Domov / Hlavná strana / Analýza / Proti dobrému potomstvu: Pochopenie židovskej opozície proti eugenike

Proti dobrému potomstvu: Pochopenie židovskej opozície proti eugenike

eugenicsPríbeh eugeniky bol tragédiou. Jej základná myšlienka nás vracia späť do obdobia antiky. Bola to viera, že svet by sa stal lepším miestom, ak by zdraví a inteligentní ľudia mali väčšinu detí. Ale v 20. storočí došlo k bizarnému a záhadnému zvratu osudu. Niečo sa skrátka príšerne zvrtlo a to, čo začalo ako altruistické hnutie s cieľom pomôcť budúcim generáciám, sa zmenilo na barbarskú genocídu miliónov ľudí. Táto fantastická historka je už dlho považovaná za históriu eugeniky. Ale bolo tomu naozaj tak?

John Glad nedávno publikoval odbornú prácu s názvom „Židovská eugenika“ [1], ktorá nám poskytuje nové dôležité kúsky zapadajúce do celkovej mozaiky, pričom v kombinácii s už dobre známymi skutočnosťami sa pred nami vynorí pomerne odlišný obraz histórie eugeniky. Gladyho kniha poskytuje prehľad o židovskej participácii v eugenike, ktorá je konštantne podporovaná v Izraeli, a to už od jeho zrodu v roku 1948 až do súčasnosti. Rovnako bola eugenika podporovaná i majoritou Židov žijúcich na Západe a to až do 60-tych rokov. Práve v tomto období väčšina židovských sociálnych vedcov a novinárov náhle zmenila svoj postoj smerom k vehementnému odsúdeniu eugeniky a dodnes na tejto pozícií zotrvávajú. Otázka, ktorá nás hneď napadne je: „Prečo takýto masový obrat?“ Glad len sucho konštatuje, že bez ohľadu na fakty, väčšina Židov na Západe náhle zmenila svoj postoj o 180 stupňov, ale bez toho aby nám pre túto výnimočnú udalosť poskytol nejaké vysvetlenie. Práve toto bude hlavným zámerom mojej eseje.

„Židovská eugenika“ je vedecká práca o mimoriadne dôležitom predmete, pri ktorého rozoberaní bude vždy prítomný element sanzáciechtivosti. Eugenika je široko – ďaleko preklínaná ako „ideológia holokaustu“, ten najdiabolskejší plán v celej histórií. Myšlienka židovskej eugeniky navyše môže mnohým prísť zvláštna, pretože v mysliach viacerých ľudí je eugenika okamžite asociovaná s nacizmom. Napriek tomu eugenika je a vždy bola praktikovaná v Izraeli:

Na rozdiel od Spojených štátov, anti-eugenické pohľady sa v Izraeli nikdy neuchytili. Behaviorálny vedec Aviad Raz (nar. 1968) z univerzity Ben Gurion celkom otvorene poukazuje na fakt, že eugenika sa v jeho krajine teší priazni a námietky voči nej – i pokiaľ ide o genetické testovanie kombinované s eugenickými potratmi – nie sú v Izraeli problémom: Eugenické ideológie a praktiky našli svoje miesto v Izraeli, hoci v určitej maskovanej podobe, i po holokauste, pretože boli prirodzenou a formatívnou súčasťou sionizmu. Prenatálne genetické testovanie bolo eugenickou praxou a bolo podporované práve z tohto dôvodu, keďže sionisti vnímali eugeniku ako prostriedok k rozvoju zdravého potomstva, s ktorým sú spájané skôr pozitívne ako negatívne konotácie.[2]

Potraty nie sú v súčasnosti v Izraeli kontroverznou otázkou. Ľudské embryá nie sú považované za posvätné. Nové eugenické reprodukčné technológie ako napr. prenatálna diagnostika, potraty defektných plodov, oplodnenie in vitro, či náhradné materstvo majú vládnu podporu a sú populáciou v širokej miere využívané. (Treba poznamenať, že pokiaľ ide o Palestíncov, tak tí nie sú podporovaní vo využívaní vyššie spomenutých eugenických metód, keďže ich fertilita je vnímaná ako hrozba pre štát). V skutočnosti sú náhradné matky dotované vládou. V Izraeli nájdete až 16 spermobánk a je tu uskutočnených viac umelých oplodnení na jedného obyvateľa ako v akejkoľvek inej krajine. Rovnako i výskum kmeňových buniek nepodlieha v Izraeli žiadnym striktným reguláciám. V krátkosti povedané, pragmatický prístup Izraelčanov k otázkam ľudskej reprodukcie ostro kontrastuje s prístupom v Amerike.

Staroveká židovská eugenika

Židia praktikovali eugeniku už od staroveku. Je totiž integrálnou súčasťou judaizmu, ako i evolúcie židovského národa, pričom práve ona je zodpovedná za ich vyššie priemerné IQ, čo sa následne odráža vo vyšších príjmoch a neprimeranom úspechu Židov vo viacerých oblastiach. Richard Lynn sa výrazne venoval tejto otázke a odhadol priemerné židovské IQ na 110 bodov. [3]

Nathaniel Weyl prišiel so zaujímavou teóriou, ktorá vysvetľuje ako Židia vlastne dospeli k výhode vyššieho IQ:

„Selektívny charakter zajatia a návratu bol zároveň udržiavaný eugenickými praktikami, ktorých základ spočíval v dôraze na vzdelanosť, ktorá u Židov pretrvala celé stáročia… a môže byť považovaná za akýsi široký experiment, kde status bol založený na intelekte slúžiacom náboženstvu, kde sa od intelektuálov vyžadovalo, aby neboli cudní, ale plodní a kde úspešní a bohatí jednotlivci hľadali manželov pre svoje dcéry medzi rabínskymi učencami…“ [4]

Navyše v spoločnosti, ktorá kladie enormný dôraz na vzdelanosť je možné očakávať, že tí, ktorí disponujú nižšou inteligenciou si zaslúžia i menej rešpektu. Rovnako ich čakajú obmedzenia vo všetkých ostatných oblastiach, čo znamená, že budú skôr inklinovať k tomu takéto spoločenstvo opustiť. Tiež by asi bolo na mieste sa spýtať, prečo si Židia tak veľmi cenia inteligenciu. Prečo je u nich na prvom mieste? Možno boli múdrejší než ďalšie skupiny, s ktorými v dávnych časoch prichádzali do kontaktu a tak si chceli tento status quo udržať. Inými slovami išlo o tzv. efekt zakladateľa. A nakoniec tu máme tzv. šadchena, čo je hebrejský výraz pre manželského dohadzovača. Práve ten zohral signifikantnú úlohu v židovskej eugenike.

Pentateuch (Päť kníh Mojžišových) povyšuje eugeniku na záležitosť náboženstva… často opovrhovaný šadchen má ako inštitúcia veľa očividných nedostatkov. Ale napriek tomu v tichosti, nevedeckými metódami, pracoval na usmerňovaní sentimentu a vášne za účelom párenia synov a dcér Izraela. Tým ako usmerňuje zväzky medzi mužmi a ženami je šadchen jednoznačne na strane eugeniky. [5]

Obrat v židovskom postoji k eugenike na Západe

Glad cituje názor židovského eugenika uverejnený v jednom časopise z 30-tych rokov: „Eugenika nemá za cieľ vytvoriť nadradenú rasu, ale skôr rasu silných, inteligentných a zdravých jednotlivcov, podobných väčšiemu segmentu už existujúcej ľudskej populácie.“ [6]

Neskôr cituje 3 bodový plán ďalšieho židovského eugenika:
„Spoločenská eugenika dosiahne nasledujúce: Zredukuje výdavky na sociálnu starostlivosť. Zredukuje populáciu väzňov. Zredukuje zločinnosť. Splnenie týchto cieľov pozostáva z naplnenia jednoduchého 3-bodového plánu:

– Za prvé, podpora na deti bude postupne zredukovaná.
– Za druhé, osoby závislé výhradne od sociálnych dávok, ktoré budú súhlasiť so sterilizáciou, obdržia tisíc dolárový finančný bonus.
– Za tretie, všetci väzni dostanú ponuku skrátenia ich trestu o 3 roky, ak budú súhlasiť so sterilizáciou.“
[7]

V 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia bola eugenika na Západe populárnou záležitosťou. Medzi jej najvýznamnejších zástancov patrili H.G. Wells, Charles Darwin, Margaret Sanger, Winston Churchill, Francis Galton, George Bernard Shaw, Charles Lindbergh, Alexander Graham Bell, Theodore Roosvelt, Oliver Wendell Holmes a Julian Huxley.

Huxley popisoval eugeniku ako „východisko altruizmu, ktoré je najkomplexnejšie a má najširší dosah.“ Wells zase tvrdil: „Zdá sa mi, že odradiť ľudí nedosahujúcich určitý štandard od plodenia potomstva a podporiť plodenie výnimočne nadradených ľudí je jediný a permanentný spôsob ako vyliečiť všetky choroby tohto sveta.“[8] Eugenika nebola ani liberálnou, ani konzervatívnou agendou. Svojich podporovateľov mala naprieč celým politickým spektrom.

Ale v neskorých 60-tych rokoch väčšina židovských sociálnych vedcov a novinárov v Európe a severnej Amerike uskutočnila názorový obrat a zaujala pozíciu nekompromisných oponentov eugeniky. Keďže nešlo o organizovanú opozíciu, ich názory sa stali rovnako akademickou ortodoxiou, ako i „konvenčnou múdrosťou“. A tento stav pretrváva až do dnešných dní. Napriek tomu, že Glad nešpekuluje nad tým prečo k tomuto pozoruhodnému obratu došlo, tak nám poskytuje kľúč k jeho pochopeniu. Tento obrat sa totiž zhoduje so zrodom holokaustového hnutia a sotva pôjde iba o bezvýznamnú náhodu.

Druhý kľúč k pochopeniu anti-eugenikov nájdeme, ak si pozorne všimneme obsah a štýl ich prác – postupom času sa stávajú viac a viac dogmatickými a menej dôsledne vedeckými. Ich čitatelia sa dozvedia, že určité názory sú prípustné, dokonca chvályhodné, zatiaľ čo iné sú zakázané a zastávajú ich iba blázni alebo zlí ľudia. Podľa nich všetci dobrí a slušní ľudia musia veriť nasledovnému: dedičnosť nič neznamená, rasa neexistuje, IQ je podvod vynájdený bielymi mužmi, ktorí sa chceli cítiť nadradenými, každý sa rodí ako nepopísaná doska, všetci sme rovnakí a to je všetko, na čom záleží. Ak by iba prostredie determinovalo ľudské správanie, tak potom by pochopiteľne eugenika nemala význam.

Diskusia na tému príroda vs. výchova sa dostala do centra pozornosti verejnosti od polovice 20. storočia vďaka mediálnemu inžinierstvu politickej ľavice. Vlastne tu ani nešlo príliš o „diskusiu“, keďže verejnosti bol väčšinou prezentovaný iba názor jednej strany. Eugenici dostali jednu z hlavných úloh – popri dedičnosti, prostredí, rase a IQ testom – v „morálnej hre“ ľavičiarov. Hereditalisti zastávajú stanovisko, že rovnako príroda, tak i prostredie sú dôležité – a za to ich čakala rola bezcitných, bigotných zloduchov. Environmentalisti (známi aj ako rovnostári) by nemali byť zamieňaní s tými, ktorým záleží na ochrane životného prostredia – v tomto kontexte sú environmentalistami tí, ktorí veria, že všetky ľudské bytosti sa rodia rovnaké v tých vlastnostiach, na ktorých záleží a že odlišnosti v správaní sú determinované výhradne prostredím. Environmentalisti sa radi štylizujú do pozície tých „dobrých“, ktorí statočne bránia verejnosť pred nenávistným vplyvom skazených hereditalistov a eugenikov.

V roku 1981 publikoval Stephen Jay Gould svoj opus magnum „Ako nemerať človeka“.[9] Kniha zožala množstvo chvály a získala viacero ocenení. Bola preložená do 10 jazykov a stala sa povinným čítaním pre univerzitných študentov psychológie, antropológie a sociológie. Gould bol zarytý environmentalista. V roku 1996 publikoval nové „upravené“ vydanie, ale v skutočnosti k žiadnym úpravám nedošlo (iba k dodaniu zopár kapitol na konci knihy). J. Philippe Rushton sa vo svojej recenzií vyjadril k novému vydaniu nasledovne:

„Po starostlivom prečítaní knihy obviňujem Goulda z vedeckej nepoctivosti. Za prvé, Gould sa účelovo vyhýba spomenutiu pozoruhodných nových objavov magnetickej rezonancie, ktorá ukazuje, že korelácia medzi veľkosťou mozgu a IQ je 0,40. Tieto výsledky sú reprodukované v sociálnych a behaviorálnych vedách a totálne spochybňujú mnohé z Gouldových argumentov. Za druhé, napriek publikovaných vyvráteniam, Gould znovu opakuje svoje osobné útoky na charakter vedcov, ktorí sú už dlho po smrti.“ [10]

Gould bol najpopulárnejší a najplodnejší autor z tejto sorty, ale okrem neho tu boli ďalší akademici, ktorí písali podobne ladené knihy. Menovite Lewontin, Rose a Kamin, ktorí v roku 1984 spoločne publikovali dielo s názvom „ Nie v našich génoch.“ [11] Richard Dawkins popísal túto knihu ako „hlúpu, domýšľavú, tmársku a lživú.“ [12] Lewontin, Rose a Kamin súhlasia s Gouldom, že IQ nič neznamená, že nie je zdedené a vlastne ani neexistuje! Títo autori tiež veria, že veda nikdy nemôže byť skutočne objektívna, oslobodená od predsudkov alebo politického, či kultúrneho ovplyvnenia. Toto je jednoznačne ukážka nihilizmu a zdravý rozum nám hovorí, že nihilisti nie sú dôveryhodní a ich motívy by mali prejsť pozornou kontrolou.

Environmentalisti nemajú žiadnu skutočne presvedčivú evidenciu, že dedičnosť nie je dôležitým faktorom v ľudskom správaní a to z jednoduchého dôvodu: ich tvrdenie je nezmysel. Je tu celá hromada vedeckých dôkazov – či už ide o dvojčatá, alebo adoptované deti – ktoré dokazujú dôležitosť dedičnosti. Environmentalistom potom neostáva nič iné než napádanie výskumov ich oponentov, obzvlášť niektorých starších, zastaralých výskumov, avšak bez toho, aby uskutočňovali nejaké vlastné. A práve tu máme tretí kľúč k porozumenie obratu Židov v otázke eugeniky: Väčšina z nich totiž produkovala veľmi málo pôvodných výskumov (ak vôbec nejaké). Ak by bola pravda na ich strane, tak by dokázali svoje tvrdenia podporiť výskumom, ale o to sa ani nepokúšajú, čím nám vlastne naznačujú, že sú si dobre vedomí toho, že by to bolo márne. Ich nové sekulárne náboženstvo má svoj pôvod v politicky korektných doktrínach, ktoré sa stali článkami ich viery. Nielen, že ich viera má byť jedinou pravdou, oni trvajú na tom, že to musí byť jediné morálne stanovisko. Neznie vám to podozrivo? Ako sa môže spochybňovanie faktu stať morálnou povinnosťou, v ktorú treba veriť?

V roku 1985 publikoval Daniel Kevles knihu s názvom „V mene eugeniky: Genetika a využitie ľudskej dedičnosti“. [13] Jednotlivé kapitoly z knihy boli prvýkrát publikované v magazíne New Yorker. Kniha bola extrémne dobre prijatá, mala pozitívne recenzie a bola široko citovaná. V prvej kapitole Kevles konštatuje, že Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina a „otec eugeniky“, veril v eugeniku, pretože:

1. bol aristokrat a (ako by povedal Marx) bol elitárskym účastníkom „v triednom boji“ kapitalizmu.

2. on a jeho manželka boli bezdetní, z čoho mala prameniť jeho neuspokojená psychologická potreba, ktorá ho nakoniec priviedla k propagácii eugeniky.
Kevles píše, že Galton si uvedomoval, že jeho proto-eugenické názory, oslavované v jeho spoločenskom prostredí, boli odrazom jeho psychologických potrieb. Takýmito prehláseniami sa nielen povyšuje nad Galtona, ale ho i uráža. Zároveň neponúka nijaký dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenie. Podľa Kevlesa, „Galton možno presmeroval svoju frustráciu z toho, že nemal žiadne deti do obsesívnej propagácie „galtonského“ potomstva.“[14] Ale ako môže Kelves vedieť, čo skutočne motivovalo Francisa Galtona?

Nasledujúci citát od Lucy Davidowitz je ďalším príkladom nekritického uvažovania, ktoré je veľmi typické pre anti-eugenickú literatúru: „Negatívna eugenika bola nacistickým plánom navrhnutým predovšetkým za účelom zastavenia plodenia ľudí prostredníctvom sterilizácie a dokonca ich masového vraždenia [ sic! ].“[15]

Ak ponechám stranou, že ide o úplnú lož, tak v prípade, že cieľom nacistov bolo zastavenie plodenia, tak by bolo absurdné najprv ľudí sterilizovať a potom ich zabiť!

Táto poznámka nás oboznamuje s ďalšou dôležitou témou asociovanou s eugenikou. Pred 2. sv. vojnou malo Nemecko nezvyčajne vysoký počet ľudí nachádzajúcich sa v ústavnej starostlivosti. Značná časť týchto ľudí bola psychotických alebo trpela rôznymi stupňami debility. Hitler zaviedol program eutanázie, aby poskytol takýmto jedincom „milosrdnú smrť“. Historické záznamy nám ukazujú, že dôvodom tu bolo i presmerovanie medicínskeho zásobovania a uvoľnenie zdravotného personálu, kvôli ich potrebe pre budúce vojenské kampane. Či bol Hitlerov program múdrym krokom, alebo nie, je úplne irelevantné vo vzťahu k problematike, ktorú tu riešime, keďže eutanázia nemá čo robiť s eugenikou. Ľudia, ktorí sa nachádzajú v ústave sa nebudú rozmnožovať, takže eutanázia tu nijak neslúži eugenickým účelom. Napriek tomu býva eutanázia sústavne spájaná s eugenikou. Ťažko povedať do akej miery pôjde len o náhodu a v akom rozsahu ide o účelové zamieňanie eugeniky s eutanáziou, čomu nasvedčuje i citovaná poznámka od Davidowitza. Kvôli tejto nešťastnej zámene dodnes mnoho ľudí ( i vzdelaných) verí tomu, že eugenika je plán masového vyvraždenia slabých a chorých.

Anti-eugenické hnutie je hoax

Veľkou zbraňou v arzenáli anti-eugenikov je ich tvrdenie, že eugenika zapríčinila holokaust a ešte viac zovšeobecnené tvrdenie, že eugenika nevyhnutne vedie ku genocíde, a preto je extrémne nebezpečná a mala by byť postavená mimo zákon. Bohužiaľ táto viera je často prezentovaná ako samozrejmosť, ale bez toho, aby bola podporená nejakým dôkazom. Lenže v skutočnosti nejde vôbec o samozrejmosť!

Napriek skutočnosti, že toto tvrdenie je v západnom svete akceptované ako pravda, tak ho možno veľmi ľahko vyvrátiť:

1. Je dobre známe, že v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia vo viacerých krajinách celého sveta fungovali eugenické programy vrátane Ameriky a niekoľkých európskych štátov, [16] pričom iba v jednom z nich – nacistickom Nemecku – malo dôjsť ku genocíde. Pokiaľ eugenika vedie ku genocíde, ako to tvrdia jej oponenti, tak ako je možné, že vo všetkých ostatných krajinách neprebehla genocída? Prečo tu boli, obrazne povedané, tisícky výnimiek z tohto pravidla?

2. Masové vraždy a genocídy boli spáchané mnohokrát v histórii pred i po nacizme. Komunisti zavraždili ďaleko viac ľudí ako nacisti, pričom eugenike vehementne oponovali. Historické záznamy dokladajú nespočet prípadov genocídy tam, kde absentovala eugenika a množstvo prípadov praktikovania eugeniky bez toho, aby došlo ku genocíde a len jeden jediný prípad, kedy mala eugenika a genocída prebiehať popri sebe.[17] Sotva pôjde o nepochopiteľné historické skutočnosti, ktoré by mali byť v rozpore. Jednoduchým faktom je, že eugenika nevedie ku genocíde.

Už na prvý pohľad je zrejmá absurdita stanoviska, podľa ktorého program zriadený na pomoc budúcim generáciám mal byť priamo zodpovedný za masové vraždy. Kauzálne tvrdenia ako napr. tvrdenie, že chrípkový vírus zapríčiňuje chrípku, musia byť podložené faktami, ak ich chceme brať vážne. Ale kde sú fakty v tomto prípade? Tvrdiť, že „Nemecko malo eugenický program a preto tam došlo k holokaustu“ je totálne scestné. Navyše len letmé preskúmanie historických záznamov dostatočne vylučuje kauzálny vzťah medzi eugenikou a genocídou. Najfascinujúcejšie na tom je, ako veľmi bola táto očividná lož propagandisticky vnucovaná verejnosti po celé dekády – a to až do bodu, kedy ľudia tomu naozaj uverili. Práve táto skutočnosť povyšuje toto tvrdenie z obyčajného klamstva na „hoax“. Zároveň nám z toho plynie zásadná otázka: „Kto stojí za týmto hoaxom a čo presne sa snaží ním dosiahnuť?“

Drvivá väčšina západných anti-eugenikov boli a sú Židia. (Samozrejme, že iba minorita Židov patrí k anti-eugenikom). Odsudzujú eugeniku s takou pozoruhodnou a nekompromisnou zúrivosťou, až to vedie k jej hlbokej stigmatizácií. V dôsledku prílivových vĺn ich prekrúcania bol obraz eugeniky v očiach verejnosti kompletne pretransformovaný. Je doslova neuveriteľné, ako sa im podarilo nahradiť normálny, poctivý, korektný a rozumný obraz, ktorý mala verejnosť o eugenike, a to od jej počiatku, kedy bola vnímaná ako transparentné altruistické úsilie pomôcť budúcim generáciám, obrazom eugeniky ako zločinnej formy čistého zla, ktoré sužovalo našu planétu.

V neskorom 20. storočí mali eugenici (väčšinou išlo o titulovaných akademikov) pevne trvajúci na svojich stanoviskách, čo robiť, aby si vôbec udržali prácu. Eugenickí disidenti sú predmetom akademického umlčovania. Ich knihy a články nie sú odporúčané na publikáciu, prípadne ak aj sú publikované, tak budú ignorované a určite nebudú pridelené študentom ako povinné čítanie. Mnoho knižníc nielenže nebude takéto práce objednávať, ale ich dokonca odmietne akceptovať ako dar. Takýto autori nie sú pozývaní na vedecké konferencie alebo školenia (kurzy), nie sú im udelené granty, nedostanú sa k akademickým postom a dokonca je tu tendencia neodpovedať na ich korešpondenciu (túto skúsenosť má i český eugenik Petr Bakalář, pozn. prekl.). Toto de facto vydieranie býva vychvaľované v mainstreamových médiách, pričom vyhlbuje širokú priepasť medzi populárnymi názormi a vedou. Ide o scenár, s ktorým sme sa mohli v akademickej sfére opakovane stretnúť i v minulosti. Galileo nakoniec vyhral nad inkvizíciou, ale išlo o veľmi dlhý proces.

Severoamerickí a európski eugenici čelili anti-eugenickému molochovi kníh, prednášok, článkov, televíznych minisérií, múzeí, rozhovorov, rozhlasových talk show, novinových článkov a filmov. Sužovaní nepriateľstvom a výsmechom od kolegov, dokonca spoločensky vylúčení pre zastávanie „odporných“ názorov, vyvinul sa u nás nepríjemný pocit, že sa celý svet zbláznil. Toto neskutočné potláčanie pravdy v údajne „slobodných“ krajinách vytvorilo extrémne nepohodlnú atmosféru, ktorá trvala celé dekády. Zvážte nasledujúcu analógiu: predstavte si, že by ste upustili tenisovú loptičku a tá by vyletela hore do oblakov! Samozrejme, že by ste boli zarazení. Skúsenosť a úsudok by vám povedali, že to čo ste práve pred našimi očami videli sa nemalo stať. Niečo nebolo v našom svete v úplnom poriadku – ale čo?

Navyše je veľmi ťažké pochopiť, ako bolo možné verejnosti tak kompletne vymyť mozog, pokiaľ ide o eugeniku, keď veda, logika a morálka pevne stoja na jej strane. Môžeme sa len čudovať nad tým, že ľudí nenapadne, že alternatívou k eugenike je dysgenika (genetická deteriorácia – úpadok). Skutočne chceme vidieť každú ďalšiu generáciu viac chorou, hlúpejšou, chudobnejšou a kriminálnejšou než bola tá predošlá?

Medzi hŕstkou zostávajúcich eugenikov panuje názorový rozdiel v otázke „prečo sa eugenika dostala do nemilosti“. Zatiaľ čo všetci súhlasia, že bola „pošpinená“ neférovou asociáciou s Hitlerom, tak jedni majú za to, že toto extrémne nešťastie je „prirodzeným“ dôsledkom zhluku náhodných svetových udalostí. Iní však majú podozrenie, že tu nejde len o akúsi „náhodu“. Anti-eugenici nie sú iba pomýlení – dnes už vieme, že vedome klamú. Treba mať na pamäti, že v 70-tych a 80-tych rokoch málokto počul o prosperujúcom eugenickom programe v Izraeli.

V skutočnosti všetci naši oponenti boli Židia a bolo očividné, že majú určitú politickú agendu, ktorú len ťažko mohli skrývať. Väčšina ľudí mala za to, že to bol marxizmus. Problém bol v tom, že minimálne niekoľko z nás predpokladalo, že historické udalosti sú výsledkom interakcie faktorov, ktorých povaha je náhodná, resp. prirodzená. Boli sme idealistickí vedci, naivní a dôverčiví a nemali sme ani poňatie o tom, že celý západný svet bol zmanipulovaný za účelom vytĺkania politických benefitov jednou malou etnickou skupinou.

Naše oči sa otvorili, keď sme sa dostali ku knižnej trilógii Kevina MacDonalda. [18] Náhle všetko do seba zapadlo a my sme si uvedomili, že svet je ďaleko desivejším miestom, než by sme si kedy mohli predstaviť. Konečne sme pochopili, čo sa eugenike vlastne prihodilo.

Židovské intelektuálne hnutia nemali problém dopúšťať sa podvodov len preto, aby ovplyvnili verejnú mienku za účelom vytvorenia im naklonenej klímy, v ktorej mohli presadzovať svoje záujmy na úkor majoritnej spoločnosti (pozri MacDonalda, 1998).

Širšiu perspektívu na anti-eugenický hoax dostaneme, ak sa naň pozrieme v celkovom kontexte. Keď ho postavíme vedľa ďalších hnutí, tak tento hoax nám začne dávať väčší zmysel. A ktoré hnutia mám na mysli? Napríklad: marxizmus, freudovskú psychoanalýzu, hnutie za „otvorenú imigráciu“ a najmladšie z nich – neokonzervativizmus. Práve neokonzervatívci zatiahli Ameriku do vojny s Irakom (nepriateľom Izraela) a ich kampaň za túto vojnu môže byť taktiež charakterizovaná ako hoax.[19]

Nie iba „mnoho“ alebo „väčšina“, ale drvivá väčšina anti-eugenikov sú Židia. A práve toto poznanie je kľúčové, pretože definuje anti-eugeniku ako židovské hnutie a je tiež pochopiteľné sa domnievať, že sa tu sledujú ich vlastné záujmy a benefity plynúce z ich presadenia. Židia sa angažujú v tomto masívnom podvode už vyše 50 rokov, aby dosiahli svoje ciele, takže anti-eugenický hoax ide ruka v ruke s ďalšími židovskými intelektuálnymi hnutiami, o ktorých píše MacDonald. S týmto poznaním sme o krok bližšie k vyriešeniu celej skladačky. Stále však nemáme vyriešenú otázku ako mohlo zničenie eugeniky pomôcť Židom. K odpovedi sa postupne dopracujeme.

Ako som už naznačila: eugenika spadá do špecifického bloku kontroverzných tém spoločne s IQ, rasou, či problematikou príroda vs. výchova. Tieto otázky sú riešené v rámci širšieho matrixu známeho ako „politická korektnosť“, event. „ľavicový fašizmus“. Ďalej sem spadajú i také témy ako imigrácia, medzirasové manželstvá, diverzita a multi-kulturalizmus.

O politickej korektnosti boli napísané celé mraky článkov, ale je zaujímavé, že málokedy sa rieši jej pôvod a prečo prevzala kontrolu nad Západom. Politická korektnosť sa neobjavila len tak náhodne, ako zmena počasia, ale presadili ju určití ľudia. Ľudia, ktorí čerpali (a čerpajú) z nej benefity. MacDonald má za to, že súčasný zeitgeist (duch doby), vo svojich rozmanitých manifestáciách, je produktom Židov a židovských organizácií, ktoré pracovali celé dekády na tom, aby pretvorili spoločenské a politické prostredie, postupovali krok za krokom s cieľom uspokojiť svoje úzke etnické záujmy.

Kapitolou samou o sebe je imigrácia. Židia boli počas histórie často perzekuovaní a celkom pochopiteľne je jednou z ich starostí zabezpečenie toho, aby k tomu už viac nedochádzalo. Sebavedomú, zjednotenú a etnicky homogénnu spoločnosť – akou bolo napr. nacistické Nemecko – vnímajú Židia ako hrozbu. Na vedomej i podvedomej úrovni vedia, že v takejto spoločnosti budú viac zraniteľní ako nápadní outsideri. V spoločnostiach, ktoré sú rozdelené a dezorganizované sú v ďaleko väčšom bezpečí a majú v nich aj väčšiu moc. V takýchto spoločnostiach majú ďaleko viac voľnosti v presadzovaní svojej agendy a to nepozorovane a bez zbytočných prekážok. V Izraeli je imigrácia prísne regulovaná, samozrejme, že nie v prípade Židov. Ale „balkanizácia“ Ameriky znamená pre nich výhodu. Židia stáli na čele boja za „otvorenú imigráciu“ predstierajúc, že bojujú za základy humanity a tým umožnili prílev mnohých odlišných rás a národností do našej krajiny. Propagovali vieru, že dedičnosť nič neznamená a záleží iba na prostredí, čo následne viedlo k politike, ktorá presadzuje ich záujmy. Podľa ich zdôvodnení, ak by do Ameriky emigrovali milióny Pygmejcov, tak by sa jednoznačne stali – skôr či neskôr – dobrými občanmi, keďže rasa neexistuje a všetko správanie je determinované prostredím. Ako prázdne tieto univerzalistické ideály vyznejú, keď sa odhalí, že v Izraeli sú odrazu zabudnuté. Koniec koncov, tam už im slúžiť nebudú.

Pokles našej inteligencie: Dysgenická fertilita

Historicky sa eugenici zameriavali na podporu dobrého zdravia a zvýšenie inteligencie alebo aspoň prevenciu pred ich poklesom kvôli ich nespochybniteľnej dôležitosti vo vzťahu k prosperujúcej ekonomike, nízkej kriminalite, pokroku v každej oblasti a celkovej kvalite života. Vedecké výskumy ohľadom fertility a IQ nám poskytujú jasnú predstavu o dôležitosti eugeniky a konzekvenciách dysgeniky.

Richard Lynn je popredná svetová autorita v otázkach eugeniky a dysgeniky. Vo svojej knihe „Dysgenika: Genetická deteriorácia v moderných spoločnostiach“ [20] vysvetľuje, že pred 19. storočím fungovala v Amerike i Európe „prirodzená fertilita“, t.j. chýbal dostatočný tlak, ktorý by bránil počatiu. Manželské páry mali často veľké rodiny, ale muži s malým príjmom mali problém uzavrieť manželstvo a zostali bezdetnými, čoho dôsledkom bola mierne pozitívna korelácia medzi počtom narodených detí a inteligenciou.

Problém dysgenickej fertility sa objavil s nástupom antikoncepcie. V polovici 19. storočia bolo publikovaných niekoľko kníh, ktoré poskytovali rady ako sa vyhnúť neželanému tehotenstvu, pričom ich vplyv bol pochopiteľne neúmerný, keďže ovplyvnili tých, ktorí vedeli čítať. Charles Goodyear objavil v roku 1839 proces známy ako vulkanizácia. Tento proces umožnil, aby sa guma dala ľahšie tvarovať a aby sa výrazne zvýšila jej odolnosť voči opotrebovaniu. Dôsledkom tohto objavu boli kondómy a pesary, ktoré sa stali ľahko dostupnými a stredné a vyššie spoločenské triedy začali mať menej detí. To spôsobilo široko-ďaleko poplach, že inteligencia môže upadať a preto sa v neskorom 19. storočí a na začiatku 20-teho uskutočnili viaceré štúdie, ktoré testovali pravdivosť tejto hypotézy. Napríklad v Anglicku bola zdokumentovaná negatívna korelácia medzi IQ školopovinných detí a počtom ich súrodencov, ktorá potvrdzovala obavy z dysgeniky. Námietku tu predstavoval argument, že nikto presne nevie, či sú bezdetní ľudia viac alebo menej inteligentní ako ľudia s deťmi. Na začiatku 20. storočia bolo v USA uskutočnených hneď niekoľko štúdií, ale sledovaná vzorka nebola dostatočne reprezentatívnym obrazom populácie ako celku – buď boli obmedzení geograficky, alebo vekom, prípadne tam neboli zahrnuté minority. Z týchto dôvodov bola hodnota týchto štúdií limitovaná. Až do polovice 20. storočia nebola táto otázka uspokojivo vyriešená.

Konečne v roku 1985 Van Court a Bean publikovali výsledky ich štúdie o vzťahu fertility a IQ, kde využili veľkú reprezentatívnu vzorku americkej populácie, čím poskytli prehľad tohto vzťahu po značné obdobie 20. storočia. Vo všetkých 15-tich sledovaných skupinách bola korelácia medzi IQ a počtom detí negatívna, pričom 12 skupín z 15 bolo štatisticky signifikantných. [21]

Lynn a Van Court relatívne nedávno túto štúdiu zopakovali, pričom využili rovnaký súbor dát, ktorý bol však doplnený i o dáta zozbierané v 90-tych rokoch a výsledky boli veľmi podobné. [22] Paradoxne, James Flynn, politický vedec z Nového Zélandu, poskytol dôkaz, že fenotypová inteligencia v skutočnosti behom tohto obdobia vzrástla.[23] Jeho zistenia však boli spochybnené Rushtonom a Jensenom, ktorí zdokumentovali, že IQ subtesty, ktoré mali dokazovať nárast boli vysoko zamerané na faktor g, čo znamená, že merali mentálne procesy, ktoré so všeobecnou inteligenciou až tak veľmi nekorelujú. V každom prípade, od roku 1880 do roku 1979 došlo kvôli dysgenickej fertilite v USA k strate 0.9 boda v IQ za generáciu ( =25 rokov). Výpočet bude nasledovný: 0.9 boda x 4 generácie= 3.6 bodov, čiže genotypová inteligencia počas tohto obdobia klesla v USA o 3,6 bodov. Strata takéhoto rozmeru cca zdvojnásobuje počet retardovaných ( IQ 130). [24]

V knihe „The Bell Curve“ píšu Herrnstein a Murray o tom, aký efekt má i malý pokles priemerného IQ populácie:

Je očividné, že i malá zmena v IQ môže viesť k podstatným spoločenským dôsledkom. Hodnota troch bodov IQ sa zdá byť ničím (a vskutku aj je, pokiaľ ide o schopnosti jednotlivca), ale populácia, ktorej sa priemerné IQ zníži o 3 body bude už na tom podstatne horšie. Navyše trojbodový pokles v blízkej budúcnosti sa pohybuje vo sfére pravdepodobnosti. Spoločenské fenomény boli za posledné desaťročia natoľko znepokojujúce, že možno predpokladať, že reflektujú prebiehajúci dysgenický efekt. Určite by nás to malo znepokojovať , ale predovšetkým by sme sa mali snažiť s tým niečo robiť. [25]

Strata 3,6 bodov IQ u populácie pozostávajúcej z miliónov je sotva iba vedeckou kuriozitou. Pre pochopenie toho, aký dopad má táto strata na reálny svet sa zamyslite nad týmto: Herrnstein a Murray dokumentujú, že došlo k zhoršeniu všetkých spoločenských problémov, keď došlo v ich vzorke k štatistickému poklesu IQ iba o 3 body, zo 100 na 97 bodov. Počet žien permanentne závislých na sociálnych dávkach sa zvýšil o 14%, miera chudoby sa zvýšila o 11%, počet detí počatých mimo manželstva sa zvýšil o 8%, počet mužov, ktorí boli vo väzení vzrástol o 13% a permanentné ukončenie stredoškolskej docházky sa zvýšilo o 14%.[26]

Je zbytočné písať, že spoločenské patológie sú zdrojom nešťastného života pre obrovské množstvo ľudí a zvýšením daňovým zaťažením pre ešte väčší zvyšok.

Herrnstein a Murray taktiež vypočítali efekt vzrastu IQ o 3 body, zo 100 na 103 bodov:

Len pre začiatok, miera chudoby by sa znížila o 25%. Rovnako by o 25% klesol podiel mužských väzňov. Počet stredoškolských odpadlíkov by sa znížil o 28%. Počet detí žijúcich bez rodičov by klesol o 20%. Závislosť na sociálnych dávkach by, dočasne i dlhodobo, klesla o 18%. Počet nemanželských detí by sa znížil o 15%. Počet detí, ktoré prvé 3 roky života prežijú v hmotnej núdzi by sa znížil o 20%. [27]

Ďalej vypočítali dôsledky nárastu priemerného IQ o 6 bodov, z 97 na 103 bodov:

Nárast priemerného IQ z 97 na 103 bodov redukuje podiel ľudí, ktorí nikdy nezískajú stredoškolské vzdelanie o 43%, počet ľudí žijúcich v hmotnej núdzi o 36%, počet detí v pestúnskej starostlivosti alebo vychovávaných iným príbuzným ako rodičom sa zníži o 38% a počet žien závislých na rodinných prídavkoch sa zredukuje o 31%. [28]

Zistenia, ktoré Herrnstein a Murray demonštrujú dokazujú – a to veľmi jasne a silne – kritickú rolu IQ v ľudskej spoločnosti. Rovnako nám ukazujú dôležitosť malých ziskov a strát, pričom poskytujú pohľad na to ako široko prospešná môže eugenika byť. Pravdepodobne nič iné nezosumarizuje celú problematiku lepšie, pretože sotva by niekto nemohol byť ohromený skutočnosťou, že nárast a pokles spoločenských problémov sa odvíja od zisku alebo straty malého počtu bodov IQ.

Dôsledky poklesu priemerného národného IQ sa však neobmedzujú len na nárast špecifických spoločenských problémov.

Dysgenika ovplyvňuje kvalitu života každého z nás. Rozmanité „epidémie“ sa objavujú akoby z ničoho nič – či už ide o nárast problémov s učením, obezitu, rozmanité medicínske problémy, poruchy správania atď. – a to všetko spoločne s rastúcim počtom nezamestnaných.

Od straty IQ v priebehu času možno očakávať ekonomické straty, zločinnosť, korupciu a vládny chaos a to menujem len zlomok problémov. Pre kolektívnu náladu bude charakteristické odcudzenie a zmätok spoločne s nepokojným druhom hnevu, ktorý si bude hľadať svoj terč (ako napr. „vládu“), ako i hmlisté uvedomenie si neľahkej situácie a pesimistické vyhliadky do budúcna. Hoci zmeny môžu prebiehať postupne (nie prudko, či náhle), tak to neznamená, že sú pomalé, keďže ich môžeme jasne vnímať počas života. Väčšina Američanov starších ako 50 rokov si dobre pamätá na časy, keď ich krajina bola bezpečnejším, pokojnejším a slušnejším miestom. „Intelektuáli“ zlyhávajú v identifikácií „skutočného problému“ („spirituálna nepokojnosť“, „kríza vôle“). Stretávame sa so šialeným a totálne pomýleným zdôvodňovaním príčin. Tragické je, že keď je jeden problém analyzovaný, tzv. expert bude poukazovať na ďalšie príbuzné problémy ako na „príčinu“, keď v skutočnosti je genetická deteriorácia populácie (dysgenika), ktorá prebieha generáciu po generácii, jedinou neviditeľnou „mega-príčinou“ všetkých problémov.

Predĺženie časového plánu dysgenickej fertility

Ako už bolo spomenuté, Lynn a Van Court zozbierali solídne dáta pre obdobie od roku 1880 do 1979 v USA, ale stále je možné mať silný predpoklad o predĺženom časovom pláne. Pre 25-ročný interval, ktorý predchádza týmto rokom, rovnako ako i pre interval nasledujúci, chýbajú precízne dáta, ale sú tu náznaky, že tieto obdobia boli rovnako dysgenické, ak nie ešte viac. Takže extrapolácia z existujúcich dát vedie k pravdepodobnej strate medzi rokmi 1855 a 2004, ktorú vypočítame nasledovne: 0.9 IQ boda x 6 generácií=5,4 bodov. S ohľadom na rozloženie IQ v populácií, kde mierne zmeny priemerného IQ vedú k obrovským spoločenským zmenám znamená takáto strata viac ako päťnásobné zvýšenie počtu retardovaných (IQ 130) na jednu pätinu ich predošlého počtu. Ekonomická záťaž v dôsledku takéhoto nárastu v počte retardovaných je obrovská, ale strmý pokles nadanej populácie je ešte horší, pretože sú to práve nadaní ľudia, ktorí sa disproporčne podieľajú na všetkých pozitívnych veciach, ktoré obohacujú naše životy – či už ide o úžasné romány, prekrásnu hudbu, fascinujúce vedecké objavy, profitujúce obchodné podniky, medicínu zachraňujúcu životy a nové vynálezy.

Richard Lynn zistil, že dysgenická fertilita je skôr pravidlom ako výnimkou a to na celom svete okrem sub-saharskej Afriky, kde nie je používaná antikoncepcia. Pokiaľ ide o stupeň dysgeniky, tak Európa je na tom približne rovnako ako USA, ale napr. Južná Amerika je na tom ešte horšie. [29]

Dve hlavné príčiny dysgenickej fertility sú:

1. Ženy s vysokým IQ nemajú taký počet detí, aký by bol ideálny. Jednou z príčin je ich vyššia kariérna úspešnosť.

2. A čo je viac dôležité, tak ženy s nízkym IQ majú v priemere väčší počet neplánovaných tehotenstiev. U žien s nízkym IQ je menšia pravdepodobnosť použitia antikoncepcie a keď ju aj použijú, tak ju nepoužívajú pravidelne a s rovnako úspešnými výsledkami ako ženy s vyšším IQ. Okrem toho, ženy s nižším IQ, v prípade tehotenstva menej často podstupujú potrat. (Situácia je zhoršená rodičovskými dávkami, ktoré prevyšujú to, čo by si ženy s nízkym IQ sami zarobili). Kvôli týmto dôvodom končia s väčším počtom detí, ktorých je často oveľa viac, než by si sami želali. Prieskumy totiž ukazujú, že ženy zo všetkých inteligenčných skupín chcú v priemere 2-3 deti. [30] Tieto výsledky sú celkom signifikantné, pretože indikujú, že eugenický program by mohol urobiť reálny pokrok smerom k zníženiu, či dokonca obratu dysgenickej fertility – ak by k tomu existovala kolektívna vôľa – keďže by jednoducho pomohol ženám v dosiahnutí vytúženého počtu detí. Ide o celkom uskutočniteľný návrh, ktorý by ušetril peniaze daňových poplatníkov v dlhodobom horizonte (nemuseli by podporovať matky a deti mladšie ako 18-tich rokov) a zaiste by mal širokú podporu verejnosti. Máme evidenciu, že korelácia medzi plánovanými deťmi a IQ je mierne pozitívna. Pokiaľ by eugenické hnutie bolo schopné presadiť svoj prirodzený cieľ, komplexný program rodinného plánovania by mohol zvrátiť negatívnu koreláciu medzi IQ a počtom detí, čím by sa zredukovala chudoba, zločinnosť a prakticky všetky ostatné spoločenské problémy.

Takýto program by najviac pomohol čiernym. V súčasnosti je priemerné IQ amerických černochov 85, zatiaľ čo IQ belochov je 100, ale korelácia medzi IQ a počtom detí je u čiernych dokonca viac negatívna ako u bielych. Inak povedané, genotypová inteligencia bielych za posledné obdobie klesla a pokračuje v poklese, avšak medzi čiernymi prebieha tento pokles 2x rýchlejšie, čo vytvára ešte väčšiu inteligenčnú priepasť medzi čiernymi a bielymi. [31] Rozdiely v reálnom svete, kde IQ koreluje so socioekonomickým statusom, kriminalitou a závislosťou od sociálnej podpory, sa ešte viac prehĺbia, ak sa tento trend nezvráti. Program rodinného plánovania by pomohol najviac čiernym, pretože práve tí majú najviac nemanželských detí, rovnako i väčší podiel neplánovaných a nechcených tehotenstiev. Zvýšenie černošského IQ by definitívne pomohlo celej spoločnosti.

Eugenický strašiak

Môžeme poskytnúť presvedčivý argument, že viaceré z našich najvážnejších spoločenských problémov by boli zmiernené – ak nie úplne eliminované, či signifikantne zmiernené – ak by si eugenici udržali svoje postavenie až do 21. storočia. Skoršie eugenické programy boli silne kritizované, treba priznať, že často i oprávnene, ale rovnako ako množstvo iných vecí v 20-tych a 30-tych rokoch ako napr. automobil Ford model T, nepohodlné sedadlá, či prohibícia, i eugenické programy by sa postupom času zdokonaľovali. Je chybou si myslieť, že proto-eugenika je eugenika. Nielenže mal Izrael dlhotrvajúci a úspešný eugenický program, ďalšie krajiny, ako napr. Švédsko ho mali tiež a pozostával zo vzdelávania, stimulov a prekážok spolu s komplexným medicínskym prístupom. Máme dôvod predpokladať, že skoršie eugenické programy v Severnej Amerike a Európe by postupne dospievali, behom času by sa od svojich jednoduchých začiatkov stávali sofistikovanejšími a efektívnejšími popri tom ako sa rozmanité druhy politík stávali predmetom verejného diskurzu a na scénu prichádzali nové objavy v genetike a reprodukčnej biológii.

Behom posledného obdobia sa Židom vďaka eugenike podarilo prakticky vykoreniť Sachsovu chorobu (Tayov-Sachsov syndróm), čo je pochopiteľne pre nich samotných úžasná vec, ale zároveň je skľučujúce si predstaviť všetky ďaleko väčšie nežidovské populácie a požehnanie, ktoré im eugenika mohla poskytnúť v minulom storočí, ale neposkytla – či už by išlo o väčšiu prosperitu, menej zločinnosti, alebo lepšie zdravie. Pre aké dôvody bolo týmto výhodám zabránené?

Keď študujete MacDonaldove práce, tak uvidíte, že anti-eugenický hoax korešponduje s dobre známymi vzorcami správania Židov, medzi ktoré patrí i uchyľovanie sa k podvodom za účelom presadenia ich etnických záujmov na úkor majoritných občanov. Už vyše 50 rokov varujú Západ pred desivým eugenickým „strašiakom“ pripraveným zničiť svet. Strašiakom od ktorého sa treba oslobodiť. Ako vidíte, tak tieto tvrdenia padli na úrodnú pôdu – ľuďom boli kompletne vymyté mozgy.

Stále však nemáme vyriešenú finálnu otázku: „Ako presne prospelo Židom zničenie eugeniky na Západe?“ Išlo tu iba o dodanie ďalšieho senzáciechtivého prvku do holokaustového príbehu? Alebo sa tým sledovalo niečo viac? Výskum MacDonalda [32] ukazuje, že jadro židovských intelektuálov pracovalo aktívne po celé dekády na zničení gójskej kultúry, takže od toho je len malý krôčik k tomu si myslieť, že sa rovnako usilujú zničiť gójsku populáciu i geneticky. Nech už vám to znie akokoľvek šokujúco, tak si položte otázku „prečo by inak na Západe strávili celé desaťročia fanatickým útočením na eugeniku?“

Vo svojej recenzií knihy „Židovská eugenika“ MacDonald píše:

„Skutočnosť, že židovský aktivisti dominovali v anti-eugenickom hnutí na Západe a zároveň inklinujú k nepriateľským pohľadom na tradičnú kultúru a národy Západu nám naznačuje, že ich opozícia voči eugenike môže mať tiež ďalší postranný motív, ktorý uniká našej pozornosti, mimo ich nenávisti k čomukoľvek, čo by mohlo byť asociované s národným socializmom. Týmto motívom môže byť genetický úpadok Západu ako celku. Za židovskou propagáciou masívnej nebielej imigrácie môže byť rovnaký motív.“ [33]

Len čo je eugenika eliminovaná, tak automaticky nastupuje na jej miesto dysgenika. Je to absolútne predvídateľné. Dysgeniku môžeme definovať ako genetické oslabenie populácie. Logický úsudok nám diktuje, že presne toto bol ich zámer. Židia zničili eugeniku a tým geneticky oslabili populácie v Európe a Severnej Amerike. Nemá zmysel hľadať nejaké klady a zápory pre umučených, či spletité vysvetlenia pre niečo, čo je tak jednoduché a očividné.

Celosvetovo sú Židia ďaleko menšou populáciou než populácie západných národov a sú geneticky viac homogénni. To znamená, že eugenický program na Západe by produkoval zlepšenie v zdraví a zvýšenie IQ, plus by zmiernil všetky spoločenské problémy rýchlejšie ako porovnateľný program v Izraeli. Dôvodom je to, že selekcia pri väčšej, heterogénnej populácií (alebo akýchkoľvek iných organizmoch) prebieha ďaleko efektívnejšie ako v prípade malej, homogénnej populácie. Navyše Židia praktikovali eugeniku po tisíce rokov, takže sú pravdepodobne bližšie k maximu, ktoré môžu v rámci IQ dosiahnuť než gójovia. Je možné, že anti-eugenici sú si toho dobre vedomí.

Faktom je, že Izrael je židovský štát, zatiaľ čo Severná Amerika a Európa majú iba malé percento židovskej populácie. Tento rozdiel je mimoriadne dôležitý pre anti-eugenikov, hoci by to určite popreli. V skutočnosti existuje dôvod, že v Izraeli dnes funguje eugenika, zatiaľ čo v Severnej Amerike a Európe dysgenika. Ak by nebolo ich zámerom tajne poškodiť ostatné etnické skupiny a ak by im skutočne išlo o ochranu sveta pred eugenikou, potom prečo žiaden z anti-eugenikov neukazuje prstom na Izrael. Nechcú snáď zachrániť „úbohých“ Izraelčanov? Veď eugenický strašiak nielenže vyhrožuje Izraelu. On naň útočí! Možno zázrakom, po 65 rokov eugeniky, sa Izraelčanom podarilo odvrátiť ich vlastnú genocídu. Pointou je samozrejme to, že ak anti-eugenici nemali postranné úmysly, prečo sa nepokúsili odstrániť súčasný eugenický program v Izraeli namiesto strávenia celých desaťročí varovaním západných krajín pred potencionálnym hororom?

Ľudia sa možno čudujú prečo chcú niektorí Židia oslabiť genofond Západu, zatiaľ čo simultánne posilniť genofond Izraela. Odpoveď sa dá zhrnúť do jedného slova – „moc“. Niektorí Židia inklinujú k silnému etnocentrizmu a uvažujú spôsobom „my verzus oni“. Nazerajú na ostatné rasové skupiny ako na konkurentov, protivníkov, či dokonca nepriateľov. Anti-eugenici chceli svojich „nepriateľov“ (dôležité poznamenať, že ide najmä o gójov európskeho pôvodu) „vyšľachtiť“ a to tak, že budú pre nich menšou hrozbou, zatiaľ čo pre Židov bude omnoho jednoduchšie im politicky a ekonomicky dominovať a to behom dlhšieho obdobia.

S týmto novým porozumením sa anti-eugenický hoax zdá byť výnimočným v mnohých aspektoch. Napadá ma jedno staré porekadlo: „Pravda je zvláštnejšia než fikcia“, pretože toto je skutočne zvláštne! Po všetky tie roky, nikto nemal ani len tušenie, že tu potajme prebiehalo zločinné sprisahanie. Slovo „konšpirácia“ ešte nebolo použité, ale nenechajme sa zmiasť, konšpirácia to bola a je. Ukazuje sa nám, ako ďaleko boli ochotní zájsť, len aby získali výhody pre zopár ďalších Židov, ktorých nikdy nevideli a odhaľuje to stupeň ich etnocentrizmu, nevídaný medzi ostatnými skupinami. Ukazuje sa nám, že intelektuálne jadro židovského národa je naozaj vo vojne so zvyškom sveta. Ukazuje sa nám ich fenomenálny talent pre propagandu a ich výnimočná schopnosť konať spoločne a v zhode bez ohľadu na miesto a čas.

Je znepokojujúce si uvedomiť, že činy anti-eugenikov sú v súlade s tými najhoršími antisemitskými stereotypmi typu:

1. Židia získali moc, ktorá nezodpovedá ich počtu v populácii, ktorú zneužívajú k tomu aby presadili svoje úzke záujmy, zatiaľ čo spôsobujú škody majoritnej spoločnosti,

2. Židia preukazujú hlboký záujem o blaho druhých Židov, ale (prinajlepšom) ľahostajnosť o blaho spoluobčanov,

3. Židia sa zapojili do masových nečestných praktík a presadili dvojitý štandard.

Nemožno poprieť, že „anti-eugenický hoax“ ešte posilňuje tieto negatívne stereotypy demonštrujúc – popri katastrofálnej vojne v Iraku – že nepôjde len nejaké iracionálne pozostatky z dávnych čias, ktoré by mali nulovú platnosť pre dnešný svet.

Američania možno vážne uvažujú, či vôbec majú skutočnú demokraciu, keď malá skupina kontroluje takmer všetko a premýšľajú o tom aké ďalšie hoaxy a podvody boli spáchané.

K tomuto bodu Glad píše, že „tak očividne a radikálne je akceptovaný holokaustový príbeh v rozpore s realitou.”[36]

Zločin proti ľudskosti?

Keď sa vrátime späť v čase, tak pred rokom 1960 mala eugenika stále celkom dobrú reputáciu. Po 2. sv. vojne bola síce „pošpinená“ asociáciou s Hitlerom, ale stále vychádzali eugenické žurnály, uskutočňovali sa eugenické konferencie a vo viacerých krajinách fungovali eugenické programy. Verejnosť vedela, že cieľom eugeniky bolo spraviť budúcu generáciu zdravšou, múdrejšou, bohatšou a menej násilnou. Takže ako je možné, že anti-eugenici mohli proti niečomu takému vôbec argumentovať? Keďže eugenika je altruistické úsilie, museli anti-eugenici presvedčiť verejnosť, že eugenika zapríčiňuje niečo vyložene katastrofálne, aby proti nej každého poštvali. Čo je tou najhoršou vecou na celom svete? Genocída! Eugenika zapríčinila genocídu! Tento trik fungoval, pretože Hitler bol obzvlášť horlivým zástancom eugeniky. Samozrejme, že tvrdenie, že „eugenika vedie ku genocíde“ nedáva vôbec zmysel. Je to podobné ako povedať, že „účtovníctvo zapríčiňuje masové vraždy“ alebo „záhradničenie je zodpovedné za vreckové krádeže“. Navyše tí, ktorí vyvárajú takéto nezmyselné asociácie nikdy nemajú ani tú najmenšiu ochotu jasne vysvetliť, ako presne má eugenika viesť ku genocíde. Cesta od eugeniky ku genocíde býva zaplnená emotívne ladenými príbehmi, ale špecifické, konkrétne kauzálne spojenie očividne chýba. Napriek tomu sa anti-eugenikom podarilo verejnosť presvedčiť, keďže ich posolstvá boli stovky, či tisíckrát omieľané – pomocou rozsiahlej „siete“ plnej akademikov a žurnalistov – v TV, na univerzitách, vo filmoch, magazínoch, knihách, žurnáloch a novinách. Ako by sa len všetci mohli mýliť, no nie?

Pointa je však v tom, že 50 rokov trvajúci útok Židov na eugeniku je útokom na zdravie a blaho, obrazne povedané, miliónov ľudí. Je ťažké vôbec pochopiť niečo tak zvrátené ako skryto geneticky zdegradovať celé populácie, pretože každému normálnemu človeku musí byť jasné, že niečo také povedie k obrovskému množstvu utrpenia. Nech sa čitatelia sami rozhodnú, či anti-eugenický hoax predstavuje zločin proti ľudskosti.

Zločiny proti ľudskosti sú definované Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu v jeho vysvetľujúcom memorande ako obzvlášť závažné zločiny, ktoré predstavujú vážny útok na ľudskú dôstojnosť alebo vážne poníženie alebo degradáciu jednej alebo viac ľudských bytostí. Vražda, vyhladenie, mučenie, znásilnenie, politická, rasová a náboženská perzekúcia a ďalšie neľudské činy patria k zločinov proti ľudskosti iba ak sú súčasťou širokej a systematickej praxe.[37]

Záver

Stará historka o eugenike ako „altruistickej snahe, ktorá nakoniec viedla k masovým vraždám“ bola postavená na nestabilnom základe. Nielenže je takéto tvrdenie veľmi nepravdepodobné, ale bolo preukázateľne falošné. Nová interpretácia, ktorú som ponúkla, nám hovorí odlišný príbeh, taký ktorý je radikálnym vybočením od predošlej akceptovanej verzie.

Sumarizácia je nasledovná:

Za prvé, tvrdenie anti-eugenikov, že eugenika nevyhnutne vedie ku genocíde je v rozpore so známym historickým záznamom, napriek tomu je energicky vnucované verejnosti po celé desaťročia, čo ho kvalifikuje na hoax.

Za druhé, výsledkom neskutočne dlhej a veľmi pôsobivej, ale absolútne nečestnej propagandistickej kampane, bolo zlikvidovanie eugeniky na Západe po dobu trvajúcu pol storočie.

Za tretie, takmer všetci anti-eugenici boli Židia. Zničením eugeniky na Západe sa im podarilo dosiahnuť genetické oslabenie Severnej Ameriky a Európy. Zároveň počas tohto obdobia izraelskí Židia posilnili svoj genofond prostredníctvom široko rozšírenej eugenickej praxe.

V „Židovskej eugenike“ nebolo o anti-eugenickom hoaxe nič písané, ale táto Gladova publikácia nám poskytuje dôležité informácie pre sformovanie záverov tejto eseje. Predtým než bola „Židovská eugenika“ publikovaná, eugenický program v Izraeli bol veľká neznáma a význam židovskej účasti v anti-eugenickom hnutí na Západe nebol dostatočne pochopený. Taktiež bol odhalený dôvod výnimočného obratu židovských sociálnych vedcov a novinárov v 60-tych rokoch.

Ak to spojíme s MacDonaldovou paradigmou a historickými faktami, ktoré dokazujú, že veta „eugenika vedie ku genocíde“ je lož, tak náhle už máme odpovede na otázky „kto? čo? kedy? kde? a prečo?“ v jednom balíku.

Ak by populárne a ambiciózne eugenické programy, také ako v Izraeli, fungovali i na Západe počas 50 ročného pôsobenia anti-eugenického hnutia, bola by dnes populácia Severnej Ameriky a Európy ďaleko zdravšia, múdrejšia, bohatšia a menej kriminálna než v súčasnosti. Tiež všetky nasledujúce generácie by boli na tom lepšie – nie iba deti našej generácie, ale aj naši vnuci a naši pravnuci, pretože náš genofond a naša kultúra sú odrazovým mostíkom pre všetkých z nich. Verejnosť však bola naučená reagovať ako „Pavlovovi psi“ a predstavovať si obrázky masových vrážd kedykoľvek bolo spomenuté slovo eugenika. Nebyť vytrvalej anti-eugenickej propagandy, mohli sme našim budúcim generáciám odkázať nie iba zdravší genofond, ale i kultúru, ktorá rozumie, že sila, rovnako ako i súcit, sú súčasťou eugeniky a tým by sme im zanechali ďaleko lepšie dedičstvo než majú dnes.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autorka: Marian Van Court
Zdroj: Counter-Currents Publishing

Odkazy:

[1] Glad, John, 2011, Jewish Eugenics, Wooden Shore, LLC: Washington D.C.
[2] Tamtiež., s.72
[3] Lynn, Richard, 2012, osobná komunikácia s autorom.
[4] Weyl, Nathaniel, 1989, The Geography of American Achievement, Scott-Townsend Publishers, Washington, DC, s. 136.
[5] Glad, Jewish Eugenics, s. 158.
[6] Tamtiež., s. 195.
[7] Tamtiež., p. 286.
[8] Van Court, Marian, 1982, Eugenics revisited, Mensa Bulletin #254, s. 31-32.
[9] Gould, Sephen Jay, 1996, The Mismeasure of Man, W.W. Norton: New York.
[10] Rushton, 1996.
[11] Lewontin, R.C., Rose, Steven, Kamin, Leon J., 1984, Not in Our Genes, Pantheon Press: New York.
[12] Dawkins, Richard, 1985, Not in Our Genes: Biology, Ideology and Human Nature, reviewed in “Sociobiology: the debate continues,” New Scientist, 24 January.
[13] Kevles, Daniel, 1985, In the Name of Eugenics, Alfred A. Knopf: New York.
[14] Tamtiež, s. 9.
[15] Hastings Center Report, Special Supplement,“Biomedical Ethics and the Shadow of Nazism: A Conference on the Proper Use of the Nazi Analog in Ethical Debate,” April 8, 1976, s. 3.
[16] Wullen, Hilda van Hellmer, 1937, Eugenics in other lands: a survey of recent developments, The Journal of Heredity, vol. 28, s. 269-275.
[17] Van Court, Marian, 1998, Review of Dysgenics: genetic deterioration in modern populations by Richard Lynn, Journal of Social, Political, and Economic Studies, vol 23, #2, Summer.
[18] Glad, Jewish Eugenics, s. 91.
[19] MacDonald, Kevin, 1994, A People That Shall Dwell Alone: Judaism as an Evolutionary Group Strategy, Praeger: Westport CT; MacDonald, Kevin, 1998a, Separation and its Discontents: Toward an Evolutionary Theory of Anti-Semitism, Praeger: Westport CT; MacDonald, Kevin, 1998b, The Culture of Critique: An Evolutionary Analysis of Jewish Involvement in Twentieth-Century Intellectual and Political Movements, Praeger: Westport CT.
[20] Isikoff, Michael, and Corn, David, 2006, Hubris: The Inside Story of Spin, Scandal, and the Selling of the Iraq War, Random House: New York [1] [21] Lynn, Richard, 1996, Dysgenics: Genetic Deterioration in Modern Populations, Praeger: New York.
[22] Van Court, Marian and Bean, Frank, 1985, Intelligence and fertility in the United States: 1912 to 1982, Intelligence vol. 9, s. 23-32
[23] Lynn, Richard, and Van Court, Marian, 2004, New evidence of dysgenic fertility for intelligence in the United States, Intelligence, vol. 32, s. 193-201
[24] Flynn, J. R., 1984, The IQ of Americans: massive gains 1932-1978, Psychological Bulletin, vol. 95, s. 29-51.
[25] Rushton, J.P., and Jensen, A.R., 2010, The rise and fall of the Flynn effect as a reason to expect a narrowing of the Black-White IQ gap, Intelligence, 38, s. 213-219.
[26] Lynn, Richard, and Van Court, Marian, 2004, New evidence of dysgenic fertility for intelligence in the United States, Intelligence, vol. 32, s. 193-201
[27] Herrnstein, R. J., and Murray, C., 1994, The Bell Curve, Free Press: New York, s. 365.
[28] Tamtiež., s. 365.
[29] Tamtiež., s. 367.
[30] Lynn, Richard, 1996, Dysgenics: Genetic Deterioration in Modern Populations, Praeger: New York.
[31] Van Court, Marian, 1983, Unwanted births and dysgenic reproduction in the United States, Eugenics Bulletin, Spring
[32] MacDonald, Kevin, 1998b, The Culture of Critique: An Evolutionary Analysis of Jewish Involvement in Twentieth-Century Intellectual and Political Movements, Praeger: Westport CT.
[33] Lynn, Richard, and Van Court, Marian, 2004, New evidence of dysgenic fertility for intelligence in the United States, Intelligence, vol. 32, s. 193-201 [33] MacDonald, Kevin, 2011, Review of John Glad’s Jewish Eugenics, The Occidental Observer, May 15, 2011, http:www.theoccidentalobserver.net/2011/05/review-of-john-glads- jewish-eugenics/.
[34] MacDonald, Kevin, 1998b, The Culture of Critique: An Evolutionary Analysis of Jewish Involvement in Twentieth-Century Intellectual and Political Movements, Praeger: Westport CT.
[35] MacDonald, Kevin, 2011, Review of John Glad’s Jewish Eugenics, The Occidental Observer, May 15, 2011, http:www.theoccidentalobserver.net/2011/05/review-of-john-glads- jewish-eugenics/.
[36] Glad, John, Jewish Eugenics, s. 64.
[37] http://en.wikipedia.org/wiki/Crimes_against_humanity.

O Roland Edvardsen

21 komentárov

  1. maršal Žukov

    Povinne čítanie pre každého gojima

  2. Anti-eugenické hnutie je podvod. Jedna z mnohých zásadných právd tohto článku, či lepšie povedané malej knihy?

    Možno by to chcelo podeliť na podtémy:
    1. sionistická politika voči tejto veci
    2. objektívne výhody eugeniky, jej nezmyselné zavrhnutie (ako príklad podobného procesu, po vojne v 50 rokoch „vedci“ neuznávali ani genetiku, hlavne v soc. tábore, na Západe to nebolo tak všeobecné, ale zato to trvá u bigotov dodnes – a predsa sa genetika presadila, lebo je objektívna)
    3. krutá reality dysgeniky, ako dnes prebieha.

    Ťažko povedať, ktorý z tých bodov by ľudí skôr prebral. Asi ten tretí. Ale to už asi bude neskoro.
    Hm, tak ma napadá, ak sa niektorý druh dokáže presadiť vďaka svojej inteligencii, dokáže aj vyhynúť kvôli svojmu dysgenickému zblbnutiu?
    Asi áno.

    • Otáznik v prvej vete je k tomu, či už to je malá kniha.
      To, že anti-eugenické hnutie je zámerný politický podvod a nechutná nehumánna zbraň, to je pravda, ktorá sama o sebe má hodnotu tisícov stránok kníh a malo by sa to stále opakovať.

  3. K židovskej inteligencii:
    „Židia praktikovali eugeniku už od staroveku. Je totiž integrálnou súčasťou judaizmu, ako i evolúcie židovského národa, pričom práve ona je zodpovedná za ich vyššie priemerné IQ, čo sa následne odráža vo vyšších príjmoch a neprimeranom úspechu Židov vo viacerých oblastiach“
    Je hrubá lož, že eugeniku praktizovali už v staroveku (nejako viac či ináč,, ako iné národy:-))
    Ak by to bola pravda, bol by to jasný neúspech, že sú z nich stále takí magori, akí sú.
    Vieš, eugeniku či skôr „vyššie IQ“ dosiahne ľahko akákoľvek sekta – aj mormoni či scientológovia sú určite inteligentnejší, ako celkový priemer populácie. Tisícročná eugenika? Ale ani nie – proste aktuálna selekcia členov. Každá sekta či zamestnanecký cech môže mať také I2, aké len chce dosiahnuť. Napríklad členovia spoločnosti po slovensky zvanej Stôl majú priemerné IQ okolo 136, predpokladám (nie 130) 🙂
    A o tom, ako dopadajú IQ testy priamo v Izraeli, to sa radšej ani nepýtajme, že.
    Bohatí sú, ale nie kvôli inteligencii.

    „prečo si Židia tak veľmi cenia inteligenciu“
    Židia si necenia inteligenciu, ani vzdelanie – to je mýtus a dodatočný sebaospevný blábol. Židovstvo je náboženstvo, sekta, a ešte presnejšie povedané cech náboženských manipulátorov – oni si cenia schopnosť manipulovať ľudmi. To je tiež schopnosť, vyžaduje to mentálne úsielie a schopnosti, ale nie je to inteligencia sama o sebe a nie je to vzdelanosť. Veď čo dali židia ľudstvu ak si odmyslíme modernú dobu, ke´d sa pripisujú k vedeckým objavom tímov a masmediálne sa navzájom okiadzajú cenami? Keď sa pozreme na to lepšie, málo máločo zostane zo „židovskej vzdelanosti“ spred roka 1945.

  4. Presne tak. Majú výnimočne vyvinutú a neustále cielene zveľaďovanú schopnosť parazitovať na práci druhých. To vôbec nie je šikovnosť, s ktorou sa to často zamieňa. Aký je rozdiel medzi bankovým lupičom, ktorý si starostlivo naplánuje lúpež a dokonale úspešne ju vykoná a napríklad Sorosom, ktorý okráda investorov na burze? Samozrejme okrem rozdielu, že niekto sa rozhodol, že jedno je trestné a druhé nie.

    • Súčasťou ich manipulácie je aj samotná tá lož o ich schopnostiach.
      Áno, manipulácia a lož je to, čo si pestovali v čom sa cvičili storočia.

      Pozrime sa však okoľo seba – okrem kopy blbcov vidíme aj kopu inteligentných schopných belochov – ovela viac a ovela schopnejších, ako rôzni levantínci a aškenázi.
      Len sa musia dať dohromady a držať spolu, uvedomiť si, že naozaj sú vo vojne, v ktorej im a ich rodinám ide o všetko. Že musia byť šikovní ale hlavne tvrdí – lebo ich nepriatel je naozaj bezcitný.

  5. Neuveriteľne hlúpy článok plný krátkozrakosti a zaujatosti.

    • Ano . Na prvý pohľad sa zdá zaujatý a možno krátkozraký.
      Treba však aj popremýšľať o prečítanom . Podobný problém je napr. aj otázka feminizmu , či LGBT agendy alebo multikuralizmu . Treba si dať do súvislosti fakt kto je šíriteľom týchto myšlienok a aké to má následky pre západnú civilizáciu. Potom sa vám ten článok nebude zdať hlúpy.

    • Aman Againsttime

      Autorka má síce miestami „ostrý jazyk“ (Židov ani trochu nešetrí) a občas podľa mňa až príliš tiahne ku konšpiratívnemu výkladu (ide o jej subjektívny náhľad). Ale toto je naozaj jediná výtka z mojej strany. Ten článok je veľmi informatívny a plný solídnych argumentov. Celá problematika je v ňom pekne zosumarizovaná a rozhodne ho za hlúpy nepovažujem.

  6. Norman,
    nie je mi jasné, prečo v jednom riadku píšte ‘židovský národ’ a o pár riadkov nižšie píšete ‘židovstvo je náboženstvo’.
    Aký národ mate na mysli?

    • Prečo? Jedno vylučuje druhé?

    • Nenapísal som „židovský národ“ – ten prvý odstavec v úvodzovkách je citát z článku.
      Potom síce spomínam „…iné národy“ – ale chápeš, podstata židovstva je už z definície náboženstvo, od vzniku ich spisov to nebol a nie je národ – čokoľvek iné odo mňa je len nepresné vyjadrenie, jedine ak sa pomýlim. Keď, tak uznám dnešných Izraelcov ako nový národ, ale to je už o inom.

      Nejde o to, že by som im tu „národnosť“ nechcel uznať, ale objektívne netvorili usadený ucelený národ – a to ovplyvňuje ich náboženstvo, ale hlavne to ovplyvňuje to ich prepojenie s politikou (iných národov) – sionizmus. Ovplyvňuje to morálku toho náboženstva, je to jeho podstatný faktor – tá neusadenosť, nepozitívnosť, tá odtrhnutosť od reálnej zeme.

      Samozrejme, existuje aj ten typ, „semitský“, nos, hrubé obočie…,ja ho volám skôr levantský, lebo to je zas o inom, židia nie sú všetci takí, a naopak sú takí často aj dnešní Gréci, Arméni, Iránci. Genetika nepotvrdzuje nejakú ich samostatnosť. Viem, že sami židia hľadajú nejaké spoločné črty alebo nejaké genetické markery – ale to je určitý paradox, že chcú zo seba práve oni just urobiť rasu. Kedysi dávno možno boli, ak zobereme, že židia sú jediní, čo ešte zastupujú Akkaďanov, Chaldejcov a všetky tie iné mezopotámske kdesi „stratené“ národy – v tom zmysle sú „rasa“ – ale v realite sú už výrazne pomiešaní.

      Dosť som sa tu v poslednom čase rozpísal a potom to vyzerá zložito, škoda, že to neviem nejako stručňejšie napísať – ale to, čo myslím, nie je nejako zložité,

    • Christian Freeman

      no, jednoducho..lebo existuje judaizmus ako „zidovske nabozenstvo“ a existuje aj zidovsky narod…inymi slovami, nie kazdy Zid je zid (judaista) a rovnako nie kazdy zid je Zid..o povode sa bavit tazko, tam je to taka staroveka sebranka, ze skoda reci…

  7. Tento portál treba premenovať na magorprúd.

  8. Norman,
    v podstate si rozumieme a je nám obidvom jasné, že sa snažia presvedčiť gójov a u tých menej chápavých sa im to, ako sa zfdá, darí, že oni sú národ.
    Ovšem, ako sa zdá, že to prešlo bez nejakých extra reakcií, bola dobrá poznámka v prispevku p. Osmozu, kde napísal, žekeď sa Žid (ako národ) prekrstí na kresťana, tak je ešte stále Žid?
    Žid kresťan, ako Slovák katolík? Čo je to za nesmysel?
    Vysvetlenie je jednocuché – musia presvedčiť svet, že sú národ, lebo oni necítia žiadnu lojalitu ku žiadnemu národu, alebo krajine, ktorá ich prijala, v ktorej žijú a ktorá ich urobila bohatými!
    Mám osobnú skúsenosť. Vyprával som s človekom, u ktorého som okamžite vyrozumel, podľa jeho angličtiny, že je Rus a nielen Rus, ale aj žid, podľa jeho výzoru.
    Pýtam sa “ste Rus”?
    Odpovedá “Nie”. Pýtam sa “a čo ste?”
    “I am a Jew” bola jeho odpoveď.
    Musel som sa skutočne zdržovať, ay som ostro nezareagoval.
    Vôbec ma neprekvapil, hovorí to jasne židovský autor Maurice Samuel vo svojej knižke „You Gentiles“ :
    “In our life, the Jewish life, loyalty is un¬known. There is no equivalent for it among our attributes”.

    • Určite si rozumieme. Hlavne máme dobrú vôlu.

      Asi by to pri týchto témach chcelo rozlišovať medzi „národnosťou“, ako osobným pocitom, a „národom“, ako niečím, čo má určité vlastnosti. Kým „národnosť“ si už dnes môže každý zvoliť akú chce, aj eskymácku (čo je hlúposť a chyba, ale čo narobíme), tak o tom, čo je „národ“, sú určité presné predstavy – ináč k ničomu nedospejeme.
      Židia v podstate nikdy netvorili národ v tomto slova zmysle – a to je dôležité, keď sa bavíme o ich prístupe k eugenike, k ich vlastnostiam aschopnostiam.
      Samozrejme, že oni, aj ako nositelia náboženstva, sú určitá skupina, určitá množina a niekto to môže nazvať „národ“. V podstate sa to zdá byť len nepodstatný detail názvu, aj mne je jedno, čo sa budú volať národ, ako sa myslím indiáni v Amerike začali nazývať „Prvý národ“, je mi jedno, či sa židia budú titulovať „božie stádo“ alebo „skupinka“,
      je to ale podstatné, keď ich porovnávame s inými, SKUTOCNYMI národmi.
      Nemožno miešať hrušky s jablkami, ináč nepochopíme podstatné veci.

      A ešte k tomu:
      u mňa je to jednoduché, žid, ktorý sa pokrstí, už nie je žid, ale kresťan. Ovšem kultúrne paterny z detstva len tak nezmyješ pokropením vody v dospelosti, to čo od detstva človeka formuje, v ňom zostáva … A ešte s tým súvisiace – Úplne vážne, ani v Nemecku to svojho času naozaj „rasovo“ nebrali – všetci vieme, že za prvé sú výrazne nafukované tie mýty o rasovom prenasledovaní, za druhé Nemci racionálne išli po „židoch“ – a to tiež nie slepo po členoch náboženstva, ale po členoch politických siekt, židoboľševických sietí a bankových mafií.
      To iba súčasná ideológia klame, že Nemci slepo prenasledovali „každého žida“ podla výzoru – to je jedna z mnohých lží, je to ohováranie za prvé etické, teda obviňuje Nemcov z nemorálnej nevyberavej krutosti, za druhé je to ohováranie Nemco z tohov, že boli hlúpi. Ja si myslím, že neboli hlúpi a rozumeli tejto veci ovela lepšie, ako mnohí dnešní aktivisti (čo je aj prirodzené, pretože v ich časoch sa o týchto veciach mohlo otvorene hovoriť, dnes je to len taká šuškanda, takže aj medzi priaznivcami je veľa omylov).

      • Aman Againsttime

        Ja už som tu raz vysvetľoval, že nie je národ ako národ ( sú národy etnické a vôľové), ako i to, že treba rozlišovať medzi pojmami národ a etnikum. Už som tu hádzal definíciu etnickej skupiny a Židia spĺňajú každý jej bod (zďôrazňujem, že príslušnosť k etniku nie je možné zmeniť na rozdiel od národnosti). Ja naozaj nechápem ako môžete jednoducho odignorovať všetky tie genetické výskumy ( niektoré som sem už hádzal a kebyže chcem tak tu môžem nahádzať i množstvo ďalších). Napr. i Dr. MacDonald píše o tom, že Židov možno vnímať ako určitú „mini-rasu“. Ide o špecifickú skupinu, geneticky odlíšiteľnú od zvyšku populácie so špecifickou mentalitou, špecifickými prejavmi, dokonca je u nich i väčší výskyt určitých psychických porúch (bipolarita, paranoja, depresia) a genetických chorôb.
        S tými Nemcami máš pravdu v tom, že to prenasledovanie bolo nafúknuté, ale rozhodne nie v tom, že židovstvo bolo považované za iba náboženstvo. Národnosocialistickí genetici a antropológovia mali v tom jasno. Vedci ako Hans F. K. Gunther, Erwin Baur, Fritz Lenz, Eugen Fischer, a Otmar von Verschuer rozhodne nepovažovali Židov za nejakých Európanov vyznávajúcich judaizmus, ale vyjadrovali sa o nich ako o „rase“.
        Mimochodom niektorí majú za to, že vzhľadom k tomu ,že cirkev operuje s teológiou substitúcie/zámeny, ktorá tvrdí, že cirkev predstavuje vtelenie pravého Izraela, ako i tomu, že kresťanstvo je de facto odnož judaizmu je i kresťan stále židom. Plus (pravý) kresťan uctieva židovského boha a uznáva židovských prorokov a spasiteľa a berie židovskú mytológiu za svoju. Takže i Žid, ktorý konvertoval na kresťanstvo vlastne stále ostáva židom. 🙂 Ale toto je samozrejme na polemiku.

        • Veru, o terminológiu ide vždy v prvom rade 🙂
          Ak je niečo národ, tak to má byť národ. Dva typy národov?
          Ak chceš, tak dobre, vyjadrime to tak. Ale nechajme bokom to „vôľový národ“, to je nejaké 19 storočie – to potom KAŽDE náboženstvo je „vôľový národ“, nie?
          Zadefinujem radšej tieto dva typy národov:
          1. plošný národ
          2. sieťový národ.
          Plošný je ten bežný, ktorý zaberá územie, pomerne trvalo, napríklad francúzsky národ, taliansky, slovenský. Taký národ má svoje vlastnosti – má svoje určité hranice, málokedy sa prelínajú ale sú tam také procesy, napríklad občas jeden (väčší) postupne zožerie menší … atď.
          Sieťový národ nemá svoje územie, prelína sa územiami a telami iných národov, je rozptálený, tvorí sieť, pavučinu … napríklad teda tzv. Židia a tzv. Cigáni ( je preň typické, že nemá oficiálne centrum, teda ani vládu ani oficiálne meno).
          Ok?
          Z hľadiska eugeniky sa plošný národ vyvíja ináč, ako sieťový národ. Sieťový národ sa z princípu ľahšie zbavuje svojich nepotrebných členov, vlastne ich až ľahko stráca, pretože je obyčajne menšinový. Atď, atď…
          Porovnávať genetické a augenické vlastnosti plošného a sieťového národa preto treba opatrne, lebo sú to jablčka a hrušky.

          Židia nie sú plošný národ (taký postupne tvoria v Izraeli, to nás ale teraz nezaujíma). Všeobecne naša téma na alternatívnych weboch je ich židovstvo ako náboženstvo, respektíve jeho politická sionistická forma (ktorá je s ním ale neodlučne spätá). Preto tu zdôrazňujem, že keď je reč o židovstve, je to pre mňa náboženstvo, sionizmus, ideológia, politika – až potom akýkoľvek iný folklórny balast, Z viacerých dôvodov odporúčam na to takto pozerať.

          —-
          Samozrejme, ty si racionalista a vieš, že platia prírodné zákony a ČOKOĽVEK v ľudskom rode a spoločnosti je tak či inak postavené na bio-zákonoch, jednoducho povedané, na genetike. Tam to začína a tam nakoniec skončí každá antropologická veda, s tým s tebou súhlasím a chápem, že to zdôrazňuješ a pripomínaš. Tam sú základné odpovede. Ale tak, ako sa človek pri šoférovaní auta stále nepozerá pod kapotu, ale riadi sa palubnou doskou, tak aj v bežnej politike nemožno denne pátrať, ako su odvodené náboženské profily od genetických haplotypov, ako izraelské bombardovanie je dané ich vrodenou neempatickou mentalitou, genetickou deformitou. Ľahšie nájdeme dôvod krutosti vyjadrený v ich náboženstve.
          Protirečíme si? Myslím, že ani nie.

          Ešte k tým dvom odstavcom, len technická poznámka:)
          Čo sa týka histórie Nemecka, ja som upresnil realitu proti dnešnej oficiálnej lži. Nechcem do toho ísť viac, to by bolo vela, jasné, že sa v Nemecku venovali na univerzitách genetike a rasovej teórii, ale ja som skôr písal o praxi a o politických zákrokoch proti nepriateľom.

          Takisto s tebou súhlasím, že kresťanstvo je odnož judaizmu, teoreticky aj prakticky.

  9. K dnešnej rasovej jednote židov, tak trocha s humorom
    koľko toho majú geneticky spoločné títo dvaja židia?
    http://nadhlad.com/obraz/symbol-modernej-politiky

Pridaj komentár