Domov / Hlavná strana / História / Príbeh kráľa Šalamúna

Príbeh kráľa Šalamúna

salamun-sudČítajúc príbeh o tomto zvrátenom židovi, s jeho 700 ženami a 300 konkubínami ktoré mal k dispozícii, zdá sa, že povesť o jeho sláve je založená na jedinej, nepodstatnej banalite. Keď na začiatku jeho vlády dve prostitútky (pravdepodobne z jeho vlastných) prišli pred neho, každá si nárokujúc vlastníctvo dieťaťa, rozkázal, aby dieťa bolo napoly prerezané a aby každá žena dostala polovicu. A tak, ako všetci vieme, prvá žena sa vzdala dieťaťa aby zachránila jeho život a teda Šalamún dal dieťa tejto žene.

V tejto báchorke však môžeme nájsť veľmi málo, čo by nasvedčovalo jeho veľkej múdrosti. V skutočnosti celá táto anekdota nasvedčuje, že bol zradný, vražedný, diabolský človek, chtivý zlata a pokladov, snažiaci sa získať toľko kuriev, žien a konkubín každého možného pôvodu, ktoré mu prišli pod ruku. Inými slovami, typický syn svojho národa.

Na začiatku Prvej Knihy Kráľov sa hovorí o Dávidovi, ako zostarol a bol postihnutý vekom. Dávid cítil chlad, “ale nedostal teplo”. Jeho služobníci teda vyšli von, aby našli tú najlepšie vyzerajúcu pannu, akú mohli nájsť “a nechať ju stáť pred Kráľom aby ho povzbudzovala, aby ležala na Tvojich prsiach, aby môj Pán, Kráľ dostal teplo”. Hľadali po celom pobreží Izraela a našli celkom schopnú dievčinu menom Abishag, Shunamitku, a priviedli ju ku Kráľovi. Tá sa potom snažila vykonávať svoju povinnosť.

Zjavne, to nemalo príliš veľký vplyv na tohoto postaršieho labužníka, nakoľko sa stal viac a viac vetchý každým dňom. Za tohoto stavu, jeho syn Adonijah zaujal trón a “pripravil svoje vozíky a pohoničov a päťdesiat mužov bežať pred ním”. Mnoho vysokých kňazov a iných dôležitých ministrov Adonijaha podporovali a všetko, ako sa zdalo, prebiehalo v jeho prospech. On bol legitímny následník trónu.

Spomeňme si však na príbeh Dávida a Bathshheby, že starý požívačník, Kráľ Dávid mal aféru so ženou Uriaha ktorá s ním otehotnela a poslal Uriaha, ktorý bol nesmierne verný svojmu kráľovi, do najzúrivejšieho boja, aby bol zabitý. Produkt tejto špinavej, hanebnej aféry bol Šalamún. Zdá sa byť židovským zvykom, že nelegitímni násilníci sa neskoršie stanú vyzdvihovaní a oslavovaní lídri ich rasy. A tak to bolo aj so Šalamúnom.

Keď sa Adonijah stal kráľom, zdá sa, že prorok Nathan išiel za Bathshebou aby použila svoj vplyv na starnúceho kráľa Dávida. Bathsheba išla do kráľovej komnaty, zatiaľ čo Shunamitka Abishag ‘obsluhovala’ kráľa a “Bathsheba sa uklonila a prejavila kráľovi zdvorilosť“. Pripomenula starcovi jeho sľub, že jej syn, Šalamún, bude po ňom vládnuť a teraz si sadol na trón Adonijah. Dávid, v tomto prípade, dajúc za pravdu jeho konkubíne a potratiac už polovicu zdravého rozumu starobou a vetchosťou, dal sa úplne ohlúpiť a ujistil Bathshebu, že Šalamún, jej syn, bude po ňom vládnuť.

Po mnohých židovských podvodoch a prefíkanostiach, stalo sa, že Šalamún, nie Adonijah, zdedil trón Izraela. Keď sa toto stalo potvrdenou skutočnosťou, Adonijah sa obával o svoj život a životy jeho nasledovníkov, z opodstatneného dôvodu a žiadal o milosť. Šalamún uistil svojho polobrata, že keď sa prajaví ako správny muž, nikdy sa na jeho hlave neskriví ani vlas. Potom doviedli Adonijaha pred Šalamúna, ktorý sa poklonil svojmu kráľovi a Šalamún mu povedal: “Choď do svojho domu”.

Zatiaľ sa to zdalo dosť férové.

Krátko po tomto kráľ Dávid zomrel. Predtým ako odišiel do veľkého židovského “ZA”, zavolal Šalamúna a poveril ho nasledujúcim “Dodržuj nariadenia Pána, Boha, kráčať jeho cestou, dodržiavať jeho príkazy a nariadenia, jeho rozsudky a vyhlásenia, tak ako je napísané v Mojžišových zákonoch”.

Krátko potom, ako Dávid zomrel a Šalamún nastúpil na trón svojho otca, Adonijah, syn Haggith, prišiel ku Bathshebe, matke Šalamúna. Po dlhých diskuziách sa priznal, že by chcel, aby sa prihovorila u kráľa, aby sa on, Adonijah, mohol oženiť so Shunamitkou Abishag, ktorá ako vieme, bola tá slečna, ktorá „zahrievala” starého Dávida.

Bathsheba išla za svojim synom a požiadala ho o túto láskavosť pre Adonijaha. Šalamún, ako sa zdá, sa rozhneval, zjavne z dôvodu, že si chcel zrejme túto „postelovú zohrievačku” podržať sám pre seba, dovolávajúc sa Pána, prehlásil “teraz, skrze živého Pána … Adonijah bude popravený v tento deň”.
Hneď vyslal svojho kata, aby zabil jeho polobrata Adonijaha. Toto bol jeden z prvých činov nášho novokorunovaného Kráľa Šalamúna, tohoto veľkého a milovaného kráľa, na ktorého sú židia takí pyšní.

Samozrejme, zavraždiť svojho polobrata z úplne triviálneho dôvodu, nebolo pre kráľa Šalamúna vôbec problémom. Nasledovali ďalšie ‘jatky’ niektorých kňazov a vojenských hodnostárov ktorí obklopovali jeho otca a uprednostňovali jeho polobrata Adonijaha.

Ďalším “múdrym” činom Šalamúna bolo vziať si za ženu dcéru egyptského kráľa Pharaoha. Počujeme toľko kydov, ako Izraeliti udržovali ich rasu čistú, ale nepretržite čítame, ako si berú egyptské dcéry za ženy, alebo dcéry akéhokoľvek kmeňa. Čítame to znovu a znovu v Starom Zákone. V každom prípade toto však je len malý začiatok dlhého radu žien, všetkých druhov, všetkých možných národností, ktoré Šalamún vtiahol do svojho ‘dvora’, aby vytvoril svoj hárem nejakých 700 žien a 300 konkubín.

Bol skutočne veľmi agilný mládenec.

Prichádzame ku Kapitole 3, ktorá veľmi pobožne hovorí “a Šalamún miloval Pána, kráčajúc v šľapajách Dávida, svojho otca”. Zrejme zradná vražda jeho vlastného polobrata nepomýlila Pána, pretože sa veľmi rýchlo zjavil Šalamúnovi vo sne a pýtal sa ho “Pýtaj si, čo ti mám dať”. ‘Voľná poukážka’ – Šalamún si pýtal múdrosť. “A toto potešilo Pána, že Šalamún si pýtal túto vec”. Ihneď urobil so Šalamúnom ‘sladkú’ dohodu pretože mal z tohoto muža takú radosť. Pán mu povedal “vidíš, dal som ti múdre a chápajúce srdce; niet nikoho ako ty, pred tebou a ani po tebe sa nikto ako ty nevyskytne”.

Čítajme si teraz ďalej a pozrime sa, aký múdry bol Pán, dajúc jeho poníženému služobníkovi Kráľovi Šalamúnovi tento veľký dar a aký verný bol tento ponížený služobník v uplatňovaní tohoto obrovského množstva múdrosti, ktoré mu Pán dal. Nakoľko bol vyzdvihovaný po toľké tisícročia ako najmúdrejší muž, aký kedy žil, pozrime sa na to zblízka.

Preskočíme teraz niekoľko stránok a kapitol, ako Šalamún vybudoval ten veľký židovský chrám, ktorý bol zdobený zlatom pokrytými stenami a ako celý dom bol pokrytý čistým zlatom. V skutočnosti, táto celá báchorka bola len židovský sen o opulencii a bohatstve, ktorý môže byť prekonaný len novým Jeruzalemom, ako je opísané v poslednej kapitole Zjavení (Revelation).

Očividne, táto budova chrámu úžasne potešila Pána, nakoľko sa zjavil Šalamúnovi druhý krát a povedal mu “počul som tvoju modlitbu a požiadavky, ktoré si predo mno vyslovil; posvätil som tento dom, ktorý si postavil, pripomínať navždy moje meno; a moje oči a moje srdce tam budú na veky.” Pán bol očividne plne s ním. Pán prehliadol všetky Šalamúnove kurvy a konkubíny.

Pozrime sa teraz, čo vykonal ďalej.

Po dobu jeho 40-ročného panovania, Šalamún zrejme nahromadil všetky bohatstvá a cenné drahokamy, zlato a striebro, na ktoré mohol položiť ruku a ukoristiť. Jeho dvor bol najbohatší a najviac extravagantný, aký kedy Izrael zažil a dokonca kráľovna Sheba ho prišla navštíviť, aby videla, či je to skutočne tak veľkolepé, ako sa šírilo. Zrejme bola plne presvedčená a nechala mu množstvo cenných darov, aby rozšírila jeho bohatstvo.

Šalamún nielenže nahromadil veľké bohatstvo a zlato, ale samozrejme začal hromadiť aj hárem žien pre svoje rozptýlenie. V kapitole 11 sa hovorí “Ale kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien, spoločne s dcérou Pharaoha, ženy Moabitov, Ammonitov, Edomitov, Zidonianky a Hittitky; a mal 700 žien, princezien a 300 konkubín; a jeho ženy odvrátili jeho srdce”.

Ako teda vidíme, Pán nemal nič proti tomu, že mal vo svojom háreme všetky tieto ženy a konkubíny, ale to, z čoho Pán nemal veľkú radosť bolo, že bral tieto ženy zo všetkých možných cudzích kmeňov a že to boli všetko cudzie ženy. To bolo proti zákonom, ktoré Pán ustanovil Izraelitom, hlavne aby držali svoju rasu čistú. Nielenže vzal všetky tieto cudzie ženy, ale čo sa ďalej dozvedáme je, že začal tiež uctievať ich bohov, a v Králi 11:33 sa dozvedáme, že uctieval “Ashtoreth, bohyňu Zidonianov, Chemosh, boha Moabitov a Milcoma, boha detí Ammona.”

Pre tak múdreho kráľa, o ktorom sa predpokladá, že má monopol na celú múdrosť sveta a ktorý má skúsenosť 40-ročného vládnutia, dopustiť sa niečoho takého, sa zdá ako hlúposť . V skutočnosti, po prečítaní všetkých strán týchto jeho výčinov, ťažko môžeme zistiť, kde ukázal tú jeho veľkú múdrosť, či skutočne, ak vôbec. V každom prípade, Boh musel byť seriózne podvedený týmto “veľkým kráľom”, na ktorého vraj navŕšil toľko múdrosti, že ho ide za to potrestať. Urobil tak viacmenej podivným spôsobom. Zruinoval jeho kráľovstvo, ale nie pokiaľ Šalamún žil, ale v dobe, keď po jeho smrti vládol jeden z jeho synov. Toto by malo byť skutočne dobré ponaučenie pre tohoto najmúdrejšieho z celého ľudstva, ktorý kedy žil.

Nech má jeho bohatý dvor, nech má všetko bohatstvo a zlato, striebro, pompu a luxus; nech má jeho 700 žien a 300 konkubín; nech uctieva cudzích bohov a zabudnime na všetky jeho sľuby; my sa s ním vyrovnáme. My potrestáme jeho syna, keď sa stane kráľom. Ako sa nám to páči pokiaľ ide o spravodlivosť Pána?

Toto nie je vymyslený príbeh. Je to všetko tam, vo “Svätej Knihe” v I Králi, napísané vo všetkých strašidelných detailoch. Je to príbeh ďalšieho “veľkého” patriarchu židovskej histórie, samotného kráľa Šalamúna, ako je opísané v Starom Zákone.

A nielen židia, ale aj milióny kresťanov sú očarení týmito báchorkami o veľkej múdrosti kráľa Šalamúna.

V Jeruzaleme, na mieste, kde vraj stál slávny Šalamúnov chrám, plný zlata, striebra a iných cenností, stojí dnes najsvätejšia svätyňa islamu, tzv. “Dome of the Rock” (hebrejsky Kipat Hasela), kde je kameň z ktorého vraj Mohamed vystúpil na nebesia (aká podobnosť). Avšak podĺa archeologických a historických výskumov, po nejakom chráme sa pri vykoppávkach nenašlo ani stopy. Nič, absolútne nič, ani jeden úlomok ničoho, ani jeden predmet, ani jedna tehla, alebo opracovaný kameň. Žiadny Šalamúnov chrám nikdy neexistoval. Biblický mýtus.

A samozrejme Sheba, po darovaní drahocenných darov Šalamúnovi, tiež neobišla naprázdno. Po návrate domov sa jej narodil Šalamúnov dar, syn, ktorému dala meno Melinek. A ako vieme, Melinek bol prvý ethiópsky kráľ.

Autor: Sitra Ahra, www.protiprudu.org

O ::prop

4 komentáre

  1. Autor článku nemá absolútny pojem a znalosti Biblie.Tára dve na tri ako hlúpy a degenerovaný žid. Nájdite v Biblii kde sa píše,že Šalamun bol žid a dám Vám bez mihnutia oka 10 tisíc JEWUR-euro. Prvé slovo žid sa nachádza v Druhej knihe Kráľov Kapitola 16 verš 6 a aj toto je podvod. Lebo slovo žid bolo preložené zo slova JUDEJEC. V jedenástich knihách Mojžišových sa slovo JUDEJEC prekladalo JUDEJEC a zrazu sa začalo prekladať ŽID,čo je podvod.V Katolickej Biblii sa v Druhej knihe Kráľov Kapitola 16 verš 6 slovo Judejec číta stále Judejec a podvod slovo žid sa uvádza neskoršie.
    Židia nie sú tí Biblickí Judejci,ale Kanánci a slovo Kanánec znamená KUPEC. Biblický rok zašína okolo 21 marca“Spring Equinox“. Židovský rok začína v septembri nie v marci. Ždia nikdy nič nepostavili vlastnými rukami a sú neschopní manuálnej práce,tak ako mohli postaviť také veľkostavby ako Boží Chrám či Jerusalem. Žid môže sa stať židom,len po matke aj keď otec nemusí byť židom. Biblickí Israeliti dedili rasu a rod po OTCOVI a matka musela byť Izraelitkou, inak deti boli vylúčene z radov Izraelitov. Izraeliti a Judejci mali zákaz sa rasovo miešať. Bleli Europania sú praví Izraeliti,preto je tá masová immigracia ľudoopov z afriky a špinavých diablom posadnutých arabov.
    Slovo arab je Starohebrejské slovo a znamená MIEŠANEC-Bastard. Židia a Araby sú pokrvní bratia a ich DNA je IDENTICKÉ!!!

    http://news.bbc.co.uk/2/hi/sci/tech/742430.stm

    My Bieli Europania sme tých 12 kmeňov Izraela a Biblia je našou historickou knihov. Zobuďte sa bratia a sestry.

    • Michal, a vieš o tom, že Hitler bol Eskimák ?

    • Šalamún bol predovšetkým mytologická postavička ktorá s veľkou pravdepodobnosťou vôbec neexistovala. Argumentovať, či bol takej alebo hentakej etnicity je trošku vtipné. Čo sa mňa týka, mohol byť kľudne aj Kelt či Slovan. Prečo nie? Dokázať to viem rovnako tak dobre.
      SITRA AHRA však myslel aké náboženstvo (údajne) tento človiečik uctieval – ergo bol žid s malým ž. Tým náboženstvom bol judaizmus. Coš je logické nakoľko dal (znova údajne) postaviť známy Šalamúnov chrám, kde sa toto náboženstvo praktizovalo (kto neverí nech googli).
      Že sú Židia a Arabi identickí po DNA stránke? Niekto očividne nechápe genetike ani článok z ktorého to akože vyčítal. Arabi a vlastne skoro všetky semitské kmene zdieľajú spoločného predka z otcovskej línie (chromozóm Y), konkrétne haploskupina J (J1 + J2). My Indo-Európania sme na úplne inej genetickej vetve (haploskupiny R) ako Izraeliti, čiže tvrdiť že sme ich potomkami a oháňať sa tu Biblickými múdrosťami je mierne povedané scestné a hlavne úplne nevedecké.

  2. No kto si ty, že špiníš rod Dávidov?

Pridaj komentár