Domov / Hlavná strana / Čítanie / Revolúcia verzus reakcionárstvo – Normandia

Revolúcia verzus reakcionárstvo – Normandia

Hitlerova revolúcia, kapitola 6.4 – Revolúcia verzus reakcionárstvo – Normandia

Počas bojov v ZSSR nemeckí vojaci bojovali aj na stredomorskej scéne. Najprv sa zapojili do bojov v Líbyi a na Balkáne, časom bránili Tunisko, Sicíliu a Taliansko pred pomaly postupujúcimi silami Spojencov. Strážili aj atlantické pobrežie Európy v rámci príprav na dlho ohlasovanú anglo-americkú inváziu. Kým sa spojenecké jednotky zhromažďovali v Anglicku pripravujúc sa na vylodenie v Normandii 6. júna 1944, nemecké posádky vo Francúzsku zažívali pomerne pokojné obdobie. Francúzsko pred inváziou bolo vhodným prostredím pre štábnych dôstojníkov – sprisahancov na upevnenie pozícií bez vyrušovania. Presúvali svojich sympatizantov na veliteľstvá zborov a divízií, kde boli ozbrojené sily najzraniteľnejšie a kde dokázali koordinovať svoje sabotáže so západnými Spojencami.

Styčným agentom hnutia odporu bol gróf Helmuth von Moltke, bohatý vlastník pôdy, dúfajúci vo „vyhladenie národno-socialistickej ideológie.“ [90] Udržiaval kontakty s Goerdelerom, Halderom a Beckom. Anglickým známym povedal v roku 1942, že on a jeho priatelia považujú „vojenskú porážku a okupáciu Nemecka za absolútne nevyhnutnú z morálnych a politických dôvodov.“ [91] Canaris vyslal v nasledujúcom roku Moltkeho do Istanbulu, aby nadviazal kontakt s Američanmi. Stretol sa tam s dvoma profesormi napojenými na americkú spravodajskú agentúru OSS (Office of Strategic Services – Úrad strategických služieb).

Po rozhovore predložila dvojica profesorov správu šéfovi OSS Billovi Donovanovi, v ktorej popísala „pripravenosť mocnej nemeckej skupiny naplánovať a podporovať vojenské operácie Spojencov proti nacistickému Nemecku.“ OSS vypracovalo „Hermannov plán“, ktorého základom boli jednania s Moltkem. Tento plán bol predložený na stôl náčelníkov štábov Spojencov. Uvádzal, že nemecká skupina je pripravená „vytvoriť ďalekosiahle vojenské plány na spoluprácu so Spojencami … takže rýchly a rozhodujúci úspech na širokom fronte je zaistený.“ [92] Moltkeho spolusprisahanci ponúkli Angličanom prítomnosť dôstojníka nemeckého generálneho štábu, ktorý sa mal letecky dostať do Anglicka a „dohovoriť so západnými Spojencami otvorenie západného frontu“ v prípade plánovanej invázie. [93]

Záznamy USA o rokovaniach zostávajú utajené až do súčasnosti. Washington utajuje mená nemeckých kontaktných osôb a agentov, ktorí neboli zatknutí Gestapom, spomenutí v povojnových pamätiach alebo rozhovoroch, či ktorých meno nevyšlo najavo náhodou. V októbri 1945 zahájili zástupcovia vojenskej vlády USA v Nemecku spolu s Ministerstvom vojny rokovania o „dokumentoch, ktoré by mali byť zničené, alebo ku ktorým by mal byť Nemcom navždy odmietnutý prístup.“ Konferencii predsedal podplukovník S. F. Gronich. Odporučil: „Plánom na organizované likvidovanie dokumentov musí byť venovaná veľká pozornosť, aj keď nemajú pre Spojencov žiadnu hodnotu, ale … ktoré nesmú padnúť do nemeckých rúk po odchode okupačných síl.“ [94]

Medzi nedostupné záznamy patria tie, ktoré sa týkajú americkej tajnej dohody s nemeckými zradcami pred a počas invázie v Normandii. Čitateľ sa musí rozhodnúť, či incidenty uvedené v nasledujúcom texte, pri ktorých nemecké veliace centrá vydali vojensky nepochopiteľné rozkazy vzhľadom k taktickej situácii, boli produktom vopred dohovorenej sabotáže, alebo príkladom hrubých chýb dobre vyškolených a skúsených profesionálnych štábnych dôstojníkov.

Pred začiatkom operácie Overlord (kódový názov Spojencov pre inváziu), Nemci ovládali komunikačné linky, špionážnu a prieskumnú sieť, schopnú v dostatočnom predstihu odhaliť plány nepriateľa; technici nemeckého Poštového vyšetrovacieho úradu sa dokonca napichli na atlantický kábel. Začiatkom roka 1944 monitorovali rozhovor medzi Churchillom a Rooseveltom o blížiacom sa vylodení. [95] V rovnakej dobe špeciálne trénovaný agent SD bol vysadený v Anglicku z ukoristeného bombardéra B-17. Agent sa narodil v Nemecku, ale vyrastal v Spojených štátoch, takže dokázal presvedčivo vystupovať ako britský ženijný dôstojník. Po príchode do Portsmouthu navštevoval rad radom jednotky informujúc sa, ako by mohol doplniť ich vybavenie. Zásoboval Berlín podrobnými správami ohľadom príprav na inváziu. Používal pri tom vysielačku s prakticky nevystopovateľným signálom.

V apríli 1944 usporiadala americká 4. divízia nácvik vylodenia na Slaptonských piesčinách pod názvom operácia Tiger. Pri operácii simulovali plánovaný útok na pláž Utah na pobreží Normandie. Nemeckí agenti odoslali svojim nadriadeným podrobné informácie o tomto cvičení, kde bolo za denného svetla sústredené veľké množstvo lodí a vojakov. Dokonca odoslali presné súradnice budovy, z ktorej generáli USA Dwight Eisenhower a Omar Bradley sledovali manévre. Hoci 9. vzdušná flotila Luftwaffe mala k dispozícii dostatok bombardérov k prekvapivému náletu na spojenecké plavidlá – ako SD odporúčalo – príležitosť ostala nevyužitá. [96] Na druhý deň cvičenia zaútočili z vlastnej iniciatívy nemecké rýchle člny, torpédovali štyri veľké výsadkové lode a spôsobili smrť stoviek spojeneckých vojakov.

Otázka, či sa Spojenci vylodia v Calais, kde je anglický kanál najužší, alebo ďalej na juh v Normandii, údajne trápila nemeckú rozviedku. Vo februári 1944 sa k 3. testovacej formácii leteckej prieskumnej jednotky pripojilo dvojmotorové pozorovacie lietadlo Arad 240. Vďaka mimoriadne vysokej rýchlosti začal Arad konať denne dve až tri misie po anglických prístavoch. Je zaujímavé, že štáb Luftwaffe v marci náhle presunul prieskumnú letku F100 na východnú frontu, čím zbavil obranu atlantického valu cenného prieskumníka. [97]

Aj bez schopností Arad-a bojové lietadlá Messerschmidt 410 a Bf 109 boli schopné hliadkovať nad anglickým pobrežím počas premenlivého počasia. Rýchlosť dokázali získať klesaním z vysokej nadmorskej výšky. Piloti identifikovali 25. apríla stovky vyloďovacích plavidiel zhromaždených v Southamptone a Portsmouthe. Žiadna podobná koncentrácia nebola zaznamenaná v Doveri a Folkestone, ktoré ležia oproti Calais.

6.4.1
Obr.: Batéria Lindemann umiestnená na Atlantickom vale. Nemci na obranu pobrežného delostrelectva vybudovali obrovské betónové opevnenia, chrániace pred vzdušným a námorným bombardovaním

Nemecký spojovací personál zachytil nepriateľskú rádiovú komunikáciu medzi Plymouthom a Portsmouthom, ktorá nepochybne svedčila o tom, že tieto dva prístavy boli naloďovacími zónami inváznej armády. Avšak generálny štáb nevykonal žiadne zodpovedajúce opatrenia, ako napríklad presun ďalších jednotiek do Normandie, alebo položenie ďalších námorných mín. [98] Nemci taktiež na jar nasadili zajaté americké lietadlo Thunderbolt ku sledovaniu nárastu nepriateľskej námornej flotily. Krátko pred dňom D (6. júna) však OKW pozastavilo všetky prieskumné lety nad Anglickom bez ďalšieho vysvetlenia.

V Tourcoing bol umiestnený hlavný stan nemeckej 15. armády. Bola tam umiestnené sofistikovaná monitorovacia stanica na sledovanie rádiovej komunikácie pod velením podplukovníka Helmuta Meyera. Mal k dispozícii 30 špecialistov, každý z nich hovoril plynne v troch jazykoch. Zachytili anglickú rádiovú komunikáciu 1., 2., 3. a 5. júna, ohlasujúcu inváziu. Tieto informácie Meyer zaslal na „reťaz velenia, ale nikto nevystríhal frontové jednotky.“ [99]

V máji 1942 nariadil Hitler systematickú výstavbu opevnení pozdĺž západného európskeho pobrežia. Okrem veľkých delostreleckých stanovíšť vystužených hrubými betónovými stenami plán zahŕňal aj budovanie množstva menších opevnení z ocele a betónu. Medzi ne patrili malé šachty pre jedného muža ako kryty pre guľometníkov, bunkre pre protitankové a protiletecké delá, chránené sklady munície a kryty pre mužstvo. Stavba Atlantického valu chrániaceho pláže pri Calais, Normandii a Bretónska spotrebovala obrovské množstvo betónu a ocele a zamestnávala tisícky robotníkov a remeselníkov. Iba v máji 1943 pracovalo na projekte 260 000 mužov. [100]

Obranou pobrežia bola poverená Armádna skupina B, pozostávajúca zo 7. a 15. armády. Veliteľom armádnej skupiny bol poľný maršál Rommel. Veril, že invázia by mala byť zahnaná do mora už na plážach. Ak by útočníci prenikli do vnútrozemia, nemecká armáda by podľahla ich pozemnej presile a vzdušnej prevahe.

Základným plánom pri vylodení nepriateľa bolo prišpendliť ho na plážach pobrežným delostrelectvom a prednými jednotkami pechoty, kým tankové formácie neuskutočnia protiútok. Spojenci určili k vylodeniu v prvej vlne 20 000 mužov, ďalších 107 000 sa malo vylodiť v druhú noc invázie. Nemecká 7. armáda, ktorá by niesla hlavný nápor v Normandii, mala 128 358 mužov. Mnoho z nich boli veteráni z predošlých kampaní a boli umiestnení v opevnených, dobre krytých pozíciách.

Túto silu dopĺňala 91. výsadková divízia s ďalšími 10 555 mužmi. OKW pričlenilo 4 500 mužov výsadkového streleckého pluku k 91. výsadkovej divízii. Boli to skvele vycvičené a pevne vedené útvary, obzvlášť vhodné najmä na boj s nepriateľskými výsadkármi. [101] 7. Armádu podporovali tri tankové divízie s 56 150 mužmi a Nemci mali tri ďalšie tankové divízie v západnom Francúzsku. Obrancovia mali podľa všetkých odhadov dostatok sily na odrazenie invázie, aj keď vezmeme do úvahy leteckú prevahu Spojencov. A skutočne, americký náčelník generálneho štábu – generál Walter Bedell Smith, odhadoval šancu na udržanie predmostia v Normandii na 50 %. [102]

Počas posledných týždňov pred dňom D zanedbávali nemeckí štábni dôstojníci príležitosti na posilnenie Atlantického valu a organizovali pohyby jednotiek a zásob tak, že obranné schopnosti boli výrazne oslabené. Jedna nemecká policajná jednotka infiltrovala bunky francúzskeho odporu 35 agentami. Svojmu veliteľovi plukovníkovi Oskarovi Reile dodali zoznam komunikačných línií, elektrární, železničných a dopravných uzlov, a skladov pohonných hmôt, ktoré mali Francúzi v pláne sabotovať po zahájení invázie. Taktiež zistili miesta, na ktorých partizáni plánovali prepady nemeckých jednotiek, presúvajúcich sa do bojových zón. [103]

Reile dodal komplexnú písomnú správu generálovi Heinrichovi Stuipnagelovi, ktorý bol vojenským veliteľom vo Francúzsku. V správe sa uvádzali aj vopred dohodnuté vety vo vysielaní BBC, ktoré upozorňovali francúzsky odboj, že invázna flotila už vyplávala. Stuipnagel sa však tajne pokúsil dohodnúť spoluprácu s touto komunisticky orientovanou teroristickou organizáciou k prevratu proti Hitlerovi. [104] Nevykonal žiadne kroky na základe Reileho informácií.

Rommel uprosil OKW, aby uvoľnilo niekoľko miliónov francúzskych mín uložených v skladoch od kampane v roku 1940. Chcel ich začleniť do siete drôtených zátarasov pozdĺž pláží. Po mesiacoch odkladov ich OKW dodalo iba pár dní pred inváziou; príliš pozde na to, aby mohli byť rozmiestnené. Nemecké pobrežné míny, vybavené magnetickými aj tlakovými detonátormi, ktoré bolo ťažko deaktivovať, boli vo výrobe od roku 1943. Časť z 2 000 týchto výkonných výbušných zariadení bola uložená v podzemnom leteckom hangári v Le Mans, ale namiesto toho, aby boli nimi zamínované pobrežné vody, zásobovači dostali rozkaz presunúť ich do Magdeburgu v Nemecku, údajne ako „opatrenie pred sabotážou.“ [105]

6.4.2
Obr.: V auguste 1942 slabá nemecká posádka držala francúzsky prístav Dieppe proti spojeneckému výsadku 6 000 mužov. Nemci odrazili prekvapivý nájazd počas niekoľkých hodín, pričom zabili alebo zajali viac ako 3 600 Kanaďanov, Angličanov a Američanov a zostrelili viac ako 100 britských lietadiel. Bola to zlovestná predohra ku dňu D

Dňa 15. mája 1944 odvelilo nemecké vrchné velenie druhú skupinu 26. stíhacej perute z Normandie do Mont de Marsan v južnom Francúzsku. Iba niekoľko dní pred inváziou tiež odvelili časť 2. stíhacej perute na letiská v blízkosti Paríža. Luftwaffe stále vlastnilo 183 denných stíhačov FW190 v maskovaných základniach blízko pobrežia, ale 4. júna dostal veliteľ 26. perute Joseph Priller príkaz k presunu ďalších 124 stíhačov do Mont de Marsan v južnom Francúzsku, ďaleko od Normandie. Pozemný personál a munícia boli prepravovaní nákladnými automobilmi, a tak bola dočasne neutralizovaná bojová účinnosť perute.

Priller telefonoval veliteľovi 2. stíhacieho zboru generálovi Wernerovi Junckovi a protestoval: „To je čisté šialenstvo! Ak očakávame inváziu, eskadry musia byť tu a nie niekde preč. Čo sa stane, ak k útoku dôjde priamo počas presunu? … Vari vám všetkým preskočilo?“ Junck stroho odpovedal, že jeho nahnevaný podriadený nemôže posúdiť „dôležitý vývoj situácie“ z pozície veliteľa eskadry. [106] Ráno 6. júna plukovník Priller so svojím wingmanom seržantom Heinzom Wodarczykom bombardoval prvú vlnu spojeneckých vyloďovacích síl. Dva cvičné stíhače FW190s boli všetko, čo mohla Luftwaffe vyškriabať po rokoch prípravy obrany.

Časté anglo-americké bombardovacie nálety na nemecké mestá prinútili Luftwaffe nasadiť stíhacie eskadry na ochranu vzdušného priestoru Ríše. Niekoľko týždňov pred inváziou operačný štáb pripravil ďalšie letiská v západnom Francúzsku. Mali slúžiť na rýchle presunutie lietadiel pre boj s inváznymi jednotkami Spojencov. Podľa plánu malo byť na ne presunuté 600 stíhačiek. Krátko na to dostal zásobovací personál rozkazy zhromaždiť časť paliva, munície a náhradných dielov, umiestnených na dočasných francúzskych letiskách, a presunúť ich späť do Nemecka. Následkom toho sa na dočasné letiská mohlo presunúť iba 200 lietadiel. Ďalších 100 nasledovalo 20. júna. [107]

Plán pôvodne predpokladal aj presun väčšiny nemeckých nočných stíhačov. Skúsení noční piloti by si vybrali smrtiacu daň na pomaly letiacich dopravných lietadlách Douglas (vezúcich spojeneckých výsadkárov) a na britských štvormotorových bombardéroch Lancaster (vlečúcich klzáky) už hodiny predtým, ako začalo obojživelné vylodenie. Namiesto toho operačný štáb Luftwaffe prikázal nočným stíhačom zhromaždiť sa vo vzdušnom priestore východne od pobrežia, ďaleko od výsadkových zón. Povojnoví historici to vysvetľujú rádiovým rušením Spojencov a zmätením nepriateľa, vrátane vypúšťania prúžkov alobalu z lietadiel, ktoré mali pomýliť obsluhy nemeckých radarov počas rozhodujúcej fázy. To je však pochybným vysvetlením pre zlé umiestnenie stíhačov v noci z 5. na 6. júna: už dlho pred dňom D skúsení nemeckí dôstojníci, ktorí riadili nočné misie, úspešne smerovali lietadlá na zachytenie bombardérov RAF, aj napriek neustálej rovnakej britskej snahe o rušenie.

V apríli a máji konali bombardéry Luftwaffe nočné misie na prístavy Portsmouth a Plymouth. V noci 30. apríla spôsobil nálet 101 stredných bombardérov značné škody na prístavných zariadeniach v Plymouthe. Avšak 30. mája, keď bola invázna armáda nahromadená a naloďovali sa vojaci a zásoby, Luftwaffe prerušila misie. [108]

Nemci sústredili na Atlantickom vale značné množstvo delostrelectva a posádky mali časté cvičné streľby. Mnoho batérií spočívalo v masívnych betónových bunkroch, ktoré boli schopné odolať opakovaným zásahom leteckého a námorného bombardovania. Pozorovacie stanoviská a diaľkomery riadiace paľbu boli v zosilnených postoch. Avšak desať dní pred dňom D prišli rozkazy k presunu viac ako polovice zásob delostreleckej munície do skladov v St. Lo a posádky pozorovacích stanovísk dostali inštrukcie odpojiť všetky diaľkomery a okamžite ich odoslať do Paríža na kontrolu. [109] Dňa 6. júna nemeckí delostrelci museli strieľať na spojenecké vojnové lode zameriavajúc ich pohľadom cez hlaveň. Akonáhle invázia začala, delostrelecké posádky dostali zásoby munície z arzenálu v St. Lo. Munícia bola často nesprávneho kalibru. Jedna batéria 88 mm diel dostala náklad špeciálneho streliva na prerážanie hlavní. [110]

Na obranu mala najhoršie dopady absencia vyšších dôstojníkov na začiatku invázie. Deň pred inváziou nariadil veliteľ 7. armády generál Friedrich Dollmann všetkým divíznym, plukovným a delostreleckým veliteľom účasť na vojnových hrách v Rennes. Osobne posunul cvičný poplach armády naplánovaný na noc z 5. na 6. júla. Ak by prebiehalo cvičenie, jednotky by boli v plnej pohotovosti v čase útoku. [111] Ostatní velitelia boli na inšpekčných prehliadkach, poľovačkách, alebo sa túlali po parížskych nočných kluboch.

Dokonca aj Rommel bol preč. Náčelník štábu Hans Speidel bol aktívny sprisahanec (v roku 1957 sa stal hlavným veliteľom pozemných síl NATO – pozn. prekl.) a povzbudzoval Rommela k odchodu do Nemecka na rodinnú oslavu narodenín. Medzi to málo generálov, ktorí boli na svojom mieste, patril Dietrich Kraiss, ktorý z vlastnej iniciatívy držal v pohotovosti 352. pechotnú divíziu. Pri obrane pláže „Omaha“ zariadili jeho vojaci americkým jednotkám krvavý kúpeľ.

Tromfovou kartou nemeckej obrany boli tanky. Počas roka 1943 vytvorili Waffen SS dve nové tankové divízie – 9. Hohenstaufen a 10. Frundsberg. Boli zaradené do 2. tankového zboru SS pod velením Paula Haussera. Ich úlohou bolo pomôcť odraziť inváziu na západe a pri výcviku sa kládol dôraz na obranu pred vzdušnými a námornými výsadkami pri nepriateľskej vzdušnej prevahe. V marci 1944 napriek Hitlerovým obavám OKW presunulo zbory na južnú Ukrajinu na záchranu obkľúčenej 1. tankovej armády Valentina Hubeho. Hausserove divízie splnili úlohu, ale najvyššie velenie ich ďalej držalo na Ukrajine ako zálohu. OKW presúvalo zbor zo sektoru do sektoru, bez konkrétneho účelu a narušujúc výcvik.

Desiatnik Franz Widmann si spomína: „Odrazu prišla správa 6. júna zo západného frontu, že Spojenci sa vylodili v Normandii. My – Hohenstaufen a Frundsberg – ktorí sme boli celé mesiace cvičení a pripravovaní na odrazenie vylodenia, sme sedeli v Rusku, nerobili nič, iba čakali na ruský útok.“ [112] Konečne dostal Hausser rozkaz 12. júna vrátiť sa so svojím zborom do Francúzska. Únavná cesta železnicou krížom celou Európou skončila viac ako 150 míľ od západného frontu. Vzhľadom k tomu, že júnové noci sú krátke, veľká časť presunu sa konala za denného svetla. To vystavilo vozidlá útokom nepriateľských stíhacích bombardérov, ale naviac aj veľká vzdialenosť znížila životnosť motorov pásových vozidiel o polovicu. [113] (Tankové motory sú zaťažované omnoho viac, ako motory bežných vozidiel. Obvyklá životnosť tankového motora bola 500 – 600 km, potom sa musel kompletne vymeniť, vrátane prevodovky – pozn. prekl.)

Najhrozivejšia armádna formácia bola divízia Panzer Lehr. Medzi 229 plne funkčnými tankami boli aj modernizované tanky Panzer IV a vysoko výkonné Panthery. Divízia mala 658 obrnených polopásových vozidiel slúžiacich na prevoz obsluhy, alebo ako nosiče protilietadlových diel, raketometov, plameňometov a diel. OKW umiestnilo tento mechanizovaný monolit takmer 100 míľ od pobrežia Normandie. Najvyššie velenie prikázalo divízii 4. júna naložiť tanky Panther na nákladné vlaky smerujúce do Ruska. Keď začala invázia, boli na ceste na východ. „Odvelenie tankov Panther olúpilo divíziu o jej najväčšiu útočnú silu,“ napísal posledný veliaci dôstojník divízie po vojne. [114] Americká armáda neskôr spočítala, že za jeden zničený tank Panther stratila v boji päť tankov Sherman. [115]

6.4.3
Obr.: Nemecké tanky Panther sa presúvajú železnicou do určených sektorov. Panther bol rýchly, dobre chránený tank, pýšiaci sa vynikajúcou palebnou silou

Krátko pred 22:00 večer 5. júna 1944 námorná posádka obsluhujúca nemeckú radarovú stanicu v Paimbeouf blízko St. Nazaire objavila veľké zoskupenie lodí južne od Anglicka. Radista Gerhard Junger spomína: „Bolo nám všetkým jasné, že dlho očakávaná invázia začala.“ Aj radarové stanice v Le Havre a Cherbourg sledovali spojeneckú armádu. Hlásili jej pohyb do štábu hlavného veliteľa Západu Gerda von Rundstedt v Paríži. Zachytávali aj meteorologické predpovede z amerických bombardovacích letiek, ktoré normálne nelietali na nočné misie. Ráno 6. júna o 3:09 hlásilo námorníctvo „stovky lodí na južnom kurze“ vrchnému veleniu Západ. [116] Spojovacia rota Luftwaffe na ostrove Guernsey mimo pobrežia Normandie identifikovala 180 bombardérov Lancaster vlečúcich klzáky smerom k pevnine o 20:40 večer. Veliteľ nemeckej posádky na ostrove bol náležite informovaný a informácie odovzdal pobočníkovi veliteľského zboru v St. Lo.

Speidel sa v ten večer venoval hosťom v sídle Skupiny armád B v La Roche-Guyon, keď dostal upozornenie od generála Ericha Marcka o vzdušných výsadkoch Spojencov v piatich rozličných oblastiach. Ďalšiu správu dostal od Námornej skupiny Západ o parašutistoch vysadených v sektoroch bránených nemckou 716. a 711. pechotnou divíziou. Ďalej potvrdenie od majora Förstera o vývoji situácie pri 711. divízii a správu Luftwaffe o 50 – 60 transportných lietadlách vezúcich nepriateľských výsadkárov. [117] Speidel nezburcoval svoje divízie. Keď volali Speidelovi z Rundstedtovho štábu aby objasnil situáciu, odpovedal, že „správy považuje za preháňanie.“ Hlavný stan Armádnej skupiny B o tom písal ako o „pravdepodobnom omyle spôsobenom zachraňujúcimi sa posádkami lietadiel.“ [118] Veliteľ 716. pechotnej divízie generál Wilhelm Richter napísal, že nedošlo k žiadnej výstrahe, až kým neboli nepriateľskí výsadkári v akcii. Náčelník štábu OB Západ Günther Blumentritt neschválil spustenie alarmu, aby predišiel „zbytočnému rušeniu vojakov, ktorí … potrebujú čas na spánok.“ [119]

Keď už bol výsadok na zemi, Rundstedt formálne požiadal o okamžité pridelenie troch tankových divízií do Normandie zo zálohy OKW k nasadeniu na fronte. Generál Alfred Jodl z Hitlerovho hlavného stanu to odmietol, pretože „podľa správ, ktoré som dostal, útok môže byť iba trik. … Nemyslím si, že je čas na nasadenie záloh OKW.“ [120] V Rommelovej neprítomnosti Speidel telefonicky presvedčil hlavný stan Vodcu, že pokiaľ sa situácia „nepotvrdí,“ OKW musí „udržať nervy na uzde a čakať.“ [121] Rundstedtov operačný veliteľ plukovník Bodo Zimmermann telefonoval na OKW a protestoval proti nezmyselnému zdržaniu. Barón Horst von Buttlar-Brandenfels z OKW – ďalší generál konšpirujúci proti vláde – ho okríkol: „Nemáte žiadne právo bez nášho predchádzajúceho súhlasu zalarmovať tankové jednotky. Zastavte všetky tanky!“ [122]

OKW vyslala najslabšiu 21. divíziu z troch záložných tankových divízií bližšie k pobrežiu. Napriek naliehaniu jej veliaceho dôstojníka na povolenie k útoku na britských výsadkárov, ktorí pristáli blízko nej, Speidel to o 4:30 odmietol. Útvar zostal po ďalšie hodiny ukrytý v lese. Nakoniec povolil 7. armáde zaútočiť na pristávacie zóny a 22. tankový pluk začal postup o 8:00 ráno. Speidel čoskoro nariadil obrat a postup smerom k pobrežiu, čím nechal jednotky jazdiť mimo bojov po väčšinu dňa. [123] Vďaka opakovaným vzdušným útokom počas pochodu utrpela 21. divízia stratu 50 tankov. Nakoniec zaútočila na priamy rozkaz Rommela, ktorý sa práve vrátil do Normandie. Speidel informoval svojho vrchného veliteľa o situácii telefonickým rozhovorom o 10:15. Maršálov príchod ukončil nepružnú taktiku veliteľa štábu. Speidel však účinne sabotoval včasné nasadenie troch tankových divízií. Napoludnie 6. júna tiež odmietol žiadosť generála Maxa Pemsela o posily zo susedných jednotiek pre tvrdo tlačenú 716. pechotnú divíziu, brániacu východný breh rieky Orne. Divízia bola do večera prakticky zničená. [124]

6.4.4
Obr.: Pobrežná batéria s maskovacími sieťami. Počas invázie v Normandii ostreľovali štyri bojové lode podobnú batériu v Hougate. Batéria dostala viac ako tisíc zásahov, niektoré z nich 380 mm projektilmi a leteckými bombami. To všetko bez vážnejšieho poškodenia

Ráno o 2:30 veliaci dôstojník uviedol do pohotovosti 12. tankovú divíziu SS Hitlerjugend, o 4:00 nasledovalo OB Západ. Z vlastnej iniciatívy vyslal Speidel divíziu zlým smerom. V pozícii blízko Lisieux dostala rozkazy k presunu 30 míľ od pobrežia. „Rozkaz bol šokom“ pre vojakov, napísal po vojne prvý dôstojník hlavného štábu Hubert Meyer. [125] Nové rozkazy pozde popoludní prikázali divízii úplne zmeniť smer postupu na Caen. „Zmena smeru znamenala ďalšiu stratu času a pre naše nabudené jednotky ďalší deň pochodu za mizerných podmienok,“ spomína si člen posádky Panthera Georg Jestadt. „Mali sme dojem, že všetky presuny našich armád vyzerali, ako by niekto kopol do mraveniska.“ Jestadt spomína aj dopad rozkazov na morálku: „Sklamanie a hnev sa šíri medzi mužstvom. Takmer každý vojak videl, že tu niečo jednoducho nie je v poriadku.“ [126] Veliteľ roty 26. pluku pancierových granátnikov Heinz Schmolke neskôr napísal: „Vojaci aj dôstojníci všetkých hodností vtedy vedeli, že nepriateľ musí byť zahnaný do mora keď je ešte slabý, to znamená počas prvých hodín po vylodení. … Môj pluk sa dostal do akcie až na tretí deň invázie, aj keď sme mohli zaútočiť na nepriateľa už počas prvých troch hodín.“ [127]

Modusom operandi rôznych armádnych štábnych dôstojníkov bolo udržať vojakov na ceste tak dlho, ako to len bolo možné. Pritom často vystavovali mužstvo útokom spojeneckých lietadiel. Ako sa kolóny divízie Panzer Lehr priblížili ku Caen, boli podľa preživšieho dôstojníka „objavené nepriateľským leteckým prieskumom a zakrátko napadnuté guľometmi, raketami a bombami. … Čoskoro nasmerovali čierne stĺpy dymu z horiacich vozidiel na cieľ ďalšie vlny stíhacích bombardérov. Dokonca aj dnes, mnoho rokov neskôr, spôsobuje tento pochod nočné mory každému, kto sa ho zúčastnil.“ [128] Divízia stratila 10 % svojich síl pred dosiahnutím bojovej zóny. Aj napriek protestom svojho veliaceho dôstojníka Fritza Bayerleina nariadil Dollmann divízii Panzer Lehr pokračovať do Caen o 17:00 popoludní za plného denného svetla po tom, ako odmietal deväť hodín vydať rozkazy.

Súčasne sa k pobrežiu presúvala nemotorizovaná 277. pechotná divízia. Generál Dollmann si bol vedomý jej rýchleho postupu železnicou z južného Francúzska. Preto jej prikázal vystúpiť z vlaku v Angers a pokračovať pešo; znamenalo to 14. dňový pochod do Normandie. Veliteľ 277. divízie generál Albert Praun sa hnal dopredu na Dollmannove veliteľstvo v Le Mans, aby odvolal rozkaz. Tam mohol Praun vidieť štábne telefonistky opaľovať sa v plavkách a hojdacích sieťach na streche bunkra. [129] V starostlivo vypracovanej povojnovej štúdii nemeckej obrany v Normandii bývalý kapitán Waffen SS Ewald Klapdor, ktorý sa tiež zúčastnil bojov, dospel k záveru, že Armádna skupina B neprejavila „žiadny zvláštny chvat pri presune divízií do bojovej zóny.“ [130]

Počas dňa D prikázal Rommel presunúť do Normandie plne motorizovaný 3. zbor protilietadlového flaku, umiestnený južne od Amiens. Veliteľ zboru generál Wolfgang Pickert sa však o invázii dozvedel až popoludní. Najprv musel odísť do Paríža potvrdiť informácie. Jeho batérie, ktoré boli efektívne aj proti tankom, sa dostali na front až 8. a 9. júna. [131] Dokonca aj po ich neskorom príchode zaznamenali zostrelenie 462 nepriateľských lietadiel a zničenie viac ako 100 tankov Spojencov.

Jedným zo štábnych dôstojníkov, ktorí hrali hlavnú úlohu pri marení nemeckých protiopatrení v Normandii, bol plukovník Alexis Freiherr von Roenne. Ako veliteľ Zahraničných armád Západ a chránenec Gehlena sa snažil oklamať Hitlera, Rommela a Rundstedta prostredníctvom falošných správ, že operácia v Normandii bola iba trikom, ktorý má za cieľ stiahnutie nemeckých formácií z Calais, kde sa mala údajne konať skutočná invázia. Generál Eisenhower dúfal, že pomýli obranu operáciou Fortitude, ktorá pozostávala z falošných správ o fiktívnej „Prvej armádnej skupine USA“, ktorá čaká v zálohe na začatie invázie v Calais. Roenne prišiel s touto informáciou presne tak, ako mali Spojenci v úmysle. Zaslal ju na OKW, ale ešte predtým drasticky nafúkol počet amerických divízií mimo to, čo si vymyslela 2. júna americká rozviedka. Po tom, ako Speidelov štáb dostal informáciu od Roenneho, nafúkol ju ešte viac. [132] Odhady týkajúce sa rozmiestnenia a plánov Spojencov, ktorými Roenne zásoboval Armádnu skupinu B, boli až príliš dôsledne nepresné, aby boli neúmyselné. [133]

Dôkazy vyvracajúce Roenneho lži sa nikdy nedostali ku Vodcovi. Za úsvitu 6. júna preletel poručík Adalbert Bärwolf na prieskumnom lietadle Messerschmidt Bf 109 model G8 ponad inváznu flotilu Spojencov. Nasnímané fotografie obrovskej armády pri pobreží Normandie museli rozptýliť akékoľvek pochybnosti, že sa jedná o jedinú inváznu armádu. Generálny štáb Armádnej skupiny B nedal pokyn k žiadnej akcii, ani neposunul fotografie ďalej do veliaceho reťazca. [134]

Speidel neustále strašil údajným vylodením v Calais. Tým bránil presunu bojových záloh 15. armády do Normandie na severné krídlo 7. armády. Formácie 15. armády boli 1,5 krát väčšie, ako 7. armáda, a zahŕňali 2. a 116. tankovú divíziu. Boli to najlepšie vybavené nemecké tankové divízie. Ešte dôležitejšie bolo to, že 15. armáda mala 30 krát väčšiu prepravnú kapacitu, ako mali Dollmannove divízie v Normandii, mali kratšie zásobovacie trasy a neboli v akcii. Speidel opakovane odmietal previesť čo len jediné z týchto vozidiel na podporu bojových operácií. Zdeseným poľným veliteľom 22. júna vysvetľoval, že „podľa všetkých správ v našich rukách sa stále očakáva útok po oboch stranách Somme (v Calais).“ [135] Speidel prikázal 116. tankovej divízii 6. júna stiahnuť sa z bojov ku Dieppe. Jedna zo „správ v rukách“, ktorú Speidel zabudol zmieniť, bolo zadržanie spojeneckých operačných plánov dňa 7. júna pre americký 5. a 6. armádny zbor a britský 30. zbor. Pri podpornom protiútoku ženijného práporu nemeckej 352. pechotnej divízie a 916. granátnického pluku spolu s kozákmi z 493. práporu Východ, objavili vojaci dôležité dokumenty medzi telami amerických námorných dôstojníkov v opustených vyloďovacích plavidlách. Viac ako 100 stranový dokument odhaľoval, že operácia v Normandii je jediným plánom invázie. Podplukovník Fritz Ziegelmann z 352. pechotnej divízie odovzdal dokumenty svojim nadriadeným. Veliteľstvo 7. armády ani po objave tohto cenného dokumentu nezmenilo taktiku.

Štábni dôstojníci presunutí z východného frontu spôsobili veľké nepríjemnosti nemeckej obrane v Normandii. V máji 1944 generál Wagner, ktorý nedbal na zásobovanie jednotiek zimným výstrojom v roku 1941, sa pokúsil presunúť všetky zásoby delostreleckej munície 352. a 716. pechotnej divízie do armádnych muničných skladov ďaleko za frontom. To malo pravdepodobne zvýšiť množstvo munície v rezerve. Iba zásah generála Marcksa zabránil Wagnerovi vo vykonaní tohto podozrivého rozhodnutia, ktoré by v deň D prakticky ochromilo dve divízie. [136]

Wagner vymenoval v júni 1944 do funkcie veliteľa zásobovania Rommelovej armády plukovníka Finckha. Finckh sa v minulosti „vyznamenal“ zlým zásobovaním jednotiek v Stalingrade. Takmer okamžite sa dodávky paliva a munície na front drasticky spomalili. Nemci využívali na nočný prevoz materiálu francúzske vodné cesty. Tento spôsob prepravy bol úspešný a Spojenci naň neprišli, až kým do toho nevstúpil Finckh. Pod jeho velením sa dostala na miesto určenia iba desatina delostreleckej munície, napriek dostatočným zásobám v skladoch. [137] Jednotky dostávali iba pätinu z požadovaných iných zásob. Dňa 2. júla hlásil z Caen generál Alfred Gause, že má zásoby munície iba na 3 až 5 výstrelov denne na delo. [138] Rommel poveril generála Friedricha Dihma, aby našiel úzke miesto. Dihm oznámil Rommelovi Finckhove zandbanie povinností. Poľný maršál chcel pohnať Finckha pred vojenský súd.

6.4.5
Obr.: Vraky nemeckej kolóny na cestách Normandie po útoku spojeneckých stíhacích bombardérov počas invázie do Francúzska v roku 1944 (Bundesarchiv)

Medzi zásobami, ktoré nikdy nedorazili na front a padli do amerických rúk, bolo 1,9 milióna litrov leteckého paliva a 175 tisíc denných potravinových dávok, vrátane 2,5 milióna cigariet. Čo sa dostalo k nemeckým vojakom, bolo často bez úžitku. Do Carentan napríklad zhodili dopravné lietadlá zásoby 6. výsadkovému streleckému pluku. Nemeckí výsadkári, trpiaci nedostatkom munície, našli niektoré kontajnery plné kondómov. [139]

Hitler veril, že za úspechom pri vylodení Spojencov stojí zrada. Ohľadom nemeckej obrany Cherbourg si spomína Rochus Misch z Vodcovho štábu: „Fotografie, ktoré sme dostali zo Švédska, ukazovali nemeckého veliaceho plukovníka v bunkri brániacom invázne pobrežie, ako hostí dvoch anglických dôstojníkov šampanským. Prirodzene bez toho, aby vypálil jediný výstrel. … Nič, absolútne nič nefungovalo na nemeckej strane počas invázie. Pre to je iba jediné vysvetlenie; zrada a sabotáž.“ [140]

Vo svojich pamätiach pripisuje desiatnik Otto Henning z divízie Panzer Lehr pád Cherbourgu „neznámym osobám vo Vodcovom hlavnom stane“, ktoré zastavili presun plne vybavených záloh do Normandie, zatiaľ čo 7. armáda krvácala. Očitý svedok Henning vyniesol verdikt: „Človek sa nemôže vyhnúť dojmu, že mnoho rozkazov bolo úmyselne prekrútených, zatiaľ čo iné, menej dôležité rozkazy neboli vôbec doručené.“ [141] Veliteľ Gestapa Müller, snáď najlepšie informovaný muž Nemecka ohľadom sabotáží, povedal po vojne: „Úbohý výkon nemeckej armády po invázii vo Francúzsku bol do veľkej miery zapríčinený pokusmi sprisahancov a ich prívržencov vzdať sa západným veľmociam, alebo nechať Američanov a Angličanov prejsť priamo cez naše frontové línie, aby sa dostali do Nemecka skôr ako Rusi.“ [142]

Nemeckí štábni dôstojníci nedali včas príkaz k poplachu frontovým jednotkám, posádkam lietadiel a námorným silám. Odďaľovali protiútoky, často vydávali protichodné rozkazy, a nariadili protilietadlovým batériám zastaviť paľbu počas spojeneckého bombardovania námornej základne v Le Havre. Presunuli jednotky pripravené na boj preč od nepriateľa a konšpirovali proti vlastnej vláde. Speidel, ktorý počas Rommelovej neprítomnosti v kritickej prvej fáze invázie velil Armádnej skupine B, trávil mnoho času ráno 6. júna hraním stolného tenisu s kolegami štábnymi dôstojníkmi. [143]

Je nemysliteľné, že by nemecká armáda vo Francúzsku, hlavná časť skúsených bojových síl, zvyknutých na boj v nepriaznivých podmienkach, mohla fungovať v takom chaose po mesiacoch príprav a skúšok na rozhodujúcu bitku. Na porovnanie, v januári 1944 sťahujúce sa nemecké jednotky v Taliansku obsadili Gustavovu líniu južne od Ríma. Ženisti ju začali opevňovať v októbri predošlého roka. Napriek tomu, že v niektorých sektoroch boli prečíslení spojencami v pomere desať ku jednej, prakticky bez tankov a leteckej podpory, nemeckí obrancovia udržali pozície po dobu štyroch mesiacov. V Monte Cassino, kľúčovej pozícii na Gustavovej línii, novozélandská divízia strávila štyri dni snahou neutralizovať jediný nemecký tank ukrytý v ruinách. Stratili pri tom takmer 300 mužov. [144] Nemci v Normandii mali k dispozícii stovky tankov a silnejšiu, systematicky pripravenú obranu, napriek tomu stratili iniciatívu už v prvý deň bojov.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

Tento preklad bol možný iba vďaka podpore čitateľov webu www.protiprudu.org.

Referencie:
[90] Schramm, Wilhelm von, Aufstand der Generale, p. 29
[91] Meiser, Hans, Verratene Verräter, p.155
[92] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, pp. 201, 204, 203
[93] Meiser, Hans, Verratene Verräter, p. 155
[94] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, pp. 17, 207
[95] Schellenberg, Walter, Hitlers lezter Geheimdienstchef, p. 348
[96] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 32
[97] Ibid, p. 126
[98] Meiser, Hans, Verratene Verräter, p. 28
[99] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 57
[100] Zimmermann, R. Heinz, Der Atlantikwall, p. 20
[101] Griesser, Volker, Die Löwen von Carentan, p. 86
[102] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 180
[103] Ibid, p. 37
[104] Schramm, Wilhelm von, Aufstand der Generale, p. 25
[105] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 129
[106] Ibid, p. 47
[107] Ibid, p. 145
[108] Ibid, p. 144
[109] Ibid, p. 76
[110] Ibid, p. 78
[111] Carrell, Paul, Invasion—They’re Coming!, p. 122
[112] Widmann, Franz, Mit Totenkopf und Frundsberg an Ost-und Westfront, p. 150
[113] Tieke, Wilhelm, Im Feuersturm letzter Kriegsjahre, p. 114
[114] Ritgen, Helmut, Die Geschichte der Panzer-Lehr-Division im Westen, p. 102
[115] Post, Walter, Hitlers Europa, p. 466
[116] Schmolke, Heinz, Die Entscheidungsschlacht, pp. 32, 36, 37
[117] Klapdor, Ewald Die Entscheidung, p. 165
[118] Schmolke, Heinz, Die Entscheidungsschlacht, pp. 45, 46
[119] lapdor, Ewald, Die Entscheidung, p. 164
[120] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 86
[121] Speidel, Hans, Invasion 1944, p. 99
[122] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 87
[123] Sauders, Hrowe, Der verratene Sieg, p. 129
[124] Klapdor, Ewald, Die Entscheidung, pp. pp. 136-137
[125] Meyer, Hubert, Kriegsgeschichte der 12.SS Panzerdivision Hitlerjugend, p. 62
[126] Jestadt, Georg, Ohne Siege und Hurra, pp. 138-140
[127] Jestadt, Georg, Ohne Siege und Hurra, pp. 138-140
[128] Schmolke, Heinz, Die Entscheidungsschlacht, p. 65
[129] Ritgen, Helmut, Die Geschichte der Panzer-Lehr-Division im Westen, p. 105
[130] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie,, p. 97
[131] Klapdor, Ewald,, Die Entscheidung, p. 172
[132] Carell, Paul, Invasion-They’re Coming!, p. 122
[133] Klapdor, Ewald, Die Entscheidung, p. 125
[134] Irving, David, Rommel, p. 494
[135] Henning, Otto, Als Panzer-und Spähtruppführer in der Panzer-Lehr-Division, pp.15-16
[136] Klapdor, Ewald, Die Entscheidung, p. 127
[137] Ibid, p. 121
[138] Meiser, Hans, Verratene Verräter, p. 236
[139] Klapdor, Ewald, Die Entscheidung, p. 127
[140] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, pp. 248, 112
[141] Misch, Rochus, Der letzte Zeuge, p. 164
[142] Henning, Otto, Als Panzer-und Spähtruppführer in der Panzer-Lehr-Division, pp.15-16
[143] Georg, Friedrich, Verrat in der Normandie, p. 18143. Ibid, p. 236
[144] Nardini, Walther, Cassino, p. 311

O ::prop

40 komentárov

  1. Vylodenie 6. jun, atentát a pokus o prevrat 20. júl. 1944.
    To, že tieto udalosti spolu súvisia, je jednoznačné. Ale nielen tak, že vylodenie spôsobilo pokus o prevrat, ale aj opačne, že v rámci pokusu o prevrat bolo umožnená invázia AngloAmeričanov. Ako je aj v článku uvedené v citáte: mnohí vtedy videli neudržatelnosť dvoch frontov a dávali prdnosť americkému obsadeniu pred ruským.

    Samozrejme, hlavný vinník sedel a sedí v Jewyorku. Ale bez nepotopitelnej lode Británie by zotročenie Európy Amerikou nebolo možné.
    Odmenu za to Briti dostali a vidno ju najlepšie dnes – sú zaplavení kanalizačnou spodinou a Anglicko JE MRTVE.
    Karma.

    • Nepotopitelna lod Britania, dobre Norman, mozes pouzivat moju basnicku licenciu:) mna to iba tesi.
      Vies tie dva fronty, to je svanda, keby to neposrali Nemci na vychode v 42,43, mohlo byt vsetko inak. A to ze si to posrali zradou sami, to som vravel davno, tak sa drzme faktov. Ako to mohol dopustit AH. Tych par nemeckych slachticov? Vacsina bojovala statocne a padli prvy. To musela by siet. Slachta uz davno netvorila siet. Nemecky cisar zomrel v exile. Treba si precitat jeho spomienky. Sam to pomenoval Zidia a SM. Neskoro si sypal popol nahlavu. Feldvebel si mal precitat jeho sebaobzalobu. Mohol sa poucit.
      A kto tvoril os Londyn, NY, Washington. Bratia BnaiBrith a velka loza Londyna a Lebka a Hnaty, boli prepojeny na Berlin.
      Canaris nebol slachtic, bol SM. On riadil, on zradzal. Ano Adolf prehliadol zradu po Stauffenbergovom odkryti a siel cisto po SM linke, lenze uz bolo pozde. Pozde, pozde, pozde. Ani vtedy nesiel tvrdo a dosledne. Kazdeho SM mali popravit. Nestalo sa.
      Karma je pekna vec ale potrestany boli nevinny a nezucastneny.
      A mimochodom, kto dodrbal ZSSR ? Slobodomurar Gorbacov.

  2. Nemam zaujem ani dovod komukolvek oponovat, dokonca napadat niekoho nazor, ale ako vklad do diskusie chcem povedat, ze podla mojho davneho presvedcenia by pre svet, nemecky narod aj samotneho Adolfa Hitlera bolo idealne, keby vodca bol necakane zomrel na zlyhanie srdca 20. augusta 1939 a na druhy den by pri autonehode zomrel lunatik Heinrich Himmler.

    • Nič by to pravdepodobne nezmenilo. Problémom nebol Hitler, alebo Himmler. Problémom bol systém, ktorý vytvorili. A ten musel byť zničený. Pokiaľ si dobre spomínam, v tomto zmysle sa vyjadril aj Churchill v tej dobe. Dôkazom môže byť aj to, že Spojenci neboli v žiadnom prípade ochotní vyjednávať s opozíciou (napriek tomu, že práve Británia vyhlásila vojnu Nemecku a nie naopak) a akceptovali iba úplné zničenie Nemecka.

      • V auguste 1939 bolo uz Nemecko nedobytna pevnost. Bez absolutne nepotrebneho utoku na Polsko by sa nikto nebol opovazil na Nemecko zautocit uz ani vtedy.
        Bez vojny by do roku 1950 bolo Nemecko vdaka svojmu systemu a talentu svojich ludi najmocnejsou krajinou sveta, a to aj bez potreby dobyvat akekolvek nove uzemia. Stacilo skonsolidovat vnutornu moc.
        Britania, Rusko, USA a Francuzsko by sa dodnes vadili medzi sebou a prosili Nemecko, aby od nich dovazali suroviny vymenou za spickove vyrobky; bartrovy obchod bez potreby parazitickeho sprostredkovatela a bez potreby svetovej meny.

        Vojna bola pre Nemecko absolutne nepotrebna, bola vysledkom uz v tej dobe zastaraleho imperialneho myslenia, pozostatku geostrategickych uvah z predchadzajucich storoci.

        • Zaujímavý pohľad, ale historické fakty hovoria niečo iné.

          Nemecko skutočne zaútočilo na Poľsko. Netreba ale zabúdať, že Poľsko bolo iba bábkou v rukách veľmocí, ktoré Poľsko štvali proti Nemecku. Skôr, či neskôr by konflikt vypukol. Ak nie medzi Nemeckom a Poľskom, tak v opačnom garde. Ak by to nebolo Poľsko, bol by to niekto iný. Existoval záujem na vyvolaní vojny, do ktorej by bolo Nemecko zatiahnuté. Ale ten nevychádzal z Nemecka. Navyše, konflikt s Poľskom sa síce dnes považuje za obrovský konflikt a začiatok svetovej vojny, v tej dobe to však z pohľadu Európy a sveta bol iba lokálny konflikt, ktorý by rýchlo skončil bez ďalších následkov. AK by sa do toho nezamiešali veľmoci – Anglicko a Francúzsko z pozadia natlačené do vojny USA.

          A teraz sa pokúsim stručne zdôvodniť, prečo to tak muselo byť. V podstate až do roku 1933 od konca vojny bolo Nemecko plne závislé na milosti zvyšných veľmocí – Británie, Francúzska a USA. Od surovín, cez potraviny až po špičkové obrábacie stroje. Všetko sa dovážalo a pekne za zlato. V roku 1933 sa táto fakticky kolónia s 80 miliónmi otrokov (lebo nič iné obyčajní Nemci vlastne ani neboli) začala osamostatňovať a dokonca (tá drzosť!) konkurovať veľmociam – práve v dobe vrcholiacej krízy. Toto nikto mocný nemôže nechať len tak. Stačí sa pozrieť, ako dnes funguje USA – pokiaľ sa niekto odváži pípnuť, hneď je tam námorná pechota USA. V tej dobe to lepšie nebolo. Záver: za všetkým hľadaj peniaze. Bez ohľadu na to, kto by v tej dobe vládol, Nemecko muselo ísť dole.

          A ešte malý dovetok – ak by aj skutočne Nemecko nevstúpilo do žiadnej vojny, aj ak by sa zmenil režim, zmenila vláda, zmenila obchodná politika a to všetko podľa priania „západných“ mocností, bola by to cesta do pekla a z Nemecka by v roku 1950 boli iba ruiny a popol. Nesmieme zabúdať totiž na jednu „východnú“ mocnosť, ktorá mala svoje plány…

          To je zasa môj názor, ale všetko je v rovine čo by ak by… Sú to iba dohady – práve tak ako vaše názory, kde by bolo Nemecko v roku 1950.

          • Upresním niektoré detaily, aby sme sa dobre rozumeli.

            Adolf Hitler dokázal vďaka vo svetovej histórii dovtedy ani potom nevídanej charizme, politickej genialite a titanskej vôli vytvoriť politický, sociálny a hospodársky systém, ktorý v kombinacii s najkultivovanejsim a najtalentovanejsim ľudským potenciálom na Zemi mohol na tisíc rokov byť majákom ľudstva.

            Opakujem, že Nemecko už v auguste roku 1939 bolo natoľko silné, že by sa ho nikto nebol opováží napadnúť.
            Pritom malo potenciál každým rokom svoj technologický a vojensky náskok naďalej zvyšovať. Nezabúdajme aj na oborvskú mieru oddanosti zo strany celého nemeckého národa. To je niečo, co história nikdy a nikde nezaznamenala.
            Také niečo vtedy ani v USA, vo Francúzsku, Rusku, Taliansku alebo Frncuzsku neexistovalo. Takým niečim sa nemohol pochváliť ani Napoleon.

            Rok 1939: národný socializmus ÁNO, ale bez Adolfa Hitlera, bez plánov na dobyvatelskú vojnu.
            Umenie odísť v pravý čas je najväčším umením.

            Len ako zaujímavosť spomeniem, že Henry Makow sa vážne zaoberá teóriou, že tak Hitler, ako aj Stalin boli len vedomými spolupracovníkmi „iluminatov“, že zámerne zničili ľudský potenciál dvoch veľkých národov: Nemecka aj Ruska- v zaujme židovskej svetovlady.
            Makow tvrdí, že Martin Borman bol spojkou medzi Iluminátmi a Adolfom Hitlerom.

          • Vyjadrím sa postupne:

            Voči prvému odstavcu nemám výhrady.

            „Opakujem, že Nemecko už v auguste roku 1939 bolo natoľko silné, že by sa ho nikto nebol opováží napadnúť.“ Toto tvrdenie nezodpovedá faktom. Veď predsa Nemecko bolo napadnuté Francúzskom a Britániou. Poľsko bolo iba zámienka na útok, pretože domáce obyvateľstvo by im to neschválilo. A Poľsko skutočne malo silné snahy zaútočiť na Nemecko – aj keď je pravda, že v tom mali prsty Francúzi a Briti. Ale poľský šovinizmus hral tiež veľkú rolu. Takže tvrdenie, že Nemecko by sa nikto neodvážil napadnúť je nepravda, pretože napadnuté bolo.

            Ku zvyšku odstavca nemám výhradu

            3. odstavec súhlas

            4. odstavec. AH neplánoval žiadne dobyvateľské vojny v zmysle dobýjania nových území – viď USA, Británia a pod. Žiadal len to, čo bolo Nemecku Versaillskou zmluvou nespravodlivo (z pozície moci) odobraté. A v prípade kolónií ani to. Uvediem príklad – keď mu boli ponúknuté belgické kolónie ako náhrada, odmietol to s odôvodnením, že tie Nemecku nikdy nepatrili. Aj v prípade bývalých nemeckých kolónií nepožadoval navrátenie, len právo obchodovať s nimi. Samozrejme márne. Vetu „odísť v pravý čas“ považujem za prázdnu frázu. 1. Ešte som nestretol politika, ktorý by sa vzdal pozície, lebo je „pravý čas“. 2. AH ešte neukončil svoju misiu.

            5. odstavec. Web Makowa pomerne pravidelne pozerám, avšak nikdy som od neho nič nepreložil a ani prekladať nebudem, pretože tie texty mi pripadajú príliš, hm, asi je najlepšie slovo „bulvárne“. Čím netvrdím, že občas nezverejní niečo, s čím dokážem súhlasiť, ale podáva to štýlom Nového Času. Takým židovským spôsobom – iste viete, o čom hovorím a aj prečo to hovorím. A samozrejme Hitlerova vedomá spolupráca s iluminátmi je na smiech. Téma Makow je ale asi na inú diskusiu.

          • Grisa, mas zvacsa pravdu. Tiez si myslim to iste,ze Hitler bol vtom ze postavil novu spolocnost, ktora by v mieri zostala majakom. V tom bol genius. Ale dalej sa choval ako idiot. Alebo ma Makow pravdu, ze konal dalej ako idiot. A to je slabe slovo. Myslim, zes nimi spolupracoval aspon spociatku dobrovolne, neskor nedobrovolne. V tom s Makowom nesuhlasim. Prave tebou spominany odchod by zachranil jeho dielo.

          • Pravda sa nerozhoduje hlasovaním, ale ak to niekoho zaujíma, do bodky súhlasím s Mr. Propom.

            Grigoriy to vyjadruje presne a pochopiteľne, ale je to len ideál, ktorý sa nestal a podľa našej mienky sa ani nemohol stať. Ako povedal Prop, hlavný zádrhel je v myšlienke, že Nemecko bolo v roku 1939 silné, nedobytné a že vojna bola akousi ich zotrvačnosťou či prehnanou nenásytnosťou. Nie, vojnu chceli sionisti a buď by ju rozpútali alebo inak dosiahli zničenie Nemecka.

          • Norman, plati jedno zlate pravidlo, velka risa sa nezruti utokom zvonku ale zradou zvnutra.
            Nemecko v roku 1939 bolo stmelene , bez pochybnosti.
            A smerovalo k svojmu vrcholu. Samozrejme, ze sionistov z toho slo rozdrapit. Iste by to skusali, sprava, zlava, zhora,zdola, lenze uloha Nemecka nebola bojovat. Historicka uloha bola ukazat, nove riesenia.
            Uspechy Nemecka zatienila vojna.
            A ci by urobili sionisti taky tah alebo makovy, nie je dolezite. Podstatne je co spravil AH. Myslim to chcel povedat Grigoriy. V tom s nim suhlasim, ze mal odist a zostal by pred historiou velky genius tvorca. Nestalo sa a odisiel ……. a jeho dielo s nim.
            V tom je velka myslienka, pretoze k tomu majaku by sa vracali vsetci ludia. Nic nie je pritazlivejsie ako mucenik.
            Vysledok pozname, mucenik ci mucenikmi sa stali jeho uhlavny nepriatelia.

          • Ešte jedna posledná poznámka k téme, či by bolo na tom Nemecko lepšie bez Hitlera, na ktorú som práve narazil. Citujem:

            Dr. Eugen Gerstenmaier, bývalý sprisahanec a povojnový prezident západonemeckého parlamentu, vyhlásil v rozhovore z roku 1975: „To, čo nemecké hnutie odporu počas vojny nechcelo vidieť, sa ukázalo v plnej miere po nej; že vojna nebola vedená proti Hitlerovi, ale proti Nemecku.“

          • Práve Vaša posledná poznámka, je zaujímavá. Keďže nám všetkým je jasné, že vojna bola vedená proti Nemecku iba zdá sa pánovi Doktorovi nie.☺☺ Odstúpením diktátora by to bolo „jasné“ aj tej hrstké plesnivých intelektuálov, degenerovaných šlachticov, satanských slobodomurárov. Ale v prvom rade, by sa vytvoril jeho kult. Kult toho co vytvoril a spomienky ľudí ktorých život zmenil k lepšiemu.
            A to snáď , uzná každý znás ,by bol iný ,ako ten kult ktorí poznáme všetci dnes. O zničenom Nemecku a plynových komorách.
            Rozhodne je tažšie ukrižovat človeka ktorý priniesol 100 milionom Nemcom prácu, dôstojnosť, blahobyt, poriadok , vieru v seba samého ako opľuť človeka, ktorý sa odstrelý v bunkry pod zničeným Berlínom .

    • Našiel som pár citátov, ich pravosť však momentálne neviem doložiť:

      „Germany is too strong. We must destroy her.“
      – Winston Churchill, Nov. 1936.

      „The war was not just a matter of the elimination of Fascism in Germany, but rather of obtaining German sales markets.“ – Winston Churchill. March, 1946.

      • Jasne ze islo o narodnu zalezitost. Jeden stary pan , Zid mi rad otvorene povedal. V Europe boli dve sily , Zidia a Nemci, jedna z nich musela ustupit.

  3. Ja si nepamatam detaily, lebo znalosti to je to, co ostanie ked vsetko zabudneme.
    Ale pamatam si podstatu. Ako je mozne ze obsadili pobrezie, ked jeden jediny gulometcik pozabijal tisicky spojeneckych vojakov. Nedavno prasklo jeho meno, identita. Tak ako je to mozne. Iba zradou. Nemali dostatok gulometcikov. Mali ale obrana bola naschval zle riadena. Bohuzial jeden to nevedel a dobre bojoval:)

    • Každý má sanozrejme názor, jeden správnejší než druhý, ale je to len stale, čo keby tak, alebo onak…
      Že útok na Poľsko (na ktorý Angllia nedočkavo čakala) bol zbytočný, by som sa neodvážil tvrdiť…Niekdo by si mohol myslieť, že by snaď bolo lepšie tlačiť na Poľsko a ničiť ho ekonomicky, ale to je omyl. Nedalosa a nimi ináč, čo potvrdzujem nasledovne….
      Taki isto by som netvrdil, že by sa nikdo nebol odvážil Nemecko napadnúťm čo dostatočne objasnil Prop, že ti tak nie je….
      Osobne sa nechcem už viac touto témou zaoberať, už som o tom napísal a uverejnil dosť pojednaní….., len chcem uviesť niekoľko presných informácií a evidenciu…..
      Čo sa týka Poľska, tých drzých primitívnych ‘aziatov’ (čo sa týkalo ich “civilizácie”), bolo treba naučiť slušnosti a spolunažívaniu s takým susedom, ako Nemecko….
      Smej sa svete, bolo to práve Poľsko (namyslené na svoju silu, ich výzbroj, ktorú im predávalo Francúzsko, staré nepoužiteľné krámy a nakoiec keď prišlo k boju, tak išli proti nemeckým tankom na koňoch!!), toto Poľsko, ktoré sa Nemecku vyhrážalo a neprestajne zabíjali Nemcov vo Vých.Prusku….
      Drzosť Poliakov nemala hraníc…Bolo treba zasiahnúť a Hitler zasiahol…
      Začalo to už dávno red septembrom 1939…
      * * *
      V nedeľu, 20. marca 1921 Nemci na druhej strane hraníc išli ku volebným urnám, ako požadovala Versailská zmluva. Otázka na volebných lístkoch bola:
      “Chcete, aby toto územie patrilo Nemecku alebo Poľsku?”
      Nemci volili pre Nemecko, ale Poliaci na toto územie vtrhli a Katovice a všetky jeho uholné bane aj s obyvateľmi sa stali časťou Poľska.
      * * *
      19. októbra 1921 Liga Národov pridelila juhovýchodnú časť Hornej Silezie Poľsku, vrátane Katovíc a Königshütte (Chorzow), ktoré volili 85.4% respektíve 74.7% za zotrvanie v Nemecku. (Viď “Rapport Géneral du CICR sur son activité de 1921 á 1923“, str.15-19).

      * * *
      V dobe medzi 1919 a 1926 viac ako milión Nemcov z Pozen a Pomerellen, ktorí boli pridelení bez plebiscitu do nového Poľského štátu, odišli do Nemecka, zatiaľ čo tí, ktorí chceli ostať, boli vyhodení zo svojich domov a ich zeme skonfiškované. V archívoch Ligy Národov v Ženeve (terajšia OSN) je okolo dvadsať bední obsahujúcich fascikle protestov a petícií od Nemcov vyhodených z Poľska.

      * * *
      Angličan William Harbutt Dawson, uznávaná autorita na Nemecko, v jeho “Germany Under The Treaty“ (1933), píše o Danzigu a Koridore:
      “…žiadny faktor v živote Európy dnes nie je tak vážny a nebezpečný pre mier, ako Koridor, ktorý rozštiepil Nemecko na dve časti, a odsekol Danzig, jedno z najnemeckejších miest od domova. Môže si Európa dovoliť ignorovať toto nebezpečie a nechať túto záležitosť nepovšimnutú? Urobiť tak, by sa rovnalo privolávaniu a urýchľovaniu katastrofy, namiesto vylepšenia podmienok v Koridore, ktoré sa po dvanástich rokoch poľskej okupácie neprestajne zhoršujú.
      Pretože je teraz nadmieru jasné, že všetky potreby poľského obchodu, tak v prítomnosti ako aj v budúcnosti môžu byť uspokojené aj bez Koridoru, a pretože dobré vzťahy medzi Nemeckom a Poľskom, ktoré sú tak potrebné pre dohodu a mier v Európe, budú nemožnosťou tak dlho, pokial táto politická monštrozita (obludnosť) bude pokračovať, väčšia časť tohoto územia má byť vrátená krajine, ktorej vďačí za soju civilizáciu. (str.169-170). Kvôli poľskému Koridoru “žiadna britská vláda nikdy nebude a nikdy ani nemôže riskovať kosti britského pešiaka“.

      * * *
      Keď už však bolo jasné, že najbližšia obeť bude Československo – ako nám prezrádza denník nemeckého generála Jodla, (zavraždeného v Norimberku) – Poľsko dalo Hitlerovi vedieť cez ‘spravodajské kanále‘, že v tomto prípade sa pridá na stranu Nemecka! (Zrejme týmto krysám a vojnovým štváčom išlo o ďalšiu krádež územia Ostravska, Vítkovíc, Tešínska až po severnú Oravu a slovenské Tatry).

      * * *
      Poľsko bolo vybrané Halifaxom a britskou vojnovou skupinou, keď na jeseň roku 1938 bolo už známe, že Nemecko sa pokúša o mierové dohody s Poľskom, a bolo aj známe, že Poľsko určite odmietne nemecké ponuky…

      * * *
      Charles Bewley, írsky vyslanec v Nemecku počas vojny, píše o poľských pokusoch obdržať podporu pre agresívnu vojnu proti Tretej Ríši.

      * * *
      Už 3. mája 1933, československý diplomat vo Waršawe hlásil: ” V kruhoch poľských dôstojníkov prevláda názor, že vojna medzi Nemeckom a Poľskom je nevyhnutná a musí k nej prísť skôr, alebo neskôr. Idea preventívnej vojny má podporu nielen u maršála Pilsudského, ale aj v Generálnom štábe. (Berber, “Europaische Politik” str..14)

      * * *
      Ako Ch. Bewley dokumentoval, poľské nepriateľstvo a vojnové štvanie proti Tretej Ríši už v roku 1930, keď nikto v Nemecku ešte nevedel, že Hitler príde k moci a žiaden Nemec ani nepomyslel na nejakú vojnu s Poľskom, poľské noviny ” Die Liga der Grossmacht“ uverejnili nasledovné:
      ” Konflikt s Nemeckom je nevyhnutný. Musíme sa naň systematicky pripraviť. Náš ciel je nový Grünewald (bitva u Tanenbergu v roku 1414, ktorá zlomila moc Teutónov), avšak tentokrát Grünewald v predmestiach Berlína, ináč povedané, Nemecko musí byť porazené poľskými oddielmi v strede ich územia, za účelom zasiahnúť Nemecko priamo do srdca. Náš ideál je Poľsko so západnými hranicami na Odre a Nise. Prusko musí byť znovu dobyté pre Poľsko a v skutočnosti až po Spree.“

      Vo vojne s Nemeckom nebude zajatcov, a takiež nebude miesta pre ľudské cítenie, ani žiadnu kultúrnu sentimentalitu. Svet sa bude triasť pred poľsko-nemeckou vojnou. Musíme vzbudiť v našich vojakoch nadľudskú náladu pre obety a ducha neľútostnej odplaty a krutosti. (Berber,
      ”Europaische Politik“ str..73)

      * * *
      V roku 1931 plukovník Alexander Powell písal o skutočnej sile Poľska v tom čase:
      ”Nebezpečie leží v skutočnosti, že Waršawská vláda nie je skutočnou vládou v Poľsku. Je to len ‘kamufláž‘, opona, ktorá slúži na zakrytie toho – pred vonkajším svetom – čo sa v Poľsku skutočne deje. Skutočná moc je v rukách skupiny ambicióznych, bezohľadných dravcov, bez akýchkoľvek škrupulí, mnohých armádnych dôstojníkov, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby dosiahli svoje ciele. (“Thunder Over Europe Makers of War“ by Francis Neilson).

      * * *
      Keď v roku 1934 Maršál Pilsudski (1867 – 1935) obdržal od nemeckého zástupcu vo Waršawe propozície ponúkajúce mierové dohody nemecko-poľských problémov, tento poľský štátnik odpovedal: “Silne verím v čestné úmysly vášho Vodcu, avšak povedzte mu, že by nemal prehliadnúť skutočnosť, že odveká nenávisť môjho národa proti všetkému nemeckému je bezodná“.
      A nakoniec im ostali len oči k plaču!

      To by malo stačiť k posúdeniu, či Hitler neurobil všetko, čo bolo v jeho silách, zachrániť v Eurôpe mier.
      * * *
      “Germany is too strong. We must destroy her.”
      – Winston Churchill, Nov. 1936.
      Áno presne tak, ale upresním to:

      Predtým ako Spojené Štáty vstúpili do vojny, General Robert E. Wood, prehlásil vo februári 1941 pred tzv. Senate Committee on Lend Lease, že pri obede s Churchillom v jeho londýnskom byte, v novembri 1936 mu Churchill povedal:
      “Nemecko sa stáva príliš silné – musíme Nemecko zničiť”
      (“Germany is getting too strong – we must smash Germany”)

      * * *
      “We entered the war (World War II) out of our own free will, without ourselves being directly assaulted”.
      (My sme vstúpili do vojny (Druhá svetová) z nešej slobodnej vôle, beztoho že by sme boli priamo napadnutí). (Prime Minister Churchill, Guildhall Speech, July, 1943.)
      * * *
      „This war is not against Hitler or National Socialism but against the strength of the German people, which is to be smashed once and for all, regardless whether it is in the hands of Hitler or a Jesuit priest.“
      (Táto vojna nie je proti Hitlerovi alebo Národnému Socializmu, ale proti sile nemeckého národa, ktorý musí byť raz prevždy zdrvený, či je v rukách Hitlera alebo jezuitského kňaza.)
      (Emrys Hughes, “Winston Churchill, His Career in War and Peace” p. 145)
      * * * *
      Had it not been for the USA and the British Empire, Hitler would have smashed the world revolution for all time. Soviet Russia could not have done so, on its own. As Sir Winston Churchill himself put it at an American Independence Day dinner in London in July 1950: „Had it not been for Britain and America, Hitler would have destroyed communism, or, at least driven it back to the Ural Mountains.“

      * * * *
      „The unforgivable crime of Germany, before the second world war, was her attempt to extricate its economic power from the world trading system and create its own exchange mechanism which would deny world finance its opportunity to profit.“
      (Neodpustitelný zločin Nemecka, pred Druhou svetovou vojnou, bol jeho pokus vyslobodiť svoju ekonomickú silu zo svetového obchodného systému a vytvoriť svoj vlastný výmenný mechanizmus, ktorý by odoprel svetovým financiám príležitosť profitovať). (Winston Churchill ‚s Memoirs)

      A tento najväčší vojnový zločinec všetkých dôb, zbabelec, ktorý vedel o každom nemeckom leteckom útoku (Enigma) a vždy pred ním z Londýna ušiel do bezpečia, neváhal narafičiť na obyvateľstvo túto podlosť:
      Churchill’s famous speech of the 4th of June 1940 was actually delivered by a 37 year old actor, Norman Shelly of the BBC repertory staff.
      (Churchillova slávna reč, zo dňa 4-ho júna 1940, bola v skutočnosti prednesená 37-ročným hercom Norman Shelly-om, členom kolektívu BBc).

      Ale to nebol len Churchill. Prečítajme si výroky iných britských zločincov:
      Wyndham Lewis British MP:
      “What Herr Hitler is required to do is to merge Germany in the league of monopolist States. The peace- loving nations are more heavily armed than you are, Herr Hitler, and have at their back unlimited resources, and they will unquestionably make war on you, if you do not submit to their will, and if you persist in going on with this Sovereign State stuff.‘
      (Wyndham Lewis člen britského parlamentu:
      “Čo sa vyžaduje od pána Hitlera urobiť je začleniť Nemecko do ligy monopolistických štátov. Mierumilovné národy sú omnoho ťažšie vyzbrojené ako ste vy, pán Hitler a majú za sebou neobmedzené zdroje a nepochybne na váss zaútočia keď sa nepodriadite ich vôli a budete trvať na pokračovaní s touto záležitosťou ‘Suverénny Štát’.
      („Count Your Dead: They are Alive! “ p.318).

      * * *
      Lord Acton, British Christian philosopher and historian:
      „No Christian annals are so sanguinary as ours“.
      (Francis Nielson „Makers of War“ p.28 )

  4. Nepaci sa mi toto neustale nadavanie na Polsko. Ano Polsko malo imperialne ambicie a obcas sa nezmestilo do koze.
    Lenze otazka znie takto. Nemecko, Polsko mohlo sa vyhnut vojne ? Ja si myslim,ze ano. To, ze vsetci boli tlaceny do vojny je jasne. Aj to kym. SM,iluminati,Sionisti
    O tom sa nesporime. Ked vsak hovorime o Hitlerovi ako mierotvorcovi, je to komicke. Naozaj komicke. Hitler nechcel vojnu. O tom ziadna. Ale mierotvorca?
    ☺☺☺ opacny extrem. Neignorujme jeho kroky ako Anschlus Rakuska, mnichovsky diktat, protentokrat Böhmen und Mähren, viedensky diktat. To neboli ziadne mierove kroky, Hitler bol opity mocou a uspechom a nehodlal sa zastavit.
    Tak z neho nerobme obet, fakt je ten ze bol to on kto porusil nim uzavrete dohody. Aj tu Mnichovsku. Aj tu Viedensku aj tu so ZSSR. Aky to bol gentleman ? Ziaden. Mohol sa zastavit na Mnichove. Nezastavil. Mohol sa zastavit na Němene, nezastavil. Bol to on kto zautocil prvy na Polsko, CSR,Francuzsko, nuetralne Belgicko, spojenecke ZSSR.☺☺☺ to je rec suchych faktov. Co to zmenia prevratne evidence. NIC. MOZEME OBJASNIT IBA MOTIVI A HYBATELOV ZA OPONOV. Nuz ale ani sa nedivim casti nemeckej armady zvlast tej klasickej, ze ho nenavidela. Pre mna on nie je ziaden genius ale diletant co znicil nNemecko.

    V GB sice vladli SM, ale ich vlada nebola upevnena, Churchhill, este nemal vyhrate. Nesmieme zabudat,ze Churchhill mal za sebou same neuspechy. Bol to doslova looser az Hitlerov agresivny kurz ho vyniesol hore.
    Nemci si mali zvolit inu politiku .

  5. Skratka premisa ze vojna bola nevyhnutna, lebo cast anglickych SM ju presadzovala je hlupost. A evidencia? ☺ ta je jasna. Jasna ako slnko. Dnesny vyvoj dal za pravdu,tym,ze Nemci si mohli Poliakov kupit. A lacno. Rozdiel medzi Nemecko a Polskom bol vtedy daleko priepastnejsi ako dnes. NEMCI MALI PRIEMYSEL. POLIACI nemali nic. 0 cela nic. Iba zaostale polnohospodarstvo. Stacilo vsadit na kulturu a ekonomiku. A propagandu. Hitler robil politiku idiota a nie genia.

  6. Spolupraca Hitlera s Iluminatmi nie je taka sialenost ako by sa zdala. Nieje to len Makow. Je tam logika. Hjalmar Schacht bol ich clovek. Tento bankster nebol vobec potrestany. Pravy opak, bol odmeneny! Dovolili mu urobit sen kazdeho bankstra povolili mu sukromnu banku, zvlastneho typu na spravu majetku. Podobnu ako maju Rothschildovci. Cital som o tom aj napozeral vela materialu o tejto spolupraci.

  7. 3 druhy kolaborácie.
    V roku 1945 skončila svetová vojna a jasne bolo ako tak len to, kto je víťaz a porazený. Samozrejme, nastúpilo vytváranie histórie víťazov. Rovnako je samozrejme, že mnohí vtedy vedeli a vedia aj dnes, ako tobolo naozaj, ale pod vplyvom tlaku moci túto pravdu v sebe potláčajú a kolaborujú-prijímajú pohľad víťazov. Zahadzujú pravdu o minulosti ako záťaž, s ktorým nechcú nič mať.
    Je to negatívny zjav nie kvôli Nemecku či nejakému konkrétnemu politickému režimu, ale pre to, že to odporuje objektívnej PRAVDE. A to nemá zmysel, to sa neplatí, tie lži sú nechutné.

    Tu sa nám ale azda hodéína vysvetlenie určité rozdelenie týchto kolaborantov do kategórií.
    1. To sú tí, čo sa od strachu zbavujú radšej všetkého: a. zlý hitler a jeho banda, b. zlý nacizmus, c.zlé Nemecko, vždy boli vojnoví štváči a útočili na nás (nemusím pripomenúť, že je to historická lož)

    2. Tí, čo zahadzujú iba časť :A. zký hitler a spol, b. zlý nacizmus — ale, Nemci sú tiež leň ľudia, hura.

    3. Sú tí, čo im svedomie už nedá. Áno, Nemci sú ľudia, áno, aj nacizmus nemol démonizmus z pekla, ale normálne vysvetlitelné politické hnutie, ako mnohé iné, prejav svojej doby. Ale títo ľudia, aby neboli obvinení z revizionizmu či z nacizmu, si nechávajú ešte hromozvod v odsúdení Hitlera a jeho ľudí. Za všetko môže Hitler, za amorálnosť, a/alebo za neuspéchy.

    Tento tretí druh kolaborácie tu predvádza Svarga ( nie Grigoriy, ten to podľa mňa napísal a myslel odlišne od tejto kategórie).
    To nie je urážanie či vyvracane Svargových názorov – je to vysvetlenie, prečo s ním nemá zmysel o tom diskutovať. Každý potrebuje vysvetlenie zla v histórii, a Svarga si ho vybral v Hitlerovi. Je to sionistická ideológia, nie je založená na objektívnej pravde, bez ohľadu na to, aký presne bol Hitler, jeho ľudia a jeho doba – zdroj zla bol a je JASNE niekde úplne inde, to považujem za EVIDENTNE.

    • Na doloženie tvojich slov dokladám čo povedal Walter von Brauchitsch už v apríli 1940 Halderovi, ktorý sa ho snažil zapliesť do odboja proti Hitlerovi:

      „Čo sa tu deje je čistá zrada. … V dobe vojny to je pre vojaka nemysliteľné. Toto nie je boj o vládu ako takú, ale boj rôznych spôsobov života. Odstránenie Hitlera neposlúži ničomu.“

      • Aj Vy hovoríte z cesty, nikde som nehovoril o odstránení Hitlera ani o zrade. Hovoril som o vyhnutí sa vojne. A mimochodom, keď už rozpútal vojnu, tak ju mal vyhrať a nie prehrať. To som hovoril.
        Nepáči sa mi, ako napádate názorových oponentov, len preto, ze nezdieľam Váš fatalistický prístup. “ Vojna bola nevyhnutná a Hitler sa jej vyhnúť nemohol a vsetko robil správne, iba jeho okolie bolo zradné. Predovšetkým šľachta.“
        Nesúhlasím. A svoje stanovisko som dostatočne objasnil. BODKA.

        • 1. Hitler nerozpútal 2. svetovú vojnu, tá začala vyhlásením vojny Anglicka a Francúzska Nemecku. Aj keď v Ázii by ani s týmto tvrdením nesúhlasili
          2. Na rozdiel od vás nikoho nenapádam, len uvádzam overiteľné fakty
          3. Nevkladajte mi do úst, čo som nepovedal – nikdy som netvrdil, že Hitler všetko robil správne a iba jeho okolie bolo zradné, predovšetkým šľachta – keď už, tak tvrdím, že medzi poprednými sprisahancami prevažovala šľachta. Čo samozrejme neznamená, že každý aristokrat (alebo ich väčšina) bol zradca.
          4. Máte právo nesúhlasiť s názormi iných, ale pokiaľ svoje tvrdenia nedokážete podložiť faktami, to je tak všetko, čo môžete urobiť. Ako už poznamenal Norman, pravda o histórii sa nerozhoduje hlasovaním, ale skúmaním faktov. „Kebylógia“ (čo by bolo keby) patrí do sci-fi a nie do serióznej debaty.

          A naposledy vás upozorňujem, aby ste sa zdržali osobných invektív a narážok voči ostatným diskutujúcim (viď SA)

      • Walter VON Brauchitsch bol šlachtic a bol verný a dobrý vojak. Halder bol hajzlík a nešlachtic.
        Ale v prvom rade, Nemci mali vyhrať vojnu.

    • Ach Norman , ukľudni sa, trepeš az trepeš, nevkladaj mi do úst svoje slová. Povedal, som to úplne jasne, Hitler sa mal zastavit na mierovom riešení, pretože vojna zničila všetko to ,čo sa jemu a jeho hnutiu podarilo vytvoriť.
      Keď Ty vidíš v tomto kolaboráciu, tak počuješ aj travu rásť.

    • A ešte posledný dodatok, samozrejme ze agresor bol sionista. To je mne jasné, práve tak ako Tebe. O tom nie je spor. Spor spočíva v inom. Nie že považujem Hitlera za pôvodcu zla v histórií. Takisto hlúposť. Za chybu považujem jeho politiku po roku 1939. A táto chybná politika viedla k STRATE VŠETKÝCH JEHO ÚSPECHOV, KTORÉ OBJEKTÍVNE DOSIAHOL.
      V tom mám iný názor ako Ty, to nie je žiadna kolaborácia, ja Ti nedávam neodôvodnené hanlivé nálepky, len preto, že máš iný názor ako ja. Bolo by to veĺmi lacné.

  8. Nerozumiem jednej veci a stále sa nám vinie v našich debatách. Zväčša čo sme sa tu stretli a debatujeme, zväčša sa zhodneme že zlo civilizovaného sveta je sionistického pôvodu ( ja dodávam za seba aj slobodomurárskeho a iluminátskeho), lenže ja odmietam Váš fatalistický spôsob videnia. Ktorý sa podľa mňa prejavuje v tom, že keď oni robia zlo, ostatný svet musí reagovať ad hoc zlom. Ale zlo sa dá poraziť iba dobrom.
    História nám to potvrdzuje aj na prípade pána Hitlera, pokiaĺ pomáhal nemeckemu národu, bol neporaziteľný. Keď však dvihol výzvu sionizmu ku konfrontácii ich spôsobom, prehral. Automaticky .
    To je moje videnie.

    • A tu zrejme dochádza k nedorozumeniu. Na históriu sa nedá nazerať fatalisticky. Minulosť sa už udiala a teda sa nemôže nijako zmeniť. Žiadnou kebylógiou. Preto nemôžeme hovoriť štýlom „keby nezdvihol výzvu sionizmu ku konfrontácii ich spôsobom“ (čo samo o sebe považujem za nesprávne tvrdenie). Môžeme hovoriť iba „udialo sa to a to, viedli k tomu tieto dôvody.“ To, že som sa uchýlil aj ja ku „kebylógii“ bola len reakcia na vaše tvrdenia. Avšak hodnoverne podložená vtedajšou situáciou, ktorá bude ďalej potvrdené v nasledujúcej časti prekladu Hitlerova revolúcia „Dobrí Nemci“. Pokiaľ sa vyzbierajú prostriedky.

      • Nie to nie je nedorozumenie. Samozrejme ,že historiu neviem zmeniť. Nie som lunatik, som aby chcel zmenit minulosť. Debatujeme ,aby sme ovplyvnili budúcnosť. Váš fatalizmus, sa prejavuje v tom, ze tvrdíte: AH musel konat ako konal.
        Nemal na výber. To je fatalisticke videnie sveta.
        On mal na výber. Napríklad, nemal napadnúť Poĺsko. Bola to fatálna chyba. Môžem to napísať aj podĺa Vas: Napadol Poľsko a dôvody pre túto vojnu neboli dostatočné.
        Som zvedavý, ako to podložíte „Dobrými Nemcami“.

        • Opäť mi vkladáte do úst niečo, čo som nikdy nepovedal. Nikdy som netvrdil, že nemal na výber. Vždy je na výber. Ale rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Pokiaľ zasa nechceme spadnúť do kebylógie, musíme to brať ako fakt a zamýšľať sa nad dôvodmi, prečo to urobil. A toto vy nerobíte. Vždy len „keby“ a „ako sa rozhodol zle“, ale nikdy prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol. Skúsme si inak položiť otázku, či sa dala situácia s Poľskom vyriešiť aj iným spôsobom: Existovali faktické dôvody k útoku na Poľsko? A aké to boli? (malá nápoveda: http://www.protiprudu.org/europska-diplomacia-polsko/ )

          • Veď to vravím, či sa dala vyriešit situácia s Poĺskom inak. Ja Tvrdím, áno dala aj mala.
            To nie je kebylogia, to je strategická chyba.
            Vy ho obhajujete, že nemal na výber. Ja to vidím úplne inak. A Vaša nápoveda ma nepresvedčila. Mám svoj názor na Poliakov, na ich imperialne snahy a agresivitu a následnu sebaľútost. O tom žiadna.
            Poviem Vám to inak, pozrite si mapu Nemecka, vroju 1939 a dnes.☺ rozdiel je jasný. Ja to vidím ako dôsledok chybnej politiky AH. AH mal ďaleko vačší priestor ako Poliaci. Poliaci boli žobráci Europy. ŽOBRÁCI . Moja stará matka sa narodila vo Francúzsku a vždy zdôrazňovali. My nie sme Polone ☺. Čo myslíte prečo? Prečo nechceli , ba priam sa dištancovali od Poliakov. S praktického dôvodu, mali veľmi zlú povesť. Prastarý otec dokonca odišiel do oblasti, kde žiadny neboli.
            Nemcom stačilo čakať a sústrediť sa na budovanie priemyslu. Poliaci by sa strčili do nemeckého oného velmi radi a sami. Priepasť medzi Nemeckom a Poľskom bola obrovská. V socialnej oblasti, Poľsko bolo v stredoveku. Situácia medzi Nemeckom a Poľskom nebola akútna, to boli latentné problémy. Počkali by kľudne aj 10 rokov. Poliaci nemali peniaze na vojnu. Čas hral pre Nemecko. Nemecko mohlo dotovať svojich súkmeňovcov v Poĺsku. Viete akú náladu by to vyvolalo medzi Poliakmi ? Sami by sa pchali do Nemecka. To bolo riesením.

          • A dlžím Vám odpoveď. Žiadné faktické dovody na útok na Poľsko neboli, nebol to Nemecký záujem. Nemci nic nezískali. Iba hranicu so ZSSR. A to ich posunulo ešte viac do pekla.

  9. Život je vždy riziko a vždy je to voľba medzi viacerými zlými možnosťami.

    Ja neposudzujem germánsku renesanciu 20. storočia podľa toho, či vyhrala alebo prehrala jadnú pos-ratú vojnu.
    Posudzujem ju podľa ideálov, ktoré definovala, ktoré dokázala vyhrabať zo zeme a očistiť, lebo ich Európa v núdzi potrebovala.
    A my tie ideály v dnešnej núdzi potrebujeme tiež.
    A aj keby sme mali prehrať ešte desať vojen, aj tak tie ideály budú neustále rovnaké a neustále pozitívne.

    Na tom sa nič nezmení a nedá zmeniť:)

    • Aman Againsttime

      Norman, bolo by už na čase, aby si tento prístup osvojilo viac jedincov. Ja napr. nevidím dôvod, prečo by prehry národného socializmu alebo dokonca napr. i taký Holokaust či iné (či už skutočné alebo vymyslené) zločiny mali automaticky znamenať jeho úplnú diskvalifikáciu.
      Podľa mňa je niečo úplne odlišné kritizovať poklesky a zločiny tej-ktorej ideológie, ku ktorým koniec koncov dochádzalo prakticky v každom režime, a druhá vec je zaťato odmietať filozofickú stránku veci. Veď to by aj liberálna demokracia musela byť totálne odsúdeniahodná, keďže má tiež na svedomí množstvo zločinov a pokleskov. Stačí si len spomenúť na VFR a na to koľko ľudí muselo zomrieť v mene „slobody a rovnosti“.
      A krásny príklad je napr. Nová ľavica, ktorá vôbec nerieši nejaké stalinské gulagy a obdobné záležitosti. Tí najúspešnejší predstavitelia Novej ľavice ich nijako nepopierajú, ani ich neminimalizujú. Neobracajú svoju nádej smerom k nejakému „gulagovému revizionizmu“ alebo rehabilitácii Pol Pota. A Marx a spol. sú pre mnohých z nich stále inšpiratívni a uznávaní myslitelia. Stále vychádzajú z prapôvodných ideálov a premís, nech už ich balia do akejkoľvek modernej formy (viď nahradenie triedneho boja dichotómiou menšiny vs. (biela) majorita). A nemajú problém (zjednodušene) povedať: „nuž, v minulosti sa stali chyby, ale je to už predsa za nami, samotná filozofia je stále správna a z chýb minulosti sa predsa poučíme.“ 🙂
      Tým samozrejme nechcem povedať, že (historická) pravda nie je dôležitá a že ju nesmieme riešiť, ale v konečnom dôsledku bude mať vždy rozhodujúce slovo hodnotové nastavenie spoločnosti – a nie pravda. Preto osobne vidím skôr zmysel v transvaluácii (ak je teda našim cieľom spoločenská zmena), než v skúmaní histórie. Z toho dôvodu mi príde to, čo tu rieši svarga dosť irelevantné. Ak aj Hitler a spol. spravili nejaké chyby, tak to automaticky neznamená, že sa tým devalvujú nosné ideje ns. Takto to vníma ja, hoci budem asi v menšine.

      • Áno, lenže , taká VFR akú rovnosť a slobodu priniesla? Žiadnu, ešte vačšiu porobu ako bola. Daňové zaťaženie stúplo x krát. DPH neexistovalo, socialné,zdravotné, samé dane kde sa pozrieš. Celá VFR bola o jedinom, vydrancovať cirkev nič viac.

        • Aman Againsttime

          VFR bola omyl – to treba priznať. A nakoniec aj tak nič nedosiahla, pretože po vzbúreneckom roku 1789 prišli roky 1814-1815, kedy sa katolicizmus a konzervatívne hodnoty vo Francúzsku upevnili ešte viac než pred revolúciou. Navyše odpadol pokrytecky faktor zhýralej a dekadentnej šľachty (hej, zrovna nedávno som kukal Nebezpečné známosti: https://www.youtube.com/watch?v=FbB2oBlP2uI 🙂 ), ktorú tu tak rád vyzdvihuješ, a ktorý tu pred VFR bol prítomný. Totiž zhýralá časť šľachty sa väčšinou pridala k revolúcii (ktorá ju nakoniec aj tak zlikvidovala pod gilotínou), kým konzervatívna/katolícka/tradicionalistická a rojalistické časť utiekla do zahraničia.

          • Nie, takto to nebolo. Zabudol si na Vendee a masakre royalistov a katolíkov? Ja by som povedal iné . Každá revolúcia ktoru realizovali sionisti a slobodomurari viedla len k zhoršeniu. A to boli skoro všetky. Z výnimkou fašistov a narodných socialistov. A tam by so zaradil aj Franca. Ale komunisti, osvietenci, liberáli, občiansky aktivisti to všetko boli sioni. Stálo veľa úsilia neskôr zvrátiť to všetko čo oni zničili.
            Dôvod sionských revolúcii bol vždy jediný. Otvoríť geto, dostať sa k moci a hrabať, hrabať akýmkoĺvek spôsobom. Preto občianske práva každému, zrušenie obmedzení. Vždy to skúšajú rôznymi spôsobmi ale cieľ je len jeden, najlepšie to charakterizuje ruské slovo грабить. Pre nich. A na to potrebujú najprv, rozvrátiť starú spoločnosť, rozbiť, vykĺbiť, zastrašiť. Na to vymýšľajú všelijaké izmy.

  10. “Ale zlo sa dá poraziť iba dobrom”.
    …už ho porážate 2 tisíc rokov a stále ste ho neporazli a toho času skutočne ukážkovo porážate inváziu Islamu do vašej krajiny a vôbec, do celej Európy….

    “Nemcom stačilo čakať a sústrediť sa na budovanie priemyslu”.
    ,,,tuposť týchto slov je zarážajúca…však ten priemysel a z neho vyplývajúca sila Nemecka, boli práve dôvodom pre zničenie nemeckého národa, ako takého ….však to Churchill, ako aj Roosevelt jasne povedali….
    Ale samozrejme “sleepý nevidí ani cez mikroskop…..”

    • Boj dobra a zla je nikdy nekončiaci.
      Samozrejme, že práve rastúca sila Nemecka bola dôvod na jeho zničenie. Ale čím je čosi silnejšie ,tým je to čosi ,ťažšie zničiť. Zdá sa Vám táto veta tupá ? Poznáte to latinsķé, keď chceš mier priprav sa na vojnu. Tak sa mali lepšie pripraviť.

Pridaj komentár