Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Rinčanie zbraní pred dialógom o severnom Kosove

Rinčanie zbraní pred dialógom o severnom Kosove

kosovo-je-srbijaStatus severného Kosova bude témou 17. januára

Priština/Záhreb – Každá strana sa ešte rýchlo snaží vylepšiť si svoju vyjednávaciu pozíciu. Pred dôležitým stretnutím medzi srbským a kosovským premiérom, Ivicou Dačičom a Hashimom Thaçim 17. januára v Bruseli, je preto badať stále viacej rušivých manévrov. Tak kosovská vláda zabránila tomu, aby srbský prezident Tomislav Nikolič navštívil z dôvodu ortodoxných vianočných sviatkov kláštor Gračanica v Kosove, hoci jeho predchodca Boris Tadič ešte „mohol“.

Nikolič preto vyslovil slová hrozby voči EÚ, ktorá moderuje dialóg medzi Srbskom a Kosovom. EÚ svoju skúšku v Kosove „neobstála“ a ukázala „svoju pravú tvár“. Keď srbský poverenec pre Kosovo Aleksandar Vulin cestoval v pondelok do Gračanice, bol promptne vykázaný z krajiny. Deväť jeho sprievodcov bolo vzatých do vyšetrovacej väzby. Už mesiace dochádza k vzájomnému zatýkaniu Srbov v Kosove a Kosovarov v Srbsku.

Aj spor o pamätník pre 27 zabitých členov Albánskej oslobodzovacej armády v juhosrbskom Preševe môže byť interpretovaný ako časť politickej stratégie pred bruselskými rozhovormi. Pamätník pre Oslobodzovaciu armádu bol postavený ešte len minulú jeseň. V Kosove samotnom hrajú pamätníky pre Kosovskú oslobodzovaciu armádu UÇK, ktorá vo vojne 1999 bojovala proti srbským bezpečnostným jednotkám, veľkú úlohu. Predovšetkým v blízkosti obcí, v ktorých žili Srbi, sa niekedy nachádzajú marciálne veľké pamätníky, červené, vo farbe kosovskej zástavy. Isto to nie je náhoda, že Dačič uviedol 17. január ako termín, do ktorého majú pamätník v juhosrbskom Preševe samotní tam žijúci Albánci odstrániť. Je to totiž deň rokovaní v Bruseli.

Vlastne v Bruseli nemá ísť o Albáncami osídlené údolie Preševo, ale o Srbmi osídlený sever Kosova. Dačič chce dosiahnuť nielen v Ahtisaariho pláne predpokladanú autonómiu (vzdelávanie, náboženstvo, kultúra, zdravotníctvo), ale aj teritoriálnu autonómiu pre severné Kosovo. Aj v kruhoch EÚ je jasné, že Ahtisaariho návrh nebude srbskej strane stačiť.

Nejasné je však, ako by pre obe strany mohol vyzerať kompromis. Preševo je relevantné preto, pretože sa stále znovu politicky vnáša do hry výmena územia (Preševo ku Kosovu a severné Kosovo k Srbsku), poprípade rovnaké ustanovenia autonómie pre oba regióny.

Podpora z Albánska

Kosovská vláda dostáva podporu z Albánska. Premiér Sali Beriša sa zamiešal nielen do hádky o pamätník. Srbská vláda neprejavuje „žiadny rešpekt k mučeníkom albánskeho národa“, povedal Beriša, ktorý bol naposledy nápadný svojimi nacionalistickými, poprípade panalbánskymi tónmi. Tak Beriša navrhol, že všetci Albánci (aj tí v Macedónsku a v Kosove) by mali dostať albánsku štátnu príslušnosť. Prednedávnom sa vyslovil pre spoločnú futbalovú ligu Albánska a Kosova.

Adelheid Wölfl, DER STANDARD, 9.1.2013
Preklad Juraj Borský, ::prop

O ::prop

2 komentáre

  1. p.Adnin! Vážim si Vaše predchádzajúce pôsobenie, vlastne zakladajúce, kde Ste dosiahli až na prsty naším politikom, až Vás museli sejmout, po česky! Som rád, že Ste sa otriasli a idete ďalej!Viem, že to chvíľu potrvá, ešte Dôležité nie je dobehnuté, ale treba otvoriť ARCHÍV a urobiť PROP PROPOM. Bol prehľadný, či v diskusii, či v pamäti…jedno, obnoviť skoro v pôvodnej podobe a potom zdokonaľovať! A už nikto sa do propu nebude navážať, ako tá arogantná, nedovzdelaná slovenská poslankyňa! Nikdy viac!!!“

  2. Je mojím milým prekvapením že znovu „objavujem“ PROP. Potrebujem však k danému prekladu, je zjavné že prevzatého textu, niekoľko objasnení: Vysvetlite mi čo je to za národ „kosovarov“(…k vzájomnému zatýkaniu Srbov v Kosove a Kosovarov v Srbsku…) stavaný na roveň Srbskému národu. Obyvateľstvo juhosrbskej provincie Kosovo, sa necíti byť kosovanmi. Albánska menšina sa cíti byť albáncami(…Srbská vláda neprejavuje “žiadny rešpekt k mučeníkom albánskeho národa”, povedal Beriša,…) a Srbská menšina sa považuje za Srbov. Podobné hrátky s národmi prebehli v ďalšom ríšskom protektoráte Bosnia and Hercegovina. Tam bol znovuzaložený národ Bosniakov, zjavne čo po výdatnej ateizácii moslimská náboženská príslušnosť Chorvátov a Srbov prestala hrať významnejšiu v rozoštvávaní. Je dobré pripomenúť si že ako prvý s nápadom založiť národ Bosniakov prišiel Adolf Hitler a aj on vtedy našiel v týchto a mnohých iných muslimanoch, nadšených spojencov. Tieto národy boli prompntne a rýchlo vyfabrikované, história narýchlo usmolená a vyfabrikovaná s odvolaním sa na nejaký neviamaký národ „Ílyrcov“. Ono totíž medzinárodné právo pripúšťa možnosť ostrhnutia územia od nejakého štátu a založenie na tom separatistickom území paralelné mocenské štruktúry len NÁRODU a nie NÁRODNOSTNEJ MENŠINE. To by kľudne mohli podobné spraviť aj magyari u nás a určite by to sa im to aj podarilo za rovnakých podmienok aké panovali v Juhoslávii. Problémom bol síce Miloševič, ale nie jeho „nacionalizmus a nejakí tí mŕtvy“, ale to že narozdiel od naších vlád, odmietal kolaborovať.

Leave a Reply