Domov / Hlavná strana / Analýza / Rola židovských konvertitov na katolicizmus v zmene tradičného katolíckeho učenia o Židoch

Rola židovských konvertitov na katolicizmus v zmene tradičného katolíckeho učenia o Židoch

benedict_rabbi_lauV mojom predošlom článku, Benzion Netanyahu: Židovský aktivista a intelektuálny apologét, som pojednával o aktivitách novokresťanských intelektuálov z 15-teho storočia v Španielsku, ktorí rozvíjali výklad kresťanstva a judaizmu, v ktorom bol judaizmus prezentovaný pozitívne:

„Títo intelektuáli prezentovali Židov ako geneticky separátnu náboženskú skupinu zloženú z morálne nadradených jednotlivcov, odlíšenú ich superiórnym genetickým dedičstvom. Na tomto základe potom Noví kresťania tvrdili, že boli hodní byť následovníkmi Krista, ktorý sa narodil ako Žid. (To apeluje na kresťanov, ktorí prirodzene chcú veriť tomu, že Ježiš pochádzal z geneticky nadradenej populácie). Základom pre ich stratégiu bolo uvedomenie, že kresťanstvo mohlo slúžiť ako dokonale životaschopná ideológia umožňujúca kresťanským Židom udržanie ich etnickej solidarity, hoci pod kresťanským náboženským povrchom.“

To na čo som nepoukázal bolo, že niektorí z hlavných novokresťanských apologétov, akým bol napr. Alonso de Cartagena (ktorého spisy sú rozobraté v 7. kapitole pod názvom Separation and Its Discontents, s. 210 neboli iba konvertiti pôvodne vyznávajúci judaizmus, ale tiež zastávali vysokú pozíciu vo vnútri katolíckej cirkvi – očividne ideálnu pozíciu, ktorá im umožnila zmeniť katolícku náuku o judaizme. Títo konvertiti boli celkom úspešní, aspoň dočasne.

„Podobne ako tomu bolo častokrát v iných obdobiach (pozri napr. diskusiu o Dreyfusovej afére v 6. kapitole), tak i tu boli novokresťanskí apologéti intelektuálne omnoho viac sofistikovaní, ako ich oponenti a dominovali počas tohto obdobia v literatúre… Ich argumenty obraňujúce Židov, ktoré sa nevyhnutne odchýlili od ortodoxných kresťanských argumentov, sú prezentované vo vysoko kvalifikovanom, akademickom štýle, ktorý si nepochybne získal rešpekt vzdelaného publika. Boli mimoriadne zruční v rozvíjaní veľmi zložitých, prekrútených argumentov potrebných k tomu, aby prekonali existujúce proti-židovské predsudky v kresťanskej teológii. Výsledkom všetkej tejto intelektuálnej aktivity bolo ohromujúce, hoci dočasné, víťazstvo nad rebelmi z Toleda v roku 1449… Rebeli boli čoskoro považovaní verejnosťou za morálnych, náboženských a politických odpadlíkov, boli exkomunikovaní pápežom a ich lídri boli uväznení a popravení.“ (s. 212)

Nová kniha od Johna Connellyho, profesora histórie na kalifornskej univerzite Berkeley, poukazuje na rovnaký fenomén v 20-tom storočí: konvertovaní Židia boli nápomocní pri tvorbe dokumentu Nostra Aetate prijatom na II. Vatikánskom koncile, ktorý zmenil historickú pozíciu katolíckej cirkvi k Židom (pozri článok: Konvertiti, ktorí zmenili cirkev: Klerici židovského pôvodu pomohli pretlačiť reformy II. Vatikánskeho koncilu. Rovnako ako u ich novokresťanských predchodcov, tak i tu metóda spočívala v nájdení takých pasáží v Písme, ktoré podporovali ich etnické záujmy a zvyšovali status judaizmu, zatiaľ čo stále zostávali v intelektuálnych medziach katolicizmu.

„Dokument Nostra Aetate potvrdil, že Kristus, jeho matka a apoštoli boli Židia a cirkev má svoj pôvod v Starom zákone. Dokument poprel, že Židia nesú kolektívnu zodpovednosť za smrť Ježiša Krista a odsúdil všetky formy nenávisti vrátane antisemitizmu. Citujúc list Sv. Pavla Rimanom, Nostra Aetate nazval Židov „Bohom najmilovanejšími“. Tieto slová predstavovali revolúciu v katolíckom učení.“

V Katolíckej encyklopédii z roku 1910 – počas pápežovania Pia X. (ktorý je veľmi uznávaný tradicionalistickými katolíkmi) môžeme nájsť poučný článok o judaizme. Židia v Ježišových časoch boli popisovaní ako „rasa“, ktorá odmietla Ježišovu výzvu pre pokánie, neprejavovala ľútosť nad hriechom, bola nehodná spásy a odmietala skutočné Božie kráľovstvo kvôli pozemskej moci: „Ježiš právom považoval za márnu nádej to, že by sa jeho židovskí súčasníci stali pánmi sveta v prípade konfliktu s Rímom.“ Tieto pohľady vrátane názoru, že Židia sú „rasa“ môžeme vysledovať až ku kresťanským intelektuálom, akým bol napr. Eusebus v 4.storočí (pozri tu, s. 106).

„[Po vzkriesení Ježiša,] cirkev… zaujala nezávislý postoj, ktorý si udržiava dodnes. Vedomí si svojho božského poslania, jej predstavitelia odvážne čelili židovským vládcom zodpovedným za smrť Ježiša a slobodne „učili a kázali o Ježišovi Kristovi“, bez ohľadu na hrozby a zákazy ľudí, ktorých považovali za šialených v ich revolte proti Bohu a jeho Kristovi.“ ( Acts 4). (Catholic Encyclopedia, 1910)

Článok zachytáva cirkevné zákony namierené proti Židom ako napr. zákony proti tomu, aby Židia vlastnili kresťanského otroka, či zákony nútiace Židov žiť v getách, ako nevyhnutný prostriedok ochrany kresťanskej viery. Tiež správne vykresľuje cirkev v neskorších storočiach, keď spomína ako veľakrát chránila Židov proti populárnym anti-židovským akciám. Avšak tvrdí, že príčiny populárneho antisemitizmu zahŕňali reálne konflikty medzi Židmi a nežidmi, ktoré nemôžu byť vysvetlené len ako dôsledok kresťanskej náboženskej ideológie, podľa ktorej Židia zavraždili Boha. Najčastejšie príčiny antisemitizmu sú popísané nasledovne:

  • hlboká a široká rasová odlišnosť medzi Židmi a kresťanmi, ktorá bola navyše zdôraznená rituálnymi a diétnymi predpismi talmudického judaizmu,
  • vzájomná náboženská antipatia, ktorá vyzývala Židov nazerať na kresťanov ako modloslužobníkov, zatiaľ čo kresťania považovali Židov za vrahov božského spasiteľa ľudstva a ochotne verili obvineniam o používaní kresťanskej krvi pri oslavách židovského Pesachu, znesväcovaní eucharistie, atď.,
  • obchodná rivalita, ktorá spôsobila, že kresťania obviňovali Židov z nekalých obchodných praktík a pohoršovali sa nad ich výstrižkami z razenia mincí, úžerou, atď.,
  • vlastenecká vnímavosť jednotlivých národov, uprostred ktorých predstavovali Židia zvyčajne cudzí element a dôvodný predpoklad, že ich lojalita nebola vždy mimo podozrenia.

 

Tieto myšlienky o príčinách populárneho antisemitizmu sú takmer rovnaké ako tie, ktoré som zdôraznil v mojom prehľade historického antisemitizmu. Rovnako ako u novokresťanských intelektuálov z 15-teho storočia, konvertovaným Židom, ktorí ovplyvnili 2. Vatikánsky koncil, sa podarilo dosiahnuť intelektuálnu prevahu. Connelly píše:

„Problém bol, že nemali svoj vlastný jazyk, s ktorým by prelomili mlčanie. Viac ako väčšina akademických disciplín, teológia je komplexnou húštinou, kde je každá vetva strážená pichľavým krúžkom odborníkov. Tí, ktorí chcú pochopiť komplexnosť cirkevných vzťahov k židom musia študovať eschatológiu, soteriológiu, patristiku, Starý a Nový zákon a históriu cirkvi počas všetkých jej období. Biskupi sa tak ocitli v situácii, kedy sa museli spoliehať na malú skupinu odborníkov, ktorí sa starali o hromadenie nezvyčajných intelektuálnych predpokladov pre túto úlohu…Myslitelia, ktorí sa podujali na túto intelektuálnu prácu, ktorá bola podkladom pre revolúciu, boli v drvivej väčšine konvertiti.“

Ako to už býva typické pre židovské intelektuálne hnutia, i tu prebehla perfektná kooperácia medzi konvertitmi. Počas 30-tych rokov, konvertiti – z ktorých najvýznamnejším bol Johannes Oesterreicher – oponovali katolíckym teológom, ktorí argumentovali, že Židia boli „rasovo poškodení“ (viera, ktorá bola celkom v súlade s vyššie spomenutými pohľadmi Katolíckej encyklopédie). Namiesto toho tvrdili, že Židia sú nositeľmi špecifickej svätosti.

Aj keď vzostup národného socializmu zvýšil medzi Židmi naliehavosť takýchto hnutí, tak podobný pokus prebehol už v roku 1870 na I. Vatikánskom koncile.

„Bratia Lémannovci – Židia, ktorí sa stali katolíkmi a kňazmi – predložili návrh deklarácie o vzťahoch medzi cirkvou a Židmi, v ktorej sa uvádza, že „Židia sú Bohu vždy drahí“, kvôli ich otcom a pretože Kristus pochádzal z nich.“

Základným argumentom konvertitov bol dôraz na kresťanský univerzalizmus: „Vo svojej opozícií jednoducho držali cirkev pri jej vlastnom univerzalizme.“ Je fascinujúce, že argument de Cartegena sa tiež zhustil na pripútanie cirkvi k jej vlastnému univerzalizmu. „Ak skutočne veríte v univerzalistické kresťanstvo, kde na ničom nezáleží s výnimkou náboženskej viery, potom by ste nemali byť nešťastní, ak skupina bývalých židov (t.j. Nových kresťanov) bude i naďalej pokračovať v sobášoch len medzi sebou a zachová si svoju etnickú súdržnosť, pokiaľ ich viera bude úprimná.“ (Čítaj tu)

Opäť môžeme vidieť fundamentálnu slabosť v ideológií západného univerzalizmu, keď v súťaži odlišných skupín odmieta podobnú etiku.

Kvôli konceptualizácii motivácie týchto židovských konvertitov si Connelly kladie otázku:

Aké impulzy boli za ich zapojením po vojne?… V Oesterreicherovi vidíme neprerušenú solidaritu s jeho komunitou, ktorá bola raz jeho priamou rodinou. V roku 1946 uvažoval o osude jeho otca, ktorý zomrel na zápaľ pľúc v Terezíne… Intenzívna láska a túžba po jeho židovskom otcovi otvorila Oesterreicherovu myseľ možnosti, že Židia mohli byť zachránení ako Židia.

Možno. Ale Connelly sa nepokúša aplikovať tento argument na ďalších konvertitov a v každom prípade nemôžeme podceniť pretrvávajúci zmysel etnickej solidarity, ktorá značne presahuje synovskú lásku. (Connelly tiež spomína bizarný psychoanalytický argument v recenzii od Petra Gordona v časopise The Republic.)

Z evolučného hľadiska sú Židia, ktorí sa v priebehu stáročí stali kňazmi a biskupmi, zatiaľ čo presadzovali židovské záujmy, príkladom altruizmu v mene ich vlastnej etnickej skupiny.Tým, že sa stali súčasťou katolíckeho kléru sa vzdali manželstva a rodiny. Ale ich správanie ako insiderov v inštitúcií, ktorá mala vo všeobecnosti historicky negatívny vzťah k judaizmu ukazuje, že i bez osobnej reprodukcie mohli presadzovať záujmy svojej etnickej skupiny.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Kevin MacDonald

O Roland Edvardsen

10 komentárov

  1. žid ostane židom, nech sa hrá na čokoľvek a zapletie sa do čohokoľvek. cielene.
    o tom je helebrandtove: kniežatá zloby.

    židovstvo je o starom zákone, o vyvolenom národe, o „oko za oko, zub za zub“, o čakaní na mesiaša.

    kresťanstvo, nie ježišovo, ale pavla z tarzu, je pre všetkých, o „miluj boha a bližného svojho ako seba samého“, o mesiašovi zabitom a vzmrtvýchvstlom.

    to, že bolo židom umožnené pod nátlakom konvertovať na kresťanstvo počas pogromov v španielsku ………. a v celej európe, bola samovražda kresťanstva.
    je to vidno hlavne v súčasnej dobe, viď poslední traja pápeži —- zapredanci židovstva.

    • Nie je ti zle ?

    • Pavel VI.
      dovedl do konce II. vatikánský koncil zcela v duchu židovského zednářstva, k němuž ostatně sám patřil;
      * návštěvou a projevem v OSN legitimoval tento organizační předstupeň k jed-nosvětové vládě;
      * roku 1963 se sice nechal korunovat trojitou papežskou korunou (tiárou), ale jako první z papežů ji v následujícím roce demonstrativně odložil a „věnoval“ OSN;
      zreformoval ještě více mešní rituál (1965), než jej nakonec (1969) hrubou silou nahradil „novým mešním řádem“ („Novus Ordo Missae – NOM“), který katolickou mešní oběť rozředil, znetvořil a znejasnil, zprotestantizoval a zjudaizoval, a kromě toho zcela záměrně zavedl princip libovolnosti při celebrování mše;
      * ještě předtím (1968) zrušil tradiční obřad biskupského svěcení ve prospěch na-prosto jiného, prokazatelně neplatného obřadu, s jasným cílem odstranit Kristem ustanovené sakramentální posvěcující kněžství;
      * již od roku 1964 demonstrativně nosil na hrudi starozákonní židovský, resp. v jis-tých vysokých stupních zednářstva užívaný „efod“ (12 drahokamy posázený „hrud-ní štítek ktory znazornujr 12 zid.kmenov “ židovského velekněze);
      * popoháněl (sice jen opatrně, ale přece) mezikřesťanský ekumenismus i „ekume-nické“ vztahy s talmudismem;
      OOd II vatikanskeho koncili je chaos v rimskej kurii a tym pripravovany NWO-Bergolio je 5 židovsky papez na trone petra!!J.pavol II Wojtyla bol obchodnym cestujucima predaval kyianid !Tymto plynom boli usmrcovani a nielen zidia v koncetrakoch-v roku ku koncu rokov vojny prekonvertoval n a katolicku vieru-jeho spolocnici cez vojnu Busch st.kissingerp-zid+ brezinskij tak isto stupili do tajnych organizacii ktore mladeho wojtylu predurcili na papeza spolupracoval s jezuitmi!!Tiez papezsku zlatu tiaru daroval USA-Vysvecoval nevhodnych kandidatov na post svedcov –
      doporucujem knichu „Opus dei“

  2. Aman Againsttime

    Som zvedavý, čo povie na článok Filip. Konečne po dlhšom čase tu má nejaký článok, ktorý mu (samozrejme, že iba do určitej miery) dáva za pravdu. Naozaj úprimne dúfam, že ho to poteší. 🙂

    Prekopírujem inak sem text z články, ktorý zaujal moju pozornosť:

    „Podobne ako tomu bolo častokrát v iných obdobiach (pozri napr. diskusiu o Dreyfusovej afére v 6. kapitole), tak i tu boli novokresťanskí apologéti intelektuálne omnoho viac sofistikovaní, ako ich oponenti a dominovali počas tohto obdobia v literatúre… Ich argumenty obraňujúce Židov, ktoré sa nevyhnutne odchýlili od ortodoxných kresťanských argumentov, sú prezentované vo vysoko kvalifikovanom, akademickom štýle, ktorý si nepochybne získal rešpekt vzdelaného publika. Boli mimoriadne zruční v rozvíjaní veľmi zložitých, prekrútených argumentov potrebných k tomu, aby prekonali existujúce proti-židovské predsudky v kresťanskej teológii. Výsledkom všetkej tejto intelektuálnej aktivity bolo ohromujúce, hoci dočasné, víťazstvo nad rebelmi z Toleda v roku 1449… Rebeli boli čoskoro považovaní verejnosťou za morálnych, náboženských a politických odpadlíkov, boli exkomunikovaní pápežom a ich lídri boli uväznení a popravení.“

    Paralely s obdobím po 2.sv. sú vskutku nepriehľadnuteľné 🙂

  3. “že Židia mohli byť zachránení ako Židia”.
    McDonald je bezpochyby autor znalý veci, ale ako všetci zpadniari sú nakazení slovom ‘anti-semitizmus’. To už sa sionistom podarilo im zafixovať do ich myslí, napriek tomu, že by mali vedieť – pred pár dňami som o tom písall – že to slovo je nesmysel. Správne je ‘judeofob’.
    Z toho dôvodu, keď narazím v článku na slovo ‘anti-semitizmus’, prestávam s čítaním.
    Okrem iného, v článku nie je nič nového.

    • Aman Againsttime

      V článku nie je nič nového pre vás, keďže ste človek vzdelaný a znalý vecí. Pre niekoho kto sem zavíta môžu byť informácie uvedené v článku novinkou. Článok je celkom informatívny – bohatý na fakty (mňa napr. zaujali pasáže o španielskych Nových kresťanoch), nie je vôbec konšpiratívny a autor sa na vec pozerá i z pozície evolučného psychológia.
      K tomu slovu anti-semitizmus som sa už vyjadroval. Chápem prečo vám vadí, jednoznačne súhlasím s tým, že ide o nepoctivý termín, ale ide o príliš zaužívaný pojem, ktorému každý rozumie. Ja ho tiež zvyknem používať.

      • Presne tak. Každý vie že antisemitizmus sa týka výlučne židov a nie všetkých semitov. A poctiví obyčajní mierumilovní zidia, ktorí sa necítia byt sionistami, majú milión možnosti ako sa verejne od talmudu a všetkého s ním spojeného distancovali. Majú na to dosť peňazí aby sa vedeli v médiách takto prezentovať ale oni čakajú ako vsi pod chrastou na kraľovstvo ich vyvoleného

  4. ešte malý dodatok, na ktorý som vlastne zabudo.l.
    Áno, židia mohli byť zachránení, napísal som o tejto tragédii článok “Nacizmus, Sionizmus a Holokaust”, ale sedí niekde v šuplíku v redakcii, nakoľko redakcia Propu sa obáva ho uverejniť vraj pre možné postihy slovenských autorít.

Leave a Reply