ, Rusko, USA) Tony Blair dohodu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi o využití polí Marine-1 a Marine-2 v Gaze. Premiér Palestínskej autority Salam Fajád súhlasil, že British Gas bude kvôli Palestínskej autorite platiť licenčné poplatky na bankový účet kontrolovaný Londýnom a Washingtonom, aby sa zaručilo, že tieto peniaze sa použijú na ekonomický rozvoj.

V tom čase bývalý náčelník štábu izraelskej armády, generál Moše Jaalon, zverejnil senzačné fórum na web stránke Jeruzalemského centra pre verejné záležitosti, v ktorom si všimol, že jeho dohoda problém nevyriešila, pretože Hamas by napokon dostával časť peňazí dovtedy, dokiaľ bude v Gaze pri moci. Dospel k záveru, že jediný spôsob ako zaistiť, že manna nebude financovať Odpor, bude zahájenie „rozsiahlej vojenskej operácie na vyhladenie Hamasu v Gaze“.

V októbri 2010, keď spoločnosť Noble Energy Inc. objavila v izraelských a libanonských teritoriálnych vodách obrovské pobrežné plynové pole Leviatan, dodatočne k poľu Tamar objavenom spoločnosťou British Gas v roku 2001, sa veci znova skomplikovali.

Libanon na popud Hizbaláhu okamžite upovedomil OSN a presadil svoje práva na využitie. Izrael však začal získavať plyn z týchto spoločných miest bez toho, aby bral do úvahy námietky Libanončanov.

Vojna o palestínsky plyn

Súčasná izraelská ofenzíva proti Gaze má niekoľko cieľov. Po prvé, Mossad zorganizoval oznámenie o únose a smrti troch mladých Izraelčanov, aby zabránil Knessetu schváliť zákon zakazujúci prepúšťanie „teroristov“. Súčasný minister obrany, generál Moše Jaalon, potom využil túto udalosť ako zámienku na zahájenie ofenzívy proti Hamasu, s uplatnením svojej analýzy z roku 2007.

Nový egyptský prezident, generál Abdel Fatah al-Sisí, si najal Tonyho Blaira aby mu poradil, bez toho, aby Blair rezignoval zo svojej pozície predstaviteľa Kvarteta. Pri svojej obhajobe pre British Gas potom navrhol „mierovú iniciatívu“, ktorá bola pre Palestínčanov dokonale neprijateľná a ktorú odmietli, kým Izraelčania ju prijali. Je jasné, že cieľom tohto manévru bolo poskytnúť IDF príležitosť pokračovať vo svojej ofenzíve na „vyhladenie Hamasu z Gazy.“ Podstatné je, že Tony Blair nedostal za svoju prácu od Egypta zaplatené, no zaplatili mu Spojené Arabské Emiráty.

Ako zvyčajne, Irán a Sýria podporila Palestínsky Odpor (Hamas a Islamský džihád). Týmto spôsobom tiež Tel Avivu ukázali, že majú schopnosť zraniť Izrael v Palestíne tak silno, ako to oni urobili v Iraku s Islamským emirátom a barzánčanmi (barzánskymi kurdmi – pozn. prekl.).

Udalosti môžeme pochopiť, len ak ich budeme čítať z energetického uhla pohľadu. Pretože politicky nie je v záujme Izraela zničiť Hamas, s vytvorením ktorého Izrael pomohol, aby zrelativizoval Fatah. Ani v záujme Sýrie nie je pomôcť vzdorovať Hamasu, pretože uzavreli spojenectvo s NATO a poslali džihádistov, aby bojovali proti Sýrii. Doba „arabskej jari“, ktorá mala priviesť k moci Moslimské bratstvo (ktorého palestínskou pobočkou je Hamas) vo všetkých arabských krajinách. Napokon, anglo-saský imperializmus vždy riadia ekonomické ambície, ktorými spôsobuje ujmu miestnej politickej dynamike. Rozpor, ktorý zachováva štruktúry v arabskom svete, nie je medzi náboženskými a sekulárnymi stranami, ale medzi vzdorujúcimi a kolaborantmi s imperializmom.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Thierry Meyssan

O ::prop

Jeden komentár

  1. Tam som sa sekol v jednej vete – Doba „arabskej jari“, ktorá mala priviesť k moci Moslimské bratstvo (ktorého palestínskou pobočkou je Hamas) vo všetkých arabských krajinách JE PREČ.

Pridaj komentár