cincik-od_tatier

Od Tatier po Kaukaz

5 z 5 založené na 1 hodnotení zákazníka
(1 recenzia zákazníka)

27,90 

Obrazová kniha s trojjazyčnými komentáři k fotografiím (slovensky, německy, italsky).

Na sklade

Popis

Slovenská armáda sa krátko po začatí operácie „Barbarossa“ pridala s bojovými a zabezpečovacími jednotkami k nemeckému Wehrmachtu vo vojne proti ZSSR. V zostave skupiny armád „Juh“ prešla Ukrajinou a južným Ruskom až po úpätie Kaukazu. Táto, pôvodne r. 1943 vydaná obrázková kniha, dokumentuje nasadenie slovenských jednotiek v prvej fáze tohto ťaženia.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 1.35 kg
Rozmery 233 x 322 cm
Autor

Jozef Cincík

ISBN

9783954290000

Počet strán

224

Jazyk

slovensky, nemecky, taliansky

Väzba

pevná

Rozmery

233×302 mm

Hmotnosť

1,35 kg

1 recenzia pre Od Tatier po Kaukaz

  1. 5 z 5

    :

    Vojna Slovenskej republiky proti ZSSR bola na Slovensku vnímaná výhradne ako boj proti komunizmu, resp. boľševizmu. Jednoducho sa konštatovalo, že slovanské Rusko už neexistuje, lebo ho sami boľševici zničili. Sám boľševický režim striktne odmietol ideu slovanskej vzájomnosti, ktorá bola vyhlásená za reakčnú. Myšlienka slovanskej vzájomnosti sa nikdy nerozšírila medzi širokými vrstvami obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ale bola nahradená marxistickou ideou socialistického internacionalizmu.

    Dôkazom je známy a často citovaný prejav ministra obrany Čatloša: „Nejde tu o boj proti ruskému národu a ani proti Slovanstvu. (…) V tomto boji, ktorého výsledok je jasný, nájde v novej Európe lepšiu budúcnosť aj ruský národ“. V podobnom duchu vyznievajú aj slová ministra hospodárstva dr. Gejzu Medrického: “(…) 23 rokov utrpenia ruského národa zostane pre dejiny budúcich rokov hroznou krvavou praktickou porážkou boľševickej náuky.“

    Tento pohľad mohli podporiť aj samotní vojaci, ktorí v Sovietskom zväze, konkrétne na Ukrajine, bojovali. Videli, akých zločinov sa dopustila NKVD, a tieto potom boli vyrozprávané na stránkach slovenskej tlače. Na tomto mieste stačí uviesť jeden príklad: „Keď sme videli, čo urobili boľševici, dostávali sme veľkú chuť do boja“ a ďalej „nebolo, niet a nebude slov, ktoré by opísali zverstvá.“

    Podobne aj minister obrany Ferdinand Čatloš sa odvolával na odkaz velikána slovenskej minulosti: „Slovenská armáda splní v tomto boji odkaz generála Štefánika, do ostatného dychu verného bojovníka proti boľševizmu, ktorý ešte roku 1918 na Sibíri s hŕstkou oddaných mu slovenských dobrovoľníkov chcel organizovať pochod proti boľševickým rozvratníkom, ktorí v Rusku uchvátili moc.“

    Pravdou je, že už v predvojnovom období slovenskí duchovní neraz vystupovali proti boľševizmu a vykresľovali pomery, aké asi vládnu v ZSSR. Väčšina ľudí sa však nikdy nemohla konfrontovať s realitou, zato vojaci v ZSSR videli, že slovenskí kňazi, ktorí opisovali hrôzy boľševikov, „ani čo by fotografie vykladali.“ Vyššie uvedené je historickým faktom. S tým sa začínalo už na školách, kde sa učitelia všemožne snažili potláčať náboženské cítenie, do popredia stavali materializmus. Namiesto Boha prišiel Stalin. Príkladom môže byť heslo, s ktorým učitelia poučovali deti: „Deti, Boh Vám nedá chleba, ale Stalin.“

    22. júna 1941 začala vojna Veľkonemeckej ríše proti Sovietskemu zväzu. Slovenská armáda sa ihneď pridala k tomuto ťaženiu a 24. júna prekročila Slovenské hranice rýchla skupina, ktorá sa už 26. júna zapojila do bojov pri rieke San. Nasledovali ťažké boje pri Lipovci, kde padlo 75 slovenských vojakov. Straty sovietskej armády sa odhadujú na 700 mŕtvych. Slovenská armáda sa zúčastnila bitky o Kijev a následne sa prebojovala ku pobrežiu Azovského mora. Počas zimných bojov čelila až 7-8 násobnej presile sovietov a napriek tomu neustúpila zo svojich pozícií. Tieto boje patria k najvýznamnejším defenzívnym úspechom Slovenskej armády. 20. júla 1942 zahájila Rýchla divízia letnú ofenzívu, ktorej tempu nestačili dokonca ani susedné nemecké divízie. Slovenskí vojaci dokázali pri obci Generalskoje prvýkrát samostatne bez pomoci nemeckých jednotiek prekonať dobre vybudovanú sovietsku obranu. Výsledkom bolo, že slovenskí vojaci ako prví zo spojeneckých vojsk prekonali rieku Don a vytvorili tam predmostie. Za 5 dní ofenzívy prekonala RD 120 km, zajala približne 10 000 vojakov Kominterny, ukoristila 1500 koní, 530 – 550 povozov, 150 motorových vozidiel, 100 diel rôznych kalibrov a určenia. Ofenzíva pokračovala až ku Kaukazu.

    O fotografovaní v poli vydal minister Čatloš nariadenie už 1. júla 1941, kedy dovolil fotografovať všetky vojenské zariadenia nepriateľa, nevojenské veci v pásme bojov, bojové momenty slovenskej armády a snímky, ktoré znázorňovali spoluprácu slovenskej a nemeckej armády.

    Každý, kto fotografoval, bol povinný odovzdať jednu snímku kultúrnemu a propagačnému oddeleniu MNO. Spravodajskí dôstojníci mali zabezpečiť ich zbieranie a posielať ich každého 1. a 15. v mesiaci domov. Vďaka tomu mohla vzniknúť fotografická kniha „Od Tatier po Kaukaz“ ilustrujúca cestu slovenských divízií Sovietskym zväzom a situáciu na východnom fronte. Knihu vydalo Ministerstvo národnej obrany v roku 1943. Kniha mala samozrejme plniť hlavne propagandistickú úlohu a s ohľadom na to boli vyberané aj fotografie. To však nič nemení na ich autentickosti a umožňuje urobiť si obraz o vtedajšej situácii.

    Je smutné, že táto časť našich dejín je stále zahalená mlčaním. Málokto vie, kde všade bojovala Slovenská armáda a aké úspechy dosiahla. Keď sa už o účasti našich vojakov na východnom fronte hovorí, obvykle sú označovaní v podstate za zradcov, ktorí pri prvej príležitosti utekali na sovietsku stranu. Pritom opak je pravdou, napríklad pri Lipovci mnohí radšej zahynuli pri úteku zo zajatia ako by mali zostať v boľševickom zajatí. Na druhú stranu o Československom armádnom zbore sformovanom v Buzuluku sa už popísalo viac než dosť.

    Preto musím oceniť nové vydanie knihy „Od Tatier po Kaukaz“. Kniha bola vydaná nemeckým vydavateľstvom libergraphiX v roku 2012. Nové vydanie sa snaží čo najpresnejšie kopírovať pôvodné vydanie, vrátane tvrdej väzby a šitia stránok miesto lepenia. Kniha je trojjazyčná (slovensky, nemecky, taliansky) na kvalitnom kriedovom papieri v rozsahu 222 strán. Súčasťou je aj vložená mapa s vyznačenou cestou Slovenských vojsk v Sovietskom zväze a vyznačenými miestami najväčších bojov. Len je veľkou škodou, že takáto kniha musela byť vydaná v Nemecku a nie na Slovensku.

Pridať recenziu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *