Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Prečo rasa nie je sociálny konštrukt

Prečo rasa nie je sociálny konštrukt

Leonardo-skullLeonardo da Vinci, štúdia lebky, medzi rokmi 1510 a 1511.

Rasový realizmus je jedným z duchovných základov bieleho nacionalizmu. Rasový realizmus je téza, že rasové odlišnosti sú objektívnymi faktami prírody, ktoré existovali už pred ľudským vedomím, ľudskou spoločnosťou a dokonca samotnou ľudskou rasou – pretože odlišné druhy a poddruhy existovali skôr, než sa objavilo ľudstvo.

Prírodu je potrebné chápať v protiklade ku konvenciám – akými sú ľudské jazyky a zákony – ktoré neexistujú nezávisle od ľudského vedomia a spoločnosti.

Rasové odlišnosti ako objektívne fakty prírody nemožno bezpečne ignorovať. Rovnako nemôžu byť rasové odlišnosti transformované jednoduchou zmenou právnych alebo jazykových konvencií. Konvencie môžu zmeniť rasovú realitu iba vtedy, ak vedú človeka k opatreniam, ktoré zmenia samotnú prírodu. Napríklad v prípade, ak zavedieme eugenické alebo dysgenické stimuly, zmeníme tak gény budúcich generácií.

Opakom rasového realizmu je myšlienka „sociálnej konštrukcie rasy“, ktorá tvrdí, že rasové odlišnosti nie sú objektívnymi faktami, ale skôr zdieľanými spoločenskými konvenciami, ktoré sa môžu meniť čas od času a z miesta na miesto podobne ako jazyky alebo zvyky pri stolovaní.

Idea sociálnej konštrukcie rasy je jedným z intelektuálnych základov rasového egalitarizmu, pretože ak je rasa spoločensky vykonštruovaná, potom to platí i pre rasovú nerovnosť. To nám ponúka možnosť nahradiť rasovú nerovnosť s rovnosťou prostredníctvom jednoduchej zmeny spoločenských konvencií, akými sú zákony a jazyk.

Základ rasového realizmu

african-presence-03
Černoška na maľbe pripisovanej Annibalovi Carracimu, cca 80-te roky 16. stor.

Základom rasového realizmu je zmyslová skúsenosť. Rôzne rasy a subrasy vyzerajú odlišne. Rasovo zmiešané deti sa líšia od čistých vzorov. Dokonca rasy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú podobne – ako napr. austrálski aborigéni a čierni Afričania – sa pri bližšom skúmaní javia odlišne. Starostlivý pozorovateľ si ich nepomýli. Rasové odlišnosti nie sú iba záležitosťou „farby pleti“, ale tiež morfológie a správania, ktoré možno empiricky pozorovať.[1]

Všimnite si, že netvrdím, že rasový realizmus je založený na vede. Ľudia si boli vedomí rasových odlišností dlho predtým, než vznikla veda. Veda, ktorá vysvetľuje pozorovateľné rasové odlišnosti, prišla až neskôr. Navyše vedecké teórie sú verifikovateľné alebo falzifikovateľné na základe ich schopnosti vysvetliť pozorované rasové odlišnosti. Pozorovateľné rasové odlišnosti sú preto alfou a omegou rasovej vedy. Z toho dôvodu je základom rasového realizmu zmyslová skúsenosť, nie vedecké teoretizovanie.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že rasový realizmus je štandardná, rozumná pozícia celého ľudstva. Pozorujeme odlišnosti medzi rasami, subrasami a hybridmi – či už ide o ľudí alebo nie – predtým, než sa naučíme slová, ktorými ich klasifikujeme a predtým, než vytvoríme teórie, ktoré ich vysvetlia.

Spomínam si živo na moju prvú skúsenosť s nebielym: čašníkom v reštauračnom vlakovom vozni. Mal som vtedy 4 alebo 5 rokov. Zaujal ma predovšetkým kontrast medzi farbou jeho zadnej a prednej časti ruky. Keď odišiel, opýtal som sa mojej mami, čo som to vlastne videl a tá mi vysvetlila, že nešlo o belocha, ktorý stmavol, ale o odlišný druh človeka nazývaného „černoch“. Ale odlišnosti som mohol vidieť už predtým, než som sa oboznámil s názvom a vysvetlením. V skutočnosti som žiadal vysvetlenie, pretože som videl odlišnosti. Moja mama a ja sme určite nevykonštruovali odlišnosti, ktoré boli všetkým zrejmé.

Vzhľadom k tomu, že rasový realizmus je štandardnou pozíciou zdravého rozumu, zástancovia sociálneho konštruktivizmu musia pre svoje tvrdenie ponúknuť argumenty. V tejto eseji budem kritizovať štyri argumenty v prospech sociálnej konštrukcie rasy, ktoré charakterizujem nasledovne:

(1) argument zo spoločenskej konštrukcie vo všeobecnosti.
(2) argument z meniacich sa rasových klasifikácii.
(3) argument z kontinua.
(4) argument z mlčania vedy.

Nejde o vyčerpávajúci zoznam, ani sa nejedná o „odborný“ prieskum a kritiku.[2] Tieto argumenty som zvolil jednoducho z toho dôvodu, že sa s nimi bežne stretávame v konvenčným online diskusiách. Mojim záverom je, že spoločenská konštrukcia rasy je sama o sebe spoločenským konštruktom odhaľujúcim politickú agendu a mocenské vzťahy, ktoré stoja za sociálnym konštruktivizmom.

1. Spoločenská konštrukcia poznania vo všeobecnosti

Le-Livre-et-le-vraye-hystoire-du-bon-roy-Alixandre-France-1420
Divokí muži a divoké prasatá, ilustrácia z Le Livre et le vraye hystoire du bon roy Alixandre, Francúzsko 1420

Jedným z argumentov pre spoločenskú konštrukciu rasy je jednoduchá dedukcia zo všeobecnej tézy, že „každé poznanie je spoločensky vykonštruované“. Táto filozofická pozícia o vzťahu medzi mysľou a realitou zastáva stanovisko, že neexistuje žiaden správny výklad akéhokoľvek aspektu reality, ale skôr pluralita rovnako platných vysvetlení, ktoré sú podmienené náhodnými okolnosťami odlišných komunít. Napríklad tu máme vedecké vysvetlenie pôvodu druhov a potom biblické. Obe sú produktom odlišných komunít a neexistuje neutrálny postoj alebo kritérium, ktoré nám umožní tvrdiť, že jeden prístup je lepší alebo pravdivejší ako druhý.

Som presvedčený, že tento druh relativizmu je sám o sebe filozoficky nekoherentný.[3]. Zlyháva tiež i ako ospravedlnenie spoločenskej konštrukcie rasy, pretože v istom zmysle dokazuje príliš mnoho. Pokiaľ je všetko sociálnym konštruktom, potom koncepty strácajú všetok prospech. Spoločenská konštrukcia dáva zmysel jedine v prípade, ak je tu protikladný termín, menovite objektívne prírodné fakty.

Ale ak je všetko sociálnym konštruktom, potom si musíme položiť otázku: je sociálny konštrukt rasy viac podobný sociálnemu konštruktu peňazí alebo sociálnemu konštruktu gravitácie? Disponujeme spoločenskou silou zmeniť peniaze, ale nie je v našich silách zmeniť gravitáciu. Filozof, ktorý háji myšlienku gravitácie ako sociálneho konštruktu stále opúšťa prednáškovú miestnosť dverami, skôr než oknom, pretože vie, že ignorovať niektoré sociálne konštrukty je na jeho vlastné riziko.

Sociálny konštruktivista očividne chce, aby rasa skôr pripomínala peniaze než gravitáciu. Avšak pokiaľ je všetko sociálnym konštruktom, potom potrebuje ponúknuť dodatočný argument, aby dokázal, že rasové nerovnosti môžu byť zrušené spoločenským príkazom.

2. Zmena rasových klasifikácií

Jedným z najbežnejších argumentov v prospech sociálnej konštrukcie rasy sú nasledujúce riadky:
(1) Ak by boli rasové odlišnosti skutočné, potom by sa schémy rasovej klasifikácie nemenili v závislosti od času a miesta. [2] Schémy rasovej klasifikácie sa v závislosti od času a miesta líšia. Napríklad ten istý miešanec môže byť na rôznych miestach a v rôznych obdobiach považovaný za čierneho alebo bieleho. [4] Z toho dôvodu nie sú rasové odlišnosti reálne. A keďže rasové odlišnosti môžu byť buď reálne, alebo sociálnym konštruktom, potom musia byť sociálnym konštruktom.

Prvá premisa je jednoducho falošná, pretože opomína rozdiel medzi realitou a názorom. Rasové odlišnosti môžu byť dokonale reálne, ale ľudské názory na rasovú odlišnosť sa môžu značne líšiť. Vzhľadom k tomu, že ľudské bytosti sú omylné tvory, môžeme sa stretnúť z množstvom názorov na jednu alebo tú istú skutočnosť. Ale to neznamená, že fakty sú menej objektívne. Iba to dokazuje, že ľudia často zlyhávajú v tom byť rovnako objektívni ako fakty.

Často citovaný príklad rozdielnych štandardov pre černošstvo nič o rasovej realite nedokazuje. Za prvé, samotná myšlienka kategorizovať rasovo zmiešaných jedincov ako čiernych alebo bielych je jednoducho problematická, pretože sú zmiešaní. Vzhľadom k tomu, že nie sú ani čierni, ani bieli, nás potom nemôže prekvapovať, že ľudia robia rôzne rozhodnutia, keď ich majú klasifikovať. Môže ísť o svojvoľnú spoločenskú konvenciu povedať, že Barack Obama je černoch. Ale objektívnym faktom prírody je, že má bielu matku a čierneho otca, a preto je z polovice biely a z polovice čierny.

3. Rez kontinuom

Ďalší bežný argument za sociálnu konštrukciu rasy, ako i poznania vo všeobecnosti, stojí na rozdiele medzi odlišnosťami v miere a odlišnosťami druhu a je nasledujúci. (1) Ak sú rasové odlišnosti odlišnosťami druhu, potom by tu nemalo byť kontinuum prechodných typov. (2) Existuje tu kontinuum prechodných typov medzi rasami. Preto existuje iba jedna ľudská rasa a rozdiely medzi rasami nie sú založené prírodou, ale sú vykonštruované ľudskými bytosťami. Rozdeľujeme kontinuum. Príroda nás neoddelila do odlišných druhov. [5]

Tento argument má dva hlavné problémy

Prvý predpoklad mi pripadá ako veľmi pochybný: Existencia kontinuity v prírode ešte neznamená, že tu nie sú reálne rozdiely medzi časťami daného spektra. V prípade farieb môže červená prechádzať do oranžovej a odlišné kultúry možno majú odlišné slová pre farby a vytvárajú jemnejšie alebo hrubšie rozdiely medzi nimi. Ale znamená to, že neexistujú reálne, pozorovateľné rozdiely napr. medzi červenou a modrou?

light-color-spectrum

Evolučná teória predpokladá spoločný pôvod a evolučnú kontinuitu všetkého života na zemi. Znamená to snáď, že kvôli tejto kontinuite tu nie sú reálne odlišnosti medzi cicavcami a vtákmi alebo vtákmi a plazmi či hlístami a ľudskými bytosťami? Je odlišnosť medzi dinosaurami a ľuďmi iba „sociálny konštrukt“? Znamená to, že dinosaury neexistovali predtým, než ich ľudské bytosti „sociálne vykonštruovali“?

Ak je rasa sociálny konštrukt, nie je potom i ľudská rasa ako celok iba „sociálny konštrukt“? Čo je potom spoločnosť? Čím konkrétne bola spoločnosť vytvorená pred sociálnou konštrukciou ľudskej rasy? Pokiaľ je spoločnosť sociálny konštrukt, nedostávame sa potom do nekonečného regresu (spoločnosť je sociálny konštrukt sociálneho konštruktu sociálneho konštruktu…)? Alebo žeby spoločnosť nebola sociálny konštrukt? Je iba faktom prírody? Je tu vôbec? Potom prečo nemôžu byť ostatné veci faktami prírody, podobne ako ľudské bytosti a dinosaury?

Druhá premisa je tiež problematická. Antropológovia tvrdia, že všetky ľudské rasy pochádzajú zo spoločného predka. Ale v rôznych časových obdobiach sa 5 odlišných ľudských rás – kaukazoidná, mongoloidná, kongoidná, kapoidná a australoidná – rozvetvili a odlíšili nielen od svojho spoločného predka, ale i navzájom. Po vývoji v izolácii behom určitého časového obdobia, kedy získali svoje špecifické znaky, tieto rasy prišli do kontaktu a vytvorili rasovo zmiešané populácie.[6] Ale existencia rasovo zmiešaných jednotlivcov nezničí reálny rozdiel medzi rasami, podobne ako existencia zelenej farby nevyvracia existenciu modrej a žltej. [7]

4. Mlčanie vedy

Ďalším bežným tvrdením sociálnych konštruktivistov je tvrdenie, že veda neposkytuje dostatočnú podporu pre myšlienku reálnych rasových rozdielov, a preto je sociálny konštruktivizmus pravdivý. Tento argument znie nasledovne. (1) Ak sú tu reálne rasové odlišnosti, potom ich veda vysvetlí. [2] Veda nevysvetlila rasové odlišnosti. Z toho dôvodu tu nie sú žiadne reálne rasové odlišnosti. Keďže rasové odlišnosti sú buď reálne, alebo vykonštruované, rasa musí byť sociálny konštrukt.

Tento argument má 4 vážne problémy.

Za prvé, rasový realizmus je založený na pozorovaní rasových odlišností, nie na vedeckých teóriách rasy. Ľudské bytosti vnímali rasové odlišnosti dávno pred vznikom vedy a vnímame ich stále, dokonca i tí z nás, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s rasovou vedou (ako je tomu v prípade väčšiny sociálnych konštruktivistov). Preto je prvá premisa jednoducho falošná: realita rasy nezávisí na úspechu alebo neúspechu vedeckých teórií o rase. Teórie môžu napredovať a upadať, ale pozorovateľné rozdiely zostávajú.

A pokiaľ ide o druhú premisu: vedci majú iný názor. [8] Môžeme určiť rasu jednotlivca z morfologickej alebo genetickej analýzy jednej kosti alebo prameňa vlasov.

Samozrejme, že sociálnym konštruktivistom nie je úplne jasné, čo presne predstavuje zlyhanie vedy v prípade vysvetlenia rasy, ale vo všeobecnosti naznačujú, že vede sa buď (1) nepodarilo prísť s jediným rozlišovacím znakom, ktorý by sa týkal všetkých príslušníkov danej rasy a nevzťahoval sa už na ostatné,[9], alebo [2] že žiadna takáto teória nezískala univerzálnu akceptáciu.

Avšak požiadavka jediného základného rozlišovacieho znaku pre každú rasu je svojvoľná. Príroda nemusí byť v súlade s našimi požiadavkami. A skutočnosť, že teória nezískala univerzálnu akceptáciu nemá čo robiť s jej pravdivosťou vzhľadom na variabilitu a omylnosť ľudských názorov. Úprimne povedané, verím, že väčšina sociálnych konštruktivistov je intelektuálne nečestná. Z toho dôvodu žiadna teória objektívnych rasových odlišností nikdy nezíska univerzálny súhlas – nezávisle od toho, ako dobre môže byť podložená.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že prehliada skutočnosť, že veda je proces, ktorý sa vyvíja v priebehu času. Čiže i v prípade, ak by druhá premisa bola pravdivá, tak tento záver z nej nevyplýva, pretože veda možno ešte neprišla so správnym vysvetlením. Ešte počkajme.

Konečným problémom s týmto argumentom je predpoklad, že voči absencii vedeckého vysvetlenia rasy je jedinou alternatívou sociálny konštruktivizmus. V skutočnosti je tu východiskovou pozíciou práve rasový realizmus založený na empirickom pozorovaní, ktorý nie je vôbec závislý na vedeckom vysvetlení.

Sociálny konštruktivizmus ako sociálny konštrukt

Sociálni konštruktivisti zvyčajne neobmedzujú svoje tézy iba na rasu. Mnohí z nich tvrdia, že všetko poznanie je sociálnym konštruktom, alebo dokonca, že i samotná realita je iba sociálny konštrukt. V takom prípade je správne sa spýtať: Je sociálny konštruktivizmus sám o sebe sociálnym konštruktom? Ak je sociálny konštruktivizmus sociálnym konštruktom, vyplývajú nám z toho 3 dôležité dôsledky:

1.Podobne ako všetky ostatné spoločenské konštrukty, i sociálny konštruktivizmus je produktom unikátneho súboru historicky podmienených okolností.

2. Vzhľadom k tomu, že každá spoločnosť je rozdelená medzi vládnucich a ovládaných, každý sociálny konštrukt bude poznačený agendou tých, ktorí majú moc.

3. Ak je sociálny konštruktivizmus sociálnym konštruktom – a nie prírodným faktom – potom nie je jeho akceptácia alebo odmietnutie založené na rozume a prírode, ale na spoločenských stimuloch: morálnom a politickom záväzku pravých veriacich a vymývaní mozgu, chamtivosti a strachu u ostatných.

Sociálny konštruktivizmus má dlhý filozofický rodokmeň a v súčasnosti funguje ako metafyzický postulát projektov rovnostárskeho sociálneho inžinierstva zameraných na vyrovnanie rás prostredníctvom prevratu v európsky definovaných a dominantných spoločnostiach. Samozrejme, že táto revolúcia nemôže vyprodukovať rasovú rovnosť, ale môže vytvoriť novú rasovú hierarchiu, v ktorej budú Európania v postavení podriadených. Sociálny konštruktivizmus tak slúži záujmom novovznikajúcej spoločenskej elity: aliancii vykorenených plutokratov, nebielych, sexuálnych menšín a ďalších outsiderov, ktorej nadriadeným a vedúcim partnerom je organizovaná židovská komunita. Preto je sociálny konštruktivizmus elementom toho, čo Kevin MacDonald nazýva „kultúra kritiky“: kritiky a zvrhnutia európskej civilizácie intelektuálnymi hnutiami inšpirovanými a ovládanými Židmi, akými sú napr. marxizmus, psychoanalýza, Frankfurtská škola, feminizmus, dekonštrukcionizmus a väčšina foriem postmodernizmu. [10]

Tieto hnutia sa vyznačujú pseudovedou, tmárstvom a hlúpou etno-politickou obhajobou. Svoj vplyv nedosiahli prostredníctvom rozumu a vedy, ale skrz podvracanie vzdelávacích, kultúrných a politických inštitúcií európskych spoločností. Zvečňujú svoj vplyv prostredníctvom indoktrinácie citlivých a potláčaní disentu.

Z toho dôvodu nemôže byť sociálny konštruktivizmus porazený iba kritikou jeho ohromne slabých argumentov, ktoré sú z veľkej časti iba nástrojom nesmelého a cynického podvodu. Ak odrežete jeden argument, našej hydre narastie ďalší.

Namiesto toho musí byť sociálny konštruktivizmus porazený jeho vlastnými podmienkami: zmenou spoločenských podmienok, ktoré umožnili jeho vzostup, zmenou tých, ktorí vládnu tejto spoločnosti, oslabením a umlčaním jeho obhajcov rovnako ako ozbrojujú a umlčiavajú oni svojich kritikov. Stručne povedané, sociálny konštruktivizmus musí byť spoločensky dekonštruovaný a nahradený novou kultúrnou a politickou hegemóniou, ktorá bude v súlade s rozumom, realitou a belošskými záujmami. A toto môžeme uskutočniť s dobrým svedomím, pretože sociálny konštruktivizmus nie je ničím viac, než len falošnou a deštruktívnou ideológiou.

Rasový realizmus je východisková pozícia zdravého rozumu. Navyše je podporený tou najlepšou biologickou vedou. Neexistuje žiadne skutočne dobré zdôvodnenie pre sociálnu konštrukciu rasy. Bolo by pravdivejším povedať, že spoločnosť je rasový konštrukt, to znamená, že spoločnosť je výtvorom ľudských bytostí, ktoré existujú ako súčasť prírody a ktorých biologické znaky sú formované a obmedzované spoločnosťou a kultúrou. Ale len čo bola zavedená spoločnosť, spoločenské konvencie formovali rasu zavedením eugenických a dysgenických rozmnožovacích stimulov alebo jednoduchým vyhladením celých skupín. Príroda predchádza kultúre, ale len čo kultúra začne existovať, vráti jej to naspäť a modifikuje ju. [11] Iba v tomto špecifickom zmysle môžeme povedať, že je rasa (z časti) sociálny „konštrukt“, aj keď by bolo najlepšie zavádzajúci jazyk konštrukcie úplne vynechať.

Poznámky

1. Výbornou učebnicou o rase rozlíšenej z hľadiska pozorovateľných, morfologických znakov, ktorá do dnešných dní zostáva platnou, je kniha od Carletona S. Coona, Súčasné rasy človeka (New York: Random House, 1965). Kniha je obzvlášť cenná pre množstvo jej fotografií ilustrujúcich typické rasové, subrasové a hybridné typy.

2. Pre obsiahlejšiu štúdiu v prospech rasového realizmu a proti spoločenskému konštruktivizmu, pozri Richarda McCullocha: Rasa: Realita a popretie,“The Occidental Quarterly“, vol. 2, no. 4 (Winter 2002–2003): 5–26, http://toqonline.com/archives/v2n4/TOQv2n4McCulloch.pdf

3. Pozri knihu „Strach z poznania: Proti relativizmu a konštruktivizmu“ od Paula Boghossiana (Oxford: Clarendon, 2007).

4. Ta-Nehisi Coates, „Čo máme na mysli, keď povieme, že rasa je sociálny konštrukt,“The Atlantic, 15.máj, 2013, http://www.theatlantic.com/national/archive/2013/05/what-we-mean-when-we-say-race-is-a-social-construct/275872/

5. Zásadný predpoklad tohto argumentu znie, že k tomu, aby sme pravdivo spoznali objektívnu realitu, musí byť myseľ pasívna a realita sa do nej musí jednoducho vpísať. Čiže v prípade, ak je myseľ nejakým spôsobom aktívna v procese získavania poznania, už dlhšie nepoznáme objektívnu realitu, ale iba ľudské konštrukty. Ayn Randová nám ponúka k tomuto argumentu dôkaz sporom (reductio ad absurdum), hoci ho mylne aplikuje na Kanta: „Kantov argument je v podstate nasledujúci: človek je obmedzený vedomím špecifickej povahy, ktorá vníma špecifické prostriedky, ale už nie ďalšie, a preto jeho vedomie nie je platné, človek je slepý, pretože má oči – hluchý, pretože má uši – oklamaný, pretože má myseľ – a veci, ktoré vníma neexistujú, pretože ich vníma (Ayn Randová, “For the New Intellectual,” v For the New Intellectual: Filozofia Ayn Randovej (New York: Random House, 1961), s. 33.

6. Pre prístupný sumár o rasovej evolúcii, ktorá zostáva dodnes platnou pozri knihu Carletona S. Coona, Pôvod rás (New York: Knopf, 1962). Pozri tiež Coonovu knihu Súčasné rasy človeka.

7. John R. Baker potvrdil túto pointu v jeho knihe Rasa (New York: Oxford University Press, 1974), s. 100.

8. Pre jednoduché a presvedčivé zhrnutie rasovej vedy pozri knihu Rasa, evolúcia a správanie: Historická perspektíva života od J.P. Rushtona (Port Huron, Michigan: Charles Darwin Research Institute, 2000).

9. Pozri knihu Josepha L. Gravesa, Jr, „Biologický prípad proti rase“, American Outlook, Spring 2002, s. 31.

10. Kevin MacDonald, Kultúra kritiky: Evolučná analýza židovského zapojenia do intelektuálnych a politických hnutí v 20.storočí (Westport, Conn.: Praeger, 1998).

11. Pre nedávny a presvedčivý sumár genetickej a kultúrnej ko-evolúcie pozri knihu 10 000 rokov explózie: Ako civilizácia urýchlila ľudskú evolúciu od Gregoryho Cochrana a Henryho Harpendinga (New York: Basic Books, 2009).

autor: Greg Johnson
preklad: Aman, protiprudu.org

O Roland Edvardsen

23 komentárov

  1. Aman Againsttime

    Pokiaľ ide o túto tému, tak si vždy spomeniem na jednu vyštudovanú antropologičku (btw, ktorá o sebe tvrdila, že má nadpriemerné IQ), ktorá ma presviedčala argumentom (spomenutým i v článku), že s výnimkou farby pleti neexistujú už žiadne iné znaky, ktoré by boli typické len pre jednu konkrétnu rasu, a preto koncept rasy nemá mať opodstatnenie (vraj 1 znak nestačí). Ale kto určil takéto kritéria a prečo už nevysvetlila. Dotyčná tiež odporúčala ako študijnú literatúru knihy od Goulda (ním sa tu raz oháňal i bývalý diskutér Nithus – ďalší vyštudovaný „biológ“) a Jareda Diamonda (lebo vraj v akademických kruhoch, v ktorých sa pohybovala, ide o uznávaných autorov), čo hovorí za všetko.

    • Nuz Zlato a Diamanty , co uz viac. Moze sa vobec clovek takto volat ? To musi by nadclovek, ci clovek so sialenym egom.
      Pocuvaj ked uz to prekladas a das si tu pracu, nebolo by lepsie vybrat clanok cloveka, co hovori ludskou recou ? Kde ano bude ano a nie nie.

      • Aman Againsttime

        S čím konkrétne s autorom eseje nesúhlasíš?. Ja si naopak myslím, že text je celkom zrozumiteľný, dobre štruktúrovaný a jednotlivé body sú dobre vyargumentované. Mimochodom, jeho autor nezaprie, že je povolaním profesor logiky.

        • Ano? Vies, zabudas ze si prekladal tento clanok Ty. To znamena, ze ked prekladas, ponaras sa do obsahu a porozumies mu bez ohladu na formu. Akoby si ho este raz stvoril. To je uloha prekladatela.
          Ale mi ostatni ludia, nie sme v tejto ulohe. Ja nechcem nic a nikoho lustit, vcitovat sa , premyslat. Proste nie.
          Svojho casu som absolvoval tisice prezentacii a drzal som sa zlateho pravidla, zaujat od zaciatku. A to iste som ocakaval v obratenom garde. Ked sa to nepodarilo, vypol som hlavu a odisiel. Skratka smola.
          A toto je presne ten pripad. Citam velmi rychlo ale to sa da, len ked je vsetko jasne, bez myslienkovych skokov. Musi to do hlavy doslova vtiect. Pokial to tak nie je, vypinam, je to zle. Neskumam v com. Ci su tam skoky, zle formulacie, je mi to jedno.
          Proste je to zle, velmi zle asi najhorsi clanok propu.
          A myslim, ze prop je pre citatelov, kto Ti bude dnes studovat co je podmet, co prisudok, co predmet co z coho plynie a co popiera?? Dnes, isto nikto. Dnes je rychly svet.
          A to je skoda, pretoze toto je uzasna, jednoducha tema. Jasna, cista.
          Mas Ty ten pocit, ked si tento clanok precitas? Odpovedz si sam.
          ja hovorim za seba K A T A S T R O F A.

          • Pozerám až teraz tvoj prísevok, Svarga, a naozaj a úprimne s tebou nesúhlasím. Samozrejme, je to subjektívne, dané oblúbenosťou témy, ale podľa mňa naopak naozaj jeden z najlepších článkov propu

            ( jeden z najlepších prekladov)

        • Poviem to najlepsie ako viem. Ten komu je vec jasna, ten to vysvetli aj starej babke. A ked nie, nema v tom jasno. Moze sa hrat na co chce , zlyhal. Myslim,ze jedna uloha propu je ozrejmit co najsirsiemu publiku, v com spociva zlo politickej korektnosti, teraz bola rec o rase .
          Takyto clanok je k nicomu. Treba vybrat cosi ine. Predstav si situaciu, rok 1930, politik by vystupil na zhromazdeni prave s tymto materialom. Kto by pochopil? Ludia by vypli pozornost po 10 sekundach, otraveni z dalsieho blba, co sa nevie jasne a strucne vymacknut. A 99 % by vobec nevedelo o com hovori.

        • Aman Againsttime

          Ja si myslím, že článok je v rámci možností zrozumiteľný (napr. príliš nezachádza do nejakých biologických podrobností, ale skôr využíva základnú logiku).Za seba hovorím, že som prekladal ďaleko zložitejšie a nezrozumiteľnejšie články než je tento (Johnson sa vo všeobecnosti dobre prekladá, lebo sa zvykne vyjadrovať, v porovnaní s inými autormi, ktorých som prekladal, jednoducho a priamočiaro, akoby rátal s tým, že sa budú jeho články prekladať 🙂 ).

          Diskutoval si inak niekedy s nejakým (študovaným) popieračom rasy? Ja áno a môžem ti povedať, že nebolo až také jednoduché vyvrátiť ich chybné premisy. V skutočnosti táto téma nie je až taká jednoduchá a ľuďom jasná (viď komentár okoloidúceho v tejto diskusii) – preto je potrebné dôsledne analyzovať a vyvraciať chybné argumenty oponentov. Tento článok sa práve o to pokúsil. Zároveň môže poslúžiť i ako manuál pre eventuálne debaty so sociálnymi konštruktivistami. Preto si nemyslím, že je zbytočný.

  2. okoloiduci - cudujuci sa

    Väčší rozdiel medzi jednotlivcami býva v rámci jednotlivých rás ako medzi nimi. Lekár černoch je rovnako schopný ako lekár pochádzajúci z „bieleho národa“. Kto svoju hodnotu odvodzuje len, iba a na základe farby pokožky o ktorú sa ani nijako nezaslúžil býva často zakomplexovaný hlupák ktorý sa nemože pochváliť ničím iným.

    P.S. keda sa táto stránka premenila z hodnotovej národoveckej na rasistickú žumpu?

    • Vacsi rozdiel je v ramci rasy ako medzi rasami navzajom ? :>>>>>>> A co tvori potom rasu?
      Tak Ty si zaperlil este viac ako autor horeuvedenemu galimatiasu. Nuz ak chces politicku korektnost, tak chod na mejnstrim. Lebo Tu z vykrikmi do tmy, o farbe koze zoznes len vysmech a nik Ti neodpovie.
      Ja Ti poviem iba tolko. Ani moj pes sa o svoj povod nezasluzil nicim, neviem ci je nan hrdy. Ale ja ho milujem prave pren, pretoze vdaka nemu zdedil tie uzasne vlastnosti pre ktore som si ho kupil. A keby ich nemal , dal by som ho nemilosrdne utratit. Tolko k rase.

      Pokial veris, ze lekar cernoch je rovnako schopny ako biely, tak fajn, chod a daj si operovat srdce. Cest Tvojej pamiatke.

      • okoloiduci - cudujuci sa

        Re: svarga. To je irelevanmté, nedelím ludi podla farby pleti ani tvaru lebky. Nesniva sa mi o černochoch a ich prednostiach či slabostiach ako ludom pre ktorých sú antropologicke rozdiely jedinou náplnou a zmyslom života. 🙂 Rasistom chýba totiž ta základná národná aj ludská identita. Rasisti su povačšinou národne nevyhranený ludia pochadzajuci so zmiešaných rodín pripadne s rozdielnych kultur ako to je u bielych američanova. To čo ich spaja je len farba pokožky na základe ktorej sa definuju a dokážu tak spolu tvoriť akúsi funkčnú komunitu vyhranujucu sa voči okoliu a čeliacu tak historickej realite svojej krajiny.

        Čo tvorí rasu? jednoduchá odpoved, jej členovia.

        Chcel si položiť otázku čím je definovaná? Odpoved prenechám tým pre ktorých je tá otázka existenčne doležitá.

        Pokial veris, ze lekar cernoch je rovnako schopny ako biely, tak fajn, chod a daj si operovat srdce. Cest Tvojej pamiatke. Černoši študuju (aj unás) na rovnakých školách ako bieli, myslíš že dostávajú diplomy za ich farbu pleti?

        Do bielej rasy nepatria ani aziati, myslíš že sú tiež podradný? Vela genialnych programatorov ITčkarov je Číňanov, Korejcov, Indov.

        • Ano, u nas zahranicny studenti a vobec farebny dostavaju diplom za peniaze a aby nebol rassíiismus. Presne ako ho predvadzas. Vedel by som pobavit citatelov mnohymi historkami o studiu cernoskov z prvej ruky, kedze som vyrastal v univerzitnom prostredi ale Ty by si aj tak neuveril, takze skoda reci. Snad jedina vynimka boli azati, tym myslim zltych aziatov ako Korejci. Ty boli extremne huzevnaty a snazivy, ale musim povedat ze tvorivy boli ako vodny melon. Takisto by som mohol sluzit historkami ale inokedy. A co by si bol prekvapeny, lebo aj ja som bol, ze ani Izraelci z Izraela neboli teda predskokani nobelovych cien. Naviac boli strasny humusaci.
          A kedze po Indoch preberame pracu, chran Ta Boh, lebo treba to prerobit este raz. Jedina ich prednost je lacnota.
          Ale ako Ti povedal uz Grigorij, pre mna za, nech su belosi najhorsia rasa zo vsetkych a mozu za vsetky zla sveta ako to tvrdi pani prezidentova Michelle Ohava, mne je to fuk. Je to moja rasu a ja ctim jej dedicstvo.
          a ty si vyznavaj hoci australopiteca alebo co chces.
          zjavne nemas o rasach ani paru, tak si postuduj hoci Bakalara a jeho Tabu. Lebo pises sprostosti. Konkretne politicko korektne. Cau.

        • Měj rozum, člověče! Prober se!Nejdál z barevných se dostali stavitelé tzv. velké zdi se svým papírem z bambusu a kompasem. Ale jejich dusivý politický systém založený na uctívání předsudků je zastavil již v zárodku! Všichni ostatní nedokázali nic než přežívat ve svých chýších a cokoliv dnes mají, je dílem bílého kolonialismu! I to že místo poskakování a povykování kolem ohně vystudujou třeba medicínu – západní medicínu a ne šamanství! Jako jejich předkové, kteří celá tisíciletí nepokročily dál než k zahánění duchů zaříkáváním! – https://www.youtube.com/watch?v=YG6X8a8ErDU

    • Lenže, existuje aj celkom iný uhol pohladu.
      Napríklad ja. Nemám ani najmenšiu námietku proti tomu, čo si povedal.
      Aj keby mi však všetky vedecké ústavy antropológie, politológie, humanrigtslógie a občianskoaktivistológie nezvratne dokázali, že negri a Židia sú z evolučného hľadiska o tri stupne vyšším vývojovým druhom, ako je moja rasa, aj tak by som bol za to, aby nám dali pokoj, aby do našich krajov nikdy nechodili.

    • Aman Againsttime

      To skutočne myslíte tento otrepaný argument vážne? Štatistické rozdiely medzi skupinami existujú a nie je pravdou, že nič nevypovedajú o jednotlivcovi. Samozrejme, že existujú nadpriemerní černosi a podpriemerní belosi, ale charakter každej skupiny je vždy určovaný jej priemerom, nie jej extrémami: https://jaymans.files.wordpress.com/2014/05/20060122_multiracialists_are_crazy_part_3_iq_graph_racial.jpg

      A ďakujem za poslednú vetu. Pekne nám ilustruje akým typom „národovcov“ sa treba vyhýbať.

      • okoloiduci - cudujuci sa

        Ja nechcem nikoho urážať ale aký človek si potrebuje dokazovať že jeho rasa je tá lepšia? Čo si tým kompenzuje. Navyše nieje to pravda. Neexistuju žiadne štatisticky ktore by dokazovali že napr. čierny Nigerijčan je menej vzdelaný, menej intelgentný ako Nemec pre jeho farbu pleti. Práve naopak štatistiky dokazuju že na všetky tieto ukazovatele má zásadný vplyv socialne prostredie, zdravotna starostilovsť, v ktorom človek vyrastá. Dobrý príklad je americký prezident Obama – černoch. Ten je dokonca inteligentnejší ako výkvet bielej ameriky G.W.Bush

        • To si naozaj myslite alebo ste naozaj taky eeé ? Slusne povedane neznaly. Cernosi su o 35 bodov v priemere pod bielymi. To je vela. Mozno je to aj viac. Raz som cital serioznu studiu z JAR, uz po pade apartheidu, no zachran sa kto mozes. Hovorim o univ. prostredi, zaver ani jeden cernoch tam nemal co robit pri rovnakom hodnoteni. Najst chytreho cernocha to je fakt tazke. K Babrakovi Ohavovi, to snad ani nemozete mysliet vazne. Ved to je regulerny blbec. Dosadili ho tam zidovske elity ako test co si mozu dovolit voci beloskej populacii.
          A statistika dokazuje ako kazda vedecka metoda,ze najvacsi vplyv na kvalitu jedinca ma jedinec sam. Teda genetika☺
          Civilizacia je fcia rasy. Kvalita rasy vytvara kvalitu spolocnosti a nikdy naopak.
          Afriku tvoria cernosi a nie naopak. Ked sa prestahuju cernosi do Europy, znicia Europu tak ako ju pozname. Inak povedane, cigansku osadu tvoria Cigani v nich a nie chajdy. Teda Cigan dovliekol zo sebou Pandžab. A ani po 700 rokoch sa nic nezmenilo, dokanca ani najsuperpozitivnejsia pozitivna diskriminacia nezmenila vobec ale vobec nic. A nezmeni sa to nikdy. Pamataj si to. Nejde len o farbu pleti, rasa je cely komplex ukazovatelov. Ale v zasade plati, cim tmavsie tym nizsie IQ. Preco je to tak neviem, ale je to tak. Inak kazda rasa je rasisticka, ja proti tomu ani nic nemam. Nevidim na tom nic zle. By si sa divil ako sa cernosi chvalia ktory je menej cierny☺☺☺☺. Je uplne v poriadku debatovat o rase a cestach ako ju zlepsit.

        • Ale ked to potrebujes pocut po lopate, statistika dokazuje uplne presne ze Nigerijcan je daleko menej vzdelany a vzdelatelny, daleko menenj inteligentny ako Nemec, prave z rasovych dovodov. A ktora statistika presne? Vsetky ekonomicke statistiky ktore su dostupne o Nemecku a Nigerii, Ti to dokazuju uplne zdrvojuco a nespochybnitelne. Mozes si zobrat ukazovatel aky chces, je to debakel. Tolko k statistike.
          Mozeme este vyhodnotit nerastne bohatstvo Nigerie a Nemecka. V tom sa snad zhodnenme, ze nerastne bohatstvo Nigerie je s Nemeckym neporovnatelne ale to Nigerijci nevytvarali. Hoci podla HDP to vyzera opacne. Tolko k statistike.

        • Aman Againsttime

          Kde som tvrdil, že je nejaká rasa lepšia ako iná? Každá rasa je najlepšie prispôsobená podmienkam, v ktorých sa vyvinula, a preto sa nedá povedať, že tá-ktorá rasa je vo všeobecnosti lepšia, než iná, hoci sa dajú vybrať konkrétne oblasti (napr. matematika, beh, náchylnosť k istým chorobám a pod.), v ktorých jedna rasa bude na tom lepšie a ďalšia horšie. Pravdou však je, že pokiaľ ide o fungovanie v modernom svete (ktorý je výtvorom bielych a odráža ich štandardy a nároky) sú na tom napr. černosi alebo cigáni (nielen kvôli svojmu nižšiemu priemernému IQ) horšie – to je fakt.

          A očividne ste vôbec nepochopil o čom som písal. Áno, černoch-jednotlivec môže byť nadpriemerne inteligentný a vzdelaný človek (hoci by som vedel uviesť i lepšie príklady, než akým je Barack Obama, ktorého politiku by som sotva označil za múdru – btw, príde mi celkom zvláštne, že deklarovaný „národovec“ vyzdvihuje zrovna niekoho ako je Obama), ale to nič nemení na fakte, že skupinové rozdiely existujú a umožňujú nám určiť pravdepodobné vlastnosti jednotlivca.

          Pokiaľ ide o tému príroda vs. prostredie, tak svoju rolu tu zohrávajú oba faktory, pričom otázkou je určiť v akej miere. Pokiaľ ide o vami spomínané sociálne prostredie a zdravotnú starostlivosť, tak nejakú rolu môžu zohrať, ale nie sú až tak zásadné (napr. v prípade inteligencie, ktorá je z prevažnej časti dedičná), ako si to predstavujete (viď mnohé výskumy na dvojičkách a adoptovaných deťoch. Viac napr. tu: http://www.theoccidentalobserver.net/2012/09/nature-and-nurture-revisited-a-chronicle-of-the-landmark-minnesota-twin-study/)

    • Z vašej strany došlo istotne k hlbokému nedorozumeniu. Nemyslím si, že by v niektorom článku bolo tvrdené, že niektorá rasa je lepšia a niektorá horšia. Obvykle je v nich tvrdené, že rasy sa líšia a teda by si každá rasa mala zachovať svoju integritu. Alebo snáď odmietate ponechať černochom právo na pestovanie vlastnej kultúry? Odmietate im právo byť hrdí na farbu svojej kože? Pevne verím, že nie. A že to platí pre akúkoľvek rasu (dúfam, že nepochybujete aspoň o tom, že rasy existujú). Inak by ste bol odporný… Nie nebojte sa, nie rasista, ale taký šovinista, to by sa na vás hodilo.

      Váš príklad s lekármi je trocha pritiahnutý za vlasy. Niekoľkých poznám a dovolím si celkom oprávnene tvrdiť, že lekárske povolanie má veľmi veľa spoločného s Afrikou. Najmä to, koľko málo toho lekári vedia o ľudskom tele a zdraví. Ich diagnózy sa blížia skôr šamanstvu, ako vede. Preto uznávam, že lekári pôvodom z Afriky sú možno aj zdatnejší pri diagnostikovaní a liečení pacientov, ako ich európski kolegovia… 🙂 To bolo trocha na odľahčenie.

      A teraz úplne vážne. Rasy sa líšia viac, než iba farbou kože. To je nepochybné a je to uvádzané aj v texte článku. Netreba veriť iba autorovi. Stačí si prečítať príbalové letáky ku mnohým liekom. Nezriedka sa tam dočítate niečo v zmysle: „Pokiaľ ste pôvodom z Ázie alebo Afriky, v žiadnom prípade nepožívajte tieto lieky a poraďte sa so svojim lekárom.“ Zrejme sú aj farmaceutické firmy plné zlých rasistov.

      Chcete vedieť, odkedy sa táto stránka z „hodnotnej národoveckej“ stala „rasistickou žumpou“? Prop ide PROTI PRÚDU. Proti (neo)marxistickým názorom, liberálnej rovnosti, demokratickému fanatizmu, proruskému ošiaľu, proamerickému vlezdoprdelkovstvu, ospevovaniu židovstva, proti všetkému, čo je inde „in“ – a je jedno, či ide o mainstrím, alebo o tzv. „alternatívne médiá“. Prop si razí svoju cestu. Nemusí sa vám to páčiť – a je to v poriadku. Nikto vám však nedrží pištoľ pri hlave, aby ste nás navštevovali. Za duševné poruchy, nespavosť, záchvaty zúrivosti, alebo iné známky vykoľajenia spôsobené čítaním našich textov nenesieme zodpovednosť. 🙂

  3. Už som chcel pár dni napísať, že výborný článok. Výborný základ dát a argumentov.
    Ale v tejto spoločnosti na tejto úrovni zrejme ešte nenastala doba na pohodovú, faktickú a racionálnu devbatu.

    Ale ako si napísal, Aman, aj mňa prekvapila tá deklarácia „hodnotového národovca“. Za to varovanie fakt treba byť vďačný

    • Aman Againsttime

      Dík Norman. Osobne sa mi najviac páči argument farebného spektra (pre lepšiu predstavu som tam hodil jeho obrázok, ktorý v pôvodom texte nebol) – ten som zvykol použiť, keď som mal debatu s nejakým zástancom sociálnej konštrukcie rasy.
      Pokiaľ ide nášho „hodnotového národovca“, tak je vlastne fajn, že občas sem niekto taký zavíta – aspoň vidíme, ako dokáže mainstreamová propaganda niekomu natoľko vypláchnuť mozog, že sa považuje za národovca napriek tomu, že papagájuje názory, ktoré (v konečnom dôsledku) idú proti národu.

      • Ďakovať mi nemáš zač, keby som to fakt nechcel už pred ár dňami oceniť, tak to nerobím. Chcel som aj niečo faktické rozdebatiť, ale kým som si našiel čas a pohodu, tak sa to tu zaplnilo.
        A ešte chcem oceniť pripomenutie toho výrazu „rasový realizmus“. Lebo naozaj, oponeti týcht faktov sú nerealisti.

        Ešte ma napadá poznámka, že som v minulosti dúfal, že ten ohovorený a tabuizovaný pojem „rasa“ sa bude dať obchádzať (že ho nebude treba používať), ale v poslednom čase som dospel k presvedčeniu. že to nejde, že žiaden iný vhodný výraz proste nie je. Aj napriek tomu, že to u mnohých bude vyvolávať alergické záchvaty.

Pridaj komentár