Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Psychológia materializmu a prečo nás robí nešťastnými

Psychológia materializmu a prečo nás robí nešťastnými

Viac peňazí, viac problémov? Mohla by to byť pravda. Dnešní Američania v porovnaní s obdobím pred 55 rokmi, vlastnia dvojnásobne viac áut a jedia v reštauráciách dvojnásobne viac na osobu, no nezdá sa, že by boli kvôli tomu šťastnejší. Skôr než rastúcu úroveň pohody vidíme rastúci dlh na kreditnej karte a rastúci počet úschovní na uskladnenie vecí, ktoré chorobne kupujeme.

Konkrétne prázdniny sa stali obdobím, kedy sa konzumná kultúra ukazuje v plnej sile. Čierny piatok, výročná horúčka nákupných zliav po Dni vďakyvzdania, má každý rok za následok mnoho úmrtí a zranení spotrebiteľov pošliapaných davmi v obchodoch a nákupných centrách.

V dojímavom blogu na Huffington Post s názvom „Ak nakupujete v Deň vďakyvzdania, ste súčasťou problému,“ pisateľ Matt Walsh vrhol ostré svetlo na to, čo prázdninové nákupné šialenstvo skutočne hovorí o našej kultúre:

To je celý náš ekonomický systém: kupovať veci. Všetci nakupujte. Nezáleží na tom, čo kupujete. Len nakupujte. Nezáleží na tom, či máte dosť peňazí. Len nakupujte. Celá naša civilizácia sa teraz zakladá na predpoklade, že bez ohľadu na to, čo iné sa stane, všetci budeme pokračovať v nakupovaní množstva a množstva vecí. Kupujte, kupujte, kupujte, kupujte, kupujte. A potom ešte kupujte o trochu viac. Netvorte, nevyrábajte, neobjavujte – len kupujte. Nikdy nešetrite, nikdy neinvestujte, nikdy neobmedzujte výdavky – len kupujte. Kupujte čo nepotrebujete za peniaze, ktoré nemáte … Kupujte tak, ako dýchate – len častejšie.

Do určitej miery sa väčšina z nás zúčastňuje na konzumnej kultúre a váži si materiálne statky, a je to úplne v poriadku. Ale v nadmiere si materializmus môže vyžiadať daň za vašej pohode, vzťahoch a kvalite života. Uvádzame šesť vecí, ktoré by ste mali vedieť o psychológii spotreby – a stratégie, ako sa oslobodiť od materializmu.

Konzumná kultúra môže poškodzovať pohodu jednotlivca

Výskum Americkej psychologickej asociácie naznačuje, že pohoda Američanov sa od 50-tych rokov skôr zmenšila, kým ich spotreba len vzrástla.

„V porovnaní so svojimi starými rodičmi, dnešní mladí dospelí vyrástli s omnoho väčším bohatstvom, trochu menším šťastím a omnoho väčším rizikom depresie a rozmanitou sociálnou patológiou,“ napísal David G. Myers, autor knihy Americký paradox: Duchovný hlad v dobe hojnosti, v článku pre Americkú psychologickú asociáciu. „Naša schopnosť stať sa bohatším v priebehu posledných štyroch desaťročí nebola sprevádzaná jedinou štipkou zvýšenej subjektívnej pohody.“

Viniť môžeme materialistické hodnoty, ktoré konzumné kultúry podporujú. Tí, ktorí sa usilujú o bohatstvo a materiálne statky majú tendenciu byť menej spokojní a zažívajú menej pozitívnych emócií každý deň. Na druhej strane, výskum zistil, že spokojnosť so životom – prekvapenie – súvisí s menším počtom materialistických hodnôt.

Materialistické hodnoty súvisia so správaním typu A

Ste vysoko ambiciózny a súťaživý? Mohlo by to znamenať, že ste tiež viacej materialistický. Austrálsky výskum z 90-tych rokov zistil, že materialistické hodnoty a definície úspechu zakladajúce sa na statkoch zdieľajú spoločnú charakteristiku so správaním typu A, vrátane súťaživosti a agresie. Štúdia z roku 2008 zverejnená v Journal of Pacific Rim Psychology zopakovala zistenie, že túžba zhromažďovať bohatstvo a statky súvisí s vlastnosťami typu A.

Za peniaze si nekúpite šťastie

Beatles múdro poznamenali, že za peniaze si lásku nekúpite, a urobili by sme dobre, keby sme si zapamätali, že za peniaze sa nedá kúpiť ani šťastie. Výskum ukázal, že neexistuje priama korelácia medzi príjmom a šťastím. Keď už sú naše základné potreby uspokojené, bohatstvo príliš nezmení celkovú pohodu a šťastie človeka. A extrémne bohatí ľudia v skutočnosti trpia vyššou mierou depresie.

„Skutočnosť, že dodatočné bohatstvo a spotreba nepomohli ľuďom, aby mali uspokojujúce životy môže byť najveľavravnejším argumentom pre prehodnotenie nášho súčasného prístupu ku spotrebe,“ napísali v roku 2011 autori správy Štát spotreby z Worldwatch Institute.

Niektoré údaje však naznačujú, že by mohla jestvovať súvislosť medzi vyšším príjmom a zvýšenou spokojnosťou so životom. Zdá sa, že to nemusia byť peniaze samotné, ktoré vedú k nespokojnosti, ale skôr nepretržitá snaha o väčšie bohatstvo a viacej statkov, ktorá je spojená s nešťastím.

Materializmus by mohol zruinovať vaše vzťahy

Môžete si za peniaze kúpiť lásku? Ani nie, a podľa štúdie zverejnenej v časopise Journal Of Couple and Marriage Therapy, materializmus je v skutočnosti vo vzájomnom vzťahu s nešťastím v manželstvách. Výskumníci skúmali viac ako 1700 párov a zistili, že tie páry, v ktorých obaja partneri mali vyššiu úroveň materializmu preukazovali nižšiu kvalitu manželstva než páry s menšími hodnotami materializmu. Predchádzajúce štúdie zistili, že študenti s vyššími vonkajšími materialistickými hodnotami majú tendenciu mať vzťahy nižšej kvality a cítiť sa menej spojení s ostatnými.

Materialisti majú tiež menej prosociálnych a empatických vlastností voči ostatným aj voči prostrediu.

Konzumné kultúry môžu plodiť narcistické osobnosti

Niektorí psychológovia naznačujú, že spotrebné kultúry môžu prispievať k rozvoju narcistických osobností a spôsobov správania, „tým, že sústreďujú jednotlivcov na glorifikáciu spotreby,“ napísal psychológ Tim Kasser v článku Vysoká cena materializmu. Narcisti všeobecne konajú s aroganciou a veľmi sa zaoberajú záležitosťami osobnej primeranosti, usilujúc sa o moc a prestíž, aby zakryli pocity vnútornej prázdnoty a nízkej sebaúcty, vysvetľuje Kasser.

„Túžba narcistov po vonkajšom potvrdení dobre zapadá do našej predstavy materialistických hodnôt ako povrchných a zameraných na chválu od ostatných,“ píše. „Takže nebolo prekvapujúce zistiť, že študenti so silnými materialistickými tendenciami mali vysoké skóre v štandardnej miere narcizmu, pričom súhlasili s tvrdeniami ako „Som schopnejší než ostatní ľudia“… „Túžim, aby niekto raz napísal môj životopis.““

Konzum je poháňaný neistotou – a dá sa napraviť vedomým prítomného okamihu

Výskum naznačuje, že materialistické hodnoty sú poháňané neistotou. Štúdia z roku 2002 zverejnená v časopise Psychology and Marketing zistila, že tí, ktorí chronicky pochybovali o sebe a svojej vlastnej sebaúcte, majú tendencie byť materialistickejší.

Konzum – ktorý sa nazýva „moderným náboženstvom“ – má tendenciu využívať túto neistotu a využíva ju na predaj výrobkov.

„V praktickom zmysle, konzum je systém presvedčenia a kultúra, ktorá propaguje spotrebu ako cestu vlastného zlepšenia a zlepšenia sociálneho,“ napísala Stephanie Kaza, profesorka životného prostredia z University of Vermont a praktizujúca budhistka, vo svojom článku pre stránku Tricycle. „Ako dominantná kultúrna sila, konzum poskytuje výrobky na uspokojenie každej nespokojnosti.“

Tak aký je protijed? Uvedomovanie si prítomnosti – sústredené uvedomovanie si súčasnej chvíle, ktoré sa dá pestovať prostredníctvom meditácie a kontemplatívnej metódy – môže byť efektívnou nápravou na prázdni alebo chorobnú spotrebu. Ako to vyjadril beatový pisateľ a americký budhistický mysliteľ Allen Ginsberg v liste novinám Washington Post v roku 1966: „Vlastníte dva krát tak veľa koberčekov ak si dvojnásobne uvedomujete koberček.“

Američania predefinujú úspech za peniaze a moc

Naša kolektívna definícia amerického sna sa pomaly začína meniť od materialistickej ku viac zmysluplnej myšlienke, čo znamená žiť dobrý život. Podľa štúdie LifeTwist z roku 2013 len asi jedna štvrtina Američanov stále verí, že bohatstvo určuje úspech.

„Desiatky zistení prieskumov odrážajú novú americkú predstavu o úspechu, ale snáď ani jedna to nerobí ostrejšie než pocit, že Američania umiestnili „mať dosť peňazí“ na dvadsiate miesto z 22 možných príspevkov k úspešnému životu,“ napísali autori štúdie LifeTwist v tlačovom vyhlásení. „Tento pocit odzrkadľuje stále rastúci trend… že Američania čoraz viac prisudzujú väčšiu prioritu žitiu naplňujúceho života – v ktorom byť bohatý nie je najvýznamnejším faktorom.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Huffington Post

O ::prop

3 komentáre

  1. Článok má dobrý text, takmer ako vždy tu na prope, ale problémom je nadpis. Nadpis je určený ako keby pre stroje. Každý človek, čo si prečíta nadpis si automaticky pomyslí, že mňa sa to netýka, týka sa to iba jedincov, čo sú bohatší ako ja :), :), :). Inak je to opak syndrómu zdochnutej kozy, t.j. keď zdochla mne, tak nahoršie na tom je to, že nezdochla susedovi, ak zdochli kozy nám obom, je to super, lebo sa môžem vytešovať na tej jeho, ale ak zdochla iba jemu, tak je to tiež nič moc, to je potom sused chudáčik a mal b y som mu ponúknuť m lieko zo svojej kozy(avšak iba za predpokladu, že máme normálne, vyrovnané alebo pozitívne vzťahy, ak nie, je to najväčšie žúžo).
    P.S. Prečo ZET niečo nenapíše do komentárov?

    • Čo by som mal napísať? Článok som si vybral, pretože plávame proti prúdu a teda aj proti konzumu, tak som si chcel na tohto novodobého boha posvietiť. Na nete sú aj iné články na túto tému, ale tento mi pripadal najzaujímavejší.

      • Hmmm, veľmi sa mi páči výraz novodobý boh, veľmi, preveľmi, asi z toho malo byť niečo v nadpise. Chcelo by to nejakého teológa, čo by sem kopol zoznam všetkých týchto novodobých náboženstiev. Už som si všimol, že pomaly žiaden časopis sa nezaobíde bez horoskopu a pritom astrológovia ani len nemajú svoju cirkev.

Pridaj komentár