Domov / Hlavná strana / História / Rasizmus a marxizmus

Rasizmus a marxizmus

tedor_richard-hitlers_revolutionPre NSDAP bola rasová hygiena spornou politickou otázkou. Der Schulungsbrief poukazoval na to, že národný socializmus „je prvou ideológiou v histórii, ktorá vedome obsahuje prírodné zákony a aplikuje ich múdrosť a efektívnosť na ľudské pokolenie.“[1] Germanisches Leitheft oponoval tvrdením, že kladenie dôrazu na rasu je „protikladom Západného vnímania, špeciálne bývalého Francúzska. Tam vznikla Veľká francúzska revolúcia prehlasujúca rovnosť všetkých, ktorí sa narodili s ľudskou tvárou…. Miešanie rôznych ľudských typov bolo hlavným ťahúňom francúzskej demokracie.“

Periodikum poznamenáva, že revolúcia z roku 1789 bola úbohým príkladom takýchto altruistických ideálov: „Revolúcia sa stala zápasom o moc medzi ambicióznymi vodcami. Prestala smerovať k novému poriadku, ale vyvrcholila v elimináciu tých reprezentantov verejnosti, ktorí si boli stále vedomí svojej zodpovednosti voči ľudu…. Takzvaná ríša teroru začala. Vyľudnila celé mestá a obvody. Bojovým pokrikom bolo „Smrť blonďavým.“ [2] (Poznámka prekladateľa: Francúzska revolúcia niesla silný rasový podtón – často boli ľudia so svetlými vlasmi označovaní za aristokratov a neušli poprave. Toto sa dialo najmä počas krvavého obdobia známeho ako „ríša teroru“, ktoré viedlo k civilnej aj zahraničnej vojne – kapitola 26, March of the Titans: The Complete History of the White Race)

Národní socialisti nahliadali na marxizmus ako na politického dediča revolučného Francúzska. Humanitu kládli na úroveň „beztvarej masy“, ktorú dosiahli zničením najtalentovanejších a najproduktívnejších častí spoločnosti.[3] Podľa Der Schulungsbrief bol „Marxizmus verziou radikalizovaného liberalizmu so silnými koreňmi v brutalite Francúzskej revolúcie.“[4] Žurnál Volks und Reich napísal: „Boľševická revolúcia sa na seba pozerá ako na legitímneho dediča Francúzska.“[5]

Brutalita bola naozaj spoločným prvkom Francúzskej Ríše teroru a boľševického Ruska. Prvý sovietsky diktátor Nikolaj Lenin sa stal jediným členom pôvodného politbyra – alebo vládnej rady – ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Stalin vyhlásil v roku 1934 „vojnu proti teroru“, čo viedlo počas nasledujúcich rokov k masívnym popravám. V roku 1937 vyniesol sovietsky štát 353 074 rozsudkov smrti, nasledujúceho roku ich bolo 328 618.[6] Houston Steward Chamberlain popisoval ruský boľševický režim ako „pod vplyvom francúzskych revolučných ideálov, ktorý urobil zo slušných ľudí polovičné zvieratá prekypujúce závisťou a nenávisťou.“[7]

Goebbels popisoval vzostup NSDAP ako „neustálu konfrontáciu s problémom marxizmu.“[8] Obe ideológie mali vážne vzájomné nezhody ohľadom významu rasy. Nemecká štúdia Der Bolschewistische Welbetrug (Boľševický Svetový Podvod) nám ponúka toto porovnanie: „Národno socialistický pohľad na svet interpretuje národ rasovo, ako národnú komunitu spojenú pokrvnou väzbou a určenú osudom. Základným presvedčením marxistickej ideológie je triedny koncept, ktorý rozoznáva vlastníkov majetku a tých, ktorí nevlastnia nič. Triedny koncept nie je ohraničený národom alebo rasou. Stojí ako deliaci múr medzi ľuďmi toho istého národa. Spája ľudí rôznych rás ako bratov. ‚Spoločnosť je rozdelená na dva nesmierne, diametrické, nezmieriteľné tábory – buržoáziu a proletariát,‘ deklaruje sa v komunistickom Manifeste…. Adolf Hitler mieri iným smerom. Túži po zjednotení prirodzene blízkych ľudí, zrušenie triednych rozlišností a osobnú súnaležitosť každého jednotlivca patriaceho do národnej komunity, do ktorej sa vďaka osudu narodil.“[9]

Hlavným liberálnym argumentom stojacim proti významu rasy je environmentalizmus. Táto teória, podporovaná ako demokraciou tak aj marxizmom, tvrdí, že nie rasový pôvod, ale vonkajšie faktory ako podnebie, dostatok ornej pôdy, vzdelanie, šťastie a sociálne možnosti určujú možnosti úspechu jednotlivca alebo skupiny. Ako to Der Schulungsbrief vysvetľuje, „Marxizmus je postavený na učení, že všetci ľudia sú si pri narodení rovní. Odlišnosti, ktoré sa počas života objavujú, sú výsledkom vonkajších vplyvov. Osobnostný vývoj teda záleží na okolí. Čím je okolie priaznivejšie, tým je osoba úspešnejšia.“[10] Periodikum NS Briefe z toho vyvodilo, že to „degraduje človeka na otroka okolností…. Pokiaľ je určujúcim faktorom pre rozvoj jednotlivca údajne prostredie, potom takýto jednotlivec nemôže formovať dobu, ale doba formuje jeho.“[11]

Aplikácia environmentalistických princípov ako podstaty štátnej politiky podľa Grossa demonštruje, aká je teória nezmyselná: „Notorickí kriminálnici, chladnokrvní vrahovia, ktorí od detstva nasledovali svoje asociálne inštinkty škodlivé pre spoločnosť, sa náhle stali iba ‚obeťami svojho okolia.‘ Nemilosrdné odstránenie osôb prejavujúcich svoje beštiálne, hrozivé povahy nie je zrejmým riešením. Tým je starostlivosť, usilovné vzdelávanie a zdokonaľovanie sa v ‚lepšom prostredí‘; väznice s rádiom, biliardom a knižnicou. Tu vrah zažíva lepší život, ako ťažko pracujúci robotník. Toto je logický výsledok viery, že vonkajšie vplyvy rozhodujú o povahe, alebo môžu zmeniť povahu jednotlivca.“[12]

Periodikum NS Briefe vyjadruje pozíciu Nemecka: „Žiadne vzdelávanie nemôže zmeniť vnútornú podstatu osoby, pretože vzdelávanie nie je určujúcim faktorom toho, čím sme. Podstata je v každej osobe a je daná rodičmi a prarodičmi.“[13] Germanisches Leitheft uzatvára, že samotná rasa „vytvára jednotlivcov a v skutočnosti spoločnosť určuje svoje okolie a vonkajšie pomery podľa svojich potrieb a vôle.“[14]

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

Referencie:
[1] Gross, Walter, „Volk und Rasse“, Der Schulungsbrief 4/1939, s.155
[2] „Der Abstieg“, Germanisches Leitheft 8/9, 1942, s. 365, 369-370
[3] Fischer, Rudolf, „Europa und der Bolschewismus“, Volk und Raich 10/36, s. 746
[4] Ganzer, Karl „Der Geist des 19. Jahrhunderts“, Der Schulungsbrief 6/37, s. 229
[5] Fischer, Rudolf, „Europa und der Bolschewismus“, Volk und Raich 10/36, s. 746
[6] Schweiger, Herbert, Mythos Waffen SS, s. 116
[7] „Freiheit Gleichheit Brüderlichkeit“, Der Schulungsbrief 5/37, s. 169
[8] Goebbels, Joseph, Signale der neuen Zeit, s. 238
[9] Leistritz, Hans, Der bolschewistische Weldbetrug, s. 33
[10] Der Schulungsbrief, Máj 1934, s. 6
[11] Fell, Robert, „Briefe über Menschenführung“, NS Briefe, Máj 1939, s. 148
[12] Gross, Walter, „Der Rassengedanke“, Der Schulungsbrief, Apríl 1935, s. 15
[13] Fell, Robert, „Briefe über Menschenführung“, NS Briefe, Máj 1939, s. 148
[14] „Der Abstieg“, Germanisches Leitheft 8/9, 1942, s. 367

O ::prop

2 komentáre

  1. No ked sa pozrem na nemeckych vodcov pracujucich po boku adolfa tak su ako jeden a gebls je ukazkovi. Ale to je jedno.

    Toto je dobre povedane co Vy nato. Tak slusne narovinu. Nespominam si ze by som sa stou sudruzkou rozpraval 🙂

    http://www.zvedavec.org/prispevky/2015/03/6368-tvrde-slova-na-adresu-vlady-parlamentu-eu-usa-a-nato-od-slovenskej-poslankyne-mariiritomskej.
    htm

  2. Každá s uvedených ideológií má v sebe kúsok pravdy. Ten relatívne malý podiel, je zovšeobecnený na celú skutočnosť a ignoruje či popiera ostatné roviny reality. Rasový a rodový aspekt existuje a je silný. Rovnako existuje triedny aspekt a je značne silný. I aspekt prostredia (environmentalistický) má veľký význam. Tieto navzájom antagonistické vplyvy formujú jedinca i celú spoločnosť. Jedinec sa určite nerodí ako nepopísaná stránka, má svoje dedičné vlohy, ktoré predurčujú jeho vývoj, no veľmi významne je (de)formovaný prostredím, výchovou a kultúrou. Bolo by veľmi vhodné, keby vznikla generalizovaná ideológia, ktorá by zohľadňovala všetky existujúce aspekty a dokázala by preniesť do praxe potrebné kroky na vytvorenie spravodlivejšej lepšie fungujúcej spoločnosti. Fašizmus, marxizmus a liberalizmus dokázali proti sebe otočiť celé národy, sociálne skupiny, rodiny, bratov… priniesli zápas na život a na smrť, no nevyriešili v podstate nič. Rozdelili spoločnosť a urobili tak obrovskú služby sekte psychopatických deprivantov, ktorí chcú ovládnuť svet, presne v zmysle PROTOKOLOV…

Pridaj komentár