Domov / Hlavná strana / Veda / Rozhovor o IQ a budúcnosti eugeniky

Rozhovor o IQ a budúcnosti eugeniky

Rozhodol som sa pre vás spracovať sumár z rozhovoru s dánskym vedcom Emilom OW Kirkegaardom na tému IQ a eugeniky. Pôvodne som zamýšľal to celé preložiť, ale video trvá hodinu a urobiť z toho takýto sumár je rýchlejšie a jednoduchšie.

Sumár z rozhovoru s Emilom Kirkegaardom

IQ a dezinformácie (0:50)

Pokiaľ ide o tému IQ a využitie IQ testov panuje tu množstvo mýtov a nepochopenia. Ide o relatívne komplikovanú tému, ktorá podlieha tlakom politickej agendy. Ľudia, ktorí čerpajú informácie výhradne z mainstreamových zdrojov, môžu uveriť rôznym bludom typu, že IQ v skutočnosti neexistuje, na IQ nezáleží a podstatná je len „emocionálna inteligencia“ či dokonca tomu, že IQ je len rasistickým konštruktom belochov.

Vedci sa tejto téme často zvyknú vyhýbať – najmä, ak ide o rozdiely v IQ medzi rasami. Panuje tu strach z toho, že by im nemuseli byť udelené granty, mohli by prísť o prácu, alebo by sa stali terčom fyzických útokov. Ide o veľmi komplikovanú a politicky citlivú oblasť. (03:16)

Testovanie inteligencie v raných časoch malo podobu klasických vedomostných testov (napr. vymenujte všetkých prezidentov USA), čiže de facto išlo skôr o testovanie vzdelanosti než IQ. Tento druh testov tiež nebol veľmi vhodný pre medzi-kultúrny prieskum. Podľa Kirkegaarda však i takéto testy majú istú validitu, pretože inteligentnejší ľudia budú skôr hľadať informácie obsiahnuté v takýchto testoch. Dnes sa zvyknú používať testy ako Ravenove progresívne matice. Pri tomto teste ide o rozpoznanie vzorcov. Tento základný test môžu robiť i negramotní ľudia, pretože nezahŕňa žiadne slová. Ide o preferovaný test pri skúmaní IQ naprieč kultúrami. (05:47)

Ravenove progresívne matice patria k najlepším testom na meranie tzv. faktoru g. Ich veľkou výhodou je kultúrna neutrálnosť. Zadarmo sa môžete otestovať napr.tu.

Ďalší zaujímavý test spočíva v tom, že žiada ľudí z rôznych kultúr, aby nakreslili človeka. Čím viac toho ľudia prikreslia k „postavičke“, tým viac to prispieva k ich IQ. Takýto druh testu je však len hrubou aproximáciou.

Ďalší spôsob ako testovať IQ je analýza reakčného času. Napríklad je tu test, pri ktorom osoba čaká na svetlo a výskumník jednoducho meria ako dlho jej zaberie zdvihnúť prst, keď sa objaví svetlo.

Kirkegaard uvádza, že tieto druhy chronometrických testov merajú čas rozhodnutia, pričom „dve tretiny času zaberie zdvihnutie prsta“, čo však mnoho ľudí nevie (09:05). Tieto testy korelujú s inteligenciou a nemajú nič spoločné s akýmkoľvek typom učenia.

Zvýšenie IQ

Špecialisti na vývin dieťaťa dodnes neboli schopní trvalo zvýšiť IQ skupín s nízkym IQ, čo naznačuje, že IQ je fixné. Je tu niekoľko environmentálnych faktorov, ktoré fungujú, ale nedokážu zdvihnúť IQ, skôr naopak. Poskytnúť dopredu odpovede alebo dať test dvakrát neurobí žiadnu osobu múdrejšou.

Ďalším zásahom je program nazvaný Head Start (12:24). Head Start predstavoval americký program, ktorý bol vyvinutý v 60. rokoch pre chudobné deti a mal za úlohu zvýšiť ich inteligenciu a zdravie.

Kirkegaardov spoluautor zozbieral všetky poznatky o tomto programe a zistil, že IQ skóre naozaj vzrástlo, avšak bolo otázne, či k tomu došlo kvôli príprave na test, alebo program Head Start reálne urobil deti múdrejšími (13:08). Neskôr sa zistilo, že výsledok sa dostavil vďaka príprave na test.

(14:07) Predpojatosť a životný výsledok

Pri testovaní naprieč kultúrami sa môžeme stretnúť s jazykovými bariérami, ktoré môžu prispieť k predpojatosti. Ak napríklad použijete test v anglickom jazyku pri Číňanovi, dostanete nepresné výsledky. Test by mal byť preto v materinskom jazyku testovaného alebo by mal byť neverbálny.

V súvislosti s využitím inteligencie ako predpovede životného výsledku to funguje tak, že sa v rámci typickej štúdie vyhľadá adolescent, ktorému sa dá IQ test a potom sa sleduje ako naložil so svojim životom o 20, 30 alebo dokonca 50-60 rokov neskôr. Hodnotíte koľko peňazí táto osoba zarobí, aké vzdelanie dosiahla, či bola odsúdená za závažnú trestnú činnosť, atď. V zásade posudzujete ako dobre funguje vo svojom bežnom živote.

Všeobecné zistenia sú celkom dobré, hoci nie dokonalé pri predpovedaní kto má aké postavenie v spoločnosti. Korelácia (15:49) povedzme včasnej životnej inteligencie a dajme tomu neskoršieho vzdelania je okolo 5 alebo 6, čo znamená, že asi 40 % variácií vo všetkom vzdelaní spadá pod samotnú inteligenciu.

Navyše niektoré osobnostné typy sú celkom dobré v predpovedaní inteligencie. Napríklad jedinci s vyššou úrovňou svedomitosti (napr. tým, že sa o seba starajú, umývajú si zuby, atď.) sú neskôr v živote zdravší. Podobné výsledky dostanete i pri ďalších osobnostných rysoch.

Rasové a etnické odlišnosti v IQ

USA má asi 100 rokov testovania medzi čiernymi a bielymi a menej rokov v prípade Hispáncov. Je tu 15 bodový rozdiel v IQ medzi čiernymi a bielymi, ktorý kolísal len mierne a vo všeobecnosti zostáva konštantný.

15 bodový rozdiel v IQ medzi bielymi a čiernymi v USA. Behom 100 rokov zostáva tento rozdiel konštantný napriek tomu, že politika v USA sa voči černochom zmenila z rasistickej na negrofilnú.

Aziatom sa v USA darí lepšie ako bielym, pokiaľ ide výsledky v IQ napriek niektorým rasistickým presvedčeniam a tomu, že niektorí z nich predtým žili v takmer otrockých podmienkach. Priemerné IQ v Indii je okolo 80-85 bodov.

Východná Ázia skóruje lepšie ako bieli s priemerom 105-108 a Singapur, ktorého skóre je 110 bodov, je držiteľom rekordu. Výsledok Singapuru však nie je až tak prekvapivý vzhľadom k tomu, že ide o mestský štát (veľké mestá zvyknú priťahovať ľudí s vyšším IQ) obývaný prevažne Číňanmi (čiže skupinou s vysokým priemerným IQ).

Nájdeme i nejaké africké skupiny, ktorým sa relatívne darí, pokiaľ ide o IQ. Najlepšie je na tom JAR (28:40), kde je to však spôsobené tým, že ide o belochov. Z černošských skupín sa relatívne dobre darí ľuďom z Ghany či Nigérie, čo je však dôsledok toho, že ide o celkom selektované skupiny, nie utečencov či obdobné prípady. Treba mať na pamäti, že mnohí černosi žijúci v Európe nie sú dostatočne reprezentatívnou vzorkou obyvateľov ich krajiny pôvodu a častokrát patria doma k elite.

V Európe sa veľmi nedarí moslimským skupinám a čo je zaujímavé, tak mnohé moslimské skupiny sú na tom ešte horšie ako nemoslimskí černosi. Napr. takí moslimskí Iráčania zapadnú horšie do spoločnosti, ako nemoslimovia z Ghany (očividne kultúra či náboženstvo tu zohráva svoj podstatný význam). Ako najhoršia kombinácia vychádza spojenie černoch + islam. Dobrým príkladom sú Somálci, ktoré zo skupín, ktoré Kirkegaard ku dnešnému dňu preskúmal, dopadli najhoršie. Výskumníci študujú krajinu pôvodu utečencov (IQ, kriminalitu, zdravie, životný výsledok) a selekčné procesy v prijatí a v konečnom výsledku (38:23).


Budúcnosť eugeniky

V súčasnosti disponujeme technológiou umožňujúcou selektívne zisťovanie stavu pred narodením, ktorá sa nazýva in vitro fertilizácia alebo IVF. Funguje to tak, že vedci vyberú embryá zo ženy, umiestnia ich v Petriho miske, a potom analyzujú.

Vedci čakajú na okamih, kedy sa embryá rozdelia a ak sa rozdelia zdravo, potom sú pripravené pre ďalšie skúmanie. Táto oblasť sa nazýva reprodukčná genetika a spomínaný proces je niekedy označovaný ako pred-implantačná genetická diagnostika (PGD). IVF a PGD však môžu byť veľmi nákladné – v Spojených štátoch stoja okolo 20 000 dolárov.

Napriek tomu môže byť PGD vnímaná ako investícia do rodiny, keďže rodičia si môžu vybrať embryo, z ktorého s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie dieťa s geneticky žiadúcimi vlastnosťami, akými sú vysoká inteligencia, ktorá koreluje s priaznivými životnými výsledkami.

O 10 rokov budú DNA testy schopné predpovedať okolo polovice IQ variácie (54:39).

K dispozícii je i ďalšia zaujímavá technológia, ktorá dnes naberá na význame. Ide o opakovanú selekciu embryí, kedy môže byť hneď niekoľko generácií vytvorených v laboratóriu na základe vlastností vybraných samotnými rodičmi (od 55:00). Zaujímavým faktom je, že ak si vyberiete len jednu vlastnosť – inteligenciu – tak ďalšie vlastnosti, ktoré sú geneticky spriaznené s touto vlastnosťou, sa taktiež posilnia.

Spracoval: Aman, protiprudu.org

Prečítajte si tiež:
1. In vivo magazín o rase
2. Prečo rasa nie je sociálny konštrukt
3. Budúci čínsky superštát: Eugenika Richarda Lynna
4. Proti dobrému potomstvu: Pochopenie židovskej opozície proti eugenike
5. Opýtajte sa eugenika: Čo je to inteligencia a môže byť meraná?

O Aman

Jeden komentár

  1. Sem tam sledujem Taru alebo Red Ice kde je Lana Lokteff a mnoho inych. Co mi ale na tychto zenach vadi je to, ze napriek tomu, ze su inteligentne tak je to ‘talk the talk but not walk the walk’. Ani jedna z nich nema ziadne dieta.

Pridaj komentár