Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Proti pravicovému kulturalizmu

Proti pravicovému kulturalizmu

edl-jewishSlová prekladateľa: K prekladu nasledujúceho článku ma priviedlo jednak bližšie oboznámenie sa s názormi a uvažovaním mnohých anti-islamistov, resp. anti-islamistických zoskupení (Czech Defence League, Islám v ČR nechceme a pod.), ako aj nedostatočné zdôvodňovanie príčin tzv. rómskeho problému v mainstreamovom diskurze, kde sa úplne ignoruje biologický faktor a celý problém sa prezentuje ako problém kultúrny, či sociálny. Autor článku si kladie otázku, či je asimilácia problémových etník naozaj to, čo by sme mali podporovať a poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré hrozí, ak sa kompletne vylúči otázka vplyvu biologických faktorov z debaty, pričom o skupinových rozdieloch a z nich vyplývajúcich konfliktoch sa bude uvažovať iba v kultúrnych intenciách. Prajem príjemné čítanie.

John Derbyshire vo svojej knihe „We are Doomed: Reclaiming Conservative Pessimism“ spomína tri základné perspektívy, akými môžeme nazerať na svet. Konkrétne buď skrz náboženstvo, kultúru alebo biológiu. Derbyshire úprimne priznáva, že preferuje posledne menovaný spôsob.

Náboženské hľadisko predpokladá, že ľudstvo a to, čo sa s ním deje, je produktom Božej vôle. Kulturalizmus ponúka stanovisko, že odlišnosti medzi ľudskými skupinami sú výsledkom odlišností v (nejasne definovanej) kultúre (alebo niekedy spôsobené geografickými nehodami, tak ako to spomína vo svojich prácach Jared Diamond). Biologizmus nazerá na svet cez objektív základnej ľudskej povahy a biologických odlišností medzi skupinami.

Zatiaľ čo väčšina vzdelaných ľudí sa vyhýba náboženskej perspektíve, tak maistreamová intelektuálna debata na Západe osciluje medzi odlišnými druhmi kulturalizmu. Na ľavom (politickom) spektre nájdeme tých najextrémnejších kazateľov bielej viny. Zdá sa akoby v ich prípade išlo o zdeformovanú verziu starého marxistického pohľadu, ktorý tvrdí, že tí, ktorí sú úspešní, museli zbohatnúť alebo sa dokonca iba stať príslušníkmi strednej triedy prostredníctvom vykorisťovania ostatných. To, čo dáva súčasnému anti-belošskému hnutiu viac kulturalistický nádych je idea, že niektoré rasy dnes čelia útlaku, pričom ako terč boli vybrané úplne náhodne. Na vysokých školách je poukazovanie na triedu a rasu stále živé.

Mainstreamová pravica favorizuje určitý druh konzervatívneho kulturalizmu, ktorý dokázal zlákať i mnohých belošských nacionalistov. Skôr než by úspech Západu bol založený na zlomyseľnosti, tak je výsledkom pozitívnych kultúrnych hodnôt, ktoré by si však ostatné rasy mohli tiež osvojiť. Keď Dinesh D’Souza chcel brániť bielych proti obvineniam zo systematického rasizmu, zatiaľ čo v rovnakom čase odmieta rasové odlišnosti v inteligencii, tak poukázal na migrantov z Karibiku, ktorí prišli do Ameriky a ukázali sa byť lepšími ako domáci černosi. Bohužiaľ pre neho, druhá generácia tejto tzv. vzorovej minority si začína osvojovať afroamerické normy.

Pravicový kulturalizmus nie je totálne chybný. Taký Uruguaj zostáva stále chudobnou krajinou, napriek tomu, že okolo 90% jeho obyvateľstva sú belosi. Ukrajinský hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa je dokonca nižší ako v niektorých afrických krajinách. Ak sa však pozrieme všeobecne na historický rámec a realitu dnešných dní, tak trichotómia „Bieli/Aziati > všetci ostatní > černosi“ odlišujúca biologické schopnosti pracuje extrémne dobre v predpovedaní úspechu alebo zlyhania (mám na mysli štandardy, po ktorých ľudia univerzálne túžia). Nie je tu faktor, ktorý by mohol lepšie predvídať kde ľudia skončia ako biologický pokles. Otvorenosť ku kapitalizmu je pravdepodobne sekundárna.

Bieli nacionalisti a ďalší, ktorí sú naklonení biologizmu, často podporujú mnohé z politiky pravicových kulturalistov, o ktorých si dokonca môžu myslieť, že sú „skutočne“ na ich strane. Odkedy rasovo uvedomelí bieli nechcú byť označovaní za tých, ktorí sú zodpovední za všetky problémy, tak si nájdu určitý druh kulturalizmu, ktorí im príde príťažlivý. Lenže pokiaľ pravicoví kulturalisti kompletne vylúčia biologizmus z verejnej debaty, tak to môže byť ešte nebezpečnejšie, než ich ľavicový náprotivok.

Nebezpečenstvo asimilácie

Mnoho pravicových kulturalistov sa spája s bielymi nacionalistami, aby spoločne tvorili opozíciu voči imigrácii. Rozsah spájania je tak široký, že každý pracuje k dosiahnutiu cieľa – a neochotne sem zahŕňam i feministky majúce strach o „ženské práva.“

Ale akú politiku by mala americká vláda uplatňovať k Mexičanom, ktorí už žijú v Amerike? Problém, ktorý rezonuje od začiatku 90-tych rokov je bilingválne vzdelávanie. Hispánske deti sa učili po španielsky a tak im bolo zabránené asimilovať sa do mainstreamovej americkej kultúry. V roku 1998 prešiel v Kalifornii návrh 227, podľa ktorého by sa mali všetci študenti učiť angličtinu. Oponenti tohto návrhu písali knihy s názvami ako: „Vojna s diverzitou: Americká jazyková politika vo veku strachu“ a profesionálni rasoví „kazatelia“ dostávali záchvaty.

Heather MacDonald nedávno napísala v „City Journal“, že návrh 227 bol úspechom v odstránení podstatnej bariéry v hispánskej asimilácií. Heather ďalej vysvetľuje: „Skorší chicano (mexickí) aktivisti inklinovali k nahradeniu asimilačných ideálov … kultúrnym pluralizmom“. O tom istom píše i profesor histórie na univerzite v Houstone Guadalupe San Miguel Jr. v jeho knihe „Contested Policy“ (Neregulérna politika). Bilingválne vzdelávanie bolo hlavnou zbraňou aktivistov v boji proti asimilácii, pretože správne porozumeli tomu, že výučba v anglickom jazyku je silný nástroj pre podporu asimilácie.

Napriek tomu, že naše prvotné inštinkty nás vedú k tomu mať radosť z toho, keď multi-kulti aktivisti zúria, tak ak použijeme hlavu, tak my – rasoví realisti sa jednoducho musíme s pravicovými kulturalistami v otázke asimilácie rozísť.

Musíme sa vrátiť k našim primárnym dôvodom, ktoré nás vedú k tomu, že oponujeme imigrácii. Hispánci sú zlou voľbou pre Ameriku nie preto, že by ich hodnoty boli zlé, či z dôvodu, že sú tvarovaní v rukách ľavicových aktivistov ako niektorí mainstreamoví konzervatívci zvyknú argumentovať. Oni jednoducho ako skupina nemajú potrebné IQ k tomu, aby boli produktívnou súčasťou národov prvého sveta. Príchod Mexičanov znamená, že vzdelávací systém utrpí, nerovnosti budú narastať, zvýši sa kriminalita a kvalita kultúry sa zníži. Toto sa deje bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria alebo aké náboženstvo vyznávajú. Relatívne kultúrne sebaistí belosi v Texase môžu ovládať väčšiu latinoamerickú populáciu lepšie, ako tí v Kalifornii, ale nakoniec počet Mexičanov jednoducho prečísli postupom času bielych v každom štáte. Ultimátnym cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby všetci nebieli migranti z Latinskej Ameriky, ktorí sem prišli od 60-tych rokov, odišli. Ak sa to stane, potrebujeme dúfať, že tu budú zlé vzťahy medzi nimi a bielymi. Američania nemajú radi tých, ktorí odmietajú hovoriť po anglicky.

Mnoho bielych nacionalistov podporuje etnoštát a boli by šťastní dať časť územia Spojených štátov nebielym za účelom zabezpečenia ich vlastného rasového prežitia. Čím viac odlišných rasových skupín v Amerike bude zdieľať spoločný jazyk a kultúru, tým menej pravdepodobným tento scenár bude. Ľavicoví aktivisti, ktorí pracujú na tom, aby imigranti boli nepriateľskí k belošskej kultúre robia polovicu práce za nás.

Ak budú bieli Američania musieť permanentne žiť pod rovnakou vládou ako nebieli migranti, tak bude takmer nevyhnutné, že tí druhí budú pretláčať politiku, ktorá poškodzuje európskych Američanov ako napr. viac afirmatívnych akcií a redistribúciu príjmov. To, že sa naučia po anglicky, z nich spraví ešte lepších aktivistov. Pre pravicového kulturalistu je skutočnosť, že hispánci volia demokratov poľutovaniahodná, ale stále zmeniteľná. Tí z nás, ktorí rozumejú biológii, vedia lepšie. Ak chceme brániť našu slobodu a prosperitu, tak rasové skupiny s nízkym IQ, ktoré zdieľajú s nami rovnaké územie, predstavujú permanentného protivníka.

Ak chceme vidieť k čomu asimilácia vedie, stačí sa pozrieť do Latinskej Ameriky. Na území Južnej Ameriky sa používalo 1 500 jazykov v čase, keď sem prišli prví Európania. Katolícke Španielsko malo tiež ekvivalenty ľudí ako Heather MacDonald, či Dinesh D’Souza, ktorí podporovali učenie španielčiny u Indiánov a ich konverziu ku kresťanstvu. A presne k tomu i v Južnej Amerike došlo. Avšak rasový konflikt v Latinskej Amerike je stále prítomný (pozri toto video afirmatívnej akcie v Brazílii – krajine, ktorá je tradične prezentovaná ako anti-rasistický národ). Čokoľvek, čo sa približuje k životným štandardom prvého sveta bolo vyformované v belošských krajinách a regiónoch. Ak by sa európsky osadníci separovali od Indiánov stanovením jasným kultúrnych bariér, tak by dochádzalo menej k zmiešaným manželstvám a pravdepodobne by tu dnes bolo viac bielych oáz.

Moderní anglo-americkí konzervatívci sú španielskymi misionármi dnešných dní, ktorí si mysleli, že robili budúcim generáciám ohromnú službu tým, že sa snažili Indiánov pretvoriť na svoj obraz. Greg Johnson nedávno dobre zosumarizoval fundamentálne odlišnosti medzi nami a pravicovými kulturalistami.

Tea party sa sústavne odvoláva na americkú ústavu, ale majú totálne mylný pohľad na prírodu a vzťah k Američanom. Ústava nevytvorila americký ľud, ale americký ľud vytvoril ústavu.

Znamenie doby: Dokonca futbaloví chuligáni sú anti-rasisti

Nedávny príbeh o skupinke anti-islamistických aktivistov z Británie, ktorí sa nazývajú English Defense League len podčiarkuje moju pointu.

Na vlakovej stanici v Boltone (mesto nachádzajúce sa v metropolitnom grófstve Veľký Manchester, pozn. preklad.) si dav pozostávajúci z približne 100 mužov unisono pospevoval. V ich monotónnom popevku zneli slová: „moslimskí atentátnici, von z našich ulíc, moslimskí atentátnici, von z našich ulíc…“

Ich hlasy sa hlasno ozývali a postupne k nim pribúdali ďalší muži, zatiaľ čo prekvapení okoloidúci im ustupovali nabok. Skupina pochodovala vpred mávajúc vlajkami sv. Juraja a držiaca transparenty. Dav mužov okolo mňa im aplaudoval. Vlak mieriaci do Glasgowu sa dostavil na opačné nástupište a muži doň nastupujúci náhle ako jeden muž začali spievať: Anglickóóó, Anglickóóó, Anglickóóó…

Vzostup English Defence League je naozaj rapídny. Od svojho sformovania na začiatku leta táto skupina organizovala takmer 20 veľkých protestov v britských mestách vrátane Londýna, Birminghamu, Manchesteru, Leedsu, Lutonu, Nottighamu a Glasgowu.

Biely nacionalista môže na prvý pohľad nadobudnúť mylný dojem, že táto organizácia zdieľa mnohé z jeho hodnôt. Dojem sa zmení, keď si prečítame napr. nasledovnú správu:

„Ako EDL získava podporu v UK, moslimovia sa stávajú terčom nevyprovokovaných útokov. V najhoršom incidente dav 30-tich belošských a černošských mladíkov obklopilo ázijských študentov blízko City University v centrálnom Londýne a napadli ich kovovými tyčami a tehlami, zatiaľ čo pokrikovali rasistické urážky…“

Samozvaný vodca tejto skupiny, ktorý vystupuje pod pseudonymom Tommy Robinson je zvyčajne i jej hovorcom. Robinson, otec dvoch detí, vysvetlil dôvod vzostupu jeho hnutia:

„Viac ako dekádu v Lutone panovalo napätie medzi moslimskou mládežou a bielymi. My vychádzame so všetkými – s čiernymi, bielymi, Indami, Číňanmi… s každým s výnimkou mladých moslimov, ktorí sa stali extrémne radikálnymi od vojny v Perzskom zálive. Dôvodom je to, že kazatelia nenávisti žijú v Lutone a pracujú na regrútovaní radikálnych islamistických skupín už celé roky. Naša vláda proti nim nerobí nič, tak sme sa rozhodli začať protestovať.“

V prvom rade predtým, než sa registrujete na diskusnom fóre tejto skupiny, dostanete nasledujúcu správu: „English Defence League nie je rasistická organizácia. Máme rasovo zmiešané členstvo a nebudeme tolerovať žiadne rasistické komentáre. Prosím nepridávajte sa k nám, ak ste našim podmienkam neporozumeli.“

A podobnú odpoveď dostane i v položke často kladené otázky, kde sa dočkáte nasledujúcej odpovede, ktorá by ako z oka vypadla zo stránky Tima Wisea (Tim Wise je americký anti-rasistický aktivista a autor, pozn. preklad.): „Zastávame aktívne anti-rasistické a anti-fašistické postoje.“

Na domácej stránke tejto organizácie môžete vidieť obrázok dvoch černochov. Tí, ktorí sledovali dokument Tea Party videli rovnaké nechutné divadlo už predtým.

EDL: Anti-rasisti proti islamu

Líder EDL Robinson vysvetľuje, kedy sa rozhodol sformovať organizáciu. Robinson mohol sotva skryť svoj hnev počas toho, ako vysvetľoval, že iskrou boli pre neho radikálni moslimovia protestujúci v čase, keď vojaci, ktorí sa vrátili z Afganistanu, pochodovali mestom.

Zatiaľ čo biely patriot nebude príliš oceňovať imigrantov protestujúcich proti britským vojakom, tak zároveň bude proti tomu, aby sa vláda jeho krajiny angažovala vo vojnách na Blízkom východe.

The English Defence League (EDL) rallied outside the Israeli embassy with Orthodox Rabbi Nachum Shifren from L.A. The hope is that a connection will be forged between the EDL and the Tea Party in America. London, United Kingdom, 24/10/2010.Rovnako ako BNP (Britská národná strana), tak i EDL sa pokúša získať si priazeň Židov. Pred pár mesiacmi vzbudila EDL kontroverziu, keď sa pokúšala použiť izraelskú zástavu na jednom z jej zhromaždení. Hovorca izraelskej ambasády sa k tomu vyjadril nasledovne: „Je desivé vidieť vlajku Izraela takto zneužitú násilníkmi, ktorí vyvolávajú násilie a napätie medzi komunitami. Izraelská zástava je symbol dvoch tisíc rokov trvajúceho boja židovského národa proti rasizmu a nemala by byť predmetom manipulácie v rukách rasistov a extrémistov akéhokoľvek druhu.“ (aké ironické 🙂 – pozn. redakcie)

Stephen Pollard, editor The Jewish Chronicle, napadol EDL a označil ich za „rasistov a extrémistov“, pričom zároveň tvrdí, že „mainstreamový islám nie je väčšou hrozbou pre západnú spoločnosť, než takí kvakeri.“ Žijeme to naozaj vo zvláštnych časoch, keď organizácia aktívne bojujúca za pozitívnu bielu identitu a zároveň podporujúca židovský etnoštát je označená Izraelčanmi a židovskými aktivistami za rasistickú!

Príliš pro-biela pre Izraelčanov, aktívne anti-rasistická podľa ich vlastnej webstránky.

Nechcem, aby môj čitateľ pociťoval beznádejný pesimizmus. V každej belošskej krajine sa nájdu organizácie, ktoré si zaslúžia našu podporu ako politické strany typu BNP v Anglicku, či Aliancia za budúcnosť Rakúska, či strana Rodina v Rusku popri časopisoch a žurnáloch ako The Occidental Observer, American Renaissance a The Occidental Quarterly. Nie som proti alianciám s mainstreamovými konzervatívcami pokiaľ robia veci, ktoré sú pre nás dôležité a sme si vedomí, že ich politika bude pre bielych dobrá. Ale slepá podpora pravice, len kvôli dojmu, že bránenie západnej kultúry a náboženstva je „dostatočne blízko“ k bráneniu rasy, ktorá ich vytvorila, je cestou do slepej uličky. Paradoxne, ľavica môže byť nakoniec úspešnejšia pre prežitie bielych.

Ron Unz bol softvérový developer, ktorý financoval kalifornský návrh 227. V jeho článku z roku 2000 uverejnenom v neokonzervatívnom časopise „American Enterprise“ vyjadril potešenie zo skutočnosti, že počet sobášov medzi bielymi a ne-bielymi minoritami je v Kalifornií tak vysoký. Zatiaľ čo liberáli možno klamú a budú tvrdiť, že biela rasa neexistuje, konzervatívci prichádzajú s tými najefektívnejšími plánmi vedúcimi k tomu,aby sa to stalo skutočnosťou. Rovnako ako EDL, ani Unz neskrýva, na ktorej strane stojí. Za jeho asimilačnými cieľmi je i zastavenie bieleho nacionalizmu.

Unz píše: „Budúca Amerika, v ktorej bieli, rovnako ako ďalšie etnické minority, budú vidieť samých seba ako minority, bude veľmi odlišná od dnešnej tradičnej spoločnosti, kde bieli tvoria majoritnú a čierni minoritnú spoločnosť. Od 60-tych rokov nastal hlboký ideologický rozklad amerického„taviaceho kotla“ obzvlášť medzi novinármi a intelektuálmi, ktorí formujú naše myšlienky, pričom tento rozklad transformoval náš oficiálny sebaobraz z národa jednotlivcov žijúcich v spoločnej kultúre do národa skupín stojacich proti sebe v etnicky nejasnom systéme. Multikulturalizmus a „diverzita“ dominovali naprieč našim národným školským, politickým a verejným diskurzom podporujúc minority aby zapracovali na svojom vplyve prostredníctvom mobilizácie etnického a rasového sťažovania sa. Pod týmto rámcom, napredovanie obdobného „etnicko-sťažujúceho“ hnutia medzi bielou minoritu je pravdepodobné, možno nevyhnutné… Už teraz si možno všimnúť skoršie varovné signály takýchto hnutí. Verejné školy ohlasujú záujem o vytvorenie belošských študentských klubov a v Kalifornii sa formujú belošské požiarnické zoskupenia a euroamerické lobbystické skupiny. Hoci je zatiaľ tento vývoj pomalý a podobné spolky sú nepatrné, pričom jednotlivci v nich pôsobiaci vynaložia veľa úsilia aby sa vyhli akýmkoľvek obvineniam z extrémizmu, vyvíjajúci sa belošský politický blok by eventuálne mohol rozvíriť belošsko-nacionálnu orientáciu alebo jej okraje. Práve pod povrchom pôsobiace elementy bieleho nacionalizmu stáli za vzrastom militantných skupín a pôsobením populistických tretích strán a reprezentujú očividné jadro anti-imigračného hnutia z polovice 90-tych rokov…“

Je tu hneď niekoľko síl, ktoré by mohli ľahko rozbiť Ameriku než prichádzajúci biely nacionalizmus. Ale Unz sa predsa len mýli. Imigrácia už Ameriku rozbila. Biely nacionalizmus je jedinou nádejou, že tá časť, ktorá vytvorila americký národ, niekde prežije. Všetky hnutia a ideológie musia byť súdené z perspektívy toho, ako prispejú k naplneniu tejto nádeje.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Richard Hoste

O Roland Edvardsen

4 komentáre

  1. Hm.. Ja by som netvrdil, že človek sa díva na svet len týmito troma spôsobmi. Skôr by som to principiálne definoval ako svetonázor ovplyvnený ideológiou (náboženskou, politickou, ekonomickou, alebo pseudovedeckou – alebo ich rôznym vzájomným prienikom), ktorý nejaký kompromis nehľadá, on už proste všetko „vie“ alebo svetonázor postavený na empirickom základe, ktorý je plný názorovej skepsy, aj k vlastným postulátom (ergo, na klasickej vedeckej metóde). Tých biológov – „rasových realistov“ by som jednoznačne kategorizoval do prvej skupiny.

  2. Aman Againsttime

    V článku sa nepíše, že sa človek díva na svet len týmito troma spôsobmi.
    Naozaj neviem na základe čoho kategorizujete biológov- rasových realistov do tej vašej prvej skupiny. A kam by ste zaradil tzv. environmentalistov, ktorí napr. popierajú vplyv dedičnosti, existenciu rasy, IQ a pod.? To sú tí, ktorých svetonázor má byť postavený na empirickom základe? ( Zaujímavé, že oproti tým rasovým realistom málokedy svoje tvrdenia podkladajú empirickým výskumom).

    • V prvom odstavci sa vyslovene píše o troch perspektívach. Neviem či diskutujeme pod rovnakým článkom…
      Environmentalistov by som zaradil k zeleným ideológom typu greenpeace, ktorí sú stratení v otázkach genetiky, psychológie a ich prieniku. No a ľudí ktorí popierajú vplyv dedičnosti ba dokonca IQ by som zaradil k zvláštnym, možno k nejakej čudnej sekte.

      Rasových realistov tam kategorizujem na základe ich tvrdej selekcie hodiacich sa dát, ktoré ne/podporujú ich už vopred vypracovaný a sofistikovaný svetonázor (cherry picking) a nechápania súvzťažnosti genetickej výbavy organizmu s prostredím v ktorom sa vyskytuje. Ergo genetický absolutizmus. Pozor, nehovorím o biológoch, nakoľko oni sú si tejto súvzťažnosti veľmi dobre vedomí (viz. Stephen J. Gould).

  3. Aman Againsttime

    Napísal ste vetu: „Ja by som netvrdil, že človek sa díva na svet len týmito troma spôsobmi.“

    Prvá veta v článku je takáto: „John Derbyshire vo svojej knihe „We are Doomed: Reclaiming Conservative Pessimism” spomína tri základné perspektívy, akými môžeme nazerať na svet.“

    Ako môžete vidieť, vo vete je použité slovo môže, okrem toho, sa nikde v článku nepíše, že človek sa musí dívať na svet len týmito troma spôsobmi.

    Výrazom environmentalisti sa neoznačujú len tí, ktorým leží na srdci ochrana životného prostredia, ale v prípade môjho kontextu sa tým myslia tí, ktorí zastávajú stanovisko, že odlišnosti v správaní sú determinované výhradne prostredím.

    Zrovna spomenutý Stephen Gould je dobrým príkladom zarytého environmentalistu a vedca-ideológa. Je jedným z tých, ktorí nerešpektujú, že veda nie je náboženstvo, ani politika.

    Pokiaľ by sme sa bavili o vedcoch-rasových realistoch, tak neviem o žiadnom, ktorý by tvrdil, že na prostredí vôbec nezáleží. Avšak v prípade nejedného environmentalistu sa stretávame s radikálnou pozíciou, že človek je výtvorom iba svojej kultúry ( prostredia).

Pridaj komentár