Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Rozmanitosť nie je čierno-biela

Rozmanitosť nie je čierno-biela

multikultiRobert Putnam, ktorý prednáša na Harvarde a na univerzite v Manchestri, výskumom,ktorému sa venoval v poslednom desaťročí, upútal postupne pozornosť celej svetovej vedeckej komunity,keďže výsledky jeho štúdia rozbíjajú na kusy ideu, že „v rozmanistosti je sila“, ktorá bola doteraz základným predpokladom, akého sa spoločnosť držala. Jednu z jeho prednášok uverejnil teraz časopis Scandinavian Political Studies. Jeho kolegovia hovoria o jeho výskume užcelé roky a nikto sa vážne nepostavil proti záverom, ku ktorým dospel, takže zrejme je teraz na rade ideologická kríza.

Pán Putnam študoval okolo 30 000 osôb – z mesta i z vidieka, bohatých i chudobných, mladých i starých, mužov i ženy – po celých Spojených štátoch a napokon dospel k záveru, že korporatívna identita (keď sa človek identifikuje so zamestnávateľom) v praxi vôbec nefunguje a že „rozmanitosť“ (t.j. rasovo pomiešané komunity) neutvára medziľudské vzťahy takým spôsobom, ako sa predpokladalo.

Putnam zistil, že ľudia, nútení žiť v etnicky pomiešanom prostredí, sa následne sťahujú z verejného života do izolácie súkromia, podľa jeho slov: „odcudzujú sa“. Takí oveľa menej dôverujú svojím susedom (či ide o susedov rovnakej rasy alebo inej), menej často sa zúčastňujú volieb a dávajú menej peňazí na charitatívne účely.

Keď sa na tieto závery dívame istým spôsobom, tak to vlastne svedčí o zdravom rozume. Ľudia dôverujú takým, čo sú ako oni a tým, čo nie sú, dôverujú menej. Život je krátky a pomiešané skupiny venujú priveľa času len ustanovovaniu základných pravidiel. A akonáhle sa prekročí istá hranica rozmanitosti, komunita prestáva byť komunitou. Pretože ak sa hovorí o „homosexuálnej komunite“, „africko-americkej komunite“ …, v týchto prípadoch dotyčných spája práve to, v čom sa od seba neodlišujú. Pán Putnam dospel k záveru, že rozmanitosť a solidarita sú pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú.

V súvislosti s tým možno spomenúť aj štúdie Alberta Alesinu a Edwarda Glaesera, ktorí vinia práve väčšiu rozmanitosť zo slabosti amerického sociálneho štátu, na rozdiel od Európy. Lenže štúdia pána Putnama nepoukazuje len na jednotlivé ťažkosti, aké sa vyskytujú vtedy, keď sa spoločnosti nanucuje rozmanitosť; tá úplne podkopáva oficiálnu doktrínu západných vlád: že rozmanitosť je zásadne a vždy pozitívnou silou v spoločnosti.

Keďže idea čím väčšej rozmanitosti je oficiálnou (americkou) štátnou ideológiou, pán Putnam sa snaží vidieť aj jej pozitíva, ale hovorí, že negatíva zatiaľ prevažujú. …

Z propáckeho archívu 2007
Zdroj: Christopher Caldwell, Financial Times

O ::prop

2 komentáre

  1. maršal Žukov

    vidím, že sa tu asi do súdneho dňa budeme všetci tváriť, ako keby neexistovali diela Davida Duke-a, ktoré aj popisujú pôvod a príčiny multikulturalizmu, nielen konštatujú, že nefunguje.
    Nehápem, v čom je problém pochopiť ten fakt, že ho zaviedli sionisti s cieľom degradácie árijcov. Nevyšlo už dosiaľ najavo dosť iných svinstiev, ktoré napáchali a páchajú, aby sa nám už konečne otvorili oči a uverili tomu, že je to ich plán?

  2. Nie zatial nevyslo najavo dost ich svinstiev,
    len sa pozri okolo seba tu na Slovensku.
    Sme cita denne 50 000 oviec ako bibliu.
    D.Duke sa mozno tazko hlada
    ale mame tu rovno knihy Nidala Saleha.
    Tam autor jasne hovori kto su „zidia“
    co robia a co je ich ciel.
    Dajte si Saleh do vyhladavaca.
    .martinus.sk ponuka jeho knihy.

Pridaj komentár