Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Psychológia náboženského presvedčenia

Psychológia náboženského presvedčenia

Učenci a výskumníci sa v priebehu histórie pokúšali identifikovať kľúčový dôvod, prečo ľudí priťahuje náboženstvo.

Niektorí hovoria, že ľudia vyhľadávajú náboženstvo, aby sa vyrovnali so strachom zo smrti, iní ho nazývajú základom morálky a hojne sa vyskytujú aj rôzne iné teórie.

Psychológ, ktorý študuje ľudskú motiváciu viac ako 20 rokov v novej knihe naznačuje, že všetky tieto teórie sú príliš obmedzené. Náboženstvo, ako tvrdí, priťahuje nasledovníkov, pretože uspokojuje všetkých 16 základných ľudských túžob, ktoré ľudia zdieľajú.

„Nie je to len o strachu zo smrti. Náboženstvo by nedosiahlo masovú akceptáciu, ak by naplnilo len jednu alebo dve základné túžby,“ povedal Steven Reiss, emeritný profesor psychológie na Ohio State University a autor knihy „16 snáh o Boha“ (Mercer University Press, 2015).

„Ľudia sú k náboženstvu priťahovaní, pretože veriacim poskytuje príležitosť uspokojiť všetky základné túžby, znova a znova. Náboženstvo nemôžete zhustiť na jednu podstatu.“

Reissova teória o tom, čo priťahuje ľudí k náboženstvu, je založená na jeho výskume motivácie z deväťdesiatych rokov. On a jeho kolegovia urobili prieskum medzi tisíckami ľudí a požiadali ich o ohodnotenie miery, do akej prijímajú stovky rôznych možných cieľov.

Na konci výskumníci identifikovali 16 základných túžob, ktoré všetci zdieľame: prijatie, zvedavosť, jedenie, rodina, česť, idealizmus, nezávislosť, poriadok, fyzická aktivita, moc, láska, spása, sociálny kontakt, postavenie, pokoj a pomsta.

Reiss potom vyvinul dotazník, nazvaný Reissov motivačný profil, ktorý meria, ako veľmi si ľudia vážia každý z týchto 16 cieľov. Tento dotazník vyplnilo už viac ako 100 000 ľudí. Výskum je opísaný v Reissovej knihe „Kto som? 16 základných túžob, ktoré motivujú naše činy a definujú naše osobnosti“.

„Všetci zdieľame tých istých 16 cieľov, ale odlišujeme sa tým, ako veľmi si každý z nich vážime,“ povedal Reiss.

„To, ako veľmi si jedinec váži každú z týchto 16 túžob úzko súvisí s tým, čo sa mu na náboženstve páči a nepáči.“

Kľúčovým bodom je, že každá z 16 túžob motivuje osobnostné protiklady a všetky tieto protiklady musia nájsť domov v úspešnom náboženstve, povedal Reiss.

Napríklad, je tu túžba po sociálnom kontakte. „Náboženstvo musí apelovať na introvertov aj extrovertov,“ povedal Reiss. Pre extrovertov náboženstvo ponúka festivaly a učí, že Boh žehná priateľstvu. Pre introvertov náboženstvo pobáda k meditácii a súkromným útočiskám a učí, že Boh žehná samote.

Náboženstvo si dokonca nachádza cestu k tomu, ako sa vyrovnať s túžbou po pomste, povedal Reiss. Kým niektoré náboženstvá kážu o Bohu mieru a pobádajú nasledovníkov, aby „nastavili druhé líce,“ je tu tiež druhá strana: hnev Boží a sväté vojny.

„Náboženstvo priťahuje všetky druhy, vrátane mierotvorcov a tých, ktorí chcú pomstychtivého Boha.“

Všetky náboženské presvedčenia a praktiky sú navrhnuté na to, aby uspokojili jednu alebo viac z týchto 16 túžob, vysvetlil Reiss.

Napríklad, náboženské rituály naplňujú túžbu po poriadku. Náboženské učenia o spáse a odpustení využívajú výhodu základnej ľudskej potreby po prijatí. Sľuby o posmrtnom živote sú navrhnuté na to, aby pomohli ľuďom dosiahnuť pokoj.

A čo ateizmus? Hoci všetci ľudia potrebujú naplnenie tých istých základných túžob, nie každý sa obráti na náboženstvo, aby ich uspokojil, povedal Reiss. Sekulárna spoločnosť ponúka alternatívy na naplnenie všetkých základných túžob.

„Náboženstvo súťaží so sekulárnou spoločnosťou o uspokojenie týchto 16 potrieb a môže získať alebo stratiť popularitu podľa toho, ako dobre ľudia veria tomu, že ich naplní v porovnaní so sekulárnou spoločnosťou,“ povedal Reiss.

Jedna zo základných túžob – nezávislosť – môže rozdeliť náboženských a nenáboženských ľudí. V štúdii zverejnenej v roku 2000 Reiss zistil, že náboženskí ľudia (štúdia zahrňovala hlavne kresťanov) vyjadrili silnú túžbu po previazanosti s ostatnými. Tí, ktorí neboli náboženskí, však ukázali silnejšiu túžbu po sebestačnosti a nezávislosti.

Ako hovorí Reiss, výhodou jeho teórie je, že na rozdiel od mnohých iných teórií o náboženstve sa dá vedecky testovať.

„V knihe „16 snáh o Boha“ pojednávam o mystickom osobnostnom type – druhu osoby, ktorá by pravdepodobne našla hodnotu a zmysel v mystických zážitkoch a bola by z toho dôvodu priťahovaná k náboženstvu,“ povedal.

„Môžeme testovať a zistiť, či skutočne existuje mystický osobnostný typ.“

Hoci nám teória môže povedať veľa o typoch ľudí, ktorých priťahuje náboženstvo a rôzne náboženské zážitky, nemôže nám povedať nič o pravde o náboženských presvedčeniach, povedal Reiss.

„Nepokúšam sa odpovedať na teologické otázky o existencii a povahe Boha,“ povedal Reiss. „Na čo sa pokúšam odpovedať je povaha toho, prečo ľudia prijímajú náboženstvo a Boha.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: phys.org

O ::prop

9 komentárov

  1. Pozoruhodná kategorizácia, veľmi pochybná. Motivácia v šak nie je až tak zaujímavá – ak vôbec nejaká existuje – ako perfídna “výroba veriacich”, či už kresťanov, muslimov, židov a iých.
    Skúsme vychovať dieťa tak, aby od narodenia nikdy nepočulo o žiadnom náboženstve, nebolo nikdy žiadnym ovlivňované a uvidíme, či bude pociťovať potrebu nejakého náboženstva.

    Výroba kresťanov….
    Rodičia kresťanských rodín, po narodení dieťaťa, jednoducho vykonajú na diieťati pohanský rituál, ktorému hovoria “svätý krst” – bez akéhokoľvek súhlasu dieťaťa či kresťanom chce byť, alebo nie – a máme o jedného kresťana viac.
    A začína celoživotné klamanie (doma, v škole, v kostole atď.), ktorému sa musí podriadiť a vo väčšine prípadov zapríčiňuje, ako všetky náboženstvá mentálne poruchy.

    Výroba židov….
    Rodičia židovských rodín, tak isto majú system na ‘výrobu’ židov, bez opýtania diaťaťa, či židom chce byť, alebo nie.
    Po narodení ho jednoducho ich nehumánnym rituálon “obriezky” určia byť židom. A zase, začína výchova klamstvami – ktorej sa musí podriadiť – o jedinej Pravde Torah-u, o ich vyvolenosti bohom, nadradenosti nad všetkými ostatnými, o ‘jedinom’ bohovi Jahweh (že mal aj ženu, tak uctievanú bohyňu ako on sám, mu nikdy neprezradia a celý život ani o nej nevie), atď.

    Výroba Muslimov….
    Rodičia Islamskej rodiny, tak isto, obriezka a klamstvá o ‘jedinom’ bohu, spoločnom s kresťanstvom a židovstvom, – Allah, Muhammad a jeho “zjavenia”, Mekka, Medina, Dome of Rock a iné nezmysly hraničiace až s fanatizmom, ktoré im zaručujú členstvo v ich organizácii.

    Výroba Mormonov….
    Rodičia Mormonských rodín, samozrejme majú zas svoj systém, ako urobiť svoje deti Mormonmi. Ich klamstvá o J.Smithovi (a jeho kumpánovi v zločine, O.Cowdery), jeho “zlaté platne”, ktoré vraj našiel potom, ako mu v ďalšom, už asi v treťom či štvrtom zjavení bolo prezradené, kde ich nájde, o jeho zjaveniach dvoch osobností (boh Otec a Ježiš, ktorí mu povedali, že všetky existujúce náboženstvá sú falošné), jeho neskoršie zjavenie “anjela” Moroniho, atď. im zaručujú ďalších veriacich.

    Náboženstvám môže skutočne veriť len mentálne narušený nešťastník.

    • Mentálne narušený nešťastník?

      Vyjadruješ to moc tvrdo, Sitra.
      Ale súhlasím s Tebou, že tie definície, ako ich opisuje článok, veci len zatemnujú a pletú. Je to ovela presnejšie tak, ako to naznačuješ Ty – reálne náboženstvá, tak, ako ich poznáme zo súčasnosti a histórie, sú metodikou na ovládanie más, na vytváranie poslušnej spoločnosti.
      Tak, ako sa pri chove nejakých vtákov pristrihujú a mrzačia ich krídla, taký proces sa vykonáva s myslou detí, ktoré sa rodia do otrockej spoločnosti chaldejského typu.

      Čiže hlavný dôvod, prečo sú podobné knihy a štúdie vo svojom pokuse o výkľad „náboženstva“ neúspešné je ten, že si na začiatku nevyjasnia:
      1. idú anaýzovať samotné lietanie, jeho techniku, možnosti a prínosy.
      alebo
      2.idú analyzovať proces strihania krídel (a aké to má „výhody“ pre spoločnosť).

      To je základný rozdiel, lebo tie dve veci sú protikladné a keď sa pri analýze pletú (a oni sa takmer vždy doteraz pletú), vzniká z toho ten chaos, ktorý bráni si v tom urobiť jasno.

      Keďže reálne náboženstvo sa týka „krídiel“, mnohí, napríklad aj táto recenzovaná kniha, tvrdia, že náboženstvo je o základnej potrebe človeka po „lietaní“. Tak to ale nie je, lebo ono je práve iba o technike toho, ako „lietaniu“ zabrániť. Je o tom, ako vytvoriť klamný dojem, že človek lietal, BEZ toho, aby lietal naozaj (podobnosť s Platónovým modelom o jaskyni vôbec nie náhodná) Je to veľmi smutný príbeh klamania a mrzačenia miliónov a miliónov ľudí.

      Ťažko ich ale presvedčíte, pretože ľudia milujú a naozaj potrebujú „lietanie“ a majú obavu, že keď im hovoríte pravdu o náboženstve, o ich ilúziach, že im beriete ich lietanie a že zvyšok života majú prežiť v bahne na zemi. A to odmietajú, ich mysel sa prirodzene bráni takému smeru vývoja situácie.

      Na to, aby sa ľudia dostali z otroctva náboženstiev, im treba v prvom rade reálne oslobodiť krídla aby skúsili naozaj lietať. To ich presvedčí. Akékoľvek kázania o „ateizme“, teda o triezvom ale skromnom a úbohom chodeni v prachu zeme, sú preto kontraproduktívne.
      Najlepší začiatok toho procesu je dohoda. Dohoda ako s dorastencami – aby pochopii, že doteraz boli v kine, ale že raz príde chvíla, keď budú musieť odisť zo šera kina do reality a že realita je na rozdeil od plochého náboženského filmu naozaj viacrozmerná, ovela bohatšia, farebnejšia, mnohovrstevná a hlavne nekonečná.
      O to všetko obete náboženstva doteraz prichádzajú.

    • Mentálne narušený nešťastník?

      Vyjadruješ to moc tvrdo, Sitra.
      Ale súhlasím s Tebou, že tie definície, ako ich opisuje článok, veci len zatemnujú a pletú. Je to ovela presnejšie tak, ako to naznačuješ Ty – reálne náboženstvá, tak, ako ich poznáme zo súčasnosti a histórie, sú metodikou na ovládanie más, na vytváranie poslušnej spoločnosti.
      Tak, ako sa pri chove nejakých vtákov pristrihujú a mrzačia ich krídla, taký proces sa vykonáva s myslou detí, ktoré sa rodia do otrockej spoločnosti chaldejského typu.

      Čiže hlavný dôvod, prečo sú podobné knihy a štúdie vo svojom pokuse o výkľad „náboženstva“ neúspešné je ten, že si na začiatku nevyjasnia:
      1. idú anaýzovať samotné lietanie, jeho techniku, možnosti a prínosy.
      alebo
      2.idú analyzovať proces strihania krídel (a aké to má „výhody“ pre spoločnosť).

      To je základný rozdiel, lebo tie dve veci sú protikladné a keď sa pri analýze pletú (a oni sa takmer vždy doteraz pletú), vzniká z toho ten chaos, ktorý bráni si v tom urobiť jasno.

      Keďže reálne náboženstvo sa týka „krídiel“, mnohí, napríklad aj táto recenzovaná kniha, tvrdia, že náboženstvo je o základnej potrebe človeka po „lietaní“. Tak to ale nie je, lebo ono je práve iba o technike toho, ako „lietaniu“ zabrániť. Je o tom, ako vytvoriť klamný dojem, že človek lietal, BEZ toho, aby lietal naozaj (podobnosť s Platónovým modelom o jaskyni vôbec nie náhodná) Je to veľmi smutný príbeh klamania a mrzačenia miliónov a miliónov ľudí.

      Ťažko ich ale presvedčíte, pretože ľudia milujú a naozaj potrebujú „lietanie“ a majú obavu, že keď im hovoríte pravdu o náboženstve, o ich ilúziach, že im beriete ich lietanie a že zvyšok života majú prežiť v bahne na zemi. A to odmietajú, ich mysel sa prirodzene bráni takému smeru vývoja situácie.

      Na to, aby sa ľudia dostali z otroctva náboženstiev, im treba v prvom rade reálne oslobodiť krídla aby skúsili naozaj lietať. To ich presvedčí. Akékoľvek kázania o „ateizme“, teda o triezvom ale skromnom a úbohom chodeni v prachu zeme, sú preto kontraproduktívne.
      Najlepší začiatok toho procesu je dohoda. Dohoda ako s dorastencami – aby pochopii, že doteraz boli v kine, ale že raz príde chvíla, keď budú musieť odisť zo šera kina do reality a že realita je na rozdeil od plochého náboženského filmu naozaj viacrozmerná, ovela bohatšia, farebnejšia, mnohovrstevná a hlavne nekonečná.
      O to všetko obete náboženstva doteraz prichádzajú.

    • Christian Freeman

      „Výroba kresťanov….
      Rodičia kresťanských rodín, po narodení dieťaťa, jednoducho vykonajú na diieťati pohanský rituál, ktorému hovoria “svätý krst” – bez akéhokoľvek súhlasu dieťaťa či kresťanom chce byť, alebo nie – a máme o jedného kresťana viac.“

      Myslím, že človek, ktorý nevie rozlíšiť katolíkov a pravoslávnych od iných (lebo krst nemluvniat majú, tuším, iba tieto 2 menované inštitúcie), by sa k téme veľmi ozývať nemal, pretože buď zámerne zamlčuje/prekrúca fakty, prípadne ich vôbec nepozná. Takže stručne – nie, Sitra, nie všetky kresťanské cirkvi krstia nemluvňatá, väčšina kresťanov si svoju vieru vyberá sama. Snáď sme sa rozumeli…
      Vieš, Sitra, to nie je o tom, že čítam milé knižky o slobodomurároch…

    • Dokáž, že neexistuje. Nemôžeš ani milovať, lebo pre nevercov je láska iba chémia. A zmysel života? Iba napĺňanie životných potrieb a rozkoší. Po čase si človek uvedomí, že bez Boha by nič nemalo zmysel a cenu, ani naše milované deti. Pochválený buď Ježiš Kristus.

      • Nikdy sa nedokazuje, že niečo neexistuje. Vy by ste mal byť schopný dokázať opak.

      • Aman Againsttime

        „Dokáž, že neexistuje!“

        Uf, je to fakt už nuda. Kedy už konečne pochopíte, že dôkazné bremeno je na vašej strane?

        Ale pokiaľ ide o túto tému celkom sa mi páči vysvetlenie indického guru Osha (viem, je to celkom kontroverzná a rozporuplná postavička – aspoň teda z môjho pohľadu – ale niektoré jeho myšlienky sú naozaj dobré). Hovorme teda radšej o božskosti než o Bohu: https://www.youtube.com/watch?v=31WdaBusl2Q

  2. Súhlasím, výstižne vyjadrené, úetredná myšlienka – “obstriháme im krídla nie preto, aby sa im lepšie liatalo, ale aby nelietali vôbec”.
    Neviem však, prečo sa Vám zdá slovo ‘nešťastník’ tvrdé?
    Pretože som v mojom živote poznal a poznám mnoho vzdelaných ľudí, ľudí s akademickými tiulami – ale mnohí z nich, pre mňa nepochopioteľné, stále veriaci – nerád by som použil pre ich označenie slovo hlupák, (hlupáci, hlúpi), ktoré slová považujem za netaktné, dokonca urážajúce a ktoré aj v mojich komentároch používam veľmi zriedka, obyčajne len keď ma niekdo skutočne vyhodí z rovnováhy, alebo dokonca urazí. Preto som volil slovo “nešťastníci”.
    Avšak podívajme san a to trochu zo stránky filozofickej, z úhla ich pohľadu, samozrejme nešťastne nesprávneho.
    Oni sú vlastne šťastní, lebo oni veria, že pre nich je to jasne určené – ich cesta po smrti je priamočiara, rovno do neba, kde zasadnú vedľa ich boha a to “po jeho pravici”! Samozrejme ale, to im nikdo nikdy nepovedal, ani ich biblia, že to miesto je určené len pre vyznávačov iného náboženstva, náboženstva židovského! (i keď z neho sú oni vlastne odštiepená sekta). Ale pre nich, ako gójimov, (zvieratá), je miesto len v pekle.
    Memeto mori!
    Nešťastníci sme asi určitým spôsobom my, neveriaci týchto kadejakých bludov, lebo my vieme, čo sa stane ‘potom’ , oni nie. Oni nevedia, lebo neveria, že po smrti tam nie je nič z toho čo im bolo klamne, doslovne zločinne sľubované po celý ich život. Oni nevedia to, čo vieme my, že oni tak isto ako my, po vydýchnutí posledného dychu, vystúpime, ako cez otvorené dvere na balkón do prázdna, do Vesmíru, odkiaľ sme prišli.
    Že sú nešťastníci? Ich viera je niečo tak absurdného, že za iných ani nemôžu byť považovaní.
    Čítajme:
    Keď sa Rímu podarilo podmaniť si protestantstvo a dostať ho presne tam, kde ho pápežstvo chcelo mať, zahájil ťaženie za nové uchopenie svetovládnej moci. V roku 1864 pápež Pius IX. prehlásil slobodu za šialenosť, priznáva cirkvi stále ešte donucovacie právo, podľa ktorého boli kacíri inokedy popravení a označuje rovnoprávnosť kresťanských vyznaní za blud, ktorý si zasluhuje zatratenie.

    V roku 1869 pápež Pius IX. zvolal 1. Vatikánsky koncil a na ňom vyhlásil dogmu o zvrchovanej moci rímskeho pontifa. Dogma bola za podpory jezuitov prijatá a pápež bol koncilom vyhlásený ako “zvrchovaný vládca celého sveta”.

    Tým v podstate cirkev nadviazala na dogmu z prelomu 12. a 13. storočia, keď pápež Inocent III. vyhlásil dogmu, že “Rímsky pápež nezaujíma len miesto človeka, ale aj pravého Boha na tejto Zemi. … Pápež je korunovaný trojitou korunou – ako kráľ neba, zeme a pekla. … Všetky mená, ktoré Písmo sväté pripisuje Kristovi, skrz ktoré je On hlavou cirkvi, tie samé mená sú použité pre pápeža. … Ty si pastier, ty si lekár, ty si riaditeľ, ty si vinár; konečne, ty si Boh na Zemi”. Cirkev tiež nadviazala na dogmu z prelomu 13. a 14. storočia. Vtedy pápež Bonifác VIII vydal bulu UNAM SANCTAM, v ktorej hovorí: “Rímsky pápež je sudcom všetkých ľudí, ale on nemôže byť súdený nikým.” O kúsok ďalej sa píše: “Každý, kto chce získať spasenie, musí sa podriadiť rímskemu pápežovi”. A ďalej v texte pápež hovorí: “Pokiaľ je reč o Kristovi musí to byť potvrdené ešte mnou. … Ja mám autoritu Kráľa kráľov, som nad všetkými, takže Boh sám a ja, Zástupca Boží, tvoríme jednotu. A ja som schopný urobiť všetko, čo môže urobiť Boh”. A potom hovorí: “A preto som Boh”.

    Tento pápežský výrok, v ktorom v podstate hovorí: “Ja som to isté čo Boh” nebol nikdy žiadnym pápežom odvolaný. Nebol tiež nikdy zrušený ani spochybnený žiadny z predchádzajúcich výrokov. Bula Unam Sanctam ako aj ďalšie, ktoré pojednávajú o tejto téme, sú plne platné a záväzné dodnes !
    A toto je náboženstvo?
    * * *
    “Vieš, Sitra, to nie je o tom, že čítam milé knižky o slobodomurároch…”
    Už dávno som napísal, že na Vás nebudem reagovať….ale nedá mi, jednoducho asi preto, lebo i keď viem, že ste veriaci ‘nešťastník’, nemám Vás za hlupáka…i keď stále si neuvedomujete, že by ste nemal tykať človeku, ktorý je od Vás starší možno o 60 rokov, i keď ste mi už raz napísal, že to je vlastne vyjadrenie Vášho pohŕdania mnou…ako nízko ma uznávate…jedna z tých ‘dobrých kresťanských vlastností…’
    Je to Vaše náboženstvo, ktoré Vám dáva vedomie nejakej superiority, nad každým, kdo nezdiela Vaše náboženské presvedčenie?
    Myslíte si, že Váš nick Christian Freeman znamená niečo extra povšimnutia-hodné? Nemám nič proti nemu, je to Váš výber, ale uvedomte si, že Vy nie ste “free man”, Vy ste zajatec nejakej kresťanskej sekty, menom “Watchman’s Teaching Ministries”, vymyslenej nejakým ďalším americkým clownom…

    Vy ma akosi stále chcete označit za nejakého obhájcu slobodomurársta, čo je ďaleko od pravdy. Ja nie som slobodomurár, ani Illuminati. Mne ide o históriu. Už som Vás (ako aj Filipa) žiadal o uvedenie nejakých “slobodomurárskych satanských rituálov”, odpoveď znela, že by som uvedenému aj tak neuveril. Pre mňa je to dôkaz, že žiadnu evienciu nemáte.
    Aké knihy o slobodomurárstve čítate Vy, by bolo zaujímavé premňa len vtedy, keby ste mi povedal niečo z tých kníh o tzv. “hooked X” (teda X s háčkom, mimo iné, pozdrav Temlárov, ak vôbec o tom niečo viete), zachovanie symboliky a tajomstva Kristovej “bloodline”, cez dynastiu Merovingian Templármi, ktoré zachovávanie (tohoto tajomstva) prebralo slobodomurárstvo; nález petroglyfov “hooked X” ako v Európe (Francia), tak aj v Amerike, čo znamená, že Templári boli v Amerike dávno pred Kolumbusom (ktorý teda žadnu Ameriku neobjavil); symboliku čísla ‘13’ a písmena ‘M’ v tomto tajomstve, a teda následne v slobodomurárstve, čo je vlastne tajomstvo Márie Magdalény, ako Kristovej ženy a matky jeho dieťaťa, atď., atď.
    Teda HISTÓRIA, vážený, žiadne “satanské rituály”, je to, čo mňa zaujíma a čomu som veenoval môj celý život, ako ‘hobby’.
    A história je príliš krásne hobby, aby som sa o nej s niekym dohadoval.

Pridaj komentár