Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Priority slovenského školstva: vzdelanie alebo titul?

Priority slovenského školstva: vzdelanie alebo titul?

koza-skolaPotreboval som si zájsť na poštu. Rada bola dlhá, vybavovanie pomalé a tak sa mi podarilo nechtiac vypočuť rozhovor dvoch slečien, stojacich v rade predo mnou. Témou bola škola. Prvá sa pýta: „Čo teraz študuješ?“ Odpoveď znela trochu odovzdane: „3D modelovanie a grafiku.“ Pomyslel som si, opäť ďalší absolvent, ktorý vytrhne túto krajinu z biedy. Slečna rýchlo dodáva: „Ale nebaví ma to a je to ťažké.“ Iste. Treba tam vedieť predsa len aspoň základy matematiky a teóriu, ktorá sa nedá „obkecať“. „No a čo budeš teda študovať ďalej?“ dotiera prvá. „Pôjdem na štúdium sociálnej práce…“ znela sebavedomá odpoveď.

V tej chvíli som mal sto chutí zapojiť sa do debaty a spýtať sa: „A sociálna práca by vás už bavila? Ísť niekam na Luník IX, či do osady pomáhať osadníkom získavať sociálne návyky?“ V skutočnosti samozrejme slečna nemala v úmysle ani náhodou sa zaoberať „sociálne odkázanými“ osobami – čo je často len eufemizmus pre asociálne žijúce osoby. Ešte by tak možno prijala funkciu riaditeľky domova dôchodcov, alebo niečo podobné v predstave, že na takom mieste bude sedieť v pohodlnom koženom kresle, notebook pred sebou, služobné auto a mobil k dispozícii. Občas by láskavo zišla medzi osadenstvo, milostivo kývla rukou, s blahosklonným úsmevom by si vypočula sťažnosti, ale najmä chvály na to, ako dobre inštitúciu vedie.

Nie je to ojedinelý prípad. Pomerne často sa stretávam s mladými ľuďmi a študentami. Skôr či neskôr príde na pretras aj otázka štúdia. A tu počúvam až príliš často na otázku „Čo študuješ?“ jednotvárnu odpoveď „Sociálnu prácu.“

Začínam mať pocit, že na Slovensku máme viac vzdelancov v odbore Sociálna práca, ako samotných sociálne odkázaných.

Po roku 1989 prichádzali rôzne módne vlny študijných odborov. Pamätám si veľmi dobre, ako sa v 90-tych rokoch dostala do módy ekológia. Na každej fakulte, každej škole zriaďovali „ekologické“ odbory a každý sa na ne hrnul. Potom nasledovala móda práva, ekonómie, manažmentu a najnovšie sociálnej práce. Zaujíma ma, kedy príde módna vlna hutníctva, strojárstva či priemyselnej elektrotechniky. Toho sa však asi nedočkáme. V týchto oboroch je totiž nutné až príliš často zašpiniť si ruky manuálnou prácou.

Pri súčasnej situácii na pracovnom trhu ide iba o jediné – získať titul a to čo najľahším spôsobom. Vládne naivná predstava, že keď má niekto vysokoškolský titul – a je jedno aký – nájde si omnoho ľahšie dobre platenú prácu, najlepšie niekde v kancelárii. To je veľký omyl. Došli sme do stavu, keď nám chýbajú remeselníci v štáte, ktorý bol svojimi remeslami a remeselníkmi známy. Dnes je remeslo výhodnou komoditou a šikovný remeselník nemá núdzu o zakázky. Navyše si môže dovoliť pýtať také sumy za svoju prácu (keďže je remeselníkov nedostatok), až by sa absolventom „sociálnej práce“ oči pretáčali. Môžeme za to ďakovať súčasnému školskému systému, ktorý efektívne zlikvidoval učňovské školstvo a na stredných odborných školách boli odborné predmety nahradené výukou ekonómie, písania na stroji, manažmentu a etiky. S takýmito „vedomosťami“ sa hľadá práca ťažko. A títo absolventi potom končia na úrade práce, v lepšom prípade predávajú hamburgery alebo roznášajú pivo. Stratená generácia.

Ako teda zvýšiť záujem o odbory, ktoré prinášajú spoločnosti reálne hodnoty a znížiť príťažlivosť rôznych pofidérnych študijných odborov? Riešenie je celkom jednoduché. Chceš študovať sociálnu prácu? V poriadku.

Súčasťou absolvovania každého semestra bude podmienka jedného skutočne odkrúteného mesiaca praxe medzi osadníkmi. A získanie titulu podmieniť poštudijnou ročnou praxou medzi „sociálne odkázanými“.

Hneď by sa vyjasnilo, koľko študentov „sociálnej práce“ má skutočný záujem o prácu v obore.

::prop, www.protiprudu.org

O ::prop

8 komentárov

  1. na tom nie je nič nenormálne, že remeselník zarába dvojnásobok toho, čo kancelárska krysa. Ten remeselník, často pracujúci vonku aj 12 hodín (musí využiť dobré počasie, lebo keď prší, nemôže robiť), vystavuje svoju pokožku vplyvom UV žiarenia, lebo kompletne oblečený by sa potil ako hovädo, odchádza do dôchodku unavený, so zhumpľovaným telom. Počas aktívneho života navyše nemá zvyšnú energiu na futbal, alebo tenis po práci, je rád, keď manželku pretiahne aspoň občas cez víkend… Často chodia na týždňovky, lebo doma nie je robota…
    Za socíku to bolo oveľa spravodlivejšie. Za socíku by neboli takéto vysoké školy a toľko zbytočných nafúkaných absolventov netušiacich, kde je sever.

  2. Tak toto je komický článok ako celá táto stránka. Autor článku nevie, že počúvať rozhovor dvoch cudzích osôb je neslušné ? Chce kázať druhým čo a ako, pritom sám nevie, čo sa patrí.

    Ujo, nemusíš mať obavy o vzrastajúci počet absolventov vysokých škôl v odbore sociálna práca. Populácia starne, mnohí mladí nemajú deti, nebude sa mať kto o nich starať. O niekoľko desaťročí tu budú DD preplnené. Potom budú títo absolventi veľmi žiadaní.

    • Martinko, sociálnu prácu obhajujú tí, ktorí nevedia reálne robiť nič – nevedia používať ani hlavu, ani ruky. Pretože toto je v súčasnosti poslanie, úloha a produktivita „odboru“ sociálna práca, jedno veľké NIČ.

  3. A pochybujem či ich bude dostatok …..

  4. odbor štúdia – sociálna práca
    charakteristika typického študenta – manuálna práca ho nebaví a práca hlavou mu tiež nejde od ruky

  5. Fúúha teda názor že sociálna práca je iba s cigánmi a to je to najhoršie čo sa tam dá robiť je dosť mimo….práca s drogovo závislímy bezdomovcami emigrantmi atd….a mimochodom prečo sa mladý ľudia skrývajú na vysokých školách pred robotou?? Ved sa tu pozrite čo je to tu za situáciu všade minimálna mzda……Aj ja sa schovávam na škole miesto roboty lebo nemám chuť odvádzať dane na tento štát poberiem všetko čo mi tento štát dá a potom zbohom Slovensko…..viem že to nieje pekný prístup ale ked vidím ako moji rodičia celý život pracovali v tomto štáte a nakoniec nedostanú ani dôchodky tak nemám žiadnu chuť za poskytnuté vzdelanie niečo vracať tomuto chorému štátu systému…..

    • Je riadne idiotsky napad chciet odist z sk a ist studovat socialku… 🙂 ja aspon odidem so vzdelanim, s ktorym najdem uplatnenie, inak zbytocne zabityych 5 rokov.

      Zaujala ma ta praca s migrantami, tak som si pohladal, kolko ich je na sk. Pred rokom ich bolo cca 72 tis. A narast za rok cca o 2 tis. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=79012 vacsina z okoliitych krajin, ktori nepotrebuju socialkarov.

  6. No a ujo dokonca ani nevie ze mesiac praxe na tomto odbore je..uz len zalezi na studakovi ci si vybavi peciatku a podpis alebo naozaj odrobi ten mesiac v nejakom zariadeni ci mestskom urade..a veruze nema vobec ponatia co obnasa toto studium, nieze by som ho obhajovala..vsetky studijne smery a odbory maju svoje pre a proti ale ked uz vyjadruje svoj nazor na lenive „husi“ nech si najprv vyzisti o com pise lebo socialna praca a poradenstvo sa neopvenuje ani nahodou len neprisposobivym minoritam (to akokeby napisal ze matematici sa venuju len derivaciam…) ale aj rodinam a problemami s nimi spojenymi, tyraniu deti, zien seniorov, poradenstvo a pomoc ludom ktori sedeli vo vazeni, vsetkym moznym zavislostiam, ludom s poruchami ucenia a spravnia, pohybovo postihnutym, mentalne postihnutym, atd atd zoznam je neskutocne dlhy…takze ak chcete ujo sudit najprv zacnite od seba a porozmyslajte co robite vy pre to aby sa situaciia v tomto nasom kocurkove zmenila…

Leave a Reply