Domov / Hlavná strana / História / Prvá Slovenská republika a americká demokracia

Prvá Slovenská republika a americká demokracia

snem-slovenskej-republikyDnes to je 74 rokov, ako sa uskutočnil dávny sen Slovákov – mať svoj vlastný štát. O tejto udalosti sa mnoho popísalo, menej ale už o tom, čo sa stalo tesne po jej zániku. Akosi zabúdame na utrpenie ľudí, ktorí sa toľko zaslúžili o prvú Slovenskú republiku.

Na Vianoce 1943 povedal americký prezident F. D. Roosevelt nasledovné slová: „Práva každého národa, bez ohľadu na to, či je veľký, alebo malý, sa musia rešpektovať a práve tak obraňovať ako práva každého jednotlivca v našej vlastnej krajine. Názor, že silný môže ovládnuť slabšieho, je názorom nášho nepriateľa, ktorý mi odmietame.“

Ten istý prezident pred rokom, vo februári 1942, podpísal tragický „Executive Order No. 9066“, ktorým všetci Japonci, muži, ženy, starci, deti, prisťahovalci, ale i takí, čo v USA žili už tri či štyri generácie, boli pozbavení občianskych práv, odvlečení do zaisťovacích táborov a tam vystavení neľudskému zaobchádzaniu, ktoré znesie porovnanie s nemeckými koncentračnými tábormi či sovietskymi gulagmi.

Takéto rozporuplné postoje zastáva USA aj v dnešných časoch. Na jednej strane proklamovanie slobody a demokracie, na strane druhej bombardovanie Srbska a novodobý kolonializmus. Lebo ak by USA skutočne ležal na srdci útlak Kosovčanov, už dávno by museli vystúpiť na ochranu tureckých Kurdov, kde výsledkom útlaku sú už desaťtisíce mŕtvych, viac než tri milióny utečencov, ktorých na úteku prenasledujú a odstreľujú turecké helikoptéry. Toto všetko je možné iba vďaka masívnej finančnej, vojenskej a diplomatickej pomoci, ktorú poskytujú USA Turecku.

Američania sa nesprávali inak ani po druhej svetovej vojne. V Rakúsku a Nemecku zriaďovali koncentračné tábory, ktoré nazývali „zaisťovacie“ (Detention Camps). Nezriedka to boli pôvodné, nacistické, koncentračné tábory. Sovieti sa nesprávali o nič lepšie.

Je pozoruhodné, že aj v amerických zaisťovacích táboroch viseli tabuľky s nemeckými nápismi „Kto sa k tomuto drôtu priblíži, bude bez výstrahy zastrelený“ alebo „Za jedného utečenca z tábora zastrelíme desiatich zaistencov!“ Bohužiaľ, aj v amerických táboroch zaistencov mučili hladom, denná stravná dávka bola vo výške 700 – 800 kalórií. Odsudzujeme Hitlera, že zatváral a likvidoval ľudí ako zločincov, bez súdu a rozsudku, len pre ich rasovú alebo politickú príslušnosť. Američania to zopakovali v novej forme. Lenže zločin sa nenapravuje zločinom, to sú potom dva zločiny.

Americkí vojaci pokladali utečencov pred komunizmom za spojencov a podporovateľov nenávideného nacizmu a videli v nich svojich ideologických a politických nepriateľov. Americká vojnová propaganda a americké médiá úmyselne zatvárali oči pred krutovládou Sovietskeho zväzu. Despotický, diktátorský Sovietsky zväz bol pre američanov „náš hrdinský a udatný spojenec“, pred ktorým utekajú len ľudia so zlým svedomím. Voči takýmto ľuďom zaujali postoj vyjadrený barbarským heslom „Beda porazeným!“.

Je známa skutočnosť, že dejiny píšu víťazi. Naše generácie vďaka škole i médiám poznajú všetky zločiny nacistov, ale málo vedia o zločinoch, ktoré popáchali Spojenci. Je len prirodzené, aby aj dnešná mladá, ničím nezaťažená generácia spoznala pravdu.

Bohužiaľ, doterajší obraz slovenských dejín vyzerá tak, akoby sa to kyvadlo na Slovensku kývalo iba na jednu stranu. Nielenže sa na Slovákov jednostranne útočí a zároveň sa im upiera možnosť brániť sa, ale vyčíta sa im, čo všetko komu vykonali: Židom, Čechom, Maďarom, cigánom. Je v poriadku, že sa to deje, ale aj my musíme mať právo opýtať sa, čo tieto skupiny ľudí urobili nám alebo pre nás. Je v záujme pravdy, aby sa dodržal základný princíp spravodlivej hry – nech sa vypočuje aj druhá strana.

Slovákom sa tendenčne vyčítalo, že „rozbili republiku“, že „samostatnosť prijali od Hitlera“. Čo bol pre iné národy vlastenecký čin, to bol v prípade Slovákov zločin. Samostatné rozhodovanie o svojom osude je vrcholnou túžbou každého jednotlivca a každého národa. Ale u nás za to vešali.

Západné mocnosti vydali národy strednej Európy pred vojnou Hitlerovi a po vojne Stalinovi. Od koho sme teda mohli vymáhať našu samostatnosť? Len od toho, kto rozhodoval! My by sme ju radi prijali aj od Spojencov, no títo nielenže nám ju nedávali, ale pomáhali tým, čo nás o ňu obrali. Pritom pri tejto kritike akoby sa zabúdalo, že Hitler, pred ktorým v roku 1939 stála v pozore celá Európa, nie je Hitlerom, ako ho vidíme dnes.

Nie je smutné a pre západné demokracie zahanbujúce, že Hitler pre naše emancipačné snahy ukázal viac porozumenia ako tí, čo pred svetom radi pózujú ako „špecialisti“ na demokraciu?

Nám sa vyčíta, že sme vypovedali a viedli vojnu proti Sovietskemu zväzu. Ale tí istí žalobcovia a kritici mlčia o fakte, že ZSSR bol nebezpečenstvom nielen pre všetky okolité štáty, ale pre celú Európu. Roku 1939 prepadol Poľsko a Fínsko, vojensky zasiahol a okupoval Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Besarábiu a Bukovinu. A to všetko ako lojálny spojenec Hitlerovského Nemecka.

Slováci proti západným spojencom nebojovali, ani nebombardovali spojenecké územie. Ale na druhej strane západní spojenci bombardovali naše mestá a priemyselné závody – Bratislavu, Dubovú, Nové Zámky. Tých letcov, čo páchali tento zločin a boli pritom nemeckými lietadlami alebo protileteckou obranou zostrelení a núdzovo pristáli na našom území, Slováci nielenže nevydali Nemcom, ale v tábore Grínava, kde boli internovaní, im vytvorili podmienky, kde si žili v bezpečí a pohodlí, o akom sa zajatcom v iných štátoch ani nesnívalo. Oni sami priznávali, že to nebol vojenský zajatecký tábor, ale doslova luxus.

A ako sa za to Američania odmenili Slovákom?

Nielenže našim ľuďom neudelili azyl, načo mali podľa medzinárodného práva plný nárok, ale často s nimi zaobchádzali ako so zločincami a potom ich ešte vydali na trestné stíhanie Benešovi.

So slovenskou vládou a s jej prezidentom sa malo zaobchádzať prinajmenej ako s vojnovými zajatcami. No Američania s nimi zaobchádzali tak, akoby ani nešlo o zajatcov, ale o zločincov, pravda, bez toho, aby sa tieto skutočnosti náležite prešetrili a dokázali.Niet takmer dôležitého medzinárodného ustanovenia, upravujúceho zaobchádzanie so zajatcami, ktoré by vo vzťahu k týmto slovenským vládnym činiteľom nebolo porušené. Bol im znemožnený dokonca aj výkon náboženských povinností, požiadavka, ktorá sa i u väzňov bežne rešpektuje.

Vedúcich činiteľov Slovenskej republiky nemohli volať na zodpovednosť, že porušili zásady legality, pretože nebolo zákona, ktorý by ich bol v uvedenom smere a v danom čase k nejakej činnosti alebo nečinnosti zaväzoval. Tu bola porušená stará jurisdikčná zásada „Nullum crimen sine lege“ – Niet trestného činu, ak naň niet zákona.

Od konca druhej svetovej vojny uplynie 68 rokov a my sme sa dozvedali iba o zločinoch nacistov, zatiaľ čo zločiny Spojencov sa nespomínali. A ak, tak iba okrajovo, ba dokonca niekedy vo forme „gavalierskych deliktov“.

Ale všeobecné zásady morálky sú tie isté pre všetkých a všade. Život a smrť majú všade rovnakú hodnotu. Alebo nie?

::prop, www.protiprudu.org

Čítajte viac o neľudskom správaní Spojencov v knihe: Konštantín Čulen – V amerických zaisťovacích táboroch.

O ::prop

13 komentárov

  1. Vážená redakcia,mohli by ste mi vysvetliť tento Váš výrok: „Sovietsky zväz…Roku 1939 prepadol Poľsko a…“. Zaújmalo by ma, že ako ste to mysleli. Či neuznávate hranice stanovené po druhej svetovej vojne, alebo ste si len vzali za vzor Rižský mier ktorý po Poľsko-Sovietskej vojne obe strany konfliktu podpísali? Predstavte si hranice Slovenska po Viedenskej arbitráži. Okupujú snáď podľa toho Slováci Magyarské uzemie? Podľa magyarske iredenty áno. Pre nás sú však dôležité hranice stanovené po II.sv. vojne. Či? Ak týmto ste chceli Sovietsky zväz, konkrétne sovietskeho boľševika zobraziť nielen ako mierotvorcu, ale aj ako agresora, proti čomu nemám námietok so žiadnymi ilúziami, tak to ste si vybrali značne nevydarený príklad.

  2. Čo sa týka napadnutia Fínska Sovietskym zväzom, propagandisticky sa to okecalo niečím takým, čo nazýva ideológia demokratizmu ako „právo na preventívny vojenský úder“, v prípade že sa vláda niektorého štátu cíti byť ohrozená protivníkom. Fínsko a vôbec všetky baltské štáty, aktívne kolaborovali s fašistami, tak ako dnes kolaborujú s demokratmi, čo je pre menej chápavých ideálna praktická ukážka. Okrem toho Sovieti pripojenie Karélie k RSFSR odôvodnili tak, že Karélčania si to výslovne želali. Čiže podobné reči ako v súčasnosti ospravedlnili Anglický demokrati vojenskú agresiu a okupáciu časti Argentínskeho územia – Falklandských ostrovov, k britskému impériu. Dokonca si tentoraz dali tú námahu a usporiadali o tom referendum, čo u demokratov nebýva zvykom. Zvlášť vtedy nie, ak by výsledok referenda svedčil priti nim.

    • Netuším, ako ste mysleli prvú vetu. Pokiaľ ale štýlom, že takmer 200 mil. občanov ZSSR sa obávalo 4 miliónového Fínska, tak to je teda hodne pritiahnuté za vlasy.

      To, či Fínsko kolaborovalo s fašistami – o tom si dovolím silne pochybovať. Neviem o tom, že by vo Fínsku bol jediný taliansky vojak.

      História Karélie je sama o sebe zaujímavá vec. Nemyslím si ale, že by práve fínski komunisti sídliaci v ZSSR mali právo vyhlasovať samostatnú Karéliu, ktorej samostatnosť by nevydržala ani kým by vyschol atrament na zmluve.

      • 1.Vážený osmoza, vysvetlím Vám to na tomto najčerstvejšom príklade ktorý sa prietriasa práve teraz. Je to tak, ako sa v súčasnosti celý svet demokratizmu bojí od nezávislého, zaostalého, hladujúceho, komúnististického, okýptelého severného zvyšku Kórei. Čo sme my a čo sú oni – Komúnisti?. Kto sme my, a kto sú oni? Kde sme my(na úrovni vyspelosti napr. technickej) a kde sú oni? Ak ešte nestačí tak priklad – Vietnam, Juhoslávia, Irak, Líbia, Sýria. A na vrch povestná „čerešnička“: 200 mil. občanov ZSSR ozbrojených palicami a vidlami. Koľko rečí o tom, akí sú Rusi(zámerne použivané namiesto ZSSR) „zaostalí trhani“ ale teraz keď sa to do obrazu agresora nehodí, tak sú i „primitívi z Russka“ nezvládnuteľným problémom. Skôr nechápete(dúfam nie zámerne), než netušíte. Demokrati si nechali patentovať právo na preventívny útok. Sovietsky boľševik k tomuto rozhodnutiu voči Fínsku pristúpil aj bez ich patentu.Príklad Izraela voči moslimským teroristom: Akú armádu má Izrael a ako sú organizovaní teroristi? Veľmi sa Izraelu ale nečudujem, v poslednom čase si teroristi zadovážili kvalitnejšiu výzbroj.
        2. Narážate zrejme na definíciu fašizmu. Hra na slovíčka však na fakte o notorickej kolaborácii baltských štátov o ktorej som sa zmienil tam vyššie, nič nemení.
        3.priznám sa záležitosť Karélie je dosť zaújmavá. Podľa toho aký povyk rusofóbi oklo toho robia, mal som dojem, že si boľševik z toho Fínska „ukrojil“ prinajmenšom polovičku. Až keď som si problém trochu lepšie preštudoval, zostal som v rozpakoch, či sa mám na rusofóboch smiať, alebo plakať nad nimi. Keby to pretriasali ako podrazáctvo celko bežné medzi nami demokratmi, tak by som ani nič nenamietal. O tom kto má právo a kto sa bude vytešovať takzvanej „samostatnosti“ ktorú máš na mysli, sa rozhoduje na iných „vyšších miestach“ a za iným účelom než sa verejnosti predkladá. Ak sa to hodí svetovým politickým hráčom do ich krámu, a kolaborantmi s nimi budú komúnisti v ZSSR, tak sa môžeš aj rozkrájať, bude tak ako sa rozhodli(viď. napr. juhoSrbskú provinciu Kosovo). Ešte aj atrament na tej zmluve Ti bude schnúť dovtedy, dokedy sa „oni“ takto rozhodnú. Ak si napríklad. myslíš, že aj táto „nezávislá“ druhá Slovenská republika je dielom „otcov Slovenského národa“ z lásky k nemu a pre jeho blaho , tak ´Ta úprimne ľutujem.

        • Prepáčte, ale stále vám nerozumiem. Nedokážem pochopiť, či sa zastávate útoku ZSSR na Fínsko, alebo nie. Nerozumiem, prečo mi stále vkladáte do úst myšlienky o rusofóbii, keď určite žiaden rusofób nie som a nikdy som ani nenaznačil jediným slovom, že by som ním bol. Taktiež nerozumiem, čo mám spoločné s uznávaním agresívnej demokracie a la USA, Francúzsko, či GB… Takže k jednotlivým bodom:
          1. Nevysvetlil ste mi nič, alebo ja som nič nepochopil. Mám taký pocit, že jeden z nás o koze a druhý o voze.
          2. Nenarážam na definíciu fašizmu. Narážam na to, že „fašizmus“ nie je ani náhodou rovné „nacizmus“, čo ste zrejme mali na mysli. Dovolím si podotknúť, že Fíni neboli ani nacisti (a fašisti už vôbec nie). Jednoducho prijali pomoc od toho, kto im ju ponúkal (mimochodom, bolo to aj Švédsko, kto im pomáhal). Odporučil by som vám, aby ste sa pozreli na dejiny druhej vojny Fínsko – ZSSR, aké armády zaútočili, pokiaľ Fíni došli (a kam až mohi dôjsť) a či umožnili nemeckej armáde používať ich územie a najmä dokedy trvali boje.
          3. Zasa netuším, o čo vám ide. Je historickým faktom, že územie Fínska bolo za cárskeho Ruska iba jeho provinciou. Na základe boľševického zákona (alebo vyhlásenia, či ako to nazvali) „má každý národ právo na sebaurčenie“ (voľne citované). Toto Fíni využili na založenie vlastného štátu. A boľševici v tej dobe ani nemohli nič namietať. Prečo v roku 1939 zmenili rozhodnutie, to myslím rozoberať príliš netreba.

          Aby sme sa rozumeli. Pre mňa neznamená boľševik = rus. Boli to len ďalšie obete ideológie, ktorá požierala všetko okolo seba. A boľševikov sme mali dosť aj na Slovensku, Čechách, Nemecku alebo Maďarsku. Máme s tým na Slovensku priamu skúsenosť. A tým už vôbec nenaznačujem, že demokracia je niečo non plus ultra fantastické. Práve naopak. Pokladám ju za rovnako zvrhlú a agresívnu ako boľševizmus. Tým mám na mysli systém, ktorý dnes nazývame demokraciou, aby sme si ujasnili pojmy. Veď pôvodcovia boľševizmu a súčasnej demokracie majú tie isté korene…

          • Je zaújmavé že máme zhodný názor ktorým ste vlastne pár vetami vyjadrili všetko v tejto diskúsii.. Tých mnoho slov by parafrázovalo známe porekadlo že pre množstvo stromov neni vidieť les. Citujem Vaše slová, s ktorými súhlasím: „…Pokladám ju za rovnako zvrhlú a agresívnu ako boľševizmus….“
            1. Ak máte na mysli odsúdenie útoku na Fínsko, tak ja potom narozdiel od Vás udržiavam k tomu určitý odstup a zaraďujem tento útok do kategórie ktorékoľvek agresie okecanej ľúbivými sloganmi humanitnej pomoci. Možno preto sa to zdá ako „okoze a ovoze“.
            3.V tom čase sa utvárali v ZSSR aj iné národné štáty. Možno boľševici očakávali podobný vývoj udalostí aký sa odohrával v Bielorusskej S.S.R a Ukrajinskej S.S.R, možno tam tkvie podstata k Fínsku. Polovičku území Bielorusska a Ukrajiny okupovali Poliaci, kde sa im za demokratúry generála Pilsudského nedostávalo ani poriadneho práva národnostných menšín. Keď však zaduli od západu iné vetry, tak aj Ukrajinci ochotne sa ohliadali za „svojím pomocníkom“ proti poliakom aj sovietom.

          • Chcel som byť stručný, ale toto chcem dodanať: že dejiny sú plné rôznych účelových spojenectiev niekoho s niekým proti niekomu s niekým. A to neraz v rozpore veľkohubých ideologických vyhlasení. Úlohou dejepiscov je výklad týchto udalostí podľa politickej objednávky víťazov v ich službách.
            Jednou cestou by som ešte teda vyzval Stalina domova nášho. Definuj mi demokratúru Augusta Pinocheta, ktorá sa v propagandistických agitkách definuje ako fašizmus. To len tak, aby si poučil mňa menej zdatného. Podľa akej ideológie fungoval, rozober jednotlivé body jeho učenia a geniálnych myšlienok, aké boli jeho ciele, vytýčené méty, s kým ako tesné zväzky tvoril. Tie isté body platia o demokratúre generála Papadopulosa, Suharta, demokratúre generála Parka, ktorých režimy uvádzajú ako fašistické.

  3. HRAD PREPEVNÝ JE STALIN NÁŠ

    Súdruh Štefan,

    ako vidieť, Vaša zloba a Vaše táraniny zrejme nemajú konca- kraja.

    1. Ak chcete s niekým viesť diskusiu, býva dobrým zvykom vyjasniť si a odlíšiť kľúčové pojmy.

    2. Nemáte čo len elementárnu vedomosť o tom, čo je to „fašizmus“ a čo je to „nacizmus“. Preto zahmlievate a podsúvate „hru na slovíčka“. Chcete maskovať svoju hlúposť. V skutočnosti „fašizmus“ a „nacizmus“ označujú dve samostatné, reálne existujúce entity.

    3. Rovnako nemáte ani len tušenie o Pakte Molotov–Ribbentrop, kontexte a okolnostiach jeho vzniku, udalostiach ktoré sa diali v jeho intenciách a tiež o udalostiach, ktoré nakoniec viedli k Barbarosse.

    4. V intenciách vyššie uvedených bodov tárate o napadnutí Fínska. Podľa Vašej logiky zrejme 17.9.1939 zaútočil ZSSR i na Poľsko pre jeho „kolaboráciu s fašistami“. Ale s ktorými? S tými, ktorí napadli Poľsko 1.9. 1939 od západu a ich bombardéry pritom navigovali radisti z Minsku? A napadnutie „fašistického“ Fínska, veľavážený súdruh, bolo taktiež dopredu odkonzultované s „fašistickou“ Treťou ríšou. S ktorými fašistami to Fíni spolupracovali? Alebo skúste vysvetliť, prečo ZSSR poskytol „fašistickému“ Nemecku základňu Murmansk pre jeho útok na Nórsko. Žeby aj Nóri kolaborovali s „fašistami“? A tak by sa dalo pokračovať ďalej.

    5. Niet sa čo diviť, že nemôžete pochopiť historický význam vzniku Slovenského štátu v roku 1939 a ani 1993. Proste na to nemáte.

    • Vážený pán stalin náš, nehodnoťte podľa seba iných a prisudzujte mi svoju nekonečnú zlobu ani táraniny.
      1.definujte mi svoje odlišné kľúčové pojmy.
      2.Čo Vás tak popudilo? Vy snáď odlišujete pojmy ako maoizmus, stalinizmus, boľševizmus, socializmus, komúnizmus(trebárs hoc ten dubčekovský s ľudským tvárom)? Pritom idú takýto „odborníci“rozdávať iným svoje rozumy či už na verejných diskúsiách medzi pospolitým ľudom, tlačou alebo elektronickými médiami. Vodu káže víno pije.
      3.4. V intenciách „pri tejto príležitosti vznešený pane“ na aké Poľsko to prosím zaútočil ZSSR(kľudne si zameňte pojem s „Rusmi“)? Na ktorých? Hranice ktorého viedli polovicou dnešného Bielorusska a Ukrajiny? V týchto intenciách druhej svetovej vojny kľudne napíšte, že Sovietsky Zväz zaútočil na Nemecko len niekoľko kilometrov od Moskvy. Alebo že spojenci agresívne napadli Nemecko vylodením sa v Normandii. Svetové dejiny nestoja na Vami nabifľovanom pakte Molotov-Ribentrop. Človeče, Vy ignorujete hranice stanovené po druhej svetovej vojne. Toto je však už iný pakt, uzavretý na Jalte.
      5.Ani netreba aby ste sa čomu divili či pavlovovsky slintali. Tieto Vaše barličky si nechajte. Vznik Slovenskej republiky podľa mňa má svoj historický význam, svoje opodstatnenie či už v r.1939, alebo roku1993. Nie však v intenciách v ktorých sa pohybujete Vy. Také intencie ani nemám záujem vlastniť.

      • HRAD PREPEVNÝ JE STALIN NÁŠ

        Veľavážený súdruh!
        Čo to zas tárate? Čo si zas vymýšľate? Azda nečítate po sebe to, čo píšete? Nevšimli ste si, čo za nezmysly ste napísali (nielen) v tejto diskusii?

        1. Ja Vám mám definovať kľúčové pojmy? Bol som to snáď ja, kto tu písal o hre na slovíčka?

        2. Čo sem pletiete maoizmus, stalinizmus…………. ? Čo to trepete?

        3. Prečo by som mal napísať, „že Sovietsky Zväz zaútočil na Nemecko len niekoľko kilometrov od Moskvy“? To implikuje ktorá časť môjho textu?

        4. Mnou nabifľovaný Pakt Molotov-Ribbentrop………… ? Ak ste sa sebaisto vyjadrili k Poľsku a Fínsku v kontexte článku a netušíte o pozadí vojenských operácií, len ukazujete, že ste hlupák. A ak na to ešte ironicky upozorníte, tak korunovaný!

        5. Ja že ignorujem nejaké hranice? Kde som to napísal? Čo si to zas vymýšľate?

        6. Ako ste sa z textu dopracovali ku Krymskej konferencii? Tam vznikol nejaký tajný protokol o rozdelení Európy medzi Nemeckou ríšou a ZSSR, plán na bombardovanie Fínska alebo sa dohodli na rozdelení Poľska?

        7. No a ten Váš „historický význam“ a „opodstatnenie“ Slovenskej republiky si viem dosť dobre predstaviť.

        Česť Vašej dialektickej práci!

        • 1.Demokratúra Augusta Pinocheta bola dosadená tajnými službami demokratov, konkrétne CIA. Je to verejne známe „tajomstvo“. Na základe ideológie demokratizmu, ktorú vypracoval Zbigniev Brzezinski o „Zadržiavaní komúnizmu“. Na tejto ideólógii fungoval takzvaný fašizmus Pinocheta a bol finančne, politicky a ideologicky viazaný s demokratmi. Nepochybne podobné platí o Papadopulosovi, veď si vezmime len ten fakt, že i po jeho nástupe Grécko(vraj „fuj, fuj aké fašistické“) naďalej zostávalo v nerozlučnom zväzku paktu NATO.
          5.Čítaj čo si popísal potom sa pýtaj.
          6.Tam vznikol „supertajný protokol“ :-)). Demokrati sa dohodli so Stalinom na povojnovom rozdelení Európy. A na rozdelení Nemecka. Územia „oslobodené“ Američanmi a ich spojencami pripadli pod kuratelu Ameriky. Územia „oslobodené“ Sovietskym Zväzom, Sovietskemu Zväzu. Aj na Poľsku sa dohodli:-)). Hranice Sovietskeho Zväzu s Poľskom stanovili na Curzonovu líniu navrhovanú ešte v dobe Poľsko-Sovietskej vojny 1919-1921 a tieto „územné straty“ Poľského štátu demokrati vykompenzovali na úkor Nemckého územia.

          • HRAD PREPEVNÝ JE STALIN NÁŠ

            Súdruh!

            1. Čo to zas vypisujete? Ako ste zas doleteli k Pinochetovi a Brzezinskému? Ste ožratý?

            2. Odcitujte ma, kde som ignoroval hranice!

            3. Súdrušenko, píšete o Jalte zjavne bez logickej súvislosti k textu. Preto som sa Vás opýtal: „Tam vznikol nejaký tajný protokol o rozdelení Európy medzi Nemeckou ríšou a ZSSR, plán na bombardovanie Fínska alebo sa dohodli na rozdelení Poľska?“ Vaše nezmysly žiaľ neodľahčia ani smajlíky. Je mi ľúto…

  4. z clanku vyliva len jedno. Tak ako vcera tak aj dne rusi su bolsevicke svine

Pridaj komentár