Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Rasa a náboženstvo: Nevhodní priatelia bieleho človeka, 2. časť

Rasa a náboženstvo: Nevhodní priatelia bieleho človeka, 2. časť

Karl_MartellNebiely prisťahovalec, zdržiavajúci sa v Európe alebo Amerike, musel byť zmätený, vyvedený z miery a omráčený predstavením, ktoré mu ponúkli jeho bieli hostitelia. Na jednej strane musel byť i k smrti vydesený nepredvídateľnými, sebaistými, domýšľavými bielymi mužmi a ich atraktívnymi bielymi ženami, ktoré sú schopné kráčať po mesiaci a liečiť mor v jeho džungli alebo púšti. Na druhej strane sa potešil, keď počul príbehy o nekonečných náboženských a ideologických konfliktoch medzi jeho bielymi hostiteľmi. Starodávny, romantický a detinský obraz bielej rasy, tak vrúcne vytúžený modernými bielymi nacionalistami, je dennodenne popieraný permanentným náboženským hašterením, žiarlivosťou a špinením charakteru v rámci bieleho kolektívu. Pridajme k tomu vojny medzi bielymi, ktoré otriasali Európou a Amerikou po celé stáročia a človek sa musí diviť, či povestný a vychvaľovaný árijský, prométheovský a faustovský človek je hodný lepšej budúcnosti.

Pre väčšiu slávu Božiu

Zaiste, biely muž zachránil grécko-rímsku Európu od levantínskej Hannibalovej invázie, ktorá takmer viedla ku katastrofe v roku 216 pred. n.l. v bitke pri Kannách, v južnom Taliansku. Biely muž tiež zastavil Attilove hordy v bitke na Katalaunských poliach v roku 451 n.l.. Starý otec Karola Veľkého, Karol Martel, porazil arabských predátorov v bitke pri Tours vo Francúzsku v roku 732. O tisíc rokov neskôr, v roku 1717, malý a tenký taliansko-francúzsky katolícky hrdina, princ Evžen Savojský, konečne odstránil islamskú hrozbu z Balkánu.

Ale bezkonkurenčná túžba bielych po moci, neskôr formulovaná v kresťanskom milenarizme, tiež viedla k veľkým krížovým výpravám proti „neveriacim“. Ich vrchný veliteľ, zbožný Godfrey de Bouillon, nemal žiadne výčitky svedomia potom, čo jeho rytieri vrazili meče do tisícok moslimských civilistov v dobytom Jeruzaleme v roku 1099. Všetko bolo v poriadku pre väčšiu slávu Jahveho!

Sila novo objaveného univerzálneho náboženstva a očakávanie „konca histórie“, boli neskôr nasledované bizardnými vierami v „globálnu demokraciu“, často zatieňujúcimi rasové povedomie medzi bielymi. Stalo sa pravidlom, že len čo biele kniežatá „vyriešili“ moslimských alebo židovských neveriacich – tak sa začali rezať navzájom v mene ich semitského božstva alebo neskorších demokracií. Karol Veľký, vysoký 1,95 metra, sa v mene svojej predpokladanej kresťanskej blaženosti vydal zabíjať spriaznených pohanských Germánov. V roku 782 sťal niekoľko tisíc najlepších jednotlivcov z nordických Sasov, čo mu vyslúžilo prezývku: „mäsiar Sasov“ (Sachsenschlächter).

A príbeh pokračuje ďalej, či už s úprimnými kresťanskými alebo demokratickými veriacimi. Ani Židia, ani Arabi, ani komunisti nenapáchali toľko škody bielemu genofondu ako sami bieli. Tridsaťročná vojna (1617- 1647) prebiehajúca medzi kresťanskými Európanmi s maximálnou divokosťou, vyhladila dve tretiny najlepšej nemeckej rasovej populácie, vyše 6 miliónov ľudí. Šialení pápežovi chorvátski žoldnieri pod vedením Valdštejna považovali za kráľovskú a katolícku povinnosť vyzabíjať všetkých luteránov. Toto temné obdobie bolo dobre popísané veľkým nemeckým básnikom a dramatikom Friedrichom Schillerom. Dokonca ešte dnes je slovné spojenie „chorvátske roky“ (Kroatenjahre) asociované v Európe s rokmi hladu a moru.

Ani vojská Olivera Cromwella – jeho železobokí (ironsides) – počas Anglickej občianskej vojny, neboli o nič lepší. Zaiste, statoční puritáni nepili, nechodili za prostitútkami, ani nehrali hazardné hry – iba sa špecializovali na sťahovanie kože za živa z írskych katolíckych roľníkov. Nielenže sa ich šéf – nordicky vyzerajúci fanatik Cromwell – považoval za viac židovského ako sami Židia, ale sa dokonca rozhodol ich priniesť spať z kontinentálne Európy, čo malo ďalekosiahle dôsledky pre Anglicko i Ameriku.

Štíhly, inteligentný, nordicky vyzerajúci napriek tomu emocionálne nestabilný, mániodepresívny William Sherman v roku 1864 vypálil Atlantu – pravdepodobne v nádeji, že prispeje k zlepšeniu demokracie na juhu. Možno tiež jedného dňa preskúmame paleokortex nordickej lebky letca – kresťanského chlapca spievajúceho v kostolnom zbore – ktorý s radosťou spustil bomby na germánskych civilistov počas 2. svetovej vojny. Výsledky nemusí byť príliš ťažké odhadnúť vzhľadom k tomu, že rovnaké biblické myslenie bolo opätovne aktivované v roku 2002 G. W. Bushom a jeho poradcami nadchnutými talmudskými príbehmi „o zbraniach hromadného ničenia“. Keď sú biblické alebo liberálno-demokratické zločiny formulované v kontexte politickej vyvolenosti a teologického mesianizmu stávajú sa perfektnými nástrojmi pre dokonale čisté svedomie.

Mnohí európski bieli nacionalisti sú zmätení z dobre vyzerajúcich nordických mužov a žien z „biblického pásma“ (tzv. Bible belt – neformálny termín pre juhovýchodný a južný región Spojených štátov, v ktorom je evanjelikálny protestantizmus výraznou súčasťou kultúry – pozn. preklad.), ktorí v tranze nepríčetne vykrikujú a tancujú v televízií počas počúvania kresťansko-sionistických melódií. Rovnako zmätení sú i americkí bieli nacionalisti, keď pozorujú krvou postriekané hádky medzi írskymi a anglickými nacionalistami, srbskými a chorvátskymi, ukrajinskými a ruskými, valónskymi a flámskymi, poľskými a nemeckými, atď.

Viera alebo posvätnosť?

Žiaden predmet nie je tak nebezpečné riešiť medzi bielymi nacionalistami ako kresťanské náboženstvo. Je chvályhodné kritizovať moslimov, ktorí zaujímajú solídnu pozíciu na osi zla. Židia tiež prichádzajú vhod ako balík zla, ktorý musí byť riešený – aspoň príležitostne. Ale akákoľvek kritická analýza judeo-kresťanskej intolerancie je vnímaná s podozrením a zvyčajne pripisovaná špecifickým skupinám bielych ako napr. agnostikom alebo dnešným moderným samozvaným pohanom.

Prečo biely človek akceptoval semitský spirituálny rámec kresťanstva napriek tomu, že nie je celkom v súlade s jeho rasovo-spirituálnou podstatou? Neprehliadnuteľný rasový mysliteľ Hans Günther – muž ohromne erudovaný a plný znalostí nielen o zákonoch dedičnosti, ale tiež náboženstiev – nám pripomína, že submisívny a otrocký vzťah človeka k Bohu je obzvlášť charakteristický pre semitské národy. V jeho dôležitej malej knižke „Náboženské prístupy Indo-európanov“ nás učí o hlavných aspektoch rasovej psychológie starých Európanov. Naučíme sa tiež, že Jahve je nemilosrdný totalitárny boh, ktorého musíme uctievať – a ktorého sa musíme báť.

Starovekí Európania neverili v žiaden druh spasenia.Verili v neúprosnosť osudu. Bohovia boli ich priateľmi i nepriateľmi, tak ako to vidíme u starovekých Grékov a Rimanov. U starých Európanov neexistoval pojem polarity medzi nebom a zemou, medzi dušou a telom, neexistoval tu dualizmus žiadneho druhu. Človek bol súčasťou organického celku, pevne zapustený vo svojom kmeni a rase a tolerantný k náboženským myšlienkam druhých:

„Vzájomná tolerancia náboženských foriem je špecifickou črtou Indo-európana. Pamätné kamene v rímsko-germánskom pohraničí odhaľujú prostredníctvom svojich nápisov, že pohraniční rímski vojaci a osadníci uctievali nielen svojich vlastných bohov, ale tiež rešpektovali lokálne božstvá Teutónov (Germánov), genius huius loci.“ (s.36).

Mesianistické, chiliastické alebo komunistické myslenie bolo starovekým Európanom neznáme. Nestarali sa o to v akých bohov verili iné rasy, iné kmene, či ostatní ľudia. Vojny vedené proti protivníkom boli krvavé, ale nemali za cieľ konvertovať protivníka a vnútiť mu vieru, ktorá je v rozpore s jeho rasovým dedičstvom. Homérov epos Iliada je najlepším príkladom. Sebe slúžiaca a ešte k tomu i rasistická liberálno – komunistická snaha viesť „konečnú a spravodlivú vojnu“, aby sa „vytvoril bezpečný svet pre demokraciu“ by bola pre starovekých Európanov niečím nepredstaviteľným.

„Horlivosť konvertovať druhých a intolerancia boli vždy cudzie každému aspektu indo-európskej religiozity. Prejavilo sa to v nordickom zmysle pre odstup medzi jedným a druhým človekom, zdržanlivosťou, ktorá zakazuje zásahy do spirituálnych oblastí iných ľudí. Ťažko si možno predstaviť Heléna, ktorý by kázal svoje náboženské predstavy Nehelénom.“ (s. 36)

Nemecko-britský, rasovo-uvedomelý autor zo začiatku 20. storočia, Houston Steward Chamberlain, vo svojich „Základoch 19-teho storočia“ píše, že konečný úsudok v prácach o rase ukazuje intelektuálnu renesanciu v opozícii k univerzálnej cirkvi, ktorá nepozná rasu (s.326). Na rozdiel od kresťanstva, ktoré hlása individuálne spasenie, pre starovekých Európanov môže mať život význam jedine vo vlastnej skupine – v ich kmeni, v ich polis, v ich civitas. Mimo týchto spoločenských štruktúr, život nič neznamená.

V 1.storočí n.l. boli národom v Galatii, čo je oblasť v Malej Ázií, kedysi obývanej tiež Galmi (t.j. Keltmi), prednesené slová židovského heretika – apoštola sv. Pavla – ktoré mali ďalekosiahle dôsledky pre všetkých bielych ľudí. Galatia bola na dobrej ceste stať sa prípadovou štúdiou multikultúrnej zhýralosti – podobnej akú máme dnes v Los Angeles:

Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení. Už nieto rozdielu medzi Židom a Grékom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám. (List Galaťanom 3:28).

Kresťanstvo sa tak stalo univerzálnym náboženstvom so zvláštnou misiou transformovať odlišnosť do rovnakosti. Semená rovnostárstva – hoci v náboženskej, nie ešte v sekulárnej rovine – boli zasiate. Pohanský význam mystického a posvätného bol postupne vytlačený dogmatickým poňatím jednej všemocnej viery:

„Biblický Jahve nie je iba jediným a unikátnym bohom, ktorý má moc. Je tiež jediným a unikátnym v zmysle jeho absolútnej odlišnosti. Je jediným a unikátnym svojho druhu – to znamená, že je absolútne odlúčený od tohto sveta. Podstata biblického monoteizmu je jeho konštitutívny dualizmus…Kde paganizmus zavádza mosty a spája, biblický monoteizmus vytvára frakcie, roztržky, priehrady a zakazuje každému, aby ich preklenul. Jahve zakazuje spojenie medzi nebom a zemou, medzi človekom a božským, medzi ľuďmi a ďalšími žijúcimi bytosťami, medzi Izraelom a „národmi“.“ (Alain de Benoist, “Sacré païen et désacralisation judéo-chrétienne” in Quelle religion pour)

Napriek tomu, že kresťanské cirkvi verejne nepodporovali rasové miešanie, tak nikdy neschvaľovali ani rasovú segregáciu. To platilo najmä pre Katolícku cirkev a jej stádo, ako to bolo spozorované už raným francúzskym sociológom a racialistom Gustavom Le Bonom. V dôsledku toho sa katolíckej španielskej belošskej populácii v Latinskej Amerike nepodarilo zastaviť úpadok a zhýralosť v ich krajinách, tak ako sa to podarilo WASP (White Anglo-Saxon Protestant – Bieli anglosaskí protestanti) v severnej Amerike – minimálne kým nebol schválený zákon o občianských právach v roku 1964.

„Samozrejme, nie iba v politike sa prejavuje dekadencia latinskej rasy, ktorá obýva Južnú Ameriku. Je vo všetkých elementoch jej civilizácie. Ak by boli zredukované iba na svoje pôvodné populácie, tieto nešťastné republiky by sa vrátili k barbarizmu. Všetok priemysel, všetok obchod je v rukách cudzincov, Angličanov, Američanov a Nemcov. Valparaiso sa stal anglickým mestom. Nič by neostalo v Čile, ak by všetci jeho cudzinci odišli.“ (p. 86). Gustave Le Bon, Lois psychologiques de l’évolution des peuples,1895, my trans.).

Neskôr v roku 1938 s ohľadom na eugenické a rasové zákony, ktoré boli prijaté nie iba v Nemecku a Taliansku, ale tiež v ďalších európskych krajinách a v mnohých štátoch Ameriky, pápež Pius XI uskutočnil svoje slávne prehlásenie: „Zabúda sa na to, že ľudstvo je jednou veľkou a ohromnou katolíckou rasou.“ Tento výrok sa stal súčasťou jeho plánovanej encykliky pod názvom: „Jednota ľudskej rasy.“

„Jednota ľudskej rasy“, akokoľvek vznešene môžu tieto slová znieť, tak ide o mimoriadne abstraktný koncept. Na svetskej úrovni sa však komunistickí a liberálni intelektuáli s touto myšlienkou neustála pohrávajú – s cieľom potlačiť reálne kmene, reálne národy, reálnych ľudí a ich reálnu rasovú unikátnosť. Dokonca ak by biela rasa, neustále očierňovaná ako „prekliata“, „rasistická“, „bigotná“ a „fašistická“ zmizla z povrchu zemského, nebieli imigranti vedia, že čoskoro by sa museli vrátiť k svojim rodným kmeňom alebo do ich despotickej jaskyne.

Pokračovanie…

Rasa a náboženstvo: Nevhodní priatelia bieleho človeka, 1. časť

Autor: Tom Sunic
Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Zdroj: The Occidental Observer

O autorovi:

sunicDr. Tomislav (Tom) Sunic je chorvátsko-americký spisovateľ, prekladateľ, historik, bývalý diplomat a profesor politických vied. Je autorom kníh ako „Proti demokracii a rovnosti: Európska Nová pravica“ a „Homo Americanus: Dieťa postmodernej doby“. Vo svojich prácach sa zameriava predovšetkým na kritiku egalitarizmu, biblického monoteizmu a liberálneho politického diskurzu.

O Roland Edvardsen

17 komentárov

  1. Tento autor je jeden typický Američan (USA). Ani netuší, čo hovorí len poskladal vedľa seba akési fakty. V podstate je to židovina. To sa vždy dá zacitiť na kilometer.
    Článok radím medzi kategóriu konšpiratívnych teórií vymyslených v blázninci.

    • Aman Againsttime

      To čo píšete je naozaj zaujímavé vzhľadom k tomu, že Sunic je v skutočnosti známy tým, že odmieta konšpiratívne vysvetľovanie reality a spoločenských problémov. Namiesto toho sa snaží realitu spracovať skôr filozoficky a dialekticky. Práve tento článok je dobrým príkladom jeho prístupu.

    • Pre židokresťana je všetko židovina… 🙂 Práve tu v diskusii pekne vidieť, ako sú niektoré monoteistické náboženstvá netolerantné. V starom Ríme by nikoho ani nenapadlo urážať iného len preto, že neverí práve v toho boha ako on sám.

  2. Ja tie zvasty tuna ani necitam , pretoze podla prop-u za vsetko zlo moze Boh a sprosti ludia su v tom nevinne.

  3. Vážení a milí, práve teraz nám idú naplno vypuknúť sviatky pokoja a mieru, tak prosím, utíšte svoje vášne 🙂
    Ale k téme článku – hlavnou pohnútkou násilia boli mocenské, ekonomické, územné a iné záujmy. „Nevhodné“, „pohanské“ náboženstvo alebo „potreba šírenia viery“ boli len zámienky slúžiace na zamaskovanie týchto mocenských záujmov.
    Kresťanstvo je mne ako Slovanovi a Európanovi rovnako cudzie ako islam alebo judaizmus. Tak to už bližší by mi mohol byť hinduizmus alebo buddhizmus (čo vlastne ani nie je náboženstvo, ale filozofický smer), vzhľadom na etnickú a genetickú blízkosť Slovanov a árijskej populácie Indov.

    • Aman Againsttime

      Martin, súhlasím, že monoteistické náboženstvo sa často používalo ako zámienka pre dobývanie iných území, pričom zdôrazňujem slovné spojenie „monoteistické náboženstvo“. Rimania sa nepotrebovali pri dobývaní iných území zaštiťovať nejakou „svätou knihou“ a ani nevnucovali dobytým národom svoju vieru. V RR existovala (na rozdiel od stredovekej Európy) sloboda vyznania ( a ak by chcel niekto spomenúť to slávne prenasledovanie kresťanov v RR, tak dopredu hovorím, že to bolo inak ako to prezentujú kresťania a ich – do značnej miery – vyfabrikovaná martyrológia).
      Každopádne k násiliu častokrát dochádzalo v Európe naozaj kvôli odlišnostiam vo viere. Netreba zabúdať na to, že sa pre odlišnú kresťanskú vieru nezabíjali len odlišné národy, ale i príslušníci toho istého národa (viď vraždeniu hugenotov vo Francúzsku, prenasledovanie katolíkov v Anglicku za vlády Henricha VIII. a Alžbety I., atď.). Benoist dobre píše, že monoteizmus inklinuje k tomu vytvárať frakcie a roztržky. Preto tu máme stovky kresťanských siekt a každá v podstate tvrdí, že je tá pravá.
      Na druhej strane, ak mám hovoriť sám za seba, tak by som nepovedal, že mi je kresťanstvo rovnako cudzie ako islam, či judaizmus – či sa nám to páči alebo nie, tak sa stalo súčasťou našich dejín a nášho dedičstva. Ale musím na upresnenie k tomu dodať, že ja vidím skrz európske kresťanstvo doslova presakovať paganizmus. Stačí sa pozrieť na rímsky katolicizmus, ktorý je ním totálne predchnutý (čo mu protestanti vždy vyčítali) – esteticky, umelecky, skrz uctievanie svätých a kult Bohorodičky, atď. I celá štruktúra RKC v podstate kopíruje rímsku imperiálnu štruktúru. A paganizmus presakuje i cez protestantizmus (ktorý je židovskejšou formou kresťanstva) skrz jeho dôraz na individuálnu slobodu (viď autori ako Kierkegaard). Kresťanstvo sa muselo prispôsobiť európskej mentalite, inak by nikdy tak neexpandovalo.
      S tým budhizmom a hinduizmom je to dobrá pointa. Paradoxne na rozdiel od púštnych semitských kultov boli tieto náboženstvá vytvorené ľuďmi árijského pôvodu ( Buddha bol potomkom árijských kmeňov, ktoré vpadli do Indie a pochádzal z vyššej kasty). Budhizmus má svoju históriu i u historicky bielych populácií: tu je zobrazenie Buddhu/Bódhisattvu v gréckom štýle: http://2.bp.blogspot.com/-XaBKgLyp5zg/ULdjD0VxbzI/AAAAAAAAAMA/-6l9C7FGvVE/s1600/449870213_470151ba1c.jpg

      • Nie som odborník, nijako som to neskúmal, ale myslím si, že hinduizmus s nespočetným množstvom démonov a bôžikov je výrazne „šmrncnutý“ náboženstvom ľudí, ktorí v Indii žili pred príchodom Árjov, čiže Dravidov.

      • Ahoj. Už dlhšie si všímam vaše príspevky a skoro na 100% sa s nimi zhodujem. Ako sa vraví,že vtáka poznáš po perí a človeka po reči tak vidím, že vy to nemáte v hlave popletené ako niektorí tu prítomní. Chcel by som vám ukázať tento blog ktorý je podľa môjho názoru perfektný. Je tam veľa zaujímavých informácií a myslím si, že trošku sa mu povenovať nebude strata času. http://thuleanperspective.com/ Hlavne názory na kresťanstvo a históriu budú možno pre niektorých odtiaľ keď to navštívia tiež, veľmi zarážajúce.

        • Odpoveď mala ísť Amanovy. Pardon.

        • Aman Againsttime

          Tíwaz, ďakujem za pochvalu. Súhlasím, že rozumnejší diskutujúci sú tu (zatiaľ) predsa len v menšine, a preto ma vždy poteší, keď sa tu objaví nejaký ďalší. 🙂 Pozrel som si blog, ktorý ste mi odporučil a súhlasím, že je zaujímavý. Ste fanúšik Varga? Zaujímavá osobnosť, že? 🙂

          • To som a veľký. Z veľa jeho názorov súhlasím ale niektoré dokážem len ťažko prijať ako napríklad ten, že naši priami predkovia sú neandrtálci a to ako sú vykresľovaní v učebniciach je len lož a vôbec nevyzerali ako polo opice. V každom prípade má celkom presvedčivé argumenty. 🙂 Tento článok z jeho inej stránky je celkom zaujímavý. http://www.burzum.org/eng/library/the_lords_of_lies13.shtml Je trošku starší ale potom na thulean perspective to rozoberá dôkladnejšie.

  4. Aman Againstime
    Veľmi dobrý výber, veľmi dobrý preklad.
    Zrejme Dr.Sunic to má v hleve dobre poukladané a jeho obzor presahuje ďaleko rámec Slovenska.
    Čo sa týka niektorých komentárov, žiadne prekvapenie. Na to máme jedno známe porekadlo:
    “keď niekdo vynikne nad priemer, všetci hlupáci sa proti nemu spoja”.

    • Aman Againsttime

      Ďakujem pán SITRA AHRA. Sunic je jeden z mojich obľúbených autorov a osobne ho považujem za jednu z najinteligentnejších osobností na „pravicovej“ (alebo identitárnej) scéne. Páči sa mi, že vo svojich článkoch často predstavuje a cituje zaujímavých, starších ( a veľakrát i pozabudnutých) autorov. Inak som celkom zvedavý, čo niektorí židobijci oháňajúci sa Bibliou povedia na 3.časť, ktorá je podľa mňa najlepšia a kde sa Sunic venuje o.i. paradoxu kresťanského antisemitizmu.

    • Veľké nešťastie pre ľudstvo je, keď človek nadpriemerne inteligentný je postihnutý pýchou napr. Artis Šarha.

  5. Neviem síce kto je to Artis Šarha, ale viem celkom iste to, že ak je niekto pyšný, tak nemôže byť zároveň aj nadpriemerne inteligentný.
    Všetky atribúty múdrosti plynú z hodnoty a podstaty lásky a svetla…pýcha nieje atribútom tejto hodnoty.

Pridaj komentár