Domov / Hlavná strana / História / Protestantizmus, kapitalizmus a amerikanizmus

Protestantizmus, kapitalizmus a amerikanizmus

martin_lutherMnohí autori rozlišujú medzi, na jednej strane katolicizmom ako negatívnym kresťanstvom stelesneným Rímom a anti-germánskym nástrojom, a na druhej strane protestantizmom, ktorý má byť pozitívnym kresťanstvom emancipovaným od rímskeho pápežstva a akceptujúcim tradičné nemecké hodnoty. Z tohto uhľa pohľadu je Martin Luther osloboditeľom nemeckej duše spod despotického a mediteránneho područia pápežského Ríma, ktorého veľkým úspechom bola germanizácia kresťanstva. Protestanti tak samých seba zahŕňajú medzi Katarov a Valdénskych ako reprezentantov germánskeho ducha v konflikte s Rímom.

Ale v skutočnosti bol Luther jeden z prvých, ktorý podnietil individualistickú a anti-hierarchickú revoltu v Európe, ktorá v rovine náboženskej našla svoj výraz v odmietnutí „tradičného“ obsahu katolicizmu, v politickej rovine v emancipácii nemeckých kniežat od cisára a v posvätnej popretím princípu autority a hierarchie, zatiaľ čo poskytla náboženské ospravedlnenie pre rozvoj obchodnej mentality.

Z náboženského hľadiska teológovia reformácie prispeli k návratu k zdrojom, ku kresťanstvu Písma, kresťanstvu bez príkras a korupcie, t.j. k textom orientálnej tradície. Ak sa Luther búril proti „pápežstvu vytvorenému diablom v Ríme“, tak to bolo iba z toho dôvodu, že odmietal pozitívne aspekty Ríma, tradičnú, hierarchickú a rituálnu zložku existujúcu v katolicizme, cirkev poznačenú rímskym právom a poriadkom, gréckym myslením a filozofiou, predovšetkým Aristotelom. Navyše jeho slová odsudzujúce Rím ako „Regnum Babylonis“ (Babylonské kráľovstvo), ako vzdorovité pohanské mesto, pripomínajú tie, ktoré nájdeme v hebrejskej knihe Zjavenia a ktoré vyslovili prví kresťania proti hlavnému mestu Ríše.

Bilancia je úplne negatívna i v politickej rovine. Luther, ktorý prezentoval sám seba ako „proroka nemeckého národa“, podporoval vzburu nemeckých kniežat proti univerzálnemu princípu Ríše a v dôsledku toho ich emancipáciu spod akéhokoľvek nadnárodného hierarchického vzťahu. V skutočnosti jeho doktrína uznala právo odporu voči tyranskému cisárovi tým, že legitimizovala povstanie proti cisárskej autorite v mene evanjelia. Namiesto nadviazania na dedičstvo Fridricha II., ktorý potvrdil superiórnu myšlienku Sacrum Imperium (Rímsko – nemecká ríša), nemecké kniežatá podporujúce reformáciu prešli do anti-imperiálneho tábora hnaní túžbou nebyť ničím viac než len „slobodnými“ panovníkmi.

Ján Kalvín
Rovnako i v rovine posvätného je reformácia charakterizovaná negáciou princípu autority a hierarchie. Protestantskí teológovia neakceptujú žiadnu spirituálnu silu nadradenú Písmu. V dôsledku toho žiadna cirkev alebo pontifex neobdržal od Krista privilégium neomylnosti vo veciach posvätnej náuky a každý kresťan je schopný svojim individuálnym slobodným skúmaním posúdiť slovo Božie bez toho, aby k tomu potreboval nejakú duchovnú autoritu či dogmatickú tradíciu.

Okrem individualizmu je táto protestantská teória slobodného skúmania spojená s ďalším aspektom modernity : racionalizmom. Jednotlivec, ktorý odmieta akúkoľvek kontrolu a tradíciu sa opiera o to, čo je pre neho základom každého úsudku, teda o rozum, ktorý sa tak stáva merítkom všetkej pravdy. Tento racionalizmus, ďaleko ostrejší než ten, ktorý existoval v starovekom Grécku a v stredoveku, podnietil zrod filozofie osvietenstva.

Počnúc šestnástym storočím, protestantská doktrína poskytla etické a náboženské ospravedlnenie pre vzostup buržoázie v Európe, ako to ukázal i Max Weber vo svojej štúdii pôvodu kapitalizmu s názvom „Protestantská etika a duch kapitalizmu“. Podľa neho bola v počiatočných fázach vývoja kapitalizmu tendencia maximalizovať zisk výsledkom historicky unikátnej tendencie hromadiť majetok nad osobnú spotrebu.

Weber nachádza pôvod tohto správania v „asketizme“ protestantov, ktorý bol poznačený dvomi imperatívmi: metodickou prácou ako hlavnou úlohou v živote človeka a obmedzeným užívaním jej plodov. Neúmyselným dôsledkom tejto etiky, ktorá bola uvalená na veriacich spoločenským a psychologickým nátlakom na preukázanie ich spásy, bolo hromadenie bohatstva pre investície. Weber tiež ukazuje, že kapitalizmus nie je ničím iným než vyjadrením moderného západného racionalizmu, fenoménu úzko prepojeného s reformáciou. Rovnako i ekonóm Werner Sombart by odsúdil anglosaskú obchodnú mentalitu a uznal dôležitú rolu katolicizmu ako bariéry proti vzostupu obchodného ducha v západnej Európe.

Oslobodený od akýchkoľvek metafyzických princípov, dogiem, symbolov, rítov a obradov, protestantizmus skončí tým, že oddelí sám seba od všetkého transcedentného a povedie k sekularizácii akejkoľvek nadradenej ašpirácie, k moralizmu a puritanizmu. Bolo to práve v anglosaských puritánskych krajinách, obzvlášť v Amerike, kde vznikla náboženská myšlienka posvätiť akúkoľvek pozemskú realizáciu, materiálny úspech, bohatstvo a prosperitu ako znamenie Božej vyvolenosti.

Vo svojej práci Les États-Unis aujourd’hui publikovanej v roku 1928 André Siegfried zdôrazňuje, že „jediným pravým americkým náboženstvom je kalvinizmus“, ďalej píše:

„Je ťažké rozlíšiť medzi náboženskou ašpiráciou a úsilím o bohatstvo… Človek tak pripúšťa ako morálne a žiaduce, že sa náboženský duch stáva faktorom sociálneho pokroku a ekonomického rozvoja.“

Severoamerickým rysom, tak ako to formuloval Robert Steuckers ,je spojenectvo inžiniera a kazateľa, t.j. spojenectvo Prométhea a Jána Kalvína alebo techniky pochádzajúcej z Európy a puritánskeho mesianizmu, ktorý má svoj pôvod v židokresťanskom monoteizme.

Prenesením univerzalistického projektu kresťanstva do svetského a materialistického hľadiska, sa cieľom Ameriky stalo potlačenie hraníc, kultúr a odlišností, aby tak premenila žijúce národy Zeme na identické spoločnosti riadené novou Svätou trojicou: slobodným podnikaním, globálnym voľným trhom a liberálnou demokraciou. Nemožno poprieť, že Martin Luther, a ešte viac, Ján Kalvín, sú duchovnými otcami strýčka Sama…

A pokiaľ ide o nás, my mladí Európania hlboko odmietame tento individualistický, racionalistický a materialistický Západ, dediča reformácie, pseudo-renesancie a Francúzskej revolúcie a mnohých ďalších prejavov európskej dekadencie. Budeme vždy preferovať Fausta pred Prométheom, bojovníka pred kazateľom, Nietzscheho a Evolu pred Lutherom a Kalvínom.

autor: Edouard Rix
zdroj:http://www.counter-currents.com/2011/09/protestantism-capitalism-and-americanism/
preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

25 komentárov

  1. Snad by bolo najlepsie zacat od osoby Luthera a Kalvina. Tazko moze byt masovy vrah, hovorim o Jeanovi CALVINOVI, zakladatelom niecoho pekneho a uslachtileho. Bol to on osobne ktory poslal mnoho ludi na smrt, len preto ze sa smiali alebo boli obleceny moc farebne, tym sa myslelo nie do ciernej od hlavy po paty. Zacal by som vrazdami a boli ich tisice. Presiel by som k motivom a spojencom, cielom. No a jeho „filozoficke“ dielo to je lahodka.
    LUTHER je trosku vacsie susto. Aj o nom sa hovori ze zacal ako polepseny vrah. Zavrazdil svojho najlepsieho priatela v hneve, dva seky mecom. Potom sa kajal ale dlho to jeho buricsky duch nevydrzal. Ale v kazdom pripade bol ina liga ako C. Lutherizmus bolo narodne hnutie nemecke. To bol ciel, urobit nardnu nemecku cirkev. Kritika nesvarov bola zamienka, aj ked ano opravnenych.

  2. Christian Freeman

    Ach jaj, zase znôška hlúpostí maskovaná radoby filozofickým pláštikom. Pozrime sa na pár zaujímavých myšlienok v tomto texte:

    „[Luther] odmietal pozitívne aspekty Ríma, tradičnú, hierarchickú a rituálnu zložku existujúcu v katolicizme, cirkev poznačenú rímskym právom a poriadkom, gréckym myslením a filozofiou, predovšetkým Aristotelom.“

    Toto môže napísať buď idiot, alebo zjavne niekto silno pro-katolícky orientovaný. Ťažko povedať, do ktorej skupiny autora zaradiť. Pozitívne aspekty Ríma (ergo rímskej katolíckej cirkvi)? Tradičné môže byť čokoľvek, či je to dobré, je už diskutabilné. Katolicizmus per se nestavia na biblickej tradícii (sorry, ale nič také ako katolícka hierarchia sa v Písme nenachádaz), ergo oháňať sa ním v diskusii je scestné. To, že katolíci preberali kadečo, počnúc pohanskými kultami cez filozofiu, je známe, o tom nemusíme ani diskutovať.

    „Protestantskí teológovia neakceptujú žiadnu spirituálnu silu nadradenú Písmu.“

    Je samozrejmé, že „Sola Scriptura“ v tradičnom ponímaní protestantizmu nie je dokonalou doktrínou, mnohé veci Písma sa jednoducho iba Písmom vysvetliť nedajú, resp. nutne sa musí dôjsť k nesprávnym záverom (viď mnohé Lutherove či Kalvínove omyly). Spirituálna sila nadradená Písmu však neexistuje (ak si odmyslíme, samozrejme, Boha), obzvlášť, ako v prípade katolicizmu a pápežstva, jej náuky a konanie je v protiklade s biblickým odkazom.

    „Rovnako i ekonóm Werner Sombart by odsúdil anglosaskú obchodnú mentalitu a uznal dôležitú rolu katolicizmu ako bariéry proti vzostupu obchodného ducha v západnej Európe.“

    Aha, takže podnikanie a obchodovanie je zlé, napriek tomu, že je neoddeliteľnou časťou dejín ľudstva. Čo sa človek nedozvie. Odhliadnuc od toho, že práve od katolíckeho rádu templárov sa odvíja bankovníctvo, zaujímavá myšlienka.

    „Prenesením univerzalistického projektu kresťanstva do svetského a materialistického hľadiska, sa cieľom Ameriky stalo potlačenie hraníc, kultúr a odlišností, aby tak premenila žijúce národy Zeme na identické spoločnosti riadené novou Svätou trojicou: slobodným podnikaním, globálnym voľným trhom a liberálnou demokraciou. Nemožno poprieť, že Martin Luther, a ešte viac, Ján Kalvín, sú duchovnými otcami strýčka Sama…“

    Univerzalistický princíp do kresťanstva, resp. „kresťanstva“ priniesol katolicizmus, biblické kresťanstvo však nikdy univerzalistické nebolo. Cieľom Ameriky nebolo potlačenie hraníc, kultúr a odlišností – práve preto neustále existujúci koncept WASP ako tradičného Američana – „melting pot“ kultúra je výsledkom iného elementu v americkej spoločnosti, skúsme hádať, ktorého. Nehovoriac o tom, že Amerika stojí na koncepte republiky, nie demokracie – čo je zase len koncept prinesený do Ameriky prvými slobodomurármi (moderná demokracia je evidentne produktom slobodomurárskeho myslenia a americká demokracia rozhodne vďačí za svoje korene o.i napr. Francisovi Baconovi).

    „A pokiaľ ide o nás, my mladí Európania hlboko odmietame tento individualistický, racionalistický a materialistický Západ, dediča reformácie, pseudo-renesancie a Francúzskej revolúcie a mnohých ďalších prejavov európskej dekadencie. Budeme vždy preferovať Fausta pred Prométheom, bojovníka pred kazateľom, Nietzscheho a Evolu pred Lutherom a Kalvínom.“

    Milujem takéto vznešené proklamácie..znie mi to ako „my, národ slovenský“, hoci ide o 150 pajácov v NR SR, ktorí v podstate okrem seba a svojich rodín nikoho iného na SVK nereprezentujú. No a hodiť od jedného vreca protestantskú reformáciu, Francúzsku revolúciu a európsku dekadenciu, to chce dobrý matroš.
    A neviem ako my, ale že by som ja, ako mladý (ehm) Európan mal preferovať niekoho, kto sa upísal diablovi (Faust)…no, ale každý má slobodnú voľbu, nie?

    • Já myslím že v tom posledním zpochybněným citátu je úúúplně jiná chybička než uvádíš! “A pokiaľ ide o nás, my mladí Európania hlboko odmietame tento individualistický, racionalistický a materialistický Západ, dediča reformácie, pseudo-renesancie a Francúzskej revolúcie a mnohých ďalších prejavov európskej dekadencie. Budeme vždy preferovať Fausta pred Prométheom, bojovníka pred kazateľom, Nietzscheho a Evolu pred Lutherom a Kalvínom.”
      Ta proklamace je vznešená – to snad nevadí, ne? pouze bych v ní změnil jedné slovíčko! A totiž – místo „evropskej dekadencie“ na „židovskej“! Oni sami se přeci přiznali ke Kalvínovi stejně jako k francouzské revoluci, tak jak to nespojovat! Však to ani nelze! Je to jedna a táž idea – idea židovství, která stála u každého úpadku civilizace naší Bílé rasy!

      • Aman Againsttime

        Netvrdil by som, že za reformáciou stáli priamo Židia (v podstate bolo len otázkou času kedy k niečomu takému dôjde – ak by tu nebol Luther s Kalvínom, tak namiesto nich by prišiel niekto iný). Avšak pravdou je, že Židia reformáciu podporovali a prišla im pochopiteľne vhod, kedže výrazne oslabila náboženskú jednotu Európy a zasiala rozkol. Netreba tiež dodávať, že v protestantských krajinách sa Židom a slobodomurárom vždy darilo lepšie než v katolíckych.

        Ale v súvislosti s týmto článkom chcem sem ešte hodiť jeden podarený komentár pod anglickým originálom, ktorý som voľne preložil a kde prispievateľ prišiel s naozaj trefnou pointou:

        „Bez ohľadu na to ako protestanti vnímajú samých seba, kompletne odmietam myšlienku, že protestanti sú akokoľvek podobní katarom. Katari boli legitímnou projekciou hyperborejského/árijského ducha do „kresťanskej“ formy. Protestanti boli zásadovo a spirituálne dokonca viac židovskí ako katolícka cirkev (na čo autor poukazuje), odmietali ústupky katolíckej cirkvi, ktoré musela urobiť, aby ju „pohanské“ árijské národy boli schopné akceptovať. Luther napriek jeho protižidovským náladám/argumentom (priznávam, že ich zvyknem používať u kresťanov, ktorí sú nováčikmi v židovskej otázke) bol len ďalší spirituálny žid hádajúci sa s ostatnými spirituálnymi židmi o to, kto je viac židovský a kto viac pohanský. Môžete vidieť skrz toto zdanlivé anti-židovstvo, keď si uvedomíte jednoduchý fakt: pokiaľ Žid bol ochotný konvertovať na kresťanstvo, tak Luther (a katolícka cirkev) by ho okamžite akceptovali. Toto ukazuje zásadnú bezvýznamnosť všetkých jeho prehlásení.“
        Greg Paulson

        • Christian Freeman

          Hyperborea? myslim, ze v danej debate by som sa vyhol okultno-mytologickym vsuvkam. To uz rovno Conana mozeme spomenut. Sice ten bol z Kimmerie, ale to vyjde na rovnako. Tradicni protestanti (ale skor toho anglickeho, ergo Wycliffe, Tyndale) razenia boli podobni katarom – minimalne v tom, ze odmietali nadvladu Rima.
          A pokial ide o konverziu Zidov..nebol to Luther, ktory prehlasil: „Ak by som mal pokrstit Zida, musel by som mu uviazat na krk mlynsky kamen a zvrhnut ho do Labe“? Tolko k jeho akceptacii zidovskych konvertitov…katolici, to je ina sorta, ti beru vsetkych, dobrovolne, nasilim, hlavne, ze daju ciarku za clena.

          • Nesuhlasim FCH, je to prave naopak. Protestanti beru hocico ale katolici su velmi opatrny. Historicky je to tak, mozme sa pustit do seba ale zostanu s Teba len rezanceky. Len optrne naznacim poslednu velmi spornu udalost. Tzv. SNP, medzi ludom oznacenu pravdivym menom Protestanstko-Zidovsky prevrat .

  3. Nikto takú vec dnes presne nevie datovať, ale s určitou presnosťou sa dá povedať, že to, čo dnes nazývame poľnohospodárstvom, sa v oblasti Egypta, Blízkeho východu a v udoliach Indu alebo veľkých čínskych riek začalo niekedy pred desiatimi tisícročiami. Približne vtedy sa z kočovných lovcov a zberačov postupne stávali usadlí poľnohospodári.
    Odvtedy sa poľnohospodárstvo vďaka zavádzaniu nových a nových technológií veľmi zmenilo, a dnes môžeme vidieť, že sme v niektorých oblastiach sveta dospeli k stavu, ked produkcia potravín je skutočne na špičkovej úrovni.

    Určite k tomu prispelo mnoho tvorivych jedincov; niektorí len na úrovni rôznych oborov vedy a teórie, iní viac empíriou a praxou.

    Dá sa však predpokladať, že vo veľmi ranom štádiu sa vo všetkých spomínaných oblastiach nezávisle došlo k poznaniu, ktoré nikdy nikto odvtedy nespochybnoval.
    Prišlo sa totiž na to, že mlátenie prázdnej slamy naozaj nemá žiaden prakticky význam.
    Aj keď sú záznamy o tom, že niekedy sa také veci stávali, že kde-tu nejaký lunatik takú vec robil.

    • Aman Againsttime

      Tvoj trolling je už naozaj únavný.

      • Buď rád, že sa tu takto o vás starám, že vás primeranou formou usmerňujem, a dohliadam, aby ste nezašli vo svojom iracionalnom a jalovom žvástaní priliś ďaleko.
        Okrem toho, môj príspevok bol o mlátení prázdnej slamy. Prečo sa ťa to dotklo?
        Možno však je celý náš konflikt len nedorozumením. Priepasť medzi myslením vás Američanov (Christian Freeman, Aman Againsttime**) a nás obyčajných je taká veľká, že si jednoducho nerozumieme.

        ** Tu sa však môžem mýliť. Ak je „Againsttime“ po maďarsky, tak sa za toho Americana ospravedlňujem. Nechcel som uraziť.

        • Christian Freeman

          neviem, ci sa bude dat pochopit, ale ja nie som American. Ja som pro-zapadny a pro-americky. Lebo uprimne, ak mi ma niekto vladnut, tak radsej American ako Rus (aj ked, najradsej nikto, ale to som ja, nehovorim za celu slovensku pereput). Neviem, ci budem chciet vela, ale snad pochopia aj ti menej nadani – nehovorim o podpore modernych americkych vlad. To len na vysvetlenie.

  4. “Všetky náboženstvá sú rovnako neuveriteľné pre ignoranta,
    užitočné pre politika a smiešne pre filozofa”.

    Autor článku vyznieva doosť pro-katolícky, nie som si istý, či skutočne vie dosť o Lutherovi, či Kalvínovi a ich pohnúkach. Možno vie, ale nechce prezradiť.
    Povedzme si to teda v trochu jednoduchšej forme:
    Od dohotovenia Roslyn Kaplnky, po oficiálne otvorenie Grand Lodge of England, 24-ho júna 1717, spoločnosť, ktorá sa vyvinula z Temlárov a stala sa Slobodomurárstvom, prevádzala svoj ‘biznis’ v tajnosti. Z dôvodov seba-záchovy, táto organizácia ostala pred verejnisťou skryta, pokiaľ sa moc Vatikánu začala rapídne “šmýkať”, v šestnástom storočí.
    Bolo to výsledkom reformácie, ktorá bola nebezpečne sa šíriacim hnutím v Západnom kresťanstve, vyčistiť Cirkev od stredovekej tyranie, zredukovať pápežskú kontrolu a zreštaurovať doktínya praktiky, ktoré , ako reformátori verli, súhlasili s biblickým modelom Cirkvi.

    Renesanční pápeži boli notorickí ‘svetáci’, praktizujúci take otvorené
    zneužívanie svojej pozície, ako simoniu (kupovanie alebo predávanie eklesiastických preferencií/výhod), nepotizmus a bezstarostné hýrenie financiami.
    Samotná Cirkev sa zdala byť preplnená
    venalito/nečestnosťou (ochotná robiť nečestnosti za peniaze) a nemorálnosťou a toto viedlo ku rozporu medzi Rímsko-katolíckou Cirkvou a reformátormi, ktorých viera a praktiky sa nazývali Protestantizmom

    Reformácia, môže sa povedať, zčala 31-ho októbra 1517, keď Martin Luther, augustínsky univerzitný professor vo
    Wittenbergu, vydal 95 téz/prehlásení, vyzývavúc debatu o legitímnosti predaja odpustkov. Pápežstvo to oklamžite videlo ako politickú hrozbu ziskuchtivosti medzinárodnej diktatúry a označila slobodo-myšlienkárov za kacírov.
    Lutherove tri slávne pojednaniA z broku 1520 (nebudem prekladať),“An Open Letter to the Christian Nobility of the German Nation Concerning the Reform of the Christian Estate”, “ The Babylonian Captivity of the Church”, a “On the Freedom of a Christian”, mu priniesli popularitu širokej verejnosti.

    Luther veril, že záchrana/spasenie je dar, všetkým ľuďom, zadarmo, odpustením hriechov z božej milosti a preto nie je vôbec potrebné mať pápeža.
    Nie je prekvapujúce, že takéto ‘Ježišovi-podobné’ myslenie, nebolo pápežstvom uvítané a bol exkonikovaný v roku 1521.

    Ale Luther bol veľmi múdry muž a v apríli toho roku stál pred Charlesom V (Holy Roman Emperor) a nemeckými princami v Diet vo Worms-e a odmietol odvolať, iba ak bude dokázané bibliou, alebo jasnými dôkazmi, že nemá pravdu.

    Čo sa týka Kalvína je to ešte jednoduchšie a tí, ktori ‘vetria’ židovstvo, sú k pravde veľmi blízko:

    Židovskí manipulátori doniesli Kalvinizmus do Anglie, aby rozštiepili Cirkev a Štát a rozdelili národ.
    Napriek všeobecnej mienke, Kalvinizmus je židovského pôvodu.
    Bolo to úmyselné rozštiepenie prívržencov kresťanského náboženstava
    a rozdeliť ľudí.

    Skutočné meno Kalvína bolo Kohen. Keď odišiel zo Ženevy do Francúzska, začať kázať jeho doktríny, stal sa známy ako Cauin.
    Potom v Anglicku sa stal Calvin.
    História dokazuje, že sa ťažko nájde revolučný plot, ktorý sa nezrodil vo Švajčiarsku; ťažko sa tiež nájde židovský revolucionár-líder, ktorý nezmenil svoje meno.
    Pri B’nai B’rith oslavách v Paríži v roku 1936, Cohen, Cauin, alebo Calvin, akékoľvek je jeho meno, bol nadšene
    priznaný jeho židovský pôvod.
    (Toto bolo komentované v “Catholic Gazette” v tom roku)
    W. G. Carr „The Pawns In The Game“)

  5. Protestantizmus = židovina vyššieho rádu ako katolicizmus

    Je mi na smiech z toho, ako sa považujú za lepších, pretože sa viac riadia Bibliou. A to aj Starým zákonom. Podľa Biblie sa nedá naraz slúžiť dvom pánom, Bohu aj mAmonovi. Pritom Biblia sama pozostáva z dvoch častí. Ako sa však môžem riadiť starým zákonom, keď je tu už zákon nový? Čistá schizofrénia.

  6. Christian Freeman

    asm:

    odporucam nemudrovat v teme, o ktorej nemas ani sajnu. Tolko k tvojmu prispevku, ale keby si nahodou chcel vediet viac, daj vediet, vysvetlim.

  7. Pretože som povedal tebe nepríjemnú vec, tak to automaticky znamená, že sa mýlim, všakže. Chceš povedať, že Starý zákon nepochádza zo židovstva?

    Áno, chcem vedeieť viac. Vysvetli mi teda, ako môže naraz platiť starý aj nový zákon. Na to som fakt zvedavý. Napíš mi, čo by som mal robiť ak by bola podľa starého zákona daň 20% a podľa nového 30%.

  8. Christian Freeman

    nie, napisal si blbost. Totiz nic take ako Stary alebo Novy ZAKON neexistuje. Ono sa to zamerne takto podava, ale je to Stara a Nova ZMLUVA (skus napr. Hebrejom 8:8). Zakon je iba jeden a ten plati stale. akurat jeho implementacia sa zmenila. A samozrejme, Stara Zmluva zo zidovstva nepochadza, ale to by som tuna musel napisat siahodlhe pojednanie, nie iba strucny komentar.
    Ale skus si precitat prispevky na mojom blogu christianfreeman.wordpress.com, tam sa tejto tematike venujem podrobne.

    • Ja viem, že protestanti používajú pojem Stará zmluva, aj z čoho vychádzajú. Preto som pri konverzácii s tebou pod článkom „Ruské konzervatívne fórum“ používal obidva pojmy, čo si môžeš overiť. U nás je ale zaužívaný pojem Starý zákon, tak používam toto. Keď to píšem s veľkým S, tak pod tým myslím knihu. A zacitujem aj ja. Ježiš údajne vravel: „Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť.“ Ja tomu veľmi neverím, že tento výrok pochádza od Ježiša, pretože na iných miestach sa píše, že zákon porušoval. Napríklad zákon o sobote, keď uzdravoval pretože podľa neho ľudské milosrdenstvo je dôležitejšie ako robotické sa pridržiavanie litery. Takže sám Ježiš staraý zákon nedodržiaval.

      Židovský zákon podľa toho, čo viem pozostáva z 613 prikázaní, pretože, čo je človeku zrejmé musí sa robotom podať presne do písmena. Potom ešte sú 10 prikázaní, čo sú všetko bežné veci, ktoré normálnemu človeku netreba hovoriť. A ak sa tak riadiš Bibliou, tak povedz, mali by sme tieto prikázania dodržiavať alebo nie?

      • Christian Freeman

        vidíš, a zase výstrel mimo. Vravím, že pokiaľ sa v téme človek nevyzná, nemal by do nej kafrať, ale dajme tomu.
        K tomu „Starému Zákonu“ versus „Stará Zmluva“. Ono to katolíci (a neskôr po rozkole pravoslávni atď) to tak pekne zaonačili, aby si do svojho „Nového Zákona“ mohli popridávať a pomeniť, čo sa im zapáči. Nič to nemení na tom, že žiaden Starý či Nový Zákon neexistuje. Je iba jeden Zákon, Boží Zákon. Že sa zmenila jeho implementácia resp. prinášanie obiet za hriechy (to je to, čo Ježiš v Zákone naplnil), je iná vec.
        K porušovaní Zákona Ježišom. Samozrejme Ti zase uniká, čo bol Zákon a jeho predpis a čo bolo naviac, tzv. „podanie starších“, resp. „tradícia starších“ (pre Sithru – traditions of elders). To boli predpisy nad rámec Zákona, práve také tie serepetičky, ako koľko krokov človek môže cez sabat spraviť atď. Ježiš tým, že spravil milosrdný skutok, samozrejme, ani sabat, ani Zákon neporušil.
        A Dekalóg, teda Desatoro, nie je mimo biblického Zákona, je jeho súčasťou. A áno, keďže Zákon stále platí, Desatoro je platné taktiež. Aj keď, čo ja môžem vedieť, veď ja som iba „obyčajný“ kresťan…ale verím, že pár expertov sa tu nájde, čo mi to riadne vysvetlia 🙂

        • Či je to zákon alebo zmluva, je mne jedno. Ako som písal pojem zákon používam hlavne preto lebo je zaužívaný. Nič to však nemení na koreni veci. Ani stará, ani nová zmluva nemôžu platiť naraz. Na to nepotrebujem ani vysoké školy, ani detailné znalosti Biblie. Stačí mi na to obyčajný sedliacky rozum.

          Že existuje len jeden boží zákon, to je mi jasné, akurát ja neuznávam za boží zakon, to, čo sa píše v knihe Starej zmluvy. A aj v Novej zmluve je toľko rozporov, že človek z toho chytá schizofréniu. Ćo sa týka zákona apoštol Pavol tvrdí, že pre kresťanov už neplatí, že človek nebude spasený na základe skutkov podľa zákona, ale podľa božej milosti. Jakub tvrdí opak. Podľa čoho sa mám riadiť?.

          S Ježišom sa nemení len implementácia zákona. Ježiš mení aj podstatu samotného Boha. Podľa Starej zmluvy je to pán, ktorému sa treba klaňať, podľa Novej je to už otec. Keď je Boh otec, sme jeho deti, ale keď je pán, sme jeho otroci. Ako to môže platiť naraz? Ešte som nevidel ani medzi nedokonalými ľuďmi, aby nejaký otec žiadal od svojich detí, aby sa mu klaňali a aby ho valali pán. Jedine, ak by bol úchyl.

          Takže platí Dekalóg hej? No ak by som sa mal riadiť podľa knihy Starej zmluvy, tak práveže neplatí, čo by si mal ako znalec biblie vedieť. Mojžiš tabule s Desatorom rozbil a potom mu dal boh iné zákony.

    • V istom zmysle máš pravdu, že nepochádza zo židovstva. Základné starozákonné príbehy židia okopírovali od okolitých pohanských národov. Na tom sa takisto smejem, ako židia považujú gójov za zvieratá, ale skoro nič nemajú pôvodné, ale odkopírované od týchto podľa nich zvierat. Aj ten ich skrytý pánbožko mAmon, ktorého meno kresťania používajú na ukončovanie všetkého a ešte sa vyvyšujú nad pohanov.

  9. asm, máte pravdu. Nič take ako Stará alebo Nová Zmluva neexistuje. To si len vymysleli nejakí noví “znsalci biblie”, aby sa uviedli.
    Považujem to za také “nasilu niečo nové”, ako miesto bývalého “podľa môjho názoru”, povedať “z môjho úhlu pohľadu”!
    Myslím, že mám na niečo ‘názor’ a nie ‘pohľad’. Kedysi som povedal svojmu ’šéfovi’, komunistickému hlupákovi “na to sú dva názory, ten váš a ten správny”, dnes by to bolo “na to sú dva úhly, ten vš a ten správny”? Čo je to za kravina?

    Jedinú Zmluvu, lepšie povedané Dohodu (anglicky ‘Covenant’), mal vraj Abrahám s bohom. Abrahám bol zrejme príliš malý človiečik, aby s ním boh robil nejaké Zmluvy.
    Odtiaľ tiež “Archa Úmluvy” (Ark of Covenent), v ktorej, okrem iných vecí, bola táto ‘Dohoda’, vyrytá na zlatej tabulke (Hebrews 9:4), ktorú vraj židia niesli po púšti a o ktorej Etiópčania dodnes tvrdia, že ju vlastnia.

    Čo sa týka “Zákonov”, existujú Levitické Zákony, ináč tiež “Mosaic Law”.
    Po dobu 100 tokov, po dobytí Izraela Asýrčanmi, Leviti v Judei začali kompponovať písaný Zákon.
    V roku 621 B.C.E. vyprudukovali Deuteronómiu.
    Toto bol zrod tzv. “Mosaic Law”, pripisovaného Mojžišovi, ak taký vôbec existoval, o ktorom on nič nevedel.
    Správny popis by bol “Levitický zákon” (the Levitical law), alebo
    “Judejský zákon” (the Judaic law).
    Leviti teda písali Zákon a nie Zmluvu.
    Deuteronomia je základ pre Torah (The Law/Zákon), obsiahnutý v Pentateuch-u.
    O tom sa však dá mnoho napísať.

    Vôbec nie je nesprávne preložiť z anglického Old Testament a New Testament, ako Starý a Nový Zákon.
    Testament – doktrína, dogma, ideológia, teória, krédo, filozófia, atď., (Webster Dictionary), žiadna ‘Zmluva’.
    Kresťania ich (Zákony), musia poslúchať a dodržovať, žiadne “zmlúvanie”.
    Starý Zákon je prvá časť kresťanskej biblie, primárne založená na hebrejskej biblii, zbierke nábožných písomností starovekými Izraelitami.
    Je to ‘counterpart’ Novému Zákonu, ktorý je druhou časťou kresťanskej biblie.
    Teda ešte raz, nejde tu o žiadne Zmluvy.

  10. Christian Freeman

    ale trepes, Sithra. Ked uz sme pri zmluvach, tak tych bolo viac ako jedna, ale to by bolo nutne o Biblii nielen pisat bludy, ale hlavne ju precitat, co mnohi tuna mudrlanti vobec za sebou nemaju. Zvysok tvojho prispevku je skoda komentovat,
    A ak uz chces definovat „testament“, tak by sa asi patrilo vychadzat asi z latinskeho testamentum, ked uz nic ine. Okrem ineho, aj taky Google dictionary „testament“ taktiez preklada ako „zmluva“, takze asi tak.
    A zvysok je fakt zbytocne komentovat.

  11. Je zaujímavé, keď “odborník na bibliu” (quasi) popiera, že Abrahám nemal “Covenent” s bohom;
    že Leviti nenapísali Deuteronomy, čo bolo zrod the Mosaic law, správnejšie
    the Levitic law, alebo the Judaic law;
    rádby som videl vo Webster Dictionary, tak isto v Latinskom slovníku (mal som latinu ešte na bývalom g ymnáziu, 6 rokov), kde je Testament=Covenent, teda Dohoda;
    Zrejme, zdá sa, že ono je tých biblií a literatúry o nej viac, než jedna a preto existuje viac “uhlov pohľadu”.
    Môj sa však neriadi sektármi, ako nejaký Clifton Emahišer a jeho ‘Watchman’s Ministries’.
    A vôbec, ja som neveriaci a preto, pre mňa je celá “biblia”, či židovská alebo kresťanská, či akákoľvek iná snôžka mytologických nesmyslov a legend.
    Mimo iného v mene SITRA nie je ‘H’, ako nie je vo Freekman “k”.

  12. Dobroslav Dobrotka

    O „kvalitách“ luteránov svedčí nielen to, že boli nastrčenými dilermi židov a židovstva, ale ich pokračovanie vidieť nielen v kapitalizme západu, či fašizme Nemecka, komunizme východnej Európy, kde bol tento hnus do neluteránskeho prostredia násilne zavlečený, ale i následne v dnešnej tzv. demokracii a globalizme a samozrejme v slobodomurárstve. A bodka za správami: Najtvrdšími ateistami a neznabohmi v komunistickom Československu a teda i najoddanejšími prívržencami zverského komunistického systému u nás boli práve luteráni.

    • Aman Againsttime

      Preháňaš a k luteránom si až príliš tvrdý. Predovšetkým Nemecko bolo národnosocialistické a nie fašistické (mimochodom, fašizmus sa uchytil práve v katolíckych krajinách). Netreba tiež zabúdať, že to boli práve luteráni, ktorí zohrali výrazne pozitívnu rolu v národnej obrode Slovákov v 19. stor. Bol to práve luterán Štúr, ktorý ako prvý vyslovil názor, že Slováci by mali mať svoj vlastný štát. Je síce pravdou, že medzi luteránmi bolo väčšie zastúpenie čechoslovakistov (dá sa aj pochopiť prečo, keďže za 1.ČSR boli na Slovensku takpovediac „privilegovanou kastou“), ale i medzi nimi sa našli takí, ktorí bojovali za slovenskú samostatnosť (napr. luteránsky kňaz Martin Rázus, ktorý bol silným propagátorom slovenskej autonómie).
      Luteráni a celkovo protestanti boli vo všeobecnosti pokrokovejší oproti katolíkom a boli jednou zo síl, ktoré priviedli Európu k modernite – s jej negatívami, ale i pozitívami.

Pridaj komentár