Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Rozhovor s Alainom de Benoistom o kresťanstve

Rozhovor s Alainom de Benoistom o kresťanstve

Alain-de-BenoistV roku 2005 poskytol Alaine de Benoist rozhovor pre The Occidental Quarterly, ktorý bol publikovaný pod titulom „Syn Európy: Rozhovor s Alainom de Benoist.“ Rozhovor bol veľmi obšírny a nakoniec sa pristúpilo k jeho skráteniu. Došlo k odstráneniu Benoistových kritických pohľadov na kresťanstvo a ľudskú vedu. Benoist mi poskytol originál celého rozhovoru vo francúzštine a tak som mohol časť „stratených“ pasáží preložiť pre 1. zväzok North American New Right.

Greg Johnson

OQ: Podľa „Manifestu Novej pravice“ medzi 5 hlavných charakteristík modernity patrí individualizácia, masovosť, desakralizácia, racionalizácia a univerzalizmus. Nová pravica vystopovala, že korene modernity sú sekularizovanou formou kresťanskej metafyziky. Je tiež známa odmietaním ďalšieho produktu kresťanstva – egalitarizmu (rovnostárstva). Aké sú aristokratické hodnoty, ktoré by Nová pravica chcela uviesť do života a ako môžu vyvážiť každú z týchto deštruktívnych tendencií? A ako by mohol v súčasnosti ktokoľvek zachovávať aristokratické hodnoty?

Alain de Benoist: Označiť rovnostárstvo za číry produkt kresťanstva je prílišné zjednodušenie, ktorého by som sa ja osobne nepridržiaval. Veci sú predsa len trochu komplexnejšie. Na druhej strane, treba povedať, že príchod modernity môže byť pochopený a analyzovaný iba vo svetle rozsiahleho procesu sekularizácie, ktorý ho charakterizuje. Ide o to, že určité témy (pohľady), ktoré boli predtým vyjadrené v teologickom zmysle, boli transformované do sekulárnej sféry. Príkladom môže byť ideológia progresu, sľub spásy bol transformovaný do prísľubu šťastnej budúcnosti. Predstava progresu je súčasťou lineárnej vízie našej histórie (v opozícií voči cyklickému alebo kruhovému ponímaniu histórie), privilegovanie budúcnosti, ktoré nám bolo predstavené skrz biblické myšlienky. Koncept rovnosti (ktorý však treba rozlíšiť od rovnostárstva ako takého) má svoj pôvod v kresťanskom učení o rovnom vzťahu všetkých ľudských duší s Bohom.

Technologické okúzlenie sveta (das Gestell, ak použijeme Heideggarovov termín) začína Decartovým zavedením nového vnímania kozmu ako priestoru prístupného ľudskej kontrole, zatiaľ čo vedomie ľudských bytostí môže byť zredukované na predmet prirodzenej vedy – čo nájde svoju prvú legitimáciu práve v Genezis (Heidegger celkom dobre videl, že technológia môže byť vnímaná za uskutočnenie metafyziky).

Teória Jeana Bodina o absolútnej suverenite vládnej moci s rešpektom k tým, ktorí sa jej podriadia je transpozíciou (prenesením) absolútnej suverenity Boha vo vzťahu k tvorstvu. Ako by povedal Carl Schmitt – principiálne koncepty modernej politiky sú sekularizovanými teologickými konceptmi. Tento proces sekularizácie bol tiež mimoriadnym spôsobom študovaný Karolom Löwithom.

Mimochodom, Nová pravica nezastáva „aristokratické“ hodnoty, ale hodnoty akejkoľvek tradičnej spoločnosti, t.j. akejkoľvek spoločnosti, ktorú ešte neporazila modernita. Z tradičného uhľa pohľadu sú aristokratické a populárne hodnoty rovnaké. Ide o hodnoty, ktorým je vlastná etika cti. Oproti ekonomickým a komerčným hodnotám sú tiež hodnotami nezaujatosti a šľachetnosti vyjadrené v systéme reciprocity.

Veľkým deontologickým morálnym systémom, v ktorých Kantov postoj je paradigmou, môžno stále oponovať Aristotelovou etikou cti, kde máme nasledovať svoje osobné kvality praktikovaním „cností.“ V takomto systéme, má dobro nevyhnutne prednosť.

OQ: Aký je tvoj pohľad na pravdivosť kresťanskej viery? Aký je tvoj názor na kresťanských apologétov? Kresťan by ťa mohol požiadať, aby si ponúkol dôkaz, že k vzkrieseniu nedošlo, keďže ak by bol taký dôkaz poskytnutý, tak by sa kresťanstvo rozpadlo. Ako odpovedáš na takúto výzvu?

Alain de Benoist: Zvláštna otázka. Nemusím „dokazovať“, že Ježiš nebol vzkriesený, rovnako ako nemusím „dokázať“, že Boh nedal Mojžišovi na hore Sinaj zákony vytesané do kamenných tabúľ, alebo že Elvis Presley nie je nažive a nepredáva pizzu v Brooklyne! Dôvod je ten, že nikto nemôže dokazovať negáciu, nikto nemôže demonštrovať neexistenciu. Sú to kresťania, ktorí musia poskytnúť dôkaz pre svoje tvrdenia. Dôkaz, ktorý dodnes neposkytli.

OQ: Mohol by si nám povedať niečo o násilných spôsoboch akými bola Európa christianizovaná? Do akej miery christianizácia Európy spočívala na podvodoch?

Alain de Benoist: Kresťanstvo bolo postupne v Európe zavádzané s využitím všetkých dostupných prostriedkov. Jeho šírenie bolo niekedy pokojné, inokedy násilné. Boj medzi kresťanstvom a pohanstvom, čo je história, ktorú sme počuli už tisíckrát, samozrejme zahŕňal množstvo krvavých epizód. Prebiehali tu nútené konverzie celých populácií, perzekúcia pohanov, „krížové výpravy“ vnútorné i vonkajšie, atď.

Cirkev však nevďačí za svoj úspech iba sile, ale aj jej schopnosti prebrať staroveké pohanské ríty a náboženské prejavy a upraviť ich tak, aby to slúžilo jej účelom. Pretože cirkev bola neschopná kompletne vykoreniť pohanstvo, tak ho „pokresťančovala“, tým že mu dávala nové kontexty.

Kostoly boli postavené na miestach starých svätýň, liturgický kalendár bol založený na pohanskom (Vianoce nahradili staré slávnosti zimného slnovratu, sviatok sv. Jána letný slnovrat, atď.), legendy o svätcoch nahradili tie o lokálnych božstvách, mnoho pútnických miest ostalo zachovaných, kult panny Márie bol kompenzáciou pre absenciu materských bohýň, atď. Kresťanstvo bolo značne „spohanštené“a tak sa stalo viac akceptovateľným pre masy.

Ale toto „spohanšťenie“ ostalo iba povrchným, pretože sa dotklo iba externých foriem uctievania. Napriek tomu nám to pomáha pochopiť rozdiel, ktorý vždy existoval medzi populárnym kresťanstvom a inštitucionálnym kresťanstvom s jeho špecifickým teologickým systémom.

OQ: Je kresťanstvo cudzím náboženstvom pre Európanov? Predstavuje skutočnosť, že kresťanstvo je nositeľom cudzej ne-európskej kultúry – judaizmu, ktorý sa stal súčasťou nášho európskeho dedičstva – problém? Robí tradícia, podľa ktorej je cirkev „novým Izraelom“, z kresťanov „spirituálnych Semitov“? Alebo to máme vnímať tak, že židovská tradícia patrí k západnej tradícii?

Alain de Benoist: Moja kritika kresťanstva, ktorá je primárne intelektuálna a filozofická, nijak nesúvisí s faktom, že sa kresťanstvo zrodilo mimo Európy. Sám cítim sympatiu k niektorým východným náboženstvám a spirituálnym systémom akými sú napr. zen-budhizmus alebo šintoizmus, ktoré sú tiež absolútne neeurópske. Na druhej strane, som úplne ľahostajný voči mnohým ideológiám, ktorá sa zrodili v Európe. Pôvod idey nie je kritériom pravdivosti a prebytok identity nie je zredukovateľný na jej pôvod.

Ježiš bol Žid, ktorý žil v 1. storočí nášho letopočtu a bol pravdepodobne považovaný za proroka, ale jeho zámerom nikdy nebolo vytvoriť univerzálnu „cirkev“ a už vôbec nie nejaké nové náboženstvo. Presvedčený o hroziacom príchode „kráľovstva Božieho“ (Olamhaba – „svet, ktorý má prísť“), argumentoval v mene Tóry proti dominantnému, inštitucionalizovanému smeru, ktorý v tom čase prevládal v judaizme. Ježiš v evanjeliách jasne hovorí, že „bol som poslaný iba k strateným ovciam Izraela“ (Matúš, 15,24), čo je však v úplnom rozpore s pasážami dodanými neskôr na konci Markovho (16,15) a Matúšovho ( 28,19) evanjelia.

Až po jeho smrti ho niektorí, ktorí si mysleli, že bol Mesiáš, začali vidieť ako „Božieho syna“, ktorý prišiel, aby spasil ľudstvo. Ako vieme, tak kresťanstvo je prácou Pavla a vyvíjalo sa v mediteránnom svete, neskôr v západnom, čiže podstatné je jeho historické rozloženie.

Koncept „žido-kresťanskej tradície“ je navyše celkom nejednoznačný. Vo všetkej presnosti, o žido-kresťanstve môžeme hovoriť iba v dvoch významoch: historickom, kedy ním označujeme prvé nazaretské komunity v Palestíne, ktoré pod vedením Jána energicky oponovali heleno-kresťanom, ktorých viedol Pavol. A potom v teologickom význame, kedy ním označujeme spoločné teologické dogmy židov a kresťanov (viera v jediného Boha, rozlišovanie medzi stvorenou bytosťou a nestvorenou, atď.)

Po zničení chrámu Rimanmi, sa tieto dve náboženstvá kompletne separovali: kresťania boli vyhnaní zo synagóg a tzv. tannaim – rabínski mudrci – reorganizovali judaizmus na základe farizejského prúdu a uvalili na kresťanov „birkat-ha-minim“ – kliatbu, v ktorej sa preklínajú nasledovníci Ježiša. Na druhej strane, začínajúca kresťanská cirkev si zase adoptovala explicitný anti-judaizmus, ktorý sa prvýkrát objavuje v evanjeliu Jána, poslednom zo štyroch kanonických evanjelií. Kresťanstvo sa však nestalo menej závislým na svojich starozákonných koreňoch, ale behom storočí začalo lipnúť na teológii substitúcie (zámeny), ktorá tvrdí, že cirkev predstavuje vtelenie pravého Izraela, vylučuje židov, zatiaľ čo zachováva ich metafyzickú identitu (očividne pôjde o neznesiteľné tvrdenie i pre samotných židov). Tento rozpor medzi pôvodom a históriou je veľmi charakteristický pre kresťanstvo.

Ale kresťanstvo nikdy nepochopíme, ak budeme naň nazerať ako na nejaký unitárny blok. Rané kresťanstvo je odlišné od stredovekého, ktoré zase nie je rovnaké ako po-reformačné kresťanstvo, moderné kresťanstvo, atď.

OQ: Môžu byť Celsove polemické spisy proti kresťanom považované za príručku pre 21.storočie?

Alain de Benoist: Celsus bol neoplatónsky filozof, autor protikresťanskej knihy „Pravdivé slovo.“ Ide o text, ktorý je dnes známy iba vďaka pokusom o jeho vyvrátenie zo strany cirkevných otcov (podobne je to aj so spismi Juliána, Porfýria, atď.). V skutočnosti nevidím ako by niekto mohol z toho spraviť príručku pre 21. storočie. Čítanie jeho knihy – teda textu, ktorý bol zrekonštruovaný odborníkmi – nám však pomáha lepšie porozumieť starovekým pohanským polemikám proti kresťanstvu.

OQ: Predstavuje kresťanstvo životaschopný nástroj pre pokračovanie európskych národov a ich kultúry alebo vedie k ne-európskej budúcnosti, kvôli vymazaniu jeho „germánskeho“ elementu, ktorý do seba prijalo v stredoveku, tak ako na to poukazuje James C. Russell vo svojej knihe „Germanizácia raného stredovekého kresťanstva“? Myslíš, že je tu dôvod pre zachovanie kresťanstva? Môže ešte zohrať pozitívnu úlohu v európskej kultúre?

Alain de Benoist: Nemyslím si, že by ktokoľvek mal byť potešený z vymiznutia kresťanstva, či s jeho súčasným vývojom. Avšak pred-kresťanská éra Európy nebola vôbec spirituálne menejcenná. To, čo je v kresťanstve dobré, nie je nové a čo je v ňom nové, nie je dobré. Ale ako som už povedal – kresťanstvo nie je unitárny blok. Sv. František z Assisi a Torquemada predstavujú veľmi odlišné tváre cirkvi! Nie je však nič zlé na tom preferovať to predošlé. Napísal som knihu s názvom „Ako možno byť pohanom?“, ale nikdy mi to nebránilo v tom oceniť katolíckych autorov ako Léon Bloy, Charles Péguy, Georges Bernanosa a Gustave Thibon alebo súhlasiť s niektorými aspektmi sociálneho učenia cirkvi.

Odpoviem na tvoju otázku precíznejšie, nemyslím si, že kresťanstvo je životaschopný nástroj pre zachovanie európskych národov a ich kultúry. Ale predovšetkým je dôležité porozumieť tomu, že už dlhšie nežijeme v kresťanskej spoločnosti. Dominantný verejný diskurz určite zostáva ovplyvnený témami kresťanského alebo biblického pôvodu, ale správanie spoločnosti sa zmenilo. Dnes všade vedie individualizmus.

Cirkvi, rovnako ako politické strany a odbory tradičného typu, prechádzajú hlbokou krízou. Vo Francúzsku menej ako 8% populácie navštevuje omše alebo svätí nedeľu. Počty vysvätených kňazov klesajú každým rokom a nikto už nepočúva pápeža pokiaľ ide o sexuálnu morálku a správanie.

V Spojených štátoch je však situácia odlišná – náboženská viera a prax tu zostávajú výnimočne rozšírenými. V kontinentálnej Európe nemáme ekvivalenty dnešných „kreacionistov“ alebo „znovuzrodených“ kresťanov, či smiešnych amerických „teleevangelistov“! Napriek tomu, ani v prípade USA nie je ďalej možné hovoriť o kresťanskej spoločnosti. Hovorme o postmodernej verzii sekularizácie.

Jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov môžu samozrejme pokračovať v hľadaní zdôvodnení prečo žiť a umierať pre kresťanskú vieru, ale kresťanstvo stratilo svoju rozhodujúcu rolu, ktorú malo v minulosti. Už dlhšie nie je absolútnym referenčným rámcom a principiálnym normatívnym kritériom pre spoločenskú existenciu. To znamená, že náboženská príslušnosť má v súčasnosti iba status jedného postoja medzi mnohými – a to na všeobecnom základe ľahostajnosti a praktického materializmu. Ide o radikálnu zmenu v samotnej definícii náboženstva.

Za týchto podmienok, otázka dlhšie nebude, či by kresťanstvo malo byť „zachované“. Cirkvi sa pokúšajú prežiť, lipnú nostalgicky na minulosti, ktorá už dlhšie s ničím nekorešponduje, zatiaľ čo nájdu samé seba v rozpore, či sa majú prispôsobiť alebo neprispôsobiť súčasnému svetu, opätovne zdôrazňujú svoje univerzálne poslanie, pokúšajú sa pôsobiť ako „morálne autority“, atď. Toto je skrátka ich biznis. Skutočné problémy našej budúcnosti však ležia inde.

OQ: Prečo sa Nová pravica neodvoláva na kresťanstvo, keď hlásate návrat ku koreňom Európy? Paul Piccone a Gary Ulmen v ich úvode k „Filozofickým základom francúzskej Novej pravice“ od Michaela Torigiana uvažujú, či dve tisíc rokov kresťanstva nie je dostatočných na to, aby urobili z tohto náboženstva našu domácu tradíciu, dokonca ak v niektorých oblastiach Európy (ako Škandinávia a baltské štáty) došlo k pokresťančeniu neskôr. Je tu viac politických hnutí inklinujúcich k návratu ku koreňom, ktoré propagujú návrat k pohanstvu?

Alain de Benoist: Nová pravica nikdy nehlásala „návrat“ k pohanstvu alebo „návrat“ ku koreňom alebo návrat k čomukoľvek podobnému. Namiesto toho si prajeme presiahnuť súčasnú spoločnosť a prajeme si predstaviť budúcnosť cez objektív jasného porozumenia minulosti. Tieto dva princípy sú celkom odlišné: opakovanie nie je synonymum pre návrat! Nechajte nás jednoducho povedať, že niekto môže „zbudúcniť“ prítomnosť iba „historizáciou“ minulosti.

Problém je v tom, že väčšina našich súčasníkov žije vo večnej prítomnosti – ide o uhol pohľadu, kde iba súčasné momenty sa počítajú a nikto nie je schopný čakať na budúcnosť alebo si brať poučenie z minulosti. Minulosť nie je limitovaná miestom pôvodu, ktorý je však vždy bežným limitom, ale zahŕňa všetku ustálenú (dosiahnutú) históriu. Aby nám história dávala nejaký zmysel musíme sa pozerať na tie najdlhšie možné obdobia.

Kresťanstvo očividne formuje časť európskej histórie, ale Európa sa s ním nenarodila. Keď sa kresťanstvo objavilo, Európa už mala za sebou 5 alebo 6 tisícročí kultúry a civilizácie. Hovoriť o „kresťanských koreňoch“ Európy znamená popierať latinskú, grécku, keltskú, germánsku a slovanskú kultúru staroveku, ktoré existovali a to je neobhájiteľné.

OQ: Ty si niekedy popisoval kresťanstvo ako „boľševizmus antiky“. Považuje Nová pravica kresťanstvo za pôvodcu a primárneho nositeľa totalitarizmu?

Alain de Benoist: Keď sa kresťanstvo rozširovalo v Európe, tak bolo preň nevyhnutné zničiť starý poriadok. To znamenalo boj s pohanstvom. Máme nespočetné svedectvá o spôsoboch akými raní kresťania znesväcovali staré posvätné miesta, ničili chrámy a sochy bohov, strhávali oltáre, zvaľovali stĺporadia, pálili filozofické a literárne diela, ktoré im nevyhovovali atď. Vskutku tu išlo o to „urobiť hrubú čiaru za minulosťou“. Polemická fráza, ktorú si citoval, naráža práve na to.

Na druhej strane, tvrdiť, že kresťanstvo je priamym pôvodcom totalitarizmu je prehnané. Napriek tomu prinieslo do západnej sféry špecifický typ intolerancie – náboženskú intoleranciu, ktorá bola predtým neznáma. Pohanstvo celkom prirodzene rozpoznávalo legitimitu rozmanitých vier vyznávanú rozmanitými ľuďmi. S kresťanstvom sa objavili koncepty absolútneho dobra a absolútneho zla, jedného Boha, ortodoxia, dogma, herézia, inkvizícia, náboženské vojny, atď.

Kresťania mali v záujme konvertovať všetko ľudstvo a zároveň bojovať proti tomu, čo považovali za modlárstvo. Ich náboženstvo bolo predovšetkým náboženstvom morálky, preto inklinovali k nazeraniu na svojich nepriateľov nie len ako na momentálnych protivníkov, ale ako na stelesnenie zla. Ak chcú vykoreniť zlo tí, ktorí tvrdia, že stelesňujú dobro, tak vo všetkej vážnosti, využijú akékoľvek prostriedky.

V moderných dobách sa totalitárne režimy nesprávali odlišne: tvrdili, že realizujú „len“ vojny, označovali svojich protivníkov za kriminálnikov a to nevyhnutne viedlo k ich zaradeniu mimo sféru humanity. Jedným z dôsledkov tohto druhu uvažovania je eliminácia tretej strany: „kto nie je so mnou je proti mne“, povedal Ježiš- a nedávno to isté zopakoval prezident George W. Bush.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Greg Johnson
Zdroj: www.counter-currents.com

O Roland Edvardsen

33 komentárov

  1. Nič iné len propaganda proti kresťanstvu, teda učeniu Ježiša Krista!. Ten chlapík si nevšimol, že tiež pletie, lebo kresťanstvo, to je učenie Ježiša Krista, nie to, čo sa dialo po Jeho odchode, keď k moci sa dostala cirkev, ktorej hlavou bol pápež, ktorá len hlásala, že aká je kresťanská, hoci jej skutky boli neraz v rozpore s učením Ježiša Krista, tak ako včera, tak aj dnes. Netreba si pliesť pojmy s dojmami, treba trošku viac, skutočné spoznať o čom je kresťanstvo, a o čom je učenie cirkvi!!!

    • Aman Againsttime

      Tončo, nepovedal by som, že Benoist ( ktorý o.i. študoval i cirkevné dejiny) niečo pletie. Máš samozrejme pravdu, že skutky cirkvi boli v rozpore s tým, čo hlásal Ježiš. Dokonca i konanie Pavla bolo v rozpore s tým, čo hlásal Ježiš, pretože ten nechcel, aby sa jeho učenie dostalo ku gójom. Ježiš bol loajálny Žid, svoju vieru predkladal iba židom a jasne varoval predtým, aby sa dostala k pohanom:
      Matúš ( 10, 5-6) :Týchto dvanásť ježíš vyslal a prikázal im: „Na cestu k pohanom nevstupujte, do samaritánskej obce nechodte, chodte radšej k strateným ovciam z ľudu izraelského.“

      Matúš ( 7,6): “ Nedávajte psom, čo je sväté. Nehádžte perly pred svine, lebo ich nohami rozšľapú, otočia sa a roztrhajú vás.“

      Psami sú myslení Samaritáni a Kanánci ( viď Mt, 15, 21-28) a svine sú tí, ktorí jedia bravčové- t.j. gojímovia. Perlami sú pravidlá, ako sa chovať k členom vlastnej skupiny.

      Myšlienka kresťanského univerzalizmu pochádza od farizejského rabína Šavla, ktorý sa neskôr zmenil na Pavla a išiel hlásať medzi gójov „pravdu a lásku“.

      • Tak potom, prečo zostúpil Duch svätý aj na pohanov, keď už si taký zbehnutý v Biblii a vytrhávaš z kontextu.

        • Aman Againsttime

          Viete, toto je celý problém Biblie. Je tam množstvo protirečivých pasáží, ktoré sú navyše rôzne interpretované. Každopádne Ježišov vzťah k pohanom sa zdá byť skôr ambivalentný. Mimo jeho varovania ( „nevstupujte na cesty k pohanom“) je tiež zaujímavé, že práve Ježiš, ktorý vždy na počkanie uzdravoval a pomáhal, pomohol iba 2 pohanom- a nikdy to nebolo tak automatické, ako v prípade jeho židovských „bratov“.
          V prvom prípade pomohol kananejskej žene a to až vtedy, keď urobila prehlásenie o svojej menejcennnosti ( Mt 15, 21-28) a v druhom prípade išlo o uzdravenie stotníkovho syna ( L,7) a to až vtedy, keď mu židovskí starší povedali nasledovné: “ Je hodný, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ, i synagógu nám postavil.“ Ježiš bol skrátka judaista a vieme ako judaizmus nazerá na gójov. Jeho pomoc- pokiaľ išlo o nežidov- nebola vôbec samozrejmá a bola podmienená buď pripustením svojej podradnosti voči židom, či láskou k jeho národu.

          Rovnako Ježišova výzva k šíreniu jeho učenia medzi pohanmi nie je vôbec prítomná od začiatku, ale nájdeme ju až v posledných častiach evanjelia. Niekto by síce mohol špekulovať, že Ježiš v priebehu svojho kazateľského pôsobenia zmenil názor ( keďže jeho učenie nemalo u židov patričnú odozvu), ale skôr mi ako logickejšie vysvetlenie príde to, že tieto pasáže boli do evanjélií doplnené až neskôr ( tzv. retro-fit) a to práve vtedy, keď sa Pavol rozhodol šíriť jeho učenie medzi gójmi.

          • Ano, preto je v Biblii napisane, ze Boh zavrhol cele Zidovstvo, pretoze oni zavrhli jeho a vyvolil si svoj lud z pohanov. Prestuduj si Bibliu poriadne, pretoze tu pises same nezmysly.Ak si ju vobec cital a nielen nahodne odstavce.

          • Aman Againsttime

            It, samozrejme, že som ju čítal a je to kniha plná protirečení,absurdít a nepresností. Ide o historicky nedôveryhodný materiál. 🙂

            Každopádne toto písal farizej Šavol/Pavol o židoch/Židoch:
            Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba ( list Rimanom 11: 17-18).

            Snáď rozumnejší pochopia, čo som tým chcel povedať. 🙂

    • Títo „odborníci“ na kresťanstvo majú jedno spoločné – dôsledne sa vyhýbajú posudzovaniu krokov RKC, po ovládnutí tohto kolosu slobodomurármi na II Vat.koncile.
      A keď,tak len schvaľovaním humanizmu,ktorým nahradili Kristovo učenie v tejto Babylonskej neviestke a vedú stádo do jedného ,spoločného,satanistického náboženstva NEW AGE:

      • Aman Againsttime

        Filip, mýliš sa. Je to presne naopak, napr. predstaviteľ Novej pravice Faye ( ktorý má blízko k pohanstvu) poukazuje presne na to, na čo si teraz poukázal i ty. Kritizuje RKC po II. Vatikánskom koncile a upozorňuje na jej infiltráciu slobodomurármi a predstaviteľmi liberálnych a modernistických prúdov.

        • Ano,mýlim sa,počuť to zo všetkých strán…:)
          Alebo len nejaký Faye?
          Msonické médiá sypú na Bergoglia len samé ody.Možno dostane nobelovku,ako Obama:)

          • Aman Againsttime

            Ja som bol v tom, že nejak narážate práve na „novopravičiarov“. Samozrejme, že v ich prípade ide o okrajový prúd. No a mainstraemové média je už naozaj zbytočné rozoberať. Pokiaľ ide o marxistu Bergoglia ( v nacionalisticko-konzervatívnych kruhoch nazývaného o.i. pápežom Židov), tak s vami súhlasím. 🙂

  2. Neponáhľajúci sa

    A. deB. si pristriháva dejiny tak, aby sa mu vošli do rámika.
    Idealizuje pohanské obdobie a odfiltrováva jeho konštitučné črty, ktoré by dnes spoločnosť nestrávila, ako napr. obetovanie prvorodených detí, orgiálne kolektívne slávenia a pod.
    Ledaže by spoločnosť na pohanstvo AdeB. zásadne prevychoval, o čo mu zrejme ide, a tým naznačené zhovadilosti pozvoľna legitimizoval.
    Historická kritika kresťanstva je teda z jeho úst nevieryhodná.

  3. Ty musis pochopit jednu vec. Ked zabijanie a nicenie jednoducho propaguju u krestanov je to prirodzene a nic iba krestanstvo je to spravne. Jednoducho ked si snimi tak uvazujes ako oni
    a oni uvazuju presne tak ako povedal alebo ci to povedal jezis ked niesi somnou tak si proti mne to hovori za vsetko. Krestanstvo je system globalizacie jeden smer nic ine tak ako teraz zivotny styl
    ssa. Globaizaciu mozes dosiahnut alebo aby si pochopil vladu nad celym svetom mozes dosiahnut iba vtedy ked vetci budu riadeny rovnakym systemom preto treba nicit tradicie hodnoty a nahradzat ich sprostostami presne ako dnes system sa nezmenil iba sa nevola krestanstvo ale demokracia ked bude vsade tak sa bude dat riadit z jedneho miesta a nikto nebude mat svoju identitu svoje dejiny svoje ja. Skolstvo je v prdeli deti ucia uplne sprostosti a este viac nepodstatne ako uplne. Tak ako oni za sebou vsetko palili a hovorili ludom ze je to zle tak to iste robia demonkrati dnes sytem sa nezmenil meni sa nazov kde to nejde podobrom ako 89 unas takto ide bim bam bem libia irak siria atd atd atd.

  4. Presny priklad ti dal hned pod tebou co sa neponahla a to je to ze zabijali svoje deti pohania obetovali ich a podobne sprostosti. To hovorili aj o Sadamovi a pozri sa na irak teraz. Ale nikto neriesi ved to povedali ssa vtedy to bol papez alebo cirkev to je jedno.

  5. Aman Againsttime

    Neponáhľajúci sa,
    Benoist povedal, že kresťanstvo nepredstavuje unitárny blok, a to isté samozrejme platí i pre pohanstvo. Pohanstvo sa predsa nerovná automaticky obetovaniu prvorodených detí, či orgiálnym slávnostiom , preboha! ( Veď predsa mnohí pohania tieto veci nepraktizovali). Ide o duchovný, či religiózny, event. filozofický postoj, ktorý je svojou podstatou odlišný od mesianistických a apokalyptických kultov, ktoré majú svoj pôvod na Blízkom východe. A tvrdiť, že by Benoist chcel niečo také legitimizovať je totálne za vlasy pritiahnutá a paranoidná špekulácia ( mimochodom existujú dohady o tom, že obetovanie prvorodených detí praktikovali i židia, ktorí sú monoteisti). Benoist jednoducho dáva do protikladu 2 duchovné systémy a v skutočnosti sa snaží o akú-takú objektivitu. Sám povedal, že si nemyslí, že by sme mali byť radi, že kresťanstvo zmizne. Rovnako povedal, že napriek tomu, že je pohan, tak dokáže oceniť i katolíckych autorov.

    • Neponáhľajúci sa

      Pohanstvo napospol k ľudským žertvám a plodnostným kultom „gravitačne“ inklinovalo.
      Vyplývalo to z podstaty fenoménu zbožstvenia prírodných plodivých a deštrukčných síl, ktoré vzniklo objektivizáciou oboch bazálnych pudov ľudského individua (odkazovať na freudiánsku školu by bolo nosením dreva do lesa v tejto téme).
      Pozn.: táto téza je generalizovaná, to áno, ničmenej je príznačná v roznych variantách pre všetky smery pohanského postoja.
      Obetovanie prvorodených je dochované i v dejinách Izraela, avšak tvrdo kritizované prorockým obrodným hnutím, ktoré toto jednoznačne pripisuje ODKLONU od MONOTEIZMU a príklonu práve k okolitým orientálnym pohanským zvyčajom!
      Odmietnutie prvorodených obetí je v Izraeli kodifikované tzv. ságou o Abramovi a Izákovi, s náhradným kultom porážky zástupných zvierat.

      AdeB. svojou propagáciou SA SNAŽÍ o legitimizáciu svojho sveto-názoru a POREDKLADÁ HO verejnosti. Onálepkovanie tohoto poznatku ako „paranoidného a pod.“ na tomto fakte nič nezmení.

      Úlitba „ocenenia“ je salónnou zdvorilosťou, isteže, avšak skutočné ocenenie sa prejaví v preferencii a následovaní, nie len vágnym komplimentom.

    • Ak si dočítal Bibliu do konca, tak kresťanstvo nezmizne.Pohan by sa vôbec nemal vyjadrovať k téme -Boh a náboženstvo je to trápne.

      • Aman Againsttime

        To, čo ste napísal sa potom dá aj otočiť a možno konštatovať, že kresťan by sa vôbec nemal vyjadrovať k pohanstvu ( keďže tomu nerozumie). Ide tu z vašej strany iba o protekcionistické opatrenie. Podobných príkladov protekcionizmu je mnoho: napr. iba ženy môžu porozumieť feminizmu a ženským potrebám, iba Židia pochopia holokaust a pod. Pokiaľ by sme mali brať takýto prístup vážne, tak by nám neostávalo nič iné, než pripustiť, že sme všetci iba izolovanými skupinami a nemáme šancu si vzájomne porozumieť.
        V skutočnosti je takýto protekcionizmus iba prejavovom strachu.

  6. Aman Againsttime

    Stále vám uniká, že pohanstvo sa tiež vyvíjalo, menilo, prispôsobovalo a v rôznych oblastiach sveta malo rôznu podobu. Uvedomujete si vôbec ako extrémne široký pojem to je? Tvrdiť, že ten kto obhajuje pohanstvo by chcel legitimizovať ľudské obety je rovnaké ako tvrdiť, že kresťanský apologét chce opäť legitimizovať upaľovanie bosoriek. Obetujú snáď japonskí šintoisti ľudí? Veď v ich prípade ide tiež o polyteizmus.
    Inak neviem, čo má byť také zlé na kultoch plodnosti? Dnešné Love Parade, či Gay Parade a pod. sa ani trochu nepodobajú na bakchanálie! A keď sa pozrieme na tradičnú polyteistickú rímsku a grécku spoločnosť, tak v skutočnosti boli veľmi konzervatívne ( žena vstupovala do manželstva ako panna a musela byť verná atď., promiskuita bola odsudzovaná jak u žien, tak i u mužov- vychádzalo sa z Aristotelovej náuky o striedmosti a pod.). V skutočnosti neviem aký výrazný pokrok malo kresťanstvo samo o sebe priniesť. Neskoncovalo ani s otrokárstvom, ani nijak výrazne nezlepšilo postavenie žien, či detí, zato prinieslo do západného sveta celých rád patológií a časť z nich spomína i Bienost. Rovnako je otázne, či by existoval dnes islam, nebyť kresťanstva.

    Ale trochu bokom chcem povedať, že nechcem zase a priori vyznieť ako nejaký anti-kresťanský džihádista. Rozumiem tomu, že kresťan sa môže cítiť týmto rozhovorom dotknutý. Viera je citlivá záležitosť. Ja sám mám medzi svojimi priateľmi i v rodine kopec kresťanov ( viem, je to to typické klišoidné „ospravedlenie“ :-D) a dokážem oceniť prínos celého radu kresťanských osobností. Tiež chcem poznamenať, že egalitaristický, univerzalistický a anti-nacionalistický óder typický pre ranné kresťanstvo bol v stredoveku eliminovaný „germánskym“ vplyvom ( rytierstvo a pod.). Tradičné európske kresťanstvo v podobe východnej ortodoxie a predkoncilárneho katolicizmu je predsa len trochu iná káva a to práve vďaka tomu, že boli silne ovplyvnené polyteizmom ( svätá trojica, kult svätých, kult Panny Márie a pod.).

    Zakončím svoj príspevok slovami ďalšieho autora, ktorý sa radí k Novej pravici- Guillauma Fayea z jeho knihy „Prečo bojujeme“: „Spojenectví historického významu a dosahu mezi skutečnými pohanskými filozofy (lhostejno zda se nechali inspirovat Římem, Řeckem nebo Indií) a tradičním evropským křesťanstvím je nutným předpokladem neúprosného boje jak proti zednářské gnózi, tak i proti obskurantismu muslimských kolonizátoru a nemoci naší doby: materialismu.“

    A ďalšie jeho slová: „ryzí pohan se vždy postaví proti tomu, že se kostel mění v mešitu, že minaret vytlačuje kostelní věž. Hodnostář oficiální církve je s tím srozuměn!“

    • Neponáhľajúci sa

      Odpoveď na prvý odstavec: áno, pohanstvo je široký pojem. My sa v našej rozprave držíme diskutovaného AdeB. ktorý v kontexte orientuje svoje pozície na EUROPU.
      (Neeurópske pohanstvo možeme nateraz odfiltrovať).

      K druhému odstavcu: antické manželstvo slobodných občanov trpelo chronicky inštitútom hétery/konkubíny, ba paidofíliou. Neidealizujte si ho prosím.
      Pokrok kresťanstva bol v ODSTRÁNENÍ FATALIZMU/osudovosti/, ktorej podliehali i mýtickí antickí bohovia, učením Ježiša Krista o pro-zreteľnosti Boha a možnosti/nutnosti obrátenia sa.
      Socio-kultúrny dopad (napr. odstranenie otroctva, ako ste uviedol) bol pozvoľný (p. napr. import negroidných Afričanov do US ešte „prednedávnom“), ničmenej už v rannokresťanskej paulínskej literatúre sú konkrétne výzvy na zmenu vnímania/jednania s otrokmi.
      Dtto „postavenie žien“. (Veď i Vami spomínaný Aristoteles nenachádza v žene rozumovú dušu, teda nevidí ju ako „úplného“ človeka). NZ spisy ovšem kolíšu medzi súdobým patriarchálnym podriadením ženy a akcentáciou istej priority žien napr. pri zjaveniach vzkrieseného Ježiša.
      Pozn.: je zrejmé, že teraz len vršíme jednotlivé tézy, ktoré by samy o sebe vyžadovali monografické pojednanie.

      K tretiemu: náuka o Trojičnosti nie je derivátom polyteizmu, ale implicitným konštitučným prvkom kresťanstva od jeho počiatku. U svatých je vhodnejšie vravieť o úcte než kulte, nebudem však Vás „chytať za slovíčko“
      Úcta k reliqiám martýrov navazovala na SZ valorizáciu ostatkov a vytvorila podklad pre neskoršiu úctu osobnostnú/orodovnícku spolu s výnimočným postavením tzv. „vyznavačov“ po protikresťanských kampaniach v Rímskom impériu.

      K štvrtému: utilitárne využitie spoločného „nepriateľa“ nie je dostatočným dovodom pre zamýšľanú „syntézu“

      Záver som dosť dobre nepochopil, resp. čo ste tým mienil vyjadriť;
      ničmenej prajem ešte dobrú noc..

  7. Aman Againsttime

    Prvý odstavec- to, čo som napísal môžeme kľudne zúžiť aj na európske pohanstvo. Jednoducho obetovanie ľudí sa všade nepraktizovalo a vôbec nejde o nevyhnutnú súčasť pohanstva. Je snáď nevyhnutnou súčasťou kresťanstva upaľovanie bosoriek?

    Druhý odstavec- Ale no tak! Muži mali konkubíny vždy- jak v polyteistických, tak i kresťanských spoločnostiach ( rovnako ako existovala vždy prostitúcia). A na neveru muža sa vždy pozeralo zhovievavejšie ako na neveru ženskú- to opäť platí pre polyteistické, ako i kresťanské spoločnosti. Okrem toho, či manželstvo trpelo alebo netrpelo tým, že manžel mal konkubínu/hetéru je predsa len relatívne. Ale napr. niektorí antickí autori ako napr. Seneca písali o tom, že absolútna manželská vernosť by sa mala vyžadovať aj od muža a poukazovali na dvojitý štandard. Každopádne v porovnaní s dnešnou dobou, kde máme totálny rozklad a krízu rodiny ( a celkovo úpadok hodnôt a mravov) bolo manželstvo v antike úplne iný level. Štandardy boli skrátka vyššie.

    K tým ženám je zbytočné sa ďalej vyjadrovať. Mohol by som sem hádzať mizogýnne stanoviská cirkevných otcov na ich adresu ( a vy zase mizogýnne stanoviská napr. gréckych filozofov). Povedal by som, že kresťanstvo mnohé veci ženám skomplikovalo- najmä so svojím rezolútnym postojom k rozvodu ( teda ak sa bavíme o RKC), či potratom ( ale to už sú témy na samostatnú diskusiu, nechcem zase moc odbočovať).

    K tretiemu odseku: Viete, kresťanstvo predstavovalo od samého začiatku akúsi syntézu judaistických a polyteistických predstáv. Napr. taký Robert Gillooly poukazuje, že takmer všetky základné znaky legendy o Ježišovi- napr. hviezda na oblohe, narodenie z panny, zázraky, zmŕtvychvstanie, nanebovzatie atď. sú vypožičané z iných náboženstiev a kultov, ktoré existovali na Blízkom východe a Stredomorií. Pointa je v tom, že k tomu, aby Pavol získal nových konvertitov, mimo židovský svet, tak im musel prezentovať také obrazy, ktoré už poznali zo svojich náboženských mystérií: bohočlovek, uctievanie v kolíske, narodenie z panny atď. Čiže pokiaľ mala byť téza o trojjedinosti Boha prvkom kresťanstva od samého začiatku, tak stále to nevylučuje to, že išlo o polyteistický derivát. Mnohí religionisti zastávajú obdobné stanoviská.

    K tomu, čo to chcel Faye vlastne vyjadriť: Jednoducho chcel povedať, že Európania vyznávajúci tradičné európske kresťanstvo a Európania vyznávajúci pohanstvo by si nemali ísť vzájomne po krku, mali by sa navzájom tolerovať a bojovať proti spoločnému nepriateľovi ( islam, materializmus, dekadencia, slobodomurárstvo atď.). O žiadnu syntézu medzi pohanstvom a kresťanstvom tu nejde, hoci aj o tú sa nejeden kresťanský teológ v minulosti pokúšal ( napr. Pelagius, Giordano Bruno, Teilhard de Chardin…) 🙂

    • Neponáhľajúci sa

      – na elementárne uvedenie do problematiky:

      ad 1.: http://en.wikipedia.org/wiki/Human_sacrifice
      ad 2.: http://en.wikipedia.org/wiki/Concubinage#Ancient_Roman_concubinae_and_concubini
      ad 3.: to, čo vnímate ako „komplikáciu“, je výsledkom „tvrdosti srdca“ (slová Ježiša Krista)
      ad 4.:podobnosť nerovná sa kauzálna závislosť!
      ( Evangelia odmietajů mýtickú interpretáciu svojou snahou o chronologický rámec a historickú súvzťažnosť. O Paulínskych spisoch ani nevravím…)
      Pozn: „úcta v kolíske“ u sv. Pavla?!…..prosím vás i s celým Gillolym…
      V rannokresťanských formulách sa derivoval polyteizmus z judaizmu na prelome letopočtu?!
      (Trojičnosť a polyteizmus sa obsahovo vylučujú.)
      To, že „mnohí“ religionisti čosi zastávajú neznačí, že majú pravdu. (O pravde sa nehlasuje počtom voličov.)
      ad záver: „syntetické pokusy“ uvedených boli po zásluhe „ocenené“ Magistériom tak, ako boli.
      -Vaša výzva „k tolerancii“ oboch smerov smeruje k programovému ukotveniu agnosticizmu, vágnej bezobsažnosti, preferenčnej ľubovoli a rezignácii na kognitívne schopnosti človeka spojenej s jeho osobnostnou degradáciou. – Ďakujem, nemám záujem.

  8. Nábiženstvo dáva ľudstvu organizované myslenie. Organizované ním.

    Kresťania neveria v ich boha preto, lebo sú presvedčení o jeho existencii, ale preto, lebos a boja potrestania za to, že neverili….čím sú strašení od kolísky po hrob…….

    Kresťanstvo je historická náhoda, a okolnosti mohli ľahko zmeniť jeho vývoj, alebo ho dokonca úplne zmariť. Keby okolnosti boli dopadli len s malým rozdielom ináč, institúcia dnes zvaná “kresťanstvo” by z Judaizmu nikdy nebola vznikla. Keby sa okolnosti otočili len trochu iným smerom, mohli sme mať dve alebo viac tisícročí ktoré by spočívali na učení Pytagora alebo Plata, alebo Hilela či Appoloniusa z Tyany, prípadne iných múdrych ľudí, učencov, prorokov a učiteľov pradávneho sveta.

    Že Jehoshua ben Joseph (aka. Jeiš Kristus) kázal toto a tamto? Kázal kedy a komu? Ako viete? Však nenapísal nikdy ani slovo, lebo zrejme písať ani nevedel a tých dvanásť darebákov okolo neho, ktorým kresťania hovoria “učeníci”, alebo ee lepšie “apoštoli” , boli taktiež idioti, torí ani nerozumeli čo od niich chce.
    Je nutné si uvedomiť, že kresnstvo a ich Nový Zákon nie je nič iného ako židovský Starý Zákon a ten je celý založený na mytologii starého Egypta.

    Že pohania obetovali ‘prvorodených’? Samozrejme zase sa našli takí, ktorí sa stali ich “duchovní vodcovia”, ktorí ich presvedčili, že obety bohom sú nutné, aby bolo dobré počasie, dsobrá úroda, odohnať zlých duchov, atď,at.
    A ľudia odjakživa veria, lebo vždy v niečo chcú veriť.

    Čo viedlo kresťanov, aby hádzali do ohňa za živa deti len preto že boli z katarských roidín, ktorí –katari- mali inú predstavu o kresťanstve ako Vatikán?
    Kresťanské dejiny sú najkrutejšie a najkrvavejšie v dejinách ľudstva.

    • Vitajte pán Sitra. V podstate som mal na srdci to isté čo vy.
      Je fakt vtipné keď nám tu idú kresťania dávať morálne rozumy. Nepoznám nič odpornejšie ako to keď sa jedna z najkrvavejších židovských siekt histórie niekoľkonásobne reformovaná ich vlastnými veriacimi (ktorá prišla z popudu katolíckej „hlbokej morálnosti“) ide stavať sa do pozície úbohého martýra. Však tí naši kresťanskí „morálni supremacisti“ ani len vlastných ľudí nerešpektovali (o čom by vedeli svoje napr. kresťania z konštantínopolu), stačilo čo i len trošku vybočovať z rady a mať inú interpretáciu kresťanstva „než akú mám ja“. Vraj Európski pohania obetovali ľudí svojim bohom, typický brainwash z úst tých ktorí nemali najmenší problém inovercov napichávať na koly, upaľovať, trhať, rozsekávať, poliť, štvrtiť, kastrovať, mrzačiť, topiť, znásilňovať či rôzne inak ponižovať. Kto o tých obetách písal? Záujmové skupiny z druhej strany typu Saxo Grammaticus. Zhovaďovať vlastnú históriu, predkov a kultúrne korene svojich otcov, to je pravá tvár týchto vygumovaných impov vyznávajúcich otrocké cnosti typu submisivita a nespochybňovanie autorít.

      Pohania nám tu zanechali učenie ktoré sa kresťanom v prvých storočiach ich parazitickej existencie ani nesnívalo. Matematika, geometria, filozofia, medicína, literatúra, dráma, divadlo, maľba, muzika, sochárstvo, sofistikovaná architektúra, astronómia, kalendár a mnoho iných. Prečo sa asi antické (ergo pohanské) Grécko považuje za základňu modernej tzv. západnej civilizácie? Pretože stojí na súčasných hodnotách, ktoré tu boli dávno pred kresťanstvom. Severskí pohania tiež nezaostávali (Slovania, Kelti či Germáni) mali svoj unikátny prínos napr. vikingské drakkary boli jedny z technicky najvyspelejších lodí na svete, škandinávci takisto poznali kompas a mali hlobké vedomosti v navigácii v ktorej sa im málokto mohol rovnať, Kelti zase napr. mali svojho času najvypracovanejšiu metalurgiu (jedna z prvých kultúr ktorá objavila využitie železa) atď.. čo také priniesli raní kresťania? Presný opak, vedomostný úpadok, vypaľovanie knižníc, modlárstva a deštrukcii z ktorých sa Európa spamätala až s príchodom renesancie-osvietenstva a akéhosi znovuobjavenia starých hodnôt. Nebyť moslimov, tak sa nám stará grécka literatúra ani len nezachová, takí „progresívni“ drahí bratia v Kristu boli.

  9. Aman Againsttime

    Neponáhľajúci sa,
    1. Milé, že sem dávate odkazy na wikipédiu. Pri prvom odkaze sa hneď v prvom odseku textu píše, že ľudské obety sa stávali behom času zriedkavejšími a v klasickom antickom svete sa na ne nazeralo ako na barbarizmus. A celkovo by bolo fajn mať na pamäti dobový kontext a rozlišovať medzi tým kto bol obetovaný ( či novorodenec, vojnový zajatec, zločinec a pod.) a či to bolo alebo nebolo z jeho strany dobrovoľné. Každopádne v prípade Germánov sa jasne konštatuje, že nešlo o bežnú záležitosť, v prípade Feninčanov tam máte poznámku, že mnohí moderní historici a archeológovia obety spochybňujú atď.

    2. Druhý odkaz bol ešte lepší, keďže po krátkom spomenutí konkubinátu v rímskom svete, sa hneď rozoberá konkubinát u židov. Okrem toho je otázne, či sa a priori na konkubinát treba pozerať ako na negatívnu vec. Taký celibát tiež mnohí nevnímajú zrovna dvakrát pozitívne. 🙂

    3. k tomu je zbytočné sa vyjadrovať.

    4. Nepochopil ste, čo som napísal. Ja nepíšem o derivovaní polyteizmu z judaizmu. Píšem o tom, že zakladateľ kresťanstva sv. Pavol, ktorý bol kozmopolitom a žil medzi pohanmi- čiže rozumel ich mentálnemu svetu lepšie než jeho súkmeňovci z Jeruzalema, si vypožičiaval prvky z ich kultoch a mystérií, keďže si bol vedomý, že takto skôr osloví pohanských konvertitov.

    Moja výzva k tolerancií samozrejme vôbec nesmeruje k agnosticizmu. To sú len vaše čudné špekulácie. Každopádne ukazujete tu typickú kresťanskú mentalitu- predstavu o akejsi vlastnej výlučnosti ( my sme tí správni-ostatní žijú v „lži“ a pod.) a samozrejme ( náboženskú) intoleranciu, ktorá je pre kresťanstvo charakteristická. Tento spôsob uvažovania veci iba zbytočne komplikuje.

  10. Zdraví Vás Nithus, áno, sem tam sa ozvem, obzvlášť keď sa tu niektorí mládenčekovia oháňajú tou ich bibliou o ktorej ani moc nevedia a myslia si že to čo vedia je pravda.
    A samozrejme sa mi tu už aj dostalo tej typickej slovenskej vľúdnosti od tých novších diskutérov ktorí o mne nikdy nepočuli a nevedia, že medzi nimi a mnou je aspoň 50-ročný rozdiel.
    Jeden virtuóz, pod menom Milan, ktorý sa tu oháňal bibliou, kázaním Ježiša Krista, slovom božím, evanj. Matúša, atď., ktorému som doporučil aby si strčil jeho bibliu za klobúk, alebo niekde inde, mi napísal viem ‘hovno’ (s prepáčením), ba dokonca na moju poznámku že žiadny boh neexistuje – mi oznámil že som duchovný idiot! Ale však možno ste to čítal. Kde sa tu vzali títo inteligenti?
    Aj v minulost sme tu mali sem-tam nezhody, ale nikdo mi nenapísal (maršal Žukov), keď som si vyprosil akékoľvek tykanie, že za akého boha sa považujem, keď si vraj tu chcem “nasilu vynucovať rešpekt”. Veľmi inteligentné a prezrádza tiez jeho úroveň.
    Som rád že som si pd Vás zase niečo prečíral,

    • Väčšina veriacich je veriaca práve pre tú neznalosť ich písma, apokryfov a histórie ich náboženstva. Keď im niekto ukáže ako sa veci s kresťanstvom mali (stredoveká dekadencia, mocensko-politické využitie, protipápeži, blokovanie vedomostí a iných myšlienkových prúdov atď..) ako vy tak sa vedia akurát tak naštvať. Jasné že Vám potom nebudú vykať, pre nich ste automaticky nepriateľ. To je to čo distvinguje fundamentalistického ideológa od normálneho človeka. Normálny človek si dokáže pokecať aj s nesúhlasiacim protivníkom bez toho aby mu iné stanovisko spôsobilo emocionálny šok.
      Inteligencia poniektorých prítomných je kapitola sama o sebe, ale čo čakáte od človeka ktorého hlavným zdrojom vedenia je youtube kanál, alebo v tom lepšom prípade bolgy? Jediné knihy ktoré dotyční čítali boli leporelá.

  11. Treba vždy spozornieť, keď žid hovorí o kresťanstve!!!

    • Aman Againsttime

      Koho myslíte tým Židom? Benoista? Pokiaľ viem, tak je francúzskeho pôvodu, nie židovského. Okrem toho nejde zrovna o autora, ktorého by mohla mať organizovaná židovská komunita nejak moc v láske.

      • Každý, koho názor sa líši od svetonázoru niektorých diskutérov, je buď žid, alebo nacista. Veľmi často oboje. Zvykaj si.

        • osmoza, ty rusofóbny slobodomurársky SS sionista dosadený agent satanistický, ako sa opovažuješ niečo také implikovať? Jasný prípad človeka ktorý má poškodený orbitoformálny kortex a jašterie dinosaurie gény z Tureckomongolských brachiosaurov. Tuná páni diskutéri oplývajú hlbokými vedomosťami o svete okolo nich a vôbec takto ľudí netriedia.

          • Nerozumiem nárečiu vášho kmeňa… 🙂 Mnohí, vzdelanejší, však isto nebudú mať problém… 😀

  12. Nithus, pokiaľ tomu rozumiem, Váš príspevok na Osmozu je irónia a žart. Dúfam že Osmoza tomu tiež tak porozumie.

    Aman Againsttime
    Žiadny židovský pôvod neexistuje, tak ako aj nejaká “židovská rasa” a ich tzv. antisemitizmus. Sú to len strašiaky proti tým, ktorí si ich dovolia kritizovať.
    Oni to dobre vedia, že správny názov nie je antisemitizmus, ale anti-judaizmus.
    Vy, ako aj ja a každý iný môžeme prejsť zajtra na židovskú vieru, ale to nám nedá žiadny židovský pôvod, ani nás neurobí semitami, tobôž nie ‘vyvolenými’.

    Maršal Žukov
    My dobre vieme, čo židia hovoria o kresťanstve, kresťanoch, ba dokonca aj sami o sebe.
    My sa držíme výroku:
    “Keď chceš navrhovať a stavať budovy, musíš študovať architektúru a nie tehly”.
    s pozdravom

Napísať odpoveď pre filip Zrušiť odpoveď