Domov / Hlavná strana / Analýza / Psychologické vysvetlenie politickej korektnosti

Psychologické vysvetlenie politickej korektnosti

Poznámka prekladateľa – autor článku vysvetľuje politickú korektnosť v súvislosti s islamizáciou, ale jeho vysvetlenia a záver platia aj pre politickú korektnosť ohľadom všetkých ostatných negatívnych sprievodných javov multikulturalizmu

Islam a moslimská imigrácia do Európy majú mnoho očividných nevýhod.

Negatívne ekonomické efekty, stúpajúca kriminalita a menšia bezpečnosť, celé štvrte premenené na paralelné spoločnosti, často negatívny vplyv moslimských detí v školách a inštitúciách atď. – všetky tieto následky takým či onakým spôsobom ovplyvňujú život väčšiny detí a dospelých každý deň.

Mnohí z nás sa čudujú, preto stále existuje toľko ľudí – obyčajných ľudí, ľudí v médiách a politikov – ktorí nehovoria otvorene a možno si dokonca ani neuvedomujú tieto problémy.

Ako licencovaný psychológ s rokmi skúseností, ako verejne známy kritik islamu a moslimskej imigrácie a kultúry sa tu pokúsim uviesť tri psychologické vysvetlenia politickej korektnosti.

Ako vždy, kedy veľké skupiny ignorujú očividné problémy, je problém psychologický:

„Efekt prizerajúceho sa“

Efekt prizerajúceho sa je psychologický jav, ktorý vysvetľuje, prečo ľudia zostávajú počas mimoriadnych udalostí pasívnymi. Výskum tohto efektu sa začal v súvislosti s vraždou Kitty Genovese v roku 1964, kedy niekoľko susedov zostalo pasívnymi, zatiaľ čo sledovali, ako Genovese dobodali na smrť.

Príkladom psychologického výskumu efektu prizerajúceho sa je štúdia, v ktorej žena predstiera, že stratila vedomie. Ak je subjekt sám, pomôže žene v 70 % prípadov. Ak je prítomných niekoľko ľudí, pomôže jej len 40 % subjektov.

Kvôli efektu prizerajúceho sa majú pozorovatelia tendenciu sledovať reakciu ostatných – namiesto situácie samotnej – aby tak posúdili vážnosť situácie.

Keďže ľudia v mnohých prípadoch očakávajú reakciu niekoho iného namiesto toho, aby prevzali iniciatívu, výsledkom môže byť, že nikto nič neurobí – nakoľko všetci čakajú, či niekto iný niečo neurobí.

Ak ostatní neurobia nič, jednotlivec to považuje za znamenie, že ostatní nepovažujú zásah za potrebný. Toto ovplyvňuje náš vlastný úsudok a teda i našu reakciu. Reakcia väčšiny slúži ako „barometer“ pravdy.

Ak tento jav prevedieme na politickú korektnosť, znamená to, že ak väčšina nevyjadruje kritiku islamu, šaríe (taktiež nazývanou islamizácia) a moslimskej imigrácii, ľudia to považujú za „dôkaz“, že tieto veci netreba kritizovať.

Podmienky pre efekt prizerajúce sa sú preto zvlášť vhodné v prípadoch, kedy si ľudia nie sú istí, čo by bolo správne urobiť a následkom toho posudzujú situáciu podľa reakcií iných ľudí.

Najlepší spôsob, ako čeliť tomuto druhu správania, je dať ľuďom toľko informácií, aby boli schopní vlastných rozhodnutí. Navyše, je zjavne dôležité, aby čo najviac ľudí niečo urobilo, aby ľudia pod vplyvom efektu prizerajúceho sa pochopili realitu. Je psychologicky dôležité, aby ľudia, ktorí prevezmú iniciatívu, tak urobili spôsobom, s ktorým sa ostatní budú vedieť ľahko identifikovať – preto sa vyhnite hnevu a zbytočným provokáciám, preukážte svoju radosť a osobný optimizmus, buďte uvoľnený a hovorte o týchto veciach len vtedy, kedy je na to prirodzený dôvod (napr. keď sa o tejto téme zmieni samotná rodina alebo kolegovia).

„Pluralitná ignorancia“

Efekt prizerajúceho sa je často spojený s pluralitnou ignoranciou. Pluralitná ignorancia je sociálno-psychologický jav, kedy väčšina skupiny jednotlivo odmieta normu (napr. moslimskú imigráciu), ale zároveň predpokladá, že väčšina ju akceptuje. Ľudia kvôli túžbe byť väčšinovým obyvateľstvom vnímaní ako dobrí akceptujú nejakú normu, hoci tajne sú proti nej. Takto môže demokratický proces viesť k akceptácii noriem, ktoré väčšina v skutočnosti odmieta.

Uplatnenie teórie pluralitnej ignorancie na fenomén politickej korektnosti by znamenalo, že väčšina ľudí skutočne chce menej islamu, šaríe a moslimskej imigrácie, ale každý jednotlivec verí, že väčšina nie je proti nim. Preto, že sa ľudia neodvážia postaviť proti „iluzórnej väčšine“, odmietajú tieto veci otvorene kritizovať.

Strach z kritiky preto môže nútiť väčšinu k tomu, aby nevyjadrovala svoje názory – hoci by vďaka tomu mohli získať to, čo chcú, keby si všetci trúfli zodvihnúť svoje ruky a povedať, čo si myslia.

Pluralitná ignorancia je teda možná čiastočne vďaka nedostatku sebavedomia potrebného na podporu vlastného názoru a čiastočne kvôli zlému odhadu, čo si myslí väčšina.

Najlepším spôsobom na vyrovnanie sa s pluralitnou ignoranciu je preto dať ľuďom odvahu a ukázať im, že nie sú so svojím svetonázorom sami. To sa dá dosiahnuť v prvom rade ukázaním vlastného odvážneho príkladu. Navyše, je dôležité podporovať ostatných kritikov, aby sa necítili zraniteľní a osamotení. Napokon, je veľmi dôležité šíriť vedomosti a argumenty, ktoré ľuďom pomôžu čeliť kritike.

„Dobrí ľudia“

Tretie vysvetlenie pozostáva z mojej vlastnej teórie. Zakladá sa na predpoklade, že vo všetkých kultúrach a spoločnostiach existuje definícia, kto je „dobrý človek“.

Z túžby cítiť sa obľúbený a byť súčasťou spoločenstva má väčšina ľudí psychologický popud žiť v súlade s definíciou „dobrého človeka“. Ale definícia „dobrých ľudí“ je ovplyvnená množstvom vecí a mení sa.

V starom dánskom kresťanskom spoločenstve ste boli dobrým človekom, ak ste chodili do kostola každú nedeľu. V spoločnostiach so silnou pracovnou etikou sa za lepšie považuje starať sa o seba než žiť zo sociálnych dávok. V mnohých kruhoch sa dnes za „dobré“ považuje robiť si starosti o klímu či ekológiu – alebo je aspoň zlé, pokiaľ sú vám ukradnuté. Keď som bol v 70-tych rokoch dieťaťom, bolo moderné a ľavičiarske bojovať za slobodu žien, kritizovať sociálnu kontrolu uvalenú náboženstvom a spoločnosť a bojovať za právo kritizovať autority a náboženstvo.

Dnes je rozšíreným názor, že „dobrých ľudí“ charakterizuje „tolerancia a otvorenosť‘. Jeho súčasťou je dodatok, že kritika menšín a štandardov ostatných je „zlá“.

Preto sme skončili v situácii, kedy sa kritika moslimskej imigrácie a islamských náboženských a kultúrnych štandardov stala sociálne neprijateľnou.

Keďže len malá menšina ich kritizuje otvorene, kvôli efektu prizerajúceho sa si mnoho ľudí myslí, že problém neexistuje – alebo že nie je až taký veľký, aby bolo nevyhnutné o ňom hovoriť.

Tvrdá kritika, ktorej čelia kritici islamu (najmä v radoch samotných moslimov) zvyšuje rozsah pluralitnej ignorancie, lebo menej ľudí si trúfa vyjadriť sa otvorene. Hoci väčšina ľudí je voči islamu kritická, veria, že sú menšinou.

Ľudia s dobrým sebavedomým si lepšie dokážu uchovať vlastný úsudok svojho morálneho „dobra“, bez toho, aby ich ovplyvnila kritika ostatných alebo definície „dobrých ľudí“. Preto sú menej zraniteľní efektom prizerajúceho sa a pluralitnou ignoranciou.

Kto je neurotik?

Kritici islamu, šaríe a moslimskej imigrácie sú často nazývaní rasistami (prejavujú nepriateľstvo voči iným rasám), xenofóbmi (majú iracionálny strach z neznámeho) alebo islamofóbmi (majú iracionálny strach z islamu).

Ale islam a moslimovia nie sú rasa a ani islam ani moslimovia nie sú neznámi, keďže väčšina z nás sa s nimi stretáva alebo o nich číta takmer každý deň. A skutočne nie je nič iracionálne na strachu z islamu, keďže islamské sväté spisy hovoria, že moslimovia majú povinnosť potláčať či zabíjať všetkých nemosilmov a šíriť svoju vieru akýmikoľvek prostriedkami.

Čo islam a mnohí moslimovia taktiež robia, s láskavou pomocou všetkých ľudí, politikov a médií, ktoré sa nevyjadrujú proti islamu, šaríi a moslimskej imigrácii.

Nazývaním ľudí rasistami alebo ich diagnostikovaním sa politicky korektní milovníci multikultúry pokúšajú definovať kritikov islamu ako dysfunkčných ľudí alebo neurotikov. Ale to nie sme.

Proponenti islamu, šaríe a moslimskej imigrácie sú však skutočnými obeťami efektu prizerajúceho sa a pluralitnej ignorancie. A z dôvodu o bezpečnosť mnohí z nich nasledujú súčasné trendy a názory svojich rovesníkov na to, čo definuje „dobrých ľudí“.

Neexistuje dôvod báť sa takých intelektuálne slabých ľudí. Tak si len otvorte ústa a povedzte, čo si myslíte. Nie ste šialený, zlý či neurotik. Skôr naopak.

Vzhľadom k vyššie uvedeným sociálno-psychologickým teóriám je mojím záverom, že my, kritici islamu, sme lepšie informovaní a máme viac sebavedomia než mnohí ľudia, ktorým chýbajú vedomosti, odvaha a osobná autenticita, aby hovorili o očividných problémoch.

Nicolai Sennels je psychológ a autor knihy „Medzi kriminálnymi moslimami: Psychológova skúsenosť s municipalitou Copenhagen“.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Gates of Vienna

O ::prop

12 komentárov

  1. Skončíme jako na západě? Cenzura běží v Evropě na plné obrátky. Nejhůř je na tom Švédsko, tam vám hrozí vězení za to, že upozorníte, že migranti močí a kálí na ulici. V Británii skončíte ve vězení za nenávistný tweet. V Německu za to, že přirovnáváte islám k nacizmu. Návic tam postafili centrum které zastýxká za hate speech. V německu facebook musi sledovat a mazat příspěvky – má to nařízené od vlády. Snad takhle nedopadneme v Česku.
    http://www.epshark.cz/clanek/118/novodoba-totalita-na-zapade

    • No ani Slovensko nie je výnimkou, a tak práve včera 10.5.2018 zasahovala NAKA (alias ideopolícia) proti ľuďom kvôli ich názorom. Nie za to, že rozkradli z našich daní stámilióny Eur, nie za to, že niekoho zabili, či olúpili, ale proste za ich názor. Je to možno také klišovité, ale skutočne to začína pripomínať 50. roky minulého storočia. My s tým máme svoje skúsenosti, ale že sa tak deje aj v takom Švédsku, to už je tragédia. Jednoznačne v Európe niečo hnije. O Slovensku ani nemá zmysel niečo hovoriť.

      • Mám desaťročia svoje názory. Za tie roky som sa naučil vidieť v tomto smere do ľudí, nie konieckoncov až tak ťažké vidieť, kto toho koľko v danom smere vie, ako je nastavený..

        Od začiatku som na internete. Job mi poskytol spojenie a aj dosť voľného času, aby som ho mohol použiť. Zo začiatku bolo na webe samozrejme málo ľudí, často špecifické zamestnania, nehľadal a nečakal som tam nejaké politické porozumenie.

        Postupne sa ale web rozširoval. Politické debaty boli v tých rokoch ostré. Otvorené, aj za aj proti. Stále sa objavovali zaujímaví ľudia, na oboch stranách. Stále sa dalo predpokladať a dúfať, že hlavná časť nespokojnej väčšiny na webe zatiaľ nie je.

        Dnes už tam je – všetci sú na webe. Tieto naše webové portály sú zaujímavé ani nie tým, čo sa im podarilo šíriť, ale ešte viac tým, čo sa im o ľuďoch podarilo zistiť. Premleli sa nimi proste už všetci ľudia, všetky možné typy, aké v našej komunite jestvujú (píšeme po slovensky, teda na Slovensku). UŽ NIE JE ČO OBJAVIŤ.

        A to je všetko. Nepoviem, že je to tragické. Je to také, ako sa dalo tušiť. Neprekvapuje, že jestvujú sionisti, syntetickí židia a ich sluhovia, že jestvuje NAKA a banda politikov. To bolo jasné, to sme práve hovorili, že je tu skrytá obluda. Blbé je ale to, že aj tí, čo by masovo mali niečo konať, sú naozaj len ako banda dezorientovaných baranov. Nepoučiteľní, prvoplánovo reagujúci, žerúci sa navzájom namiesto aby pohrýzli skutočnú škodnú. A v podstate dosť zbabelí.

        Takto sme teda vlastne zoskenovali celý národ. Má naozaj cenu sa v tom ďalej hrabať? Dá sa ešte niečo zaujímavé či užitočné objaviť?

        A má zmysel skúšať to prevariť na inú kvalitu? V prirode sa predsa nič nedeje bez kauzálneho zdroja, zázraky sa nedejú. Slová na webe nestačia na to, aby trvalo zmenili ich zmýšlanie, ktoré bolo dlhodobo a je doteraz denne deformované sračkometmi. Vysvetlíš to jednému, a o pár dní príde znova s tým istým. Sysifos je proti tomu nič 🙂

        Prirodzene, proces ozdravovanie pokračuje, to áno, ono sa to hýbe, dozrieva. smeruje tam, kam má. On tam ten proces dospeje, keď dozreje čas. Ale už to niet čím a kým urýchliť, nie je už v dosahu žiadne korenie, žiaden kvas, žiaden podnet ani skrytý talent. Len more skoro rovnakých hláv. Blablbla, blabla, bla bla bla …

        Odkedy sa na webe, aj vďaka nám, odkryla celá populácia, začala to byť triviálna šedá nuda. Nálezisko je už očividne celé vyťažené, nemožno čakať nič nové, nič výrazné. Drahé kamene spočítateľné na prstoch ruky.

        • Dnes sa za odvahu považuje aj vyslovenie vlastného názoru. Máš pravdu v tom, keď hovoríš, že sa to dalo čakať. Ja to však za tragédiu považujem. Najmä ak my dvaja vieme, že bolo aj inak (v 90. rokoch).

          Nálezisko nie je vyťažené. Len je v ňom kopa hlušiny. Zmenil sa pomer. Najhoršie je, že dnes majú mnohí veľký problém rozoznať skutočné zlato od mačacieho. Ak to vôbec dokážu.

          Ďalším problémom je, že mnohí, ktorí aj dačo vedia (ale aj tí, čo nevedia, viď napr. „intelektuálnu špičku“ z mondé cocotique), nechcú ľudí učiť a vysvetľovať, ale iba poučovať. S hanbou musím sebakriticky priznať, že tomuto nešváru sa nedokážem vyhnúť ani ja.

  2. “…., keďže islamské sväté spisy hovoria, že moslimovia majú povinnosť potláčať či zabíjať všetkých nemosilmov a šíriť svoju vieru akýmikoľvek prostriedkami”.
    …..toto tvrdenie som čítal už nohokrát na stránkach rôznych weboch, v mnoho článkoch a pojednaní, ale na moju žiadosť, ktorú som mnohokrát opakoval “over and over”, aby autori udali kapitolu a verše Koránu, kde sa toto píše, nikdy som nedostal odpoveď. Preto mám ťažkosti v diskuzii (dvaja moji oční lekári, uznávaní špecialisti s ú muslimi) s moslimami, take niečo, ako tvrdí aj autor v tomto článku preukzateľne dokázať. A študovať celý Korán, na to už nemám zrak.
    * * *
    “V Německu za to, že přirovnáváte islám k nacizmu”.
    ….ano za takéto tvrdenie každý, kto to čo len potichu naznačí, patrí za mreže….”

    • Aj prop aj ja som vám citoval príslušný verš Koránu, ak sa nemýlim. Je to povestný verš 9:5: A až uplynou posvátné měsíce, pak zabíjejte modloslužebníky, kdekoliv je najdete, zajímejte je, obléhejte je a chystejte proti nim všemožné nástrahy! Jestliže se však kajícně obrátí, budou dodržovat modlitbu a dávat almužnu, nechte je jít cestou jejich, vždyť Bůh je věru odpouštějící, slitovný.

      • „modloslužebníky“ – toto je termín maximálne problematický, museli by sme ovládať historiu tohto termínu v arabčine aby sme si ho mohli vyložiť správne. My rozlišujeme okrem modloslužobníkov (sem pre západných kresťanov patria aj ctitelia ikon) a služobníkov mamony, satana a podobne …. .

        • Nie, nie je problematický. Myslia sa ním tí, ktorí pridružujú k Aláhovi iné modly a bohov. Takže je to označenie pre všetkých nemoslimov.

    • Hm, takže Ty bys rád zavíral lidi za jejich názor? Pěkné, moc pěkné!

    • 2:191 Zabíjejte je všude, kde je dostihnete, a vyžeňte je z míst, odkud oni vás vyhnali, vždyť svádění od víry je horší než zabití. Avšak nebojujte s nimi poblíže Mešity posvátné, dokud oni s vámi zde nezačnou bojovat. Jestliže však vás tam napadnou, zabte je – taková je odměna nevěřících!
      4:89 A přáli by si, abyste se stali nevěřícími, jako jsou oni, a abyste byli stejní. Neberte si mezi nimi přátele, dokud se nevystěhují na stezku Boží! A jestliže se obrátí zády, pak je chyťte a zabte, kdekoliv je naleznete! A neberte si z nich ani přátele, ani pomocníky
      8:12 A hle, Pán tvůj vnukl andělům: „Jsem s vámi, podpořte tedy ty, kdož uvěřili! Já vrhnu do srdcí těch, kdož nevěří, hrůzu a vy bijte je po šíjích a bijte je po všech prstech!“
      8:50 Kéž bys mohl vidět, až andělé odvolají ty, kdož byli nevěřící, a budou je bít po tvářích a po zádech volajíce: „Okuste nyní trestu spalujícího

  3. Ich úloha je ťažká, podobne ako v armáde každá ideová nediscplinovanosť, musí byť potrestaná – inak by stratili kontrolu nad väčšinou, o tom bol prípad Malinová, exemplárne potrestať človeka z davu … . Avšak problém nastáva ak sa už nejaká skupina angažuje v niečom, tak potom hrozí, že im dáte mučeníka a toho sa boja vytvoriť, lebo ex post ich výde velmi draho, preto budú vytŕčajúcich ľudí kriminalizovať a mediálne mrzačiť. KGB mala takú metódu, ktorá spočívala v tom, že vytipovanú záujmovú osobu takzvaná „šeptanda“ začala v jej okolí osočovať a ohovárať. Neskôr, vďaka týmto šumom, závadová osoba, ak už sama o sebe nespáchala samovraždu, pomaly sa sama pýtala do väzenia, alebo do gulagu, nakoľko v sociálnych vzťahoch bola marginalizovaná. Dnes si napríklad nejaký pisálek si spravil na Djokovičovi a jeho diéte kariéru, technicky žalovateľný nie je a text mu vyšiel.

  4. Autor úplně pominul rozhodující úlohu propagandy, zaměřenou na většinu ve společnosti – v té převažují ovce, nemyslící konzumenti zpráv. Na to si elity uplácejí (korumpují) pracovníky médií. Dále z našich peněz platí neziskovky (případně přispějí Soroš a norské fondy), které propagují zlo. Není to žádná novinka, už v 80. letech mě na to upozornil přítel Walter, co se v té době konečně přestěhoval do NSR. Při svých návštěvách v Česku (jeho česká manželka zde měla rodiče) nám jednak líčil, jak je to na Západě báječné, nicméně se jednou zmínil, že nám závidí tu svobodu projevu, co máme. Jak vysvětlil, v Česku si v hospodě víceméně můžeme říkat co chceme, protože StB jde jen po chystaných akcích odporu a tak, nějaké kecy o tom, že Husák je vůl pouze eviduje. V Německu se málem dostal (v r. 84) do kriminálu za to, že rozbil hubu nějakému tureckému mladíkovi, který mu v U-Bahnu osahával manželku a měl u toho sprosté kecy. Problém prý nebyl v tom, že mu dal do řepy, ale v tom, že to doprovodil „rasistickými“ (nekorektními, jak mu vysvětlili na stanici) větami. Neznaje ještě dobře poměry, dovolil si i na stanici pronášet velmi rozhořčené výroky na adresu přičmoudlých povalečů, po nichž museli strážníky omejvat. Už jenom to by prý stačilo na kriminál. Pak se přihlédlo k tomu, že je v Německu krátce, je zkažen komunistických režimem a tak neví, co je a není správné. Proto jej pouze důrazně napomenuli a po dvou dnech propustili, když mu důkladně vysvětlili, co je a není korektní a jaké jsou za to pálky. To vše ještě před pádem komunismu.
    Autor si udělal takové pěkné slohové cvičení, aby ukázal, jaký je psycholog. S realitou se to potkává jen vzdáleně.

Pridaj komentár