Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Rozhovor so zakladateľmi French Lives Matter

Rozhovor so zakladateľmi French Lives Matter

Urobili sme rozhovor so zakladateľmi French Lives Matter (Na francúzskych životoch záleží), aby sme sa o nich dozvedeli viac.

– Ahoj, mohli by ste nám povedať viac o svojom projekte?

Hlavným cieľom projektu French Lives Matter je identifikovať obete vrážd a teroristických útokov spáchaných proti Francúzom, aby sme si ich zapamätali. Nechceme, aby zomreli zbytočne, nesmieme na nich zabudnúť. Musíme si zapamätať ich mená, ich tváre a to, čo sa im stalo.

Až príliš často sa stáva, že tieto zločiny sú ututlávané, médiá hlavného prúdu o nich nehovoria a namiesto toho sa v miestnych novinách objaví len jeden článok v stĺpčeku „ostatné“, kvôli čomu zabúdame, že v každom takomto prípade ide o tvár, životný príbeh a rodinu, ktoré zmiznú.

Preto vytvárame zoznam všetkých týchto zločinov na interaktívnej mape na našej webstránke. Vždy uvádzame mená obetí, ich fotky, mená páchateľov, okolnosti a odkaz na zdroj. Táto mapa vznikla na báze spolupráce, čiže ak si všimnete, že na zozname chýba vražda nejakého Francúza, dajte nám, prosím, vedieť. Tím skontroluje zdroje a pridá zločin na mapu, pokiaľ spĺňa kritériá. (pozn. red.: medzičasom boli stránky frenchlivesmatter.fr znefunkčnené, o dôvodoch sa môžeme iba dohadovať)

– Ako vám napadlo založiť FLM?

Napadlo nám to v reakcii na slávne hnutie Black Lives Matter, ktoré systematicky využíva každé úmrtie či zatknutie černošského kriminálnika alebo delikventa, či už vo Francúzsku alebo USA, na rozdúchanie teórií extrémnej ľavice. Podľa týchto teórií existuje v polícii, štátnych inštitúciách a celkovo v spoločnosti „systémový rasizmus“. Tento „systémový rasizmus“ vedie políciu ku vraždeniu nevinných etnických menšín, ktoré rasistická spoločnosť núti ku kriminalite. Systematicky, pri každom incidente medzi políciou a spodinou, je polícia obvinená z rasizmu, aj v prípadoch, kedy daná spodina útočí na políciu alebo sa sama zabije pri pokuse o útek.

Hoci médiá neustále vykresľujú lúzu z radov imigrantov ako hlavné obete rasizmu, ututlávajú najaktuálnejší a najsmrteľnejší rasizmus v našej spoločnosti – protifrancúzsky rasizmus. Každoročne prídu o život desiatky Francúzov, ktorých zabijú cudzinci, nelegálni či legálni imigranti, no médiá to neprovokuje k rozhorčeniu či mobilizácii osobností. Ak existuje „systémový rasizmus“, je to práve tento a preto nám napadlo vytvoriť kolektív French Lives Matter, aby sme túto skutočnosť odsúdili.

– Na základe akých kritérií sú vyberané obete?

Obete týchto zločinov si ich páchatelia všeobecne vyberajú na základe ich skutočnej alebo domnelej francúzskej národnosti. Veľmi často sa stáva, že obete sú napádané úplne bezdôvodne kvôli smiešnym zámienkam ako výzor, cigareta či najmenšia urážka. Vo Francúzsku je každý deň viac než tisíc bezdôvodných útokov a ich obeťami sú najčastejšie ľudia, ktorých títo zločinci nazývajú „gwerovia“ alebo „Galovia“, čiže pokrvní Francúzi. Sú to práve takéto obete, ktorých identifikácia má u nás prioritu. Identifikujeme tiež obete islamského terorizmu, ktoré často prichádzajú o život z rovnakých dôvodov.

– Robia si francúzske médiá svoju prácu?

Ak je bežnou úlohou médií poskytovať faktické informácie, nezávislé od politickej moci, tak nie. Na druhej strane, ak je ich úlohou kŕmiť ľudí vládnou, politicky korektnou propagandou, tak áno, väčšina médií si robí svoju prácu obdivuhodne dobre.

Médiá už roky klamú tým, že zatajujú skutočnosti. Nespomínajú nespočetne veľa zločinov spáchaných na Francúzoch alebo ich minimalizujú politicky korektným jazykom, hovoria o „hádkach“, aby tú agresiu zmiernili, hovoria o „miestnej mládeži“, aby zmiernili označenie pre imigrantov, popr. hovoria o „miestnej pracujúcej triede“, aby zmiernili označenie pre predmestia plné imigrantov. Novinári sa už priznali, že nahrádzajú mená imigrantov v rôznych trestných činoch francúzskymi menami, aby „nehrali hru krajnej pravice“.

Našťastie existuje stále viac a viac alternatívnych médií, ktoré poskytujú pravdivé a neskreslené informácie o skutočnosti, čo sa starým médiám veľmi nepáči, lebo už nemajú informačný monopol.

– Je vo Francúzsku informačná asymetria?

Zjavne áno. Je bežné, že médiá silno zdôrazňujú pôvod obete, keď je ňou niekto z etnickej menšiny, pričom upresňujú, že policajt zapletený do prípadu je beloch, ako tomu bolo v prípade Georgea Floyda. Navyše, v tých zriedkavých prípadoch, kedy sa médiá zmieňujú o zločinoch proti Francúzom, je pôvod útočníka systematicky zatajovaný a mená páchateľov taktiež.

V posledných rokoch však sociálne siete, našťastie, umožnili lepší tok informácií, čím médiá donútili hovoriť o tom, čo by utajili, keby sociálne siete neexistovali. Hashtag #OnVeutLesNoms vytvorený v reakcii na utajovanie profilov zločincov sa pred pár dňami dostal na vrchol v príspevkoch na Twitteri, čo novinárov donútilo prezradiť mená spodiny, ktorá bezdôvodne zmlátila Axella, 23-ročného pomocného opatrovateľa. Neprekvapuje, že ich mená boli Jusef a Mohamed.

Tento príklad nám ukazuje, že táto informačná asymetria nie je nevyhnutná a že mobilizácia ľudí má vplyv na šírenie informácií.

– Pred pár týždňami francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že vražda vodiča autobusu v Bayonne bola nevychovanosť. Čo by ste mu odkázali?

Radi by sme mu odkázali, že Francúzi nie sú druhotriedni občania, že porovnávať vraždu otca, bezdôvodne zlynčovaného v práci 4 imigrantmi so žuvačkou odhodenou na zem, je vrcholom drzosti.

Pán Macron by mal stráviť viac času štúdiom histórie, aby sa z nej poučil. Francúzi nie sú rohožky, o ktoré si môže beztrestne obtierať topánky, je to národ, ktorý hrdinsky bojoval vo Verdune, je to tiež národ, ktorý sťal kráľa, keď mal pocit, že viac neslúži jeho záujmom.

Ten, kto nám hovorí o potrebe zachovania národnej jednoty, ale kto nikdy neprestal pohŕdať historickým francúzskym národom, bude môcť viniť len seba, keď dôjde ku etnicko-náboženskému rozdeleniu krajiny, ktorého sa obáva.

– Toto vyjadrenie je v súlade so zľahčovaním faktov u francúzskej politickej triedy v posledných rokoch. Myslíte si, že táto mocenská stratégia je účinná? Bude fungovať ešte dlho?

Už sa začína objavovať reakcia. Nikto skutočne neverí, že životný štýl z 90-tych rokov, kedy sme žili spolu, je ešte možný. V období medzi čiernobielym Francúzskom z roku 1998 a súčasnosťou sa objavil Mohamed Merah, útok na Charlie Hebdo, Bataclan, Nice, Saint-Etienne-du-Rouvray, útok na parížsku policajnú stanicu a tak ďalej.

Prechádzame režimom teroru, v ktorom elity chcú donútiť Francúzov, aby si doslova kľakli, lebo sú bieli. V Spojených štátoch je to ešte očividnejšie, lebo tam sa slogan „All Lives Matter“ (Na všetkých životoch záleží) považuje za biely šovinizmus. Všetko toto etnomasochistické šialenstvo v mediálno-politickej sfére sa okázalo zrýchľuje a snažia sa na nám nanútiť ideológiu prostredníctvom strachu, nie jej skutočného nasledovania.

Tento spôsob fungovania, inšpirovaný totalitnými režimami, nemôže trvať donekonečna. Pamätajme, že slovo „Francúz“ etymologicky pochádza od slova „franc“, čo znamená „slobodný“. Francúzi sú slobodný národ a veríme v jeho schopnosť odmietnuť poslušnosť.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: www.defendevropa.com

O ::prop

Jeden komentár

  1. Ktovie aka je situacia z novymi pristahovalcami v Alsasku-Lotrinsku? V byvalych oblastiach a mestach kde sa hovorilo nemecky?

Leave a Reply to Vanio Pribina Cancel reply