Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Proti terorizmu – ale za čo?

Proti terorizmu – ale za čo?

Je-suis-CharlieFrancúzsky premiér Manuel Valls sa po masakri v redakcii Charlie Hebdo vyjadril, že Francúzsko „je vo vojne s terorizmom, džihádom a radikálnym islamizmom.“ Vďaka tomu vieme, proti čomu Francúzsko bojuje.

Ale za čo bojuje Francúzsko v tejto vojne proti teroru? Terorizmus je iba taktika – a pravdepodobne najúčinnejšia taktika národno oslobodzovacích hnutí 20. storočia.

Terorizmus používal Irgun na vystrnadenie Britov z Palestíny a Mau Mau na ich vytlačenie z Kene. Terorizmus, bombové útoky v kinách a kaviarňach, to bola taktika FLN slúžiaca na vytlačenie Francúzov z Alžírska.

FALN sa pokúsil zavraždiť Harryho Trumana v roku 1950 v Blair House, strieľali v Snemovni reprezentantov v roku 1954 a v roku 1975 vyhodili do vzduchu Francúzsku Tavernu v New Yorku, v ktorej Washington usporiadaval rozlúčky so svojimi dôstojníkmi. Cieľ FALN: nezávislosť na USA, ktoré anektovalo Portoriko ako vojnovú korisť pri víťazstve nad Španielskom.

Čo majú spoločného FLN, FALN, Mau Mau, Irgun a Mandelovo ANC? Všetci sa snažili o vyhnanie cudzej vlády. Všetci hľadali cestu k nezávislosti. Všetci používali terorizmus rovnako, ako Ujgurovia robia v Číne a Čečenci na Kaukaze.

Usama bin Ládin vo svojom vyhlásení vojny proti USA uviedol ako casus belli prítomnosť amerických vojakov a ich „dvorných prostitútok“ na posvätnej pôde Saudskej Arábie. Chcel, aby sme odišli z jeho krajiny.

Za čo bojujú Vallovi teroristi, džihádisti a radikálni islamisti? Čo je cieľom ISIS a al-Káidy, Boko Haram a Ansar al-Sharia, Talibanu a al-Shabab?

Všetci chcú dostať našich vojakov, našu cudziu kultúru a našu bezbožnú vieru preč zo svojej krajiny. Všetci hľadajú spôsob, ako zvrhnúť režimy, ktoré s nami spolupracujú. A všetci chcú ustanoviť režimy, ktoré budú nasledovať pokyny Proroka.

To je to, prečo ochotne zabíjajú a zomierajú. Nám sa hnusí ich teroristická taktika a odsudzujeme ich ciele – ale oni vedia, za čo bojujú. Za čo bojujeme my?

Aká je naša vízia, ktorá dokáže inšpirovať masy moslimov, aby povstali, pripojili sa k nám a zomierali v boji proti islamistom? Akú budúcnosť si predstavujeme pre Blízky východ? A sme ochotní zaplatiť cenu za jej dosiahnutie?

Prichádza odpoveď. Amerika bojuje – ako vždy – za demokraciu, slobodu a právo národov vládnuť si sami.

Ale je to tak? Ak je naším cieľom demokracia, prečo neuznávame voľbu Hamasu na Palestínskych územiach, alebo Hizballáhu v Libanone? Prečo prehliadame zvrhnutie zvoleného režimu Muhammada Mursího v Egypte? Prečo nepožadujeme demokraciu v Saudskej Arábii?

Pokrytectvo je však náš najmenší problém.

Tým skutočným problémom sú stovky miliónov moslimov, ktorí odmietajú naše hodnoty. Neveria, že všetky náboženstvá sú si rovné. Neveria v slobodu prejavu a tlače pri rúhaní sa Prorokovi. Väčšina v mnohých moslimských krajinách verí, že cudzoložníci, odpadlíci a konvertiti na kresťanstvo by mali byť zviazaní, ukameňovaní a sťatí.

Podľa prieskumov moslimský svet odmieta nielen našu prítomnosť a naše bábky, ale aj našu kultúru a vieru. Ak by sa konalo také referendum, hlasovali by za naše vyhodenie z krajiny a nahádzanie Izraelčanov do mora.

Pre mnohých moslimov je spolupráca s Amerikou zrada. A naša prítomnosť plodí viac teroristov, než dokážu naše drony zabiť.

Tento týždeň Valls pripustil, že existujú „dve Francúzska – územný, sociálny a etnický apartheid sa rozšíril po celej našej krajine.“

Stalo sa už 5 miliónov moslimov nestráviteľnou menšinou, ktorá ohrozuje prežitie Francúzska? Má Francúzsko a Európa vítať diverzitu, ktorá je viac malígna než benígna a ktorá môže viesť k budúcnosti podobnej Palestíne, Cypru, Libanonu, Srí Lanke alebo Ukrajine?

T. S. Eliot povedal: Na porážku viery, je nutná viera.

Nemáme žiadnu vieru, máme ideológiu – ideológiu sekulárnej demokracie. Ale moslimský svet odmieta sekularizmus a využije demokraciu na oslobodenie sa od nás a na ustanovenie režimov, ktoré potešia Alaha.

V boji medzi demokraciou a Alahom ťaháme za kratší koniec. Eliot napísal „Pojem ‚demokracia‘ neobsahuje dostatok pozitívneho obsahu postaviť sa proti silám, ktoré sa nám nepáčia.“

Demokratické Nemecko doviedlo k moci Hitlera. Ak by boli slobodné voľby od Maroka po Mindanao, aký druh režimov by sa dostal k moci? Nestal by sa Korán základom práva?

Ak by Charlie Hebdo nebol časopis, ale muž, bol by roztrhaný na kusy v každej blízkovýchodnej krajine, do ktorej by sa odvážil vstúpiť. A čo ponúka bezduchý Západ ako apoteózu demokracie?

Štyri milióny Francúzov pochodujúcich pod nápisom “Je Suis Charlie.”

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Autor: Pat Buchanan

O ::prop

Pridaj komentár